Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/151/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8704010527
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8704010527.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudca JUDr. Pavol Roth v trestnej veci obžalovaného U. O., trestne stíhaného

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006, na
hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 25. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
U. O., nar. XX. X. XXXX v D., bytom X. A. Q.,
J.. H. XXX/XX, F. B. Y. X.
A. Q.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 5. 10. 2002 asi o 16.20 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Q. L., ev. číslo X. XXX Y., po ceste
III/018172 od obce T. smerom na obec O.Č., okres D., pričom v km 3,050 v dôsledku nesprávnej techniky
jazdy a neprispôsobenia rýchlosti svojim schopnostiam a iným okolnostiam po prejdení pravotočivej

zákruty nezvládol vedenie vozidla, s ktorým prešiel do protismeru, kde ľavou prednou časťou narazil
do ľavej prednej časti protiidúceho osobného motorového vozidla zn. E. I., ev. č. L. XXX Y., v ktorom
utrpel spolujazdec P. X. krvácanie pod tvrdú a medzi mäkké pleny mozgu, roztrhnutie hrudníkovej
srdcovnice, sleziny a obličky, pomliaždenie obidvoch pľúc, zlomeniny rebier a ďalšie zranenia, ktorým na
mieste nehody podľahol, vodič P.. F. O. polytraumu s ťažkým úrazovým šokom, zlomeninu panvového
kruhu, zlomeninu horného konca stehennej kosti vľavo s posunom úlomkov, zlomeninu horného konca
ramennej kosti vľavo, bez posunu úlomkov, opuch mozgu, otras mozgu ťažkého stupňa, poranenie
sleziny, zlomeninu ihlice pravého predkolenia, zlomeninu lícno-čeľustného komplexu tvárovej kosti vľavo

a ďalšie zranenia s liečením a práceneschopnosťou od 5. 10. 2002 do 31. 3. 2003 a od 29. 3. 2004
do 8. 5. 2004 a spolujazdkyňa G.. D. O., t. č. C. polytraumu s ľahkým úrazovým šokom, zlomeninu
horného konca ramennej kosti vľavo bez posunu úlomkov, roztrhnutie pravých a pomliaždenie ľavých
pľúc, zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého zápästia s posunom úlomkov
a ďalšie zranenia s liečením a práceneschopnosťou od 5. 10. 2002 do 30. 11. 2002

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona, účinného do 1. 1. 2006,z a č o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 224 ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006 s použitím čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť

- poškodenej P.. B. X., I.., A.. X. X. XXXX, bytom W., P. X Š. vo výške 1.917,98 eur,
- poškodenej G.. D. C., nar. X. X. XXXX, bytom W. - H., H. XXX/XX škodu vo výške 1.237,30 eur,

- poškodenému P.. F. O., nar. X. X. XXXX, bytom L., M. XXX/XX škodu vo výške 5.414,79 eur,

Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku poškodených: P.. B. X., I..,
A.. X. X. XXXX, W. W., P.É. X, G.. D. C., A.. X. X. XXXX, W. W. - H., H. XXX/XX, P.. F. O., A.. X. X.
XXXX, W. L., M. XXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na konanie v občiansko-

právnych veciach.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 5. 8. 2004 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 877/02
zo dňa 2. 8. 2004 na obvineného U. O. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona (účinného do 1. 1. 2006). O podanej obžalobe súd opakovane rozhodol, a to tak,

že podľa § 226 písm. c) Trestného poriadku účinného do 1. 1. 2006 oslobodil obžalovaného U. O.
spod obžaloby. Naposledy tak súd rozhodol rozsudkom 2T/151/04 zo dňa 28. 2. 2013, proti ktorému
rozsudku prokurátor a poškodení podali odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením
1Tpo/21/2013 - 836 zo dňa 25. 2. 2014 tak, že napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol, zamietol odvolania

poškodených a nariadil, aby vec bola prejednaná iným samosudcom Okresného súdu Poprad. Vo veci
bolo potom vykonané hlavné pojednávanie odznova, z výsledkov ktorého súd zistil nasledovné.

Obžalovaný U. O. požiadal, aby hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti, pričom pre
takýto postup boli splnené zákonné predpoklady. Z oboznámených výpovedí obžalovaného súd zistil, že

tento vo svojich predchádzajúcich výpovediach uviedol, že dňa 5. 10. 2002 okolo 15,00 hod. odchádzal
zo X. A. Q. do W. na osobnom motorovom vozidle značky Q. L., evidenčné číslo X. XXX Y., ktorého
majiteľom je jeho otec, H. O.. Vo vozidle šiel sám, bol pripútaný bezpečnostným pásom, vozovka bola
suchá, bolo slnečné počasie, viditeľnosť bola dobrá. Pamätá si, že keď bol v obci U., odbočoval doľava
smerom na T. a viac si už nepamätá. Čo sa stalo veľmi ľutuje, nevie sa vyjadriť, za akých okolností k

nehode došlo. Pri nehode utrpel zranenia, a to pohmoždenie ľavej ruky a ľavej nohy a taktiež mal aj
poranenú hlavu. Práceneschopný nebol, ale podroboval sa rehabilitácii. Doplnil, že vozidlo, ktoré použil
bolo v dobrom technickom stave, pred jazdou nebol unavený, nemal dôvod sa nikam ponáhľať. Takisto
pred jazdou nepožil alkoholické nápoje. Vodičský preukaz vlastní od roku 1999, najazdil do 100.000
kilometrov bez nehody. Uvedený úsek cesty pozná, pretože ním chodieval minimálne trikrát týždenne.

Svedok poškodený H. O., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k okolnostiam
dopravnej nehody, pre ktorú je stíhaný obžalovaný, sa priamo vyjadriť nevie, pri dopravnej nehode nebol.
Dozvedel sa o nej telefonicky od známeho, pričom na miesto nehody potom prišiel asi 20 minút po
nehode. Keď tam došiel, videl zrazené autá, a to Q. L. a E.. Išlo o čelný náraz. Obidve vozidlá registroval

na ľavej strane vozovky v smere jazdy vozidla L.. Vozidlo L. bolo v jeho vlastníctve, no asi rok hopoužíval syn. Na vozidle nerobil žiadne úpravy, tak ako bolo vozidlo kúpené, tak bolo aj používané.
Pokiaľ vie, vozidlo malo aj pôvodné pneumatiky a bolo vo výbornom technickom stave. Keď prišiel na
miesto nehody, manipuláciu s vozidlami si nevšimol, pamätá si len, že hasiči posypávali olejové stopy

na vozovke. So synom nekomunikoval, pretože tento sa na mieste nehody nenachádzal.

SvedokpoškodenýP..F.O.nahlavnompojednávanívypovedal,žekritickéhodňabolvodičomosobného
motorového vozidla značky E. I., ktoré vozidlo patrí jemu. Spolu s ním vo vozidle cestovali ešte P. X.,
ktorý sedel vpredu vedľa neho vpravo a sestra D. C. (rod. O.), ktorá sedela vzadu za pánom X.. V

batožinovom priestore mali aj psa. Keďže cestu, po ktorej šiel, nepoznal, šiel pokojne zhruba rýchlosťou
60až70km/h,navyšeúsekvozovkybolspojenýsozákrutami,takžerýchlosťmuseldodržiavať.Vozovka
bola suchá, počasie bolo slnečné, bol pripútaný bezpečnostným pásom, či bol pripútaný aj pán X., to
uviesť nevie. Pred jazdou alkoholické nápoje nepožil a nebol ani unavený. Vozidlo E. bolo po technickej
stránke v dobrom stave, malo najazdených okolo 30.000 km. Používal ho príležitostne, neregistroval na
ňom žiadne technické problémy. Posledné, čo si pamätá, bolo to, že išiel vozidlom po rovnom úseku

cesty a viac si k dopravnej nehode nepamätá. Po nehode bol v bezvedomí asi 3 dni, až potom, keď
sa prebral, dozvedel sa, čo sa stalo, že došlo k nehode, pričom do jeho vozidla narazilo iné vozidlo.
Pri dopravnej nehode utrpel viaceré poranenia, okrem iného otras mozgu, zlomeniny lícnej kosti, ľavej
ramennej kosti, panvy, ľavej stehennej kosti, poškodenie ľavého bedrového kĺbu, zlomeninu predkolenia
a mal aj vnútorné krvácania. Dôsledky poranení, ktoré utrpel, ktoré by ho výraznejšie obmedzovali v

obvyklom spôsobe života, nepociťuje, na druhej strane dodnes pociťuje určité znecitlivenie ľavej lícnej
časti tváre a bolesti v ľavom bedrovom kĺbe. Ako poškodený si pripojil do trestného konania s nárokom
na náhradu škody.

Svedkyňa G.. D. C., predtým O., na hlavnom pojednávaní vypovedala, že kritického dňa cestovala v

osobnom motorovom vozidle značky E. I. spolu s bratom P.. F. O., ktorý aj viedol vozidlo a snúbencom P.
X., ktorý sedel vedľa neho na sedadle spolujazdca. Ona sedela vo vozidle na sedadle vpravo za P. X.. V
úložnom priestore mali ešte aj psa. Pamätá si, že jej brat jazdil pomaly, pretože ešte tesne pred zrážkou
ich predbehlo vozidlo Škoda 100. Keď šli po rovnom úseku vozovky, pričom jazdili vpravo, zrazu videla,
ako spoza ľavo-točivej zákruty sa vyrútilo veľkou rýchlosťou iné vozidlo striebornej farby, ktoré vozidlo,

keď prešlo uvedenú zákrutu, prešlo do protismeru, teda do ich jazdného pruhu, balansovalo po ceste a
následne čelne narazilo do ich vozidla. Po zrážke ich vozidlo odhodilo doprava, do poľa, kde ostalo stáť
prednou časťou k ceste. Brat F. a snúbenec P. po zrážke ostali nehybne sedieť na sedadlách. Bola v
šoku, ani nevie, ako sa dostala z vozidla von. Vozidlo, ktoré do nej narazilo, ostalo stáť na ceste, ako bolo
otočené, to už teraz nevie. Pamätá si, že vodič, ktorý do nich narazil, prišiel k ich vozidlu a začal niečo

vykrikovať, zrejme tiež bol v šoku. Spolu s ním potom rozbili okno na pravých predných dverách vozidla
E., aby dostali P. a F. vonku, no nepodarilo sa im dvere otvoriť. Okolo ich vozidla sa potom zbehlo veľa
ľudí, ktorí sa snažili dať P. cez okno prvú pomoc, k bratovi F. sa nedalo dostať. Následne na miesto došli
policajti spolu so záchrankou a požiarnikmi, ktorí začali vysekávať dvere na vozidle. Záchranka potom
šla k P., ako dlho bola pri ňom, to ona už nevie, pretože ju naložili do sanitky spolu s bratom Petrom a

odviezli ich do nemocnice. Pri dopravnej nehode utrpela viaceré poranenia, mala silno stlačený hrudník,
so zakrvavením pľúc, nemohla dýchať, mala zlomené ľavé rameno a ľavé predlaktie. Dodnes pociťuje
bolesti v oblasti zápästia ľavej ruky. Najpodstatnejšia je však psychická trauma, ktorú pociťuje naďalej.
Doplnila, že povrch vozovky pred nehodou bol suchý, cesta bola rovná, neboli na nej žiadne diery. Pokiaľ
sipamätá,takstredováčiaranavozovkenebola.Napriekmimoriadnestresujúcimokolnostiam,okolnosti

dopravnej nehody si dodnes veľmi presne pamätá. Pamätá si, že po nehode preliezla do kufra, kde bol
pes a keď otvorila dvere, tak ten z kufra ušiel. Dvere na kufri boli jediné dvere, ktoré sa dali otvoriť.
Vozidlo, ktorým šli, bolo trojdverové, pričom po nehode ďalšie dvere sa otvoriť nedali. Ako poškodená
takisto sa pripojila do trestného konania s nárokom na náhradu škody.

Z oboznámenej výpovede svedka P.. D. X., otca nebohého P. X., ktorý svedok v priebehu trestného
stíhania v predmetnej trestnej veci tiež zomrel, súd zistil, že tento k okolnostiam dopravnej nehody sa
vyjadriť nevedel. Ako poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý nárok v ďalšom priebehu
trestného stíhania prostredníctvom splnomocnenca si v trestnom konaní uplatnila jeho manželka P.. B.
X., I..

Svedok G. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase dopravnej nehody pracoval ako policajt
na Dopravnom inšpektoráte v F., pričom v súvislosti s plnením služobných úloh dostavil sa na miesto
dopravnej nehody, na ktorej boli účastné vozidlá značky Q. L. Y. E.. Jeho úlohou bolo zistiť vinníka, akoaj zadokumentovať následky dopravnej nehody. Čo konkrétne zistil, to si už nepamätá, ale uvedené
skutočnosti uviedol v zápisnici o dopravnej nehode. Takisto vyhotovil plán z miesta dopravnej nehody
a vykonával určité merania. Nepamätá si, či fotodokumentáciu robil on alebo kriminalistický technik.

Takisto si nepamätal, či sa na mieste nehody s niekým rozprával, či tam boli nejakí účastníci, prípadne
znalec z odboru dopravy. Pamätá si, že keď prišiel na miesto dopravnej nehody, už sa stmievalo, či
pršalo, to už nevie.

Z oboznámenej výpovede uvedeného svedka z hlavného pojednávania zo dňa 4. 12. 2007 súd zistil,

že tento ani v čase tejto výpovede si podrobnosti súvisiace s realizáciou dopravnej nehody nepamätal,
pričom nevedel sa ani vyjadriť, či sa zaoberal otázkou miesta stretu vozidiel, keďže tam neboli účastníci
nehody a stopy neboli zjavné. Doplnil však, že keďže na vozovke vodorovné značenie nebolo, určite
merali jej šírku na viacerých miestach. Na hlavnom pojednávaní zo dňa 27. 4. 2010 svedok D. uviedol,
že rozmiestnenie označení stôp na mieste nehody vykonával osobne a takisto aj popis týchto stôp robil
sám. Jednotlivé stopy, keď boli výrazné, bolo ich pekne vidieť na ceste, a preto neboli zvýrazňované,

menej výrazné stopy sa zvýrazňovali bielou kriedou. Nepamätá si, či používal aj kriedy inej farby. Prvá
fotodokumentácia na mieste nehody sa robila predtým, než jednotlivé stopy boli označené tabuľkami
a potom sa dokumentovali stopy už označené číselne. So žiadnou stopou sa nemanipulovalo. Pokiaľ
na fotodokumentácii z miesta nehody je zadokumentovaný použitý oranžový sprej, je možné, že týmto
spôsobom stopy zvýraznil technik, ale nehodovkári v tom čase sprej nepoužívali. Vo svojej výpovedi sa

ďalej vyjadroval k jednotlivým stopám, ktoré boli zadokumentované s tým, že bližšie stanovisko k týmto
stopám by mohol zaujať kriminalistický technik, ktorý dokumentoval dopravnú nehodu.

Z úradného záznamu na čl. 622 spisu súd zistil, že kriminalistický technik P. Č., ktorý bol prítomný na
mieste nehody a ktorý zhotovoval fotodokumentáciu tragicky zahynul dňa 21. 3. 2006 pri dopravnej

nehode.

Svedok U. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vzhľadom na odstup času si podstatný priebeh
úkonov, ktoré na mieste dopravnej nehody vykonával ako hasič, nepamätá, ale ich priebeh je
zaznamenaný v správe o zásahu, ktorá bola predložená súdu. Pamätá si, že spolu s kolegom najprv

vykonávali záchranárske práce na vozidle, ktoré sa nachádzalo mimo vozovky, ktoré boli spojené s
uvoľnením dverí za použitia hydraulického rozpínavača a takisto bolo potrebné odstrihnúť strechu.
Následne pristúpili k vyslobodzovaniu členov posádky, pričom ako prvého z vozidla vybrali spolujazdca
na prednom sedadle. Spolu s nimi na miesto nehody prišla aj záchranná služba, ktorá vykonávala
lekárske úkony. Ako hasiči potom vykonali činnosť spojenú s potrebou odpojenia akumulátora,

ako aj zamedzeniu úniku prevádzkových kvapalín, ktorých v danom prípade bolo rozliate veľké
množstvo. Pamätá si, že v ten deň bolo slnečno, nepršalo. K otázke použitia bezpečnostných pásov
u vyslobodzovaných osôb sa vyjadriť nevedel. Poškodené pneumatiky alebo disky na niektorom z
vozidiel si nevšimol, pričom jeho pozornosť ani nesmerovala k všímaniu si takýchto vecí. Pamätá si,
že z uvedeného vozidla celkovo vyslobodzovali 3 osoby, a to vodiča, spolujazdca a ženu na zadnom

sedadle. Na žiadneho psa si nepamätá.

Svedok G.. F. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou
bol na miesto prizvaný ako znalec. Z miesta nehody si vyhotovil náčrtok, ako aj fotografie v papierovej
forme. Vo veci však napokon ako znalec do konania nebol pribratý. Žiadne znalecké úkony vo veci

nerobil. V podstate vyhotovil len fotodokumentáciu, na ktorú poukázal a urobil ohliadku vozidiel.
Nepamätási,čirobilajnejakémerania,možnomeralsklonvozovky,brzdnémeranienerobil,lebovozidlá
boli nepojazdné. V náčrtku, ktorý si vyhotovil, poznamenal aj stopy, ktoré zaznamenal na mieste. Či
svoju pozornosť zaznamenal aj na nejaké prípadné technické závady na niektorom z vozidiel, na to si už
nespomína, lebo jemu prakticky nebola uložená žiadna úloha. Pamätá si, že vozidlo L. bolo na vozovke

v nejakej šikmej polohe, malo vyhodený motor do poľa v značnej vzdialenosti, takisto malo vyhodenú aj
prevodovku. Ďalšie vozidlo E. bolo mimo vozovky. Fixuje, že na vozidle L. bol poškodený hliníkový disk
na niektorých z predných kolies a takisto si pamätá, že na vozovke boli rozliate prevádzkové kvapaliny
niektorého z vozidiel.

K otázke objasnenia príčin dopravnej nehody bol do konania pribratý znalec z odboru cestnej dopravy,
G.. Š. M., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok, vrátane dodatku. Uvedený znalec na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z podkladov, a to uznesenia
o pribratí znalca, protokolu o nehode, plánu z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie z miestanehody, zápisnice o výsluchu obvineného, svedkov poškodených D. O. Y. F. O., ako aj zápisnice o
vyšetrovacom pokuse. Všetky dôležité body, týkajúce sa analýzy dopravnej nehody, uviedol v časti
nálezu znaleckého posudku, pričom priebeh dopravnej nehody graficky zobrazil v prílohách znaleckého

posudku. K stretu vozidiel došlo v jazdnom pruhu vozidla E. pri jeho pravom okraji. Po strete sa
vozidlá pohybovali do svojich konečných polôh po dopravnej nehode, pričom pri ich pohybe došlo k
odtrhnutiu a vymršteniu dielov - motor, prevodovka, chladič z vozidla Q.. Pohyb vozidiel korešponduje so
zadokumentovanými stopami a deformáciou vozidiel. Technika jazdy vodiča O. nebola správna, pretože
vodič jazdil vozidlom takým spôsobom, že toto sa dostalo do kolízie, z ktorej prešlo do protismeru,

kde došlo k stretu s protiidúcim vozidlom E.. Príčinu nesprávnej techniky a spôsobu jazdy, ako aj
prechodu do protismeru z technického hľadiska nie je možné objektívne určiť, lebo neboli zanechané,
resp. dokumentované žiadne stopy pred miestom stretu vozidiel, na základe ktorých by bolo možné určiť
objektívne aj pohyb vozidla pred samotným stretom. Technika a spôsob jazdy vodiča O. bola správna.
Vozidlo sa pohybovalo vo svojom jazdnom pruhu, pri jeho pravom okraji. Vodič nemal časový priestor
k zabráneniu dopravnej nehody. Rýchlosť jednotlivých vozidiel pred stretom je totožná s nárazovou

rýchlosťou vozidiel. Na mieste dopravnej nehody neboli zaznamenané žiadne brzdné stopy. Nárazová
rýchlosť vozidla Q. bola v rozpätí od 99,9 do 106,1 km/h, rýchlosť výbehu vozidla po náraze bola
v rozpätí 30,2 - 32,1 km/h. Nárazová rýchlosť vozidla E. bola v rozpätí 66,9 - 71,1 km/h, rýchlosť
výbehu uvedeného vozidla po náraze bola 27,5 - 29,3 km/h. K možnostiam zabránenia nehody zo
strany vodičov znalec uviedol, že vodič osobného motorového vozidla E. nemal z technického hľadiska

možnosť dopravnej nehode zabrániť, lebo povinnosť reagovať na kolíziu protiidúceho vozidla bola v
časovom intervale menšia ako je reakčný čas vodiča, t. j. menšia ako 0,8 sekundy. Vodič vozidla
Q. L. mal možnosť dopravnej nehode predísť správnou technikou a spôsobom jazdy pri dovolenej
rýchlosti 90 km/h. Miesto stretu vozidiel sa nachádzalo 75,5 metra od pomocného východiskového
bodu merania a 1,2 metra od pravého okraja vozovky v smere pohybu vozidiel. Vo svojej výpovedi

ďalej znalec poukázal na to, že v súvislosti s pôvodným znaleckým posudkom vychádzal z údajov
dostupných v databanke motorových vozidiel, pričom následne dostal doplnené údaje, a to technický
preukaz od vozidla L., ktorého skutočná technická špecifikácia bola o niečo odlišná od databanky, najmä
čo sa týka hmotnosti vozidla a taktiež dostal aj ďalšie údaje súvisiace s váhou jednotlivých členov
posádky vo vzťahu k vozidlu E.. Tieto skutočnosti však v podstate nijakým spôsobom neovplyvnili jeho

predchádzajúce závery, akurát to, že nárazová rýchlosť vozidla L. bola zvýšená na 105 km/h a nárazová
rýchlosť vozidla E. sa znížila na hodnotu 68 km/h. Táto skutočnosť potom mala za následok aj určitý
posun miesta stretu oboch motorových vozidiel, čo však nič nemení na pôvodných záveroch, keďže
išlo len o centimetrový posun. Okrem uvedeného v dodatku znaleckého posudku sa potom vyjadril
k otázke rozliatia kvapalín a náplní, pričom v tomto smere konštatoval, že k tomuto došlo určite až

po vzájomnom strete vozidiel, pričom jednotlivé súčiastky z vozidiel boli odhodené v smere rotácie
vozidiel tak, ako je to zadokumentované v spisovom materiáli. K vyjadreniu poškodenej G.. C. o tzv.
vlnkovom pohybe vozidla L. pred stretom znalec uviedol, že z technického hľadiska je prijateľný rozsah
maximálne 2 vlnoviek. Vozidlo sa pohybovalo na dráhe 97,6 metra pri rýchlosti 90 km/h na rýchlosť
98 km/h v čase 3,84 sekundy. K ryciej stope, ktorá bola nájdená na vozovke, ktorá je zobrazená vo

fotodokumentácii na čl. 121 - fotografia č. 16, znalec uviedol, že môže ísť o stopu po odtrhnutom motore,
čo považuje za najpravdepodobnejšie a čo zodpovedá smeru a pohybu odtrhnutého motora tak, ako to
aj zakreslil v dokumentačnej časti posudku. K deformáciám ľavého predného kolesa vozidla L. podľa
vyjadreniaznalcamohlodôjsťažponárazestým,žepokiaľktomutopoškodeniubydošloprednárazom,
predpokladá, že na vozovke boli stopy. Vo svojej výpovedi ďalej doplnil, že v súvislosti s vypracovaním

znaleckého posudku bol aj na mieste nehody, a to dňa 12. 11. 2002 za prítomnosti vyšetrovateľa, kedy
vozovku prehliadol, aj premeral. Žiadne relevantné stopy vzhľadom na odstup času však nenašiel.

Okrem vyššie uvedeného znalca z odboru dopravy za účelom objasnenia podstatných okolností
súvisiacich s predmetnou dopravnou nehodou bol do konania pribratý aj znalecký ústav, a to Ústav

súdneho inžinierstva Žilina, za ktorý ústav znalecký posudok vypracoval znalec z odboru cestnej
dopravy, G.. F. H., ktorý znalec na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzal z predloženého spisového materiálu, ktorého súčasťou boli viaceré podklady, a
to najmä protokol o nehode v cestnej premávke zo dňa 5. 10. 2002, ktorého súčasťou bol plánik z
miesta dopravnej nehody a fotodokumentácia, ktorej obsahom bolo 42 farebných fotografií o dopravnej

nehode. Súčasťou spisu, ktorý mal k dispozícii boli aj výpovede jednotlivých účastníkov dopravnej
nehody, zápisnica o vyšetrovacom pokuse a takisto mal k dispozícii aj znalecký posudok znalca G.. Š.
M.. Vo vzťahu k jednotlivým znaleckým úlohám znalec konštatoval, že vozidlo Q. L. po zrážke získalo
rotáciu vľavo, pričom vplyvom nárazu došlo k poškodeniu upevnenia agregátu vozidla a pri otáčaníuhlovou rýchlosťou 3 - 5 radiánov za sekundu sa oddelili od vozidla chladič, motor a prevodovka,
najpravdepodobnejšie v polohe zakreslenej na obrázku č. 2 znaleckého posudku. V tejto časti sa potom
ďalej zaoberal pohybom nekompletného vozidla a výpočtom nebol zistený významný vplyv na jeho

pohyb súvisiaci s pohybom do konečnej polohy. Výpočtom zistil, že vplyv zníženia hmotnosti a zmeny
polohyťažiskaoddelenímagregátuainýchčastívozidlanapohybjezanedbateľný,atohlavnevzhľadom
na získanú rýchlosť a rotáciu vozidla po zrážke. Vykonanými analýzami nehodového deja techniku
jazdy vodiča U. O. je potrebné považovať za nesprávnu, a to jednak pohybom, rýchlosťou vyššou
ako bola rýchlosť predpísaná zákonnými ustanoveniami, ako aj pohybom rýchlosťou na hranici, resp.

vyššou, ako bola rýchlosť medzná pre prejazd zákrutami. Pri analýze nehodového deja neboli zistené
žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že technika jazdy vodiča P.. O. nebola správna. Z
výsledkov rázovej analýzy a pohybov vozidiel po zrážke vyplýva, že nárazová rýchlosť vozidla Q. L. bola
106 - 112 km/h a rýchlosť vozidla E. bola 60 - 70 km/h. Konečné vypočítané polohy zistené rázovou
analýzou sú zhodné so zadokumentovanou konečnou polohou s presnosťou optimalizačného výpočtu
4,1 %. Keďže pred zrážkou neboli zadokumentované žiadne stopy, vypočítané nárazové rýchlosti za

predpokladu rovnomernej rýchlosti sú zhodné s rýchlosťou vozidiel pred zrážkou. Vodič U. O. mohol
dopravnej nehode zabrániť správnou technikou jazdy spočívajúcej v tom, že by nebol prešiel do
protismeru. Vodič P.. O. nemohol zrážke s vozidlom L. zabrániť ani správnou a včasnou reakciou. V
okamihumožnéhorozpoznaniaskutočnosti,ževozidloL.začínaprechádzaťdoprotismernéhojazdného
pruhu, nemal už na vykonanie potrebného jazdného manévru dostatok miesta a času. Poukázal na to,

že pozdĺžna a priečna poloha miesta zrážky je zobrazená na obrázku č. 2 znaleckého posudku. S
odstupom času od dopravnej nehody nebolo technicky možné posúdiť vznik náhlej technickej závady,
no technickú závadu na vozidle neuvádzal ani vodič vozidla. Podľa vyjadrenia importéra vozidla Q.,
výrobné čísla karosérie a motora sú zhodné s číslami prvovýroby, a teda vozidlo by nemalo byť po
prestavbe. Či boli robené na vozidle neštandardné úpravy, nie je možné s odstupom času posúdiť,

zároveň existencia takýchto zásahov nemá vplyv na posúdenie príčin dopravnej nehody z technického
hľadiska. Podľa kópie technického preukazu vozidlo Q. L. bolo vybavené systémom ABS, pričom zo
spisového materiálu vyplýva, že na vozidle boli použité kolesá a pneumatiky, ktoré nie sú pre tento typ
vozidla výrobcom schválené. Hĺbka drážok dezénu bola v rozpätí hodnôt, ktoré je možné považovať
za hraničné opotrebovanie. Malá hĺbka dezénových drážok pneumatík nemala na suchom povrchu

negatívny vplyv na využitie adhézie a na stabilitu jazdy vozidla. Vo vzťahu k podanému znaleckému
posudku znalcom G.. M. a jeho doplnku konštatoval, že závery uvedeného znalca sú v súlade so
závermi, ktoré vypracoval ústav. Rozdiel je v hodnote nárazovej rýchlosti a polohy vozidiel v mieste
zrážky v rozpätí tolerancie +- 10 %, čo bolo spôsobené nedokončeným výpočtom pohybu vozidla Q. do
konečnej polohy. Tieto rozdiely však nemajú vplyv na posúdenie príčin dopravnej nehody z technického

hľadiska. Znalec G.. M. vo svojich znaleckých posudkov neriešil medznú rýchlosť prejazdu oblúkom
zákruty, čo je možné považovať za chybu komplexnosti vzniku dopravnej nehody a techniky jazdy.
Vypočítaná nárazová rýchlosť vozidla Q. 107 km/h je vo veľmi dobrej zhode s hodnotou rýchlosti
zadokumentovanejnafotografiič.10spisovéhomateriálu.Zadokumentovanáhodnotarýchlostipribližne
107 km/h a hodnota otáčok motora 2250 otáčok/min. zodpovedá pohybu vozidla pri zaradenom 5.

prevodom stupni. Použitie 15-palcových diskov kolies a nízkoprofilových pneumatík mohlo mať vplyv
na okamžité jazdné vlastnosti vozidla a spôsobiť náhlu stratu schopnosti prenosu okamžitej bočnej
sily, tzv. ustrelenie pneumatiky a vznik nestabilného jazdného stavu, hlavne pri prejazde oblúkom na
hranici medznej rýchlosti. V súvislosti s vykonaným vyšetrovacím pokusom poloha vozidiel na zábere
č. 1 je z technického hľadiska prijateľná a je v dobrej zhode so skutočným vypočítaním priebehom

pohybu vozidiel pred zrážkou. Z uvedených polôh sa vozidlá dostanú do vypočítaného miesta zrážky
rovnomerným pohybom vypočítanými nárazovými rýchlosťami. Poloha vozidiel na zábere č. 2 je z
technického hľadiska neprijateľná, pretože do takejto polohy vozidlo Q. L. z polohy č. 1 by sa muselo
dostať rýchlosťou približne 150 km/h, pričom je zrejmé, že do miesta zrážky by vozidlo nemalo čas
a miesto zabrzdiť na hodnotu vypočítanej nárazovej rýchlosti. Miesto zrážky vozidiel je zobrazené v

znaleckom posudku na obrázku č. 2 na str. 14 znaleckého posudku a je približne 74,5 m od pomocného
východzieho bodu merania. Z obrázku vyplýva aj poloha vozidiel v čase zrážky, a to tak, že vozidlo
E. je v pravom jazdnom pruhu v priamom smere pôvodného pohybu, vozidlo Q. L. zasahuje do
protismerného jazdného pruhu hlavne ľavým predným rohom. V zadokumentovanej ryciej stope na
vozovke znalec konštatoval, že táto je zanechaná vozidlom Q. L. pri jeho rotačnom pohybe do konečnej

zadokumentovanej polohy, s najväčšou pravdepodobnosťou bola zanechaná poškodenou prednou
nápravou vozidla.V súvislosti s určením príčin smrti nebohého P. X. boli do konania pribratí znalci z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva, ktorí vo veci podali spoločný znalecký posudok, pričom jeden z
pribratých znalcov P.. Y. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 7. 10. 2002 spolu s P.. A. vykonal

súdnupitvunebohéhoadňa11.11.2002vovecivypracovaliznaleckýposudok.Bezprostrednoupríčinou
smrti P. X. bol šok po úraze a krvácaní zo závažných úrazových zmien, najzávažnejšie boli zlomenina
ľavej lakťovej kosti, mnohonásobné zlomeniny rebier obojstranne, pomliaždenie a roztrhnutie obidvoch
pľúc, úplné roztrhnutie hrudníkovej srdcovnice, viacnásobné roztrhnutie sleziny a ľavej obličky. Takisto u
nebohého došlo k roztrhnutiu bránice vľavo s následným pretlačením rozdrvenej sleziny, žalúdku a časti

pečene do ľavej pohrudnicovej dutiny. Takisto u neho došlo k zlomenine lebečnej spodiny a zlomenine
sánky, avšak bez výrazných úrazových zmien na mozgu. Popísané poranenia, okrem poranenín mozgu,
mohli vzniknúť nárazom poškodeného na palubnú dosku, kde sedel ako spolujazdec vpredu a ďalšie
poranenia mohli vzniknúť a určite vznikli pri jeho stlačení v oblasti brušnej dutiny medzi predné sedadlo
a palubnú dosku, keď práve vtedy došlo k roztrhnutiu bránice a pretlačeniu orgánov brušnej dutiny do
pohrudnicovej dutiny. Poranenia hlavy mohli vzniknúť pri kontakte hlavy s predným výhľadovým sklom

alebo horným rámom osobného auta, v ktorom sedel. Vzniknuté poranenia vo všeobecnosti je potrebné
hodnotiť ako poranenia smrteľné pre všeobecnú povahu, čo znamená, že smrti sa nedalo odvrátiť ani
prípadným včasným lekárskym zákrokom. Je potrebné zdôrazniť, že z popísaných poranení, okrem
hlavy, každé samo o sebe by spôsobilo smrť. Pri pitve znalci nenašli jednoznačné stopy - typické kožné
pruhovité odreniny a podliatiny na hrudníku, na základe ktorých možno konštatovať, že menovaný bol

pripútaný bezpečnostným pásom. Ak súdny lekár pri pitve zistí takéto stopy, je možné povedať, že
dotyčná osoba bola pripútaná bezpečnostným pásom, ak takáto morfa sa pri pitve nenájde, je možné
iba konštatovať, že osoba mohla, ale nemusela byť pripútaná. K smrti P. X. došlo krátko po nehode, do
10 minút od jej vzniku. Pokiaľ čas smrti je určený na 16,40 hod., teda 20 minút po dopravnej nehode,
vzniknutý nesúlad zodpovedá tomu, že právne je smrť určená vtedy, keď posádka rýchlej lekárskej

pomoci ukončí resuscitáciu, ktorá v danom prípade bola ukončená o 16,40 hod., no z medicínskeho
hľadiska išlo iba o pokus o resuscitáciu. V prípade, pokiaľ by poškodený bol pripútaný bezpečnostnými
pásmi, na základe ustálených mechanizmov úrazové deja je možné usúdiť, že aj v takom prípade by
došlo k nárazu na palubnú dosku a k stlačeniu a vznikli by všetky popisované poranenia hrudníka. Každé
toto poranenie by samo o sebe bolo smrteľné. Možno usudzovať, nie však s definitívnym záverom, že

pripútaním bezpečnostným pásom by nemuselo dôjsť ku kontaktu hlavy s predným sklom a nevznikli by
poranenia hlavy, ktoré v danom prípade sami o sebe však neohrozovali život poškodeného.

K poraneniam ďalších poškodených P.. F. O. a G.. D. C. bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, P.. N. M., ktorý znalec na hlavnom pojednávaní

v tomto smere vypovedal, že poškodený P.. F. O. pri dopravnej nehode utrpel poranenie - polytraumu,
teda poranenie viacerých systémov, zlomeninu panvového kruhu vo forme zlomeniny horného a dolného
ramienka, lonovej kosti vpravo a zlomeninu v oblasti kožnej jamky ľavého bedrového kĺbu a lopaty
ľavej bedrovej kosti, zlomeninu horného konca stehennej kosti vľavo s posunkom úlomkov, zlomeninu
horného konca ľavej kosti vľavo bez posunu úlomkov, zlomeninu lícno-čeľustného komplexu tvárových

kostí vľavo, pomliaždenie očnej gule s otrasom sietnice ľavého oka, poranenie sleziny s nahromadeným
krvi pod puzdrom sleziny, otras mozgu ťažkého stupňa s opuchom mozgu, zlomeninu lýtkovej kosti
pravého predkolenia, pomliaždenie hrudníka, tržnú ranu čela, brady a vlasatej časti hlavy, drobné tržné
zmliaždenie hlavy a kožné odreniny oboch predkolení a chrbtovej strany oboch rúk. Z medicínskeho
hľadiska poranenie hodnotil ako ťažké a život ohrozujúce, doba liečenia a práceneschopnosti bola

odhadovaná pri nekomplikovanom priebehu na 12 mesiacov s tým, že poranenia môžu zanechať
trvalé následky. Mechanizmus vzniku týchto poranení zodpovedá zrážke dvoch osobných áut, keď
poškodený sedel na mieste vodiča. K poraneniam v oblasti hlavy v zmysle tržných rán, zlomeniny
tvárových kostí, poranenia oka a mozgu v zmysle otrasu mozgu s jeho následným opuchom mohli
vzniknúť nárazom hlavy na predné sklo alebo rám skla, k pomliaždeniu hrudnej steny mohlo dôjsť

stlačením bezpečnostným pásom eventuálne nárazom hrudníka na volant. K poraneniu dolných
končatín a zlomeniny panvy mohli vzniknúť nárazom kolien, resp. oblasťou predkolenia na deformujúcu
sa prístrojovú dosku, pričom prenesením sily v smere dlhej osi nárazu mohlo dôjsť ak k zlomenine
horného konca stehennej kosti. K zlomenine v oblasti horného konca ľavej ramennej kosti mohlo dôjsť na
ľavé predné deformujúce sa dvere. Poškodený pre posudzované poranenia bol najprv hospitalizovaný

v Nemocnici v D. od 5. 10. 2002 do 9. 10. 2002, po prijatí mal ošetrené tržné rany na hlave, zistené
nižšie hodnoty krvného tlaku, mal vysokú srdcovú frekvenciu a bol v šokovom stave. Ľavá stehenná
kosť bola dočasne zafixovaná za drôt prevŕtaný cez kosť v oblasti kolena. Krvné straty mal hradené
transfúziami v počte 7. Dostával plazmu, infuzné roztoky za účelom úpravy faktorom zrážania krvi. Postabilizácii stavu bol prevezený vrtuľníkom z D. do O., na kliniku úrazovej chirurgie, kde bol dvakrát
operovaný, a to 14. 10. 2002 pre zlomeninu ľavej stehennej kosti a dňa 17. 10. 2002 pre zlomeninu lícnej
kosti vľavo. Dňa 19. 10. 2002 bol preložený na chirurgické oddelenie v X. A. Q., kde bol ešte ďalšie 4

týždne pripútaný na lôžko a po dobu ďalších 3 - 4 mesiacov, teda po dobu cca 6 mesiacov od úrazu bol
vážne obmedzený v obvyklom spôsobe života, a to najmä v dôsledku poranenia panvy a stehennej kosti,
používal barle, musel odľahčovať končatinu. Poškodená G.. C. (predtým O.) utrpela polytraumu, teda
poranenia viacerých systémov s ľahkým úrazovým šokom, zlomeninu horného konca ramennej kosti
vľavo bez posunu úlomkov, roztrhnutie pravých pľúc s nahromadením vzduchu v pravej pohrudničnej

dutine, pomliaždenie pľúc vľavo, zlomeninu dolného konca vretennej a lakťovej kosti v oblasti ľavého
zápästia s posunom úlomkov, tržnú ranu tváre vľavo. Z medicínskeho hľadiska boli celkovo poranenia
poškodenej hodnotené ako ťažké s dobou liečenia 12 až 16 týždňov s možnými trvalými následkami.
Mechanizmus vzniku týchto poranení zodpovedá dopravnej nehode, keď poškodená sedela vo vozidle
na zadnom sedadle vpravo. Pokles pohybovej energie vozidla v dôsledku nárazu spôsobil vymrštenie
tela smerom dopredu a čiastočne doľava, pričom poškodená pravdepodobne narazila oblasťou ľavého

zápästia, ľavého ramena a ľavej strany hrudníka na sedadlo spolujazdca alebo vodiča, pričom pri týchto
nárazoch došlo k zlomenine horného konca ľavej ramennej kosti, zlomenine vretennej lakťovej kosti
v oblasti ľavého zápästia, tržná rana v oblasti tváre mohla vzniknúť nárazom na nejakú časť interiéru
auta. Pre posudzované poranenia bola poškodená hospitalizovaná, najprv v A. v D., potom na úrazovej
chirurgii v O.. Po prepustení z nemocnice, mala ľavé rameno fixované ortézou, ľavé zápästie a predlaktie

bolo fixované sadrou, a to do 18. 11. 2002, kedy začala s postupnou rehabilitáciou, ktorej dĺžku v čase
vypracovania posudku predpokladal na dobu ešte aspoň 6 týždňov. Viac ako 6 týždňov mala vážne
obmedzenia v pohybe, najmä ľavej hornej končatiny, lebo mala fixované aj rameno, aj zápästie. Doplnil,
že vo veci vypracoval dodatok znaleckého posudku, v ktorom bolo určené bolestné u P.. O. hodnotené
1680 bodmi a u G.. C. 435 bodmi.

Z oboznámeného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia neurológie,
P.. Š. P., zameraného na otázku straty a návratu pamäte poškodeného P.. O. a obžalovaného O.
súd zistil, že vzhľadom na to, že u F. O. došlo pri úraze aj k pohmoždeniu a zakrvácaniu mozgu

v oblasti spánkového laloka, ktorého činnosť je nevyhnutná k uplatneniu pamäťových mechanizmov,
stupeň návratu pamäte sa nedá určiť, ale pravdepodobne nedôjde k úplnej reštitúcii vzhľadom na
závažnosť úrazu. U. O.O. pri autonehode neutrpel poškodenia mozgu, čo potvrdzuje CT-vyšetrenie,
výpadok pamäte v tomto prípade nie je spôsobený priamo úrazovým dejom, ale závažným negatívnym
psychickým stresom, pričom v takýchto prípadoch sa zvykne pamäť úplne vrátiť v individuálnom

časovomhorizonte,ktorýniejemožnéurčiť,novdanomprípadenemožnovylúčiťaniúčelovésprávanie.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä protokolu o nehode
v cestnej premávke s fotodokumentáciou a plánikom k nehode, zápisnice o vyšetrovacom pokuse,

lekárskych potvrdení a protokolov o lekárskom vyšetrení, vyčíslených nákladov spojených s úmrtím P.
X., potvrdení o strate na zárobku poškodených počas práceneschopnosti, správy o zásahu Okresného
riaditeľstva hasičského a záchranného zboru D., náčrtku z miesta nehody vyhotoveného G.. E., registra
trestov a charakteristík obžalovaného, lustrácii priestupkov a evidenčnej karty vodiča - obžalovaného.

Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd
dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal, uvedený skutok má znaky
trestnéhočinuažetentospáchalpráveobžalovanýU.O..Obžalovanéhozospáchaniaskutkuusvedčuje
v prvom rade výpoveď svedkyne poškodenej G.. C., ktorá vypovedala o okolnostiach dopravnej nehody,

jednoznačne tak na hlavnom pojednávaní, ako aj vo svojich predchádzajúcich výpovediach v tom smere,
že vozidlo, ktoré viedol obžalovaný pred dopravnou nehodou sa pohybovalo veľkou rýchlosťou, na
vozovke balancovalo a prešlo do protismeru. Uvedená svedkyňa je jediným priamym svedkom, ktorý
vnímal udalosti tak pred dopravnou nehodou, ako aj priebeh samotného nehodového deja, keď ďalší
poškodení P.. O. vo svojej svedeckej výpovedi a samotný obžalovaný vypovedali iba o okolnostiach

predchádzajúcich dopravnej nehode s tým, že vzhľadom na výpadok pamäte si na priebeh dopravnej
nehody nepamätajú. V plnej zhode s tvrdeniami svedkyne G.. C.vej sú aj podané znalecké posudky
znalca z odboru dopravy G.. M. a Ústavu súdneho inžinierstva Ž., ktorých závery si neodporujú a
sú totožné, z ktorých posudkov bolo jednoznačne ustálené, že vozidlo, ktoré riadil obžalovaný, prednehodou sa pohybovalo rýchlosťou najmenej 106 km/h, v dôsledku čoho obžalovaný pri prejazde
ľavotočivou zákrutou nezvládol riadenie a týmto vozidlom prešiel do protismeru, kde ľavou prednou
časťou narazil do ľavej prednej časti protiidúceho vozidla, ktoré viedol vodič P.. O., ktorého technika

jazdy pred dopravnou nehodou bola správna, ktorý sa pohyboval dovolenou rýchlosťou a ktorý z
časového hľadiska nemal možnosť zrážke vozidiel zabrániť. V súlade s vyššie vykonanými dôkazmi
sú aj listinné dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní v súvislosti s vykonanou obhliadkou z miesta
nehody, v priebehu ktorej bola vyhotovená zápisnica, plánok a fotodokumentácia, ktoré úkony boli
spojené aj s dokumentáciou stôp zistených pri ohliadke, výsledky ktorých úkonov zodpovedajú záverom

znaleckého dokazovania z odboru dopravy, zameraného na objasňovanie príčin dopravnej nehody.
Vykonaným dokazovaním, a to najmä znaleckým dokazovaním z odboru cestnej premávky, naopak bola
vyvrátená obrana obžalovaného zameraná na možnosť vzniku technickej závady spojená predovšetkým
s nedôsledným zadokumentovaním všetkých stôp pri obhliadke miesta činu, s poukazom na stopy,
ktoré zakreslil v náčrtku svedok G.. E.. V tomto smere v priebehu súdneho konania bol vypracovaný aj
doplnok znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva, z obsahu ktorého jednoznačne vyplynulo, že

nič zo skutočností, ktoré boli zachytené, nemá vplyv na zmenu pôvodných záverov znaleckého posudku,
a to ani čo vo vzťahu k miestu stretu vozidiel. Z vykonaných dôkazov takisto neboli zistené žiadne
skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že závery znaleckého dokazovania zameraného v tomto smere
sú neúplné a neobjektívne. Zistenému skutkovému stavu korešpondujú aj ďalšie vykonané dôkazy,
a to najmä podané znalecké posudky znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho

lekárstva, ale aj odvetvia traumatológie, o príčinách smrti neb. P. X. a o poraneniach poškodených P.. O.
a G.. C. a výpovede znalcov P.. L. a P.. M.M. na hlavnom pojednávaní v tomto smere. Na základe takto
vykonaných dôkazov potom súd trestnú činnosť obžalovaného považoval za jednoznačne preukázanú.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako trestný čin ublíženia na
zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006, pretože inému z
nedbanlivosti spôsobil smrť a ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona. Obžalovaný konaním v dôsledku neprispôsobenia rýchlosti jazdy, najmä svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla a iným okolnostiam, nesprávnou technikou jazdy a nevenovaním pozornosti

vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, nezvládol vedenie vozidla, s ktorým navyše sa pohyboval
rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť pre daný úsek vozovky dovolená, v dôsledku čoho prešiel do
protismeru, kde sa zrazil s protiidúcim vozidlom. Prejdenie do protismeru je evidentné, vykonaným
dokazovaním, a to tak výpoveďou svedkyne poškodenej C., ale aj znaleckými posudkami z odboru
dopravy, ktorými bolo určené miesto zrážky vozidiel. Obžalovaný ako vodič potom konal v rozpore s ust.

§ 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c), § 7 ods. 1 a § 15 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 315/1996 Z. z. v znení
neskorších predpisov účinného v čase spáchania skutku. Porušenie uvedených povinností je potrebné
považovať za porušenie dôležitého charakteru. Následkom protiprávneho konania obžalovaného bol
neodstrániteľný následok v podobe smrti inej osoby a ďalšie dve ťažké ujmy na zdraví, keď poranenia
poškodených P.. O. a G.. C.A. je potrebné považovať za ťažkú ujmu na zdraví, a to jednak vzhľadom

na dĺžku liečenia a dĺžku obmedzení v obvyklom spôsobe života oboch týchto poškodených a v prípade
poškodeného P.. O. aj na charakter poranenia, ktoré v jeho prípade boli aj život ohrozujúce.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti
sa dopustil vo forme vedomej nedbanlivosti v zmysle § 5 písm. a) Trestného zákona, pretože

vedel, že môže spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana života a zdravia každého jednotlivca. Medzi
protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita. Stupeň
spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného v danom prípade je zvyšovaný najmä zásahom do

najdôležitejšieho chráneného spoločenského záujmu, a to života a zdravia každého jednotlivca, ktorý
zásah bol spojený s vážnym ohrozením zdravia poškodených, ale predovšetkým s neodstrániteľným
následkom - smrťou inej osoby.

Obžalovaný je hodnotený pozitívne, súdne trestaný, ani priestupkovo riešený pred spáchaním trestnej

činnosti nebol, rovnako viedol riadny život aj počas celej doby trestného stíhania voči nemu vedeného
v predmetnej trestnej veci. Ako vodič bol spoľahlivý, bez záznamov v evidenčnej karte vodiča.Pri úvahách o treste súd prihliadol na základný účel trestu vyjadrený v ust. § 23 ods. 1 Trestného
zákona, keď účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému
v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne

pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Za takéto protiprávne konanie obžalovanému hrozil trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 5 rokov alebo peňažný trest. Obžalovanému poľahčovalo, že
pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, priťažujúce okolnosti súd nezistil. S prihliadnutím
na okolnosti skutku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy, ale aj s prihliadnutím na samotnú dĺžku
trvania trestného konania, ktoré je proti obžalovanému vedené od začiatku roku 2003, pričom táto dĺžka

nie je spojená so subjektívnymi príčinami na strane páchateľa, mal súd za to, že pri ukladaní trestu
je potrebné brať do úvahy aj ust. článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, spojené s právom
obžalovanéhonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,ktoréprávovdanejtrestnejvecinaplnené
nebolo. S prihliadnutím na uvedené potom súd mal za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 1 roka, pričom účel sledovaného trestu je možné dosiahnuť aj jeho hrozbou
počas primeranej skúšobnej doby, za ktorej výmery považoval dobu 18 mesiacov. Súd mal za to, že

vzhľadom na charakter trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil, s prihliadnutím na závažnosť
protiprávneho konania a najmä spojeným následkom, je potrebné tomuto uložiť aj trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel, pričom za primeranú dobu považoval dobu 18 mesiacov. Súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že takto uložený trest je trest mierny, nekorešpondujúci v celom rozsahu
účelu trestu tak, ako ho má na zreteli vyššie citované ustanovenie hmotno-právneho predpisu, na druhej

strane je však potrebné uviesť, že účel trestu v danom prípade je znižovaný práve dĺžkou prebiehajúceho
konania, pričom samotné ukladanie trestu v tomto smere je aj zohľadnením nenaplnenia čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a predstavuje v tomto smere satisfakciu pre páchateľa.

Súčasne súd v rámci adhézneho konania rozhodol aj o nárokoch poškodených na náhradu škody, keď
z vykonaného dokazovania zistil, že táto doposiaľ ani čiastočne uhradená nebola. Pri rozhodovaní o
týchto nárokoch súd vychádzal jednak z vyčíslenia škody zo strany samotných poškodených, resp.
právnych nástupcov, ale aj dôkazov zabezpečených vo vzťahu k škode, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu. Právny nástupca nebohého P. X., P.. B. X., I.. si uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej

výške 79.781,- Sk (ktorý nárok ešte pôvodne v predmetnej trestnej veci uplatňoval toho času už
tiež nebohý právny nástupca P.. D. X.), ktorý nárok bol spojený s nákladmi na pohreb, kremáciu,
pomník, kar, poškodený mobilný telefón a poškodené oblečenie, pričom z predložených dokladov v
tomto smere nesporne vyplynulo, že základ nároku je daný, no nie v uplatnenej výške, ale iba v časti
zodpovedajúcej sume 1.917,98 eur (57.781,- Sk), pričom ďalšie nároky spojené s karom, či škodou

na poškodenom mobilnom telefóne a oblečení neb. P. X. nie sú žiadnym spôsobom zdokladované.
Súd preto v tomto smere vo vzťahu k tomuto poškodenému rozhodol tak, že obžalovaného zaviazal
iba na náhradu nesporne vzniknutej výšky škody, pričom vzhľadom na skutočnosť, že dokazovanie vo
vzťahu k ďalšej časti škody by presiahlo rámec trestného konania, poškodeného so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych. V súvislosti s ďalšími uplatnenými

nárokmi na náhradu škody zo strany poškodených P.. F. O. a G.. D. C., ktoré nároky boli spojené s
uplatnením bolestného a straty na zárobku u obidvoch poškodených súd takisto pochybnosti o základe
a výške týchto nárokov nemal, pretože tieto boli v celom rozsahu zo strany poškodených zdokladované
(potvrdeniami o strate na zárobku), ako aj vyčíslením výšky bolestného znalcom, a preto súd obidvom
týmto poškodeným priznal nárok na náhradu škody v zmysle uplatnených základov, nároku zo strany

poškodených, a to P.. O. v sume 5.414,79 eur a G.. C. vo výške 1.237,30 eur. Aj v tomto prípade však
súd rozhodol o odkázaní oboch poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody na občiansko-
právne konanie, pretože obaja poškodení okrem uplatnených základov svojich nárokov si v priebehu
trestného konania uplatňovali aj príslušenstvo nároku predstavujúce uplatnený úrok z omeškania, ktorý
nárok však nekorešponduje definícii škody v zmysle § 89 ods. 13, ods. 14 Trestného zákona účinného

v čase spáchania skutku, keď za škodu je potrebné považovať skutočnú škodu (nie jej príslušenstvo).
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a ťažkú ujmu na zdraví preto, že porušil dôležitú povinnosť uloženú
mu podľa zákona

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 8 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd vPrešove.