Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, May 29, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209016
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114209016.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu vendue a.s., Neklanova
152/44, Praha 2 - Vyšehrad, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou,
advokátkou so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3, proti žalovanej F. M., T.. H., N.. X.X.XXXX, A. S.
XXX/XX, XXX XX R., Y. B., o zaplatenie 1.636,39 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na súde dňa 27.3.2014 uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
1.636,39 Kč s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že medzi obchodnou spoločnosťou
Česká sporiteľňa, a.s. a žalovanou bola uzatvorená dňa 30.7.2007 Zmluva o osobnom účte Českej

sporiteľne. Žalovaná v priebehu roka 2009 zrealizovala výbery v hotovosti z bankomatu, a iné platby,
čím na jej účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov, vznikol ku dňu 6.4.2010 debetný zostatok. Česká
sporiteľňa a.s. listom zo dňa 6.4.2010 vypovedala zmluvu a vyzvala žalovanú na úhradu debetného
zostatku. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok sa stala žalovaná dlžníkom žalobcu.

Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) na prejednanie veci samej nie
je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno
vo veci rozhodnúť na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Nakoľko sa jedná o drobný spor, v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p. nebolo potrebné nariaďovať

pojednávanie. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený vyvesením na úradnej tabuli súdu
dňa 15.5.2015.

Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.636,39 Kč
s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:Dňa 30.7.2007 bola medzi obchodnou spoločnosťou Česká spořitelna, a.s. a žalovanou uzatvorená
Zmluva o sporožírovom účte, na základe ktorej sa banka zaviazala odo dňa 30.7.2007 zriadiť účet
pre žalovanú, ktorý bude vedený v českých korunách. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli aj

Všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne a.s.. K 6.4.2010 vznikol na účte žalovanej debetný
zostatok vo výške 1.271,25 Kč

Výzvami zo dňa 6.4.2010 bola žalovaná vyzvaná k úhrade dlžnej čiastky avšak neúspešné.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že pohľadávka bola v zmysle § 526 zák. č. 40/1964 Zb
Občianskeho zákonníka postúpená na žalobcu.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má sídlo na území Českej republiky a žalovaná je občianka SR,

ktorá mala naposledy trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ide o konanie s cudzím prvkom a z
uvedeného dôvodu súd musel vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto
veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie návrhom uplatneného nároku žalobcu.

Súd sa pred konaním vo veci samej vysporiadal s otázkou svojej právomoci. Slovenská republika

a Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie viazanými zmluvou o založení Európskeho
spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré ako členské štáty sa vzťahuje nariadenie
Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“).

Podľa čl. 2 ods. 1 v kapitole II. Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak osoby s bydliskom na
území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa článku 3 ods.1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba

musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností
prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo
len jej časť.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné
právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou

podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

Podľa čl. 39 prvej vety VOP právne vzťahy medzi klientom a bankou upravené týmito VOP sa
riadia právnym poriadkom Českej republiky. Vychádzajúc zo zmluvy o osobnom účte úvere uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vrátane všeobecných obchodných podmienok

navrhovateľa a to čl. 39 VOP účastníci ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah zvolili úpravu
zákona č. 513/1991 Sb. Obchodního zákonníka účinného na území Českej republiky v rozhodnom
období.

Podľa § 708 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Českého Obchodného zákonníka v znení neskorších

prepisov (ďalej len „Obch. Z.“), zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby v určitej
mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať z neho určitej
mene účet pre jeho majiteľa, prijímať na zriadený účet peňažné prostriedky, vyplácať z neho peňažné
prostriedky alebo z neho či na neho vykonávať iné platobné transakcie.

Podľa § 711 Českého obchodného zákonníka, zmluva o bežnom účte môže stanoviť, že banka uskutoční
do určitej čiastky príkazy k platbám, i keď k tomu nie je dostatok peňažných prostriedkov na účte. Ak nie
sú práva a povinnosti strán pri poskytnutí týchto peňažných prostriedkov dohodnuté v zmluve o bežnom
účte, riadia sa úpravou zmluvy o úvere (§ 497 a násl.).Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej RÍM 1), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7,

zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej
predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ) s inou osobou, ktorá koná v rámci
svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len spotrebiteľ), sa spravuje právnym poriadkom
krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo

po
b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu, alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny
a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V danom prípade žalovaná je občianka SR a mala naposledy trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

preto je daná príslušnosť súdu Slovenskej republiky na konanie v tejto veci ako aj jeho právomoc.
Strany zmluvy si zvolili právny poriadok Českej republiky v zmysle bodu 39 všeobecných obchodných
podmienok, ktorých znenie je zverejnené na internetovej stránke Českej sporitelne a.s., preto pre
účastníkov konania v zmysle nariadenia RÍM 1 platí právny poriadok Českej republiky. V danom prípade
však súd, ktorý koná vo veci, koná v zmysle procesných predpisov platných v Slovenskej republike,

ktorými sú Občiansky súdny poriadok, ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v § 5b ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na prípadné premlčanie vo veci. Napriek
tomu, že takáto námietka v konaní nebola vznesená, súd má za to, že tento predpis je predpisom tejto
časti, ktorý má procesnú povahu, t. z., že konajúci súd sa ním musí riadiť, nakoľko mu túto povinnosť
ukladá, aj keď nie v rámci Občianskeho súdneho poriadku, ale v rámci iného predpisu, ktorý upravuje

konanie súdu. Má teda procesný charakter, preto súd má za to, že treba prihliadnuť na túto skutočnosť
ohľadom premlčania nároku zo spotrebiteľského vzťahu aj bez námietky.

V danom prípade je nepochybné, že jedná sa o spotrebiteľský vzťah, kedy došlo k uzavretiu zmluvy
medzi osobou, ktorá tak nekonala v rámci predmetu svojej činnosti, teda žalovanou, a osobou, ktorá

konala v rámci predmetu svojho podnikania, teda právnym predchodcom žalobcu, a to bankou. Z
tohto dôvodu treba potom aplikovať aj zákon o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne ustanovenia, ktoré
ukladajú konajúcemu súdu zaoberať sa námietkou premlčania.

V zmysle právnych poriadkov oboch krajín v prípade, že dôjde k márnemu uplynutiu doby, počas

ktorej oprávnená osoba neuplatní svoj nárok na súde, dochádza k premlčaniu takéhoto nároku.
V občianskoprávnych vzťahoch je táto premlčacia doba trojročná, v obchodnoprávnych vzťahoch
štvorročná, pričom v danom prípade zo samotného návrhu na začatie konania vyplýva skutočnosť, že
k vzniku debetnému zostatku na účte žalovanej došlo v roku 2009, kedy došlo k realizácii výberov
hotovosti z bankomatu, tak ako to vyplýva z písomného podania žalobcu. Súd má teda za to, že

najneskôr dňa 01.01.2010 začína plynúť všeobecná premlčacia doba, ktorá pokiaľ by došlo k aplikácii
premlčania v zmysle Občianskeho zákonníka, uplynula dňa 1.1.2013. Návrh na začatie konania bol
podaný dňa 27.03.2014, teda po márnom uplynutí všeobecnej premlčacej doby, dokonca aj podľa
Obchodného zákonníka, aj keď zväčša v týchto prípadoch spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje trojročná
občianskoprávna premlčacia doba. Súd na túto skutočnosť prihliadol aj bez námietky, vzhľadom na

citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a to § 5b, čím dospel k záveru, že takto uplatnené
právo žalobcovi priznať nemožno.

O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná mala v konaní plný
úspech, avšak nakoľko si trovy konania neuplatnila, súd jej ju nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).