Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Friday, June 26, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/110/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114233706
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114233706.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., registračné
číslo: 56007043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 93, zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín p r o t i žalovanej: M. H., J..
XX.X.XXXX, G. Š.Á. XX, o zaplatenie 1783,83 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.053,27 Eur, kapitalizovaný úrok z omeškania
vo výške 36,07 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.053,27 Eur od 13.12.2014
do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 80 Eur počnúc mesiacom augustom 2015 pod
následkom straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e ta.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 29.12.2014 sa domáhal zaplatenia sumy 1783,83 Eur, kapitalizovaného úroku
z omeškania vo výške 58,18 Eur za obdobie od 17.5.2014 do 12.12.2014 a za ďalšie obdobie teda od
13.12.2014 do zaplatenia žiadal priznať úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,25% ročne.
Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu dňa 21.3.2013,
ktorou jej bol poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná úver riadne nesplácala,
došlo k jeho zosplatneniu listom zo dňa 29.4.2014. Žalovaná suma predstavuje tak zosplatnenú istinu
vo výške 1764,84 Eur, úrok vo výške 18,99 Eur.

Žalovanej bola doručená žaloba dňa 24.4.2015, doposiaľ sa k nej nevyjadrila. Nedostavila sa ani
na pojednávanie, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnila a súhlasila, aby sa pojednávalo v jej
neprítomnosti. V tomto ospravedlnení poukázala aj na svoj zlý zdravotný stav a doložila potvrdenie
o dôchodku, ktorý poberá vo výške 223 Eur mesačne. Keďže svoju neúčasť ospravedlnil aj právny
zástupca žalobcu, ktorý taktiež súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, súd vo veci konal a
rozhodol v neprítomnosti oboch účastníkov s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou zo dňa 21.3.2013, úverovými zmluvnými podmienkami
spoločnosti Home Credti Slovakia a s., výpisom čerpania, splátok a úhrad, výzvou k splateniu celého
úveru zo dňa 29.4.2014, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.11.2014, poštovými podacími
hárkami a zistil tento skutkový stav:

Dňa 21.3.2013 bola uzavretá písomná zmluva medzi veriteľom - obchodnou spoločnosťou Home Credit
Slovakia a.s. a žalovanou ako dlžníčkou. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 2000 Eur, ktorý

sa žalovaná zaviazala uhradiť 84 mesačnými splátkami po 55,69 eur. V zmluve bola dohodnutá ročná
úroková sadzba 25,94 %, RPMN je uvedené v rozpätí od 31,2% do 32,4%, uvedená je aj priemerná
hodnota RPMN vo výške 18,86%. Dohodnutý bol aj poplatok za vedenie účtu vo výške 2,49 Eur, ktorá
bol zahrnutý v splátke a ako lehota splatnosti je uvedených 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Vyčíslená
bola aj celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 4.569,60 Eur.

Ako vyplýva z výpisu čerpania, splátok a úhrad, žalovaná dohodnuté splátky úveru neuhrádzala. Meškala
už s druhou splátkou. Každý mesiac jej preto bola zasielaná upomienka, za ktorú si veriteľ účtoval 12 eur.

Spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. ju preto listom zo dňa 29.4.2014 vyzvala k splateniu celého úveru
vo výške 2.117,97 Eur do 15 dní od odoslania tejto výzvy. Z pripojeného poštového podacieho hárku
vyplýva, že tento list žalovanej bol poslaný poštou.

V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. v hlave 7 bolo dohodnuté
ukončenie úverovej zmluvy a konkrétne podľa § 3 písm. a/ klient bol povinný celý čerpaný úver splatiť
na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň 2 splátok alebo sa oneskoril s
platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.

Žalovaná z predmetného úverového vzťahu uhradila celkovo do podania žaloby sumu 946,73 Eur, čo
vyplýva už zo spomínaného výpisu čerpania, splátok a úhrad. Z tohto výpisu vyplýva aj to, že ku dňu
zosplatnenia úveru zaplatila sumu 612,59 eur. Neskôr a to konkrétne 27.5.2014 zaplatila ďalšiu splátku
55,69 Eur a tú istú sumu uhradila aj 26.6.2014, 28.7.2014, 26.8.2014, 7.10.2014 a 28.10.2014.

Dňa 12.9.2012 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Home
Credit Slovakia a.s. a žalobcom a toto postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanej listom zo dňa
17.11.2014, ktorý jej zaslal poštou, čo preukázal pripojeným poštovým podacím hárkom.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z § 524 a násl. OZ.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2013 do
9.6.2013).

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Medzi nimi pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru
pod písm. j/ ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa uver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o
sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je.

Súd bol toho názoru, že v zmluve nepochybne chýba údaj o konečnej splatnosti úveru, nakoľko ten je
v zmluve stanovený len počtom mesačných splátok, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno
stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru
nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm.
k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten,
že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014).

V zmluve chýba aj obligatórna náležitosť zakotvená pod písm. k/ vyššieho citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o
nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.8.2013, ale aj rozsudku Krajského súdu v Prešove 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014 a
Krajského súdu v Žiline 8Co 549/2014 z 30.12.2014.

Pokiaľ ide o uvedenie RPMN, v danom prípade tento údaj nebol uvedený v zmluve určito, pretože je
uvedené len jeho rozpätie od 31,2% do 32,4% s poznámkou, že presná hodnota RPMN závisí na dni
poskytnutia úveru a že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí
úveru. Toto tvrdenie žalobcu súd považuje za zavádzajúce, pretože podľa názoru súdu výšku RPMN
nemôže ovplyvniť konkrétny deň poskytnutia úveru a preto nič nebránilo tomu, aby v spomínanej zmluve
bola uvedená presná hodnota RPMN. Súd zároveň dodáva, že nepochybne nebola naplnená povinná
náležitosť zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, keďže v zmluve mali byť uvedené aj
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a to nepochybne v zmluve absentuje.

V dôsledku chýbajúcich vyššie citovaných obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
teda potrebné poskytnutý úver s poukazom na § § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považovať
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná by preto mala vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru, t.j.
2000 Eur, a keďže doposiaľ mu zaplatila 946,73 Eur, jej dlh predstavuje sumu 1.053,27 Eur. Súd preto
zaviazal žalovanú len k zaplateniu tejto istiny a žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Z prisúdenej istiny súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaná sa dostala do omeškania po zosplatnení úveru listom zo dňa 29.4.2014 v súlade s § 565 OZ
a dohodnutými zmluvnými podmienkami od 17.5.2014 (15. deň od odoslania výzvy). K uvedenému dňu
výška úrokov z omeškania činila 5,25% p.a. K spomínanému dňu dlh žalovanej bol 1.387,41 Eur (2.000
-612,59), keďže k tomuto dňu uhradila celkovo 612,59 eur. Po zosplatnení úveru uhradila ďalšiu splátku
vo výške 55,69 Eur dňa 27.5.2014, takže úrok z omeškania 5,25% zo sumy 1.387,41 eur za obdobie
od 17.5.2014 do 27.5.2014 činil 2,19 Eur. Za ďalšie obdobie od 28.5.2014 do 26.6.2014, kedy zaplatila
ďalšiu splátku, spomínaný úrok z omeškania zo sumy 1.331,72 Eur predstavuje 5,74 Eur. Za obdobie od
27.6.2014 do 28.7.2014 zo sumy 1276,03 eur činí úrok z omeškania 5,87 Eur. Za obdobie od 29.7.2014
do 26.8.2014 úrok z omeškania počítaný zo sumy 1.220,34 Eur predstavuje 5,09 Eur. Za obdobie od
27.8.2014 do 7.10.2014 zo sumy 1164,65 Eur úrok z omeškania činí 7,03 Eur. Za obdobie od 8.10.2014
do 28.10.2014 úrok z omeškania zo sumy 1.108,96 Eur predstavuje 3,34 Eur a napokon od 29.10.2014
do 12.12.2014 zo sumy 1053,27 Eur predstavuje úrok z omeškania 6,81 Eur. Úhrnne teda kapitalizovaný
úrok z omeškania za obdobie od 17.5.2014 do 12.12.2014 predstavuje sumu 36,07 Eur.

Už len pre úplnosť súd dodáva, že podľa jeho názoru veriteľ nedostatočne zisťoval schopnosť žalovanej
splácať úver, keďže jej bonitu zistil len tým spôsobom, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a jej
mesačný príjem predstavuje 210 Eur. Len tieto dva údaje nie sú postačujúce pre vyvodenie záveru o
bonite dlžníka. Potrebné je zisťovať aj pravidelné výdavky dlžníka, pretože až po ich zohľadnení možno
dospieť k záveru, či vzhľadom na príjem (ktorý navyše v prípade žalovanej je minimálny) bude dlžník
schopný úver splácať. Preto k záveru o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru je potrebné dospieť aj
z poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..

Vzhľadom na výšku žalovanej sumy a sociálnu situáciu žalovanej a jej minimálny príjem súd s použitím §
160 ods. 1 vetu druhú O.s.p. povolil žalovanej dlh splácať v mesačných splátkach tak, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil len
žalobca, ten však bol úspešný len v podiele 59% a preto s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p. súd mu
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.