Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201646
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

G. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afgánska islamská republika, zastúpeného Centrom
právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad
hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 2, Trenčín, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporcu č.: PPZ-HCP-BB8-128-014/2015-AV zo dňa 10.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu zo dňa 10.09.2015 č.: PPZ-HCP-BB8-128-014/2015-AV
p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

OdporcapredložilnaKrajskýsúdvBratislavedňa01.10.2015právnymzástupcomnavrhovateľa podaný
opravný prostriedok zo dňa 25.09.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BB8-128-014/2015-AV
vydanému dňa 10.09.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený v súlade s ustanovením § 88 ods. 1
písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 10.09.2015 a navrhovateľ bol ponechaný
v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov

Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu,
ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.
Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 4 zákona č.
404/2011 Z.z. na dobu 3 mesiace, t.j. do 10.12.2015, na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy,
nakoľko má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 10.09.2015 o 11.00 hod. bol navrhovateľ
odovzdaný príslušníkmi Polície Českej republiky, Riaditeľstvo služby cudzineckej polície, zariadenie pre
zaistenie cudzincov Bělá-Jezová, Jezová 1501, 294 21 Bělá-Jezová na bývalom hraničnom priechode
medzi Českou republikou a Slovenskou republikou Starý Hrozenkov - Drietoma príslušníkom Polície
Slovenskej republiky - OCP PZ Trenčín. Odovzdanie navrhovateľa späť na územie Slovenskej republiky
bolo vykonané na základe článku 2 ods. 5 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Českej republiky
o odovzdaní a prijímaní osôb na spoločnej štátnej hranici z dôvodu neoprávneného pobytu navrhovateľa.

Po prevzatí navrhovateľa vzniklo podozrenie, že navrhovateľ sa dopustil priestupku v zmysle § 118
ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. a to tým, že má neoprávnený pobyt na území Slovenskej
republiky, pričom nelegálne vstúpil z územia Maďarskej republiky na územie Slovenskej republiky
bez cestovného dokladu, bez platného víza alebo povolenia na pobyt, ktoré by ho oprávňovali navstup a pobyt na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného, bol eskortovaný na vecne a
miestne príslušný správny orgán, ktorým je Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín.
Preverovaním v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že navrhovateľ na území

Slovenskej republiky nemá udelený žiadny druh a účel pobytu, rovnako nie je žiadateľom o azyl na
území Slovenskej republiky. Na základe požiadavky a následnej odpovede zo Spoločného kontaktného
pracoviska Slovenské Ďarmoty-Balassagyarmat pod č.p.: PPZ-MPS-SDA-2032/2015-KLA/6514 zo dňa
09.09.2015 bolo zistené, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách žiadateľov o azyl v Maďarskej
republike.

Odporca mal za preukázané, že navrhovateľ sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona
o pobyte cudzincov a súčasne porušenia čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice
(Kódex schengenských hraníc).

Odporca na základe podkladov konštatoval, že boli splnené podmienky podľa § 82 ods. 1 písm. b)
zákona č. 404/2011 Z.z., pretože navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

Na základe zistených skutočností, odporca kontaktoval príslušné štátne orgány Maďarskej republiky
so žiadosťou o prijatie navrhovateľa v zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou

Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici číslo 30/2004 Z.z. pod č.p.: PPZ-HCP-
BB8-125-015/2015-AV. Odovzdanie navrhovateľa je navrhnuté na deň 24.09.2015 o 16.00 hod. na
Spoločnom kontaktnom pracovisku Čuňovo - Rajka. Deň 10.09.2015 považoval odporca za deň začiatku
výkonu readmisie do Maďarskej republiky podľa medzinárodnej zmluvy.

Ďalej uviedol, že dňa 10.09.2015 pod č.p.: PPZ-HCP-BB8-127-014/2015-AV bolo správnym orgánom
OCP PZ Trenčín rozhodnuté o administratívnom vyhostení podľa § 77

ods. 1 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,
nakoľko navrhovateľ má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Navrhovateľovi bol podľa

§ 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky na
dobu 2 roky. Podľa § 55 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení nesk. predpisov, odporca
vylúčil odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu.

Odporca uviedol, že dĺžku zaistenia stanovil do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci

readmisie na územie Maďarska, najdlhšie však do 10.12.2015. Mal za to, že uvedená doba zaistenia
je nevyhnutná a oprávnená na vykonanie úkonu vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy vzhľadom aj na
nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska a v okolitých členských
štátoch. Počas uvedenej doby v spolupráci s inými útvarmi Policajného zboru vykoná všetky dostupné
úkony smerujúce k zabezpečeniu odovzdania navrhovateľa na územie Maďarska. Doba zaistenia,

ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže krátiť, pričom presná doba zaistenia sa nedá
konkrétne a taxatívne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov, ako aj zabezpečenie a vybavenie
všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu navrhovateľa na územie Maďarska,
ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. Poukázal na to, ak by nebol navrhovateľ zaistený, pokračoval
by do iných krajín Únie nelegálne, ako to mal v úmysle a nebolo by možné riadne odovzdanie, ktorého

čas závisí od vyjadrenia požiadanej strany. Do uvedenej doby je preto potrebné zaistenie, ktoré
odporcovi priamo vyplýva zo zákona č. 404/2011 Z.z. a je potrebné z dôvodu, že odovzdanie prebieha
prostredníctvom Policajného zboru.

Odporca poukázal v rozhodnutí na existujúce reálne riziko, že sa navrhovateľ bude naďalej pohybovať

v členských štátoch nelegálne a neoprávnene, pretože na území Slovenskej republiky sa nachádza
bez rodinných príslušníkov a nie je držiteľom oprávnenia na pobyt, alebo sa bude skrývať v komunite
svojich krajanov, pričom miesto jeho pobytu nebude známe, keďže nemá na území Slovenskej republiky
povolený pobyt, udelenú medzinárodnú ochranu, zabezpečené ubytovanie ani prístup k finančným
prostriedkom. Navrhovateľ má byť bez zbytočného odkladu odovzdaný do štátu, odkiaľ pricestoval

nelegálne na základe medzinárodnej dohody. Touto krajinou je Maďarsko.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f)
Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,

nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné.

Poukázal na to, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu
v niektorej krajine EÚ. Mal za to, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu.
Uviedol, že stanovená dĺžka zaistenia nie je odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami. Ďalej uviedol,

že odporca v rozhodnutí žiadnym spôsobom, nedostatočnými konkrétnymi skutkovými okolnosťami
prejednávanej veci odôvodnil dĺžku stanovenej doby zaistenia. Takéto pochybenie je podstatnou vadou,
ktorá ovplyvňuje zákonnosť celého rozhodnutia, pretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu

zaistenia. Preto napadnuté rozhodnutie odporcu s ohľadom na stanovenú dĺžku doby zaistenia je
nepreskúmateľné.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca spolu s predložením administratívneho spisu a uviedol, že v
konaní postupoval v súlade s platnými právnymi normami, ktorými v tomto prípade je zákon č. 404/2011
Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní a súčasne sa riadil ostatnými právnymi normami.

Uviedol, že na základe žiadosti o prevzatie pod č. KRPP-125939-3,5/ČJ-2015-030022 zo dňa
28.08.2015, ktoré predložila polícia Českej republiky k žiadosti o odovzdanie navrhovateľa, bolo
preukázané, že navrhovateľ vstúpil na územie Slovenskej republiky z územia Maďarskej republiky dňa
31.07.2015 v úkryte na ložnej ploche nákladného automobilu registračnej značky LWN 590 (HUN).

Dňa 31.07.2015 v čase o 07.45 hod. bol navrhovateľ kontrolovaný a zadržaný hliadkou polície Českej
republiky, Krajské riaditeľstvo polície Plzenského kraja, odbor cudzineckej polície pri pobytovej kontrole
v úkryte na ložnej ploche nákladného automobilu registračnej značky LWN 590 (HUN) na diaľnici D5 na
107kmsmeromdoSpolkovejrepublikyNemeckozjazdOstrovuStříbra,pričomnevedelpreukázaťsvoju
totožnosť ani oprávnenie na pobyt. Východzia krajina bola Maďarská republika cez Slovenskú republiku

a Českú republiku a cieľovou krajinou bola Spolková republika Nemecko. Následne bol navrhovateľ z
dôvodu neoprávneného pobytu na území Českej republiky v rámci readmisného konania odovzdaný
políciou Českej republiky na územie Slovenskej republiky.

Ďalej uviedol, že na základe požiadavky a následnej odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska

Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat pod č. p.: PPZ-MPS-SDA-2032/2015-KLA/6514 zo dňa
09.09.2015 zistil, že navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách žiadateľov o azyl v Maďarskej
republike. Lustráciou v informačných systémoch polície IS MIGRA nebolo zistené, že by navrhovateľ
požiadal o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ. Mal za to, že v čase vydania napadnutého
rozhodnutia o zaistení navrhovateľa mal dostatočne overenú skutočnosť, že navrhovateľ nepožiadal o

medzinárodnoprávnu ochranu v Maďarsku ani v niektorej inej krajine EÚ.

Odporca konštatoval, že v súlade s ustanovením § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov určil dĺžku
zaistenia do doby riadneho odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie zmluvného štátu
Maďarskej republiky. Doba zaistenia, ktorá je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia sa môže skrátiť,

pričom presná doba sa nedá konkrétne a taxatívne určiť, nakoľko závisí od viacerých faktorov, ako
je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu
navrhovateľa na územie Maďarskej republiky, ktoré vykoná iný útvar Policajného zboru. V zmysle článku
4 odseku 1 Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb
na spoločnej hranici začal odporca dňa 10.9.2015 výkon readmisie, ktorá bola doručená príslušným

orgánom Maďarskej republiky. Európsky súd pre ľudské práva vo svojej ustálenej judikatúre vyslovil, že
zmluvné štáty majú právo kontrolovať vstup, pobyt a odchod z ich územia. Dohovor ani jeho protokoly
nezaručujú právo na pobyt cudzinca na území zmluvného štátu ani právo na azyl. Nakoľko v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení nebola určená navrhovateľovi lehota na vycestovanie a súčasne ani
nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie bolo

potrebné v súlade s ustanovením § 84 ods. 1

písm. c) zákona o pobyte cudzincov zabezpečiť výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.Na nariadenom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho písomného
vyjadrenia (opravného prostriedku). Navrhol rozhodnutie odporcu zrušiť a navrhovateľa prepustiť zo
zaistenia.

Prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia zo dňa 29.09.2015. Navrhol
napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie

odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 8.10.2015, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „ rozhodnutie správneho orgánu“).

Rozhodnutiamisprávnychorgánovsarozumejúrozhodnutiavydanénimisprávnomkonaní,akoajďalšie
rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.
Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil vonkajšiu
hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.

Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v

opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho opravnom prostriedku neobstoja.Podľa názoru súdu neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, dôvodom zaistenia bolo začaté konanie vo veci návratu navrhovateľa na
územie Maďarskej republiky podľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o

readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z.

K námietke, že z rozhodnutia odporcu nevyplýva, či navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu
v niektorej krajine EÚ súd uvádza, že v danom prípade z Úradného záznamu zo dňa 10.09.2015
vyplýva, že v žiadnej krajine Európskej únie navrhovateľ nemá udelený pobyt, nemá v pláne na území

Slovenskej republiky zostať, chce ísť do Belgicka, o udelenie azylu v Slovenskej republike nežiada,
a taktiež nežiada o asistovaný dobrovoľný návrat cestou medzinárodnej organizácie pre návrat IOM.
Odporca lustráciou v informačných systémoch polície IS MIGRA nezistil, že by navrhovateľ požiadal
o medzinárodnú ochranu v niektorej krajine EÚ. Taktiež v čase vydania napadnutého rozhodnutia o
zaistení navrhovateľa, odporca overil skutočnosť, že navrhovateľ nepožiadal o medzinárodnú ochranu
v Maďarsku a ani v niektorej krajine Európskej únie. Z odpovede zo Spoločného kontaktného pracoviska

Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat zo dňa 9.9.2015 odporca zistil, že navrhovateľ sa nenachádza v
evidenciách žiadateľov o azyl v Maďarskej republike. Navrhovateľ nepožiadal o azyl v Maďarsku, a na
územie Slovenskej republiky vstúpil neoprávnene z územia Maďarska.

K námietke neodôvodnenia stanovenej dĺžky zaistenia, a to najdlhšie na 3 mesiace, t.j. najdlhšie do

10.12.2015, ako aj k námietke, že dĺžka zaistenia je dlhá a mala byť stanovená na kratšiu dobu, súd
uvádza,ževdanejvecinejdeokonkrétnydátumzaisteniaaleideohraničnýtermíndobyzaistenia.Podľa
§ 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas zaistenia
štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel jeho zaistenia. Dĺžka zaistenia závisí od viacerých faktorov,
ako je aj zabezpečenie a vybavenie všetkých náležitostí potrebných k reálnemu fyzickému odovzdaniu

navrhovateľa na územie Maďarska. Zároveň súd poukazuje na § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.
podľa ktorého môže byť príslušník tretej krajiny zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť

mesiacov. Odporca v súlade s vyššie uvedeným ustanovením stanovil dĺžku zaistenia do doby riadneho
odovzdania navrhovateľa v rámci readmisie na územie zmluvného štátu, a to Maďarskej republiky. Doba

zaistenia je oprávnená na vykonanie vrátenia navrhovateľa v rámci readmisie na územie zmluvného
štátu Maďarskej republiky s poukazom aj na nepriaznivú súčasnú situáciu v oblasti nelegálnej migrácie
na území Maďarskej republiky a v iných členských štátoch Únie.

K zabezpečeniu realizácie readmisie navrhovateľa na územie Maďarska bolo potrebné spôsobom

zaistenia, nakoľko cieľovou krajinou navrhovateľa je Belgicko a preto je predpoklad, že navrhovateľ
po prepustení zo zaistenia ujde na územie Belgicka. V prípade, ak by navrhovateľ nebol zaistený,
pokračoval by do iných krajín Únie nelegálne, a nebolo by možné riadne odovzdanie, ktorého čas závisí
od vyjadrenia požiadanej strany.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav
veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky

zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku) ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia, je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).