Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510203682
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1510203682.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: E., zast. advokátkou JUDr. Silviou Jakubcovou, so sídlom v Modre, Štúrova č. 34 proti
odporcovi: O. P., spol. s r.o., so sídlom v D., N. č. XX, X.: XX XXX XXX, právne zast. advokátom JUDr.
Michalom Luknárom, so sídlom v Nitre, Zvolenská č. 8, o zaplatenie 4.500,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania na bankový účet advokáta
JUDr. Michala Luknára, Zvolenská č. 8, Nitra, IČO: 37 869 566, vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu

XXXXXXXXXX/XXXX v sume 270,- eur titulom súdneho poplatku za odpor a v sume 1.338,28 eur titulom
trov právneho zastúpenia, a to všetko v lehote do 3. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2010 navrhovateľ žiadal, aby súd
odporcu zaviazal na zaplatenie 4.500,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 7,5 %
odo dňa 15.10.2009 do zaplatenia, titulom nevyplatených náhrad za stravné, spolu s trovami konania
pozostávajúcimi zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že v zmysle pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.1.2006 bol

s odporcom v pracovnom pomere s miestom výkonu práce Bratislava, pracovným zaradením vodič,
pričom z postavenia zamestnanca priamo vyplýva, že bude chodiť na pracovné cesty. Uviedol, že často
chodil na pracovné cesty do zahraničia, kde dopravoval tovar a tovar privážal. Zamestnávateľ vysielal
zamestnanca na pracovné cesty najčastejšie do štátov Európskej únie. Trasa cesty viedla cez Českú
republiku, kde vyložil tovar, potom pokračoval do Holandska, kde naložil tovar a vracal sa späť na
Slovensko. Odporca so zamestnancom nevyúčtoval pracovné cesty napriek požiadavke zamestnancov
o vyúčtovanie stravného. Nikdy ani neobdržal preddavok na pracovnú cestu - na stravné. Odporca sa

takto správal aj k druhému zamestnancovi - šoférovi. Nikdy neobdržal cestovný príkaz. Na pracovnej
ceste prespával v aute, čím šetril náklady na úhrady spojené s ubytovaním. K skončeniu pracovného
pomeru došlo dohodou dňa 15.10.2009. Dôvodom rozviazania pracovného pomeru boli v skutočnosti
úsporné opatrenia zamestnávateľa. Požadoval priebežne vyplatenie stravného. Komunikácia v tomto
smere s odporcom bola nulová. Šoféri sa strachovali o stratu práce. Poukázal na ust. zákona č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách, v zmysle ktorého má zamestnanec pri pracovných cestách právo na
náhrady stanovené týmto zákonom. Zahraničnou pracovnou cestou je čas pracovnej cesty v zahraničí,

vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty. Poukázal na § 4 ods. 1 písm. c), § 13 ods. 4 zákona č.
283/2002 Z. z. a na opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 625/2007 Z. z., č. 606/2008
Z. z. Uviedol, že jeho pracovné cesty trvali 3 dni, pričom celkom išlo o 40 pracovných ciest /112,50 eur x40 = 4.500 eur/ zo Slovenskej republiky do Českej republiky a z Českej republiky do Holandska a späť.
Odporca nikdy nevyplatil náhrady a stravné do jeho rúk.

Dňa 7.12.2011 vydal tunajší súd v predmetnom konaní Platobný rozkaz č.k. 28Ro/492/2010-65, proti
ktorému odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odpor doručený tunajšiemu súdu
dňa 3.1.2012. V zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
"OSP") bol Platobný rozkaz č. k. 28Ro/492/2010-65 zo dňa 7.12.2011 zrušený.

Odporca v podanom odpore navrhol, aby súd zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu a podaný odpor
odôvodnil s poukazom na Čl. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce s tým, že sa s navrhovateľom
dohodol, že nebude dostávať stravné, ale tieto náhrady budú zarátané v jeho hrubej mzde. S týmto
navrhovateľ súhlasil, o čom svedčí aj skutočnosť, že právo na stravné si uplatnil až po skončení
pracovného pomeru. Počas celého trvania pracovného pomeru s odporcom navrhovateľ nežiadal tento
systém zmeniť. Tieto skutočnosti je schopný preukázať výpoveďou konateľov spoločnosti ako i ďalších

zamestnancov spoločnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to dohodou o rozviazaní
pracovného pomeru zo dňa 15.9.2009, pracovnou zmluvou zo dňa 16.1.2006, dokladmi o vykonaných
zahraničných pracovných cestách CMR - dokladmi o prevoze tovaru vystavenými pre dopravcu /

zamestnávateľa/, výpoveďou zo dňa zo 17.08.2009, ktorú podal navrhovateľ a inými listinnými dokladmi
založenými v spise, výsluchom účastníkov konania, konateľa a prokuristu odporcu, výsluchom svedkov:
J. bývalého zamestnanca odporcu, a zistil nasledovný skutkový stav:

Nesporne mal súd preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa

16.1.2006, so zaradením na pracovné miesto vodiča. Pracovný pomer navrhovateľ ukončil dohodou
s odporcom podľa § 60 ZP ku dňu 15.10.2009. Podľa vyjadrenia odporcu a založeného listinného
dôkazu odporcom zo dňa 17.8.2009 je zrejmé, že navrhovateľ podal výpoveď dňa 17.8.2009 podľa §
67 ZP. Konateľ odporcu X. tvrdil, že boli spokojní s prácou navrhovateľa, preto mali snahu presvedčiť
ho, aby zostal pracovať u nich ako vodič, čo on odmietol s tvrdením, že sa chce starať o vinohrad

a preto ukončili pracovný pomer dohodou k 15.10.2009. Konateľ poprel tvrdenie navrhovateľa, že sa
rušilo pracovné miesto šoféra, v dôsledku čoho on musel ukončiť pracovný pomer. Pri nástupe do
zamestnania bol navrhovateľ ním oboznámený s pracovnou náplňou a vedel, že bude rozvážať tovar,
kedy, ako a oboznámil ho, že bude dostávať hrubú mzdu a čo táto obsahuje. T. dohoda bola, že v hrubej
mzde je zahrnuté všetko, vrátane stravného a cestovných nákladov, čo potvrdili i svedkovia, a to: J.

P., nar. XX.X.XXXX, Q. E., nar. XX.X.XXXX, S. W., nar.XX.X.XXXX. Ani navrhovateľ, ani svedkovia si
nevyúčtovávali cestovné po realizácii služobnej cesty. Vyššie uvedení svedkovia zhodne tvrdili, že si
stravné a cestovné nevyúčtovávali, lebo bola dohoda so zamestnávateľom, že to bude zahrnuté v hrubej
mzde. Konateľ poprel tvrdenia navrhovateľa, že si žiadal stravné a cestovné náhrady, neurobil tak ani
ústne, ani písomne.

Navrhovateľ, i keď tvrdil, že nevedel o takejto dohode a že si stravné žiadal od prokuristky p. F. ústne,
ktorá ho odkázala na konateľa, pred súdom nepreukázal. Poprela to i prokuristka p. F., i konateľ.
Prokuristka tvrdila, že bola dohoda, že stravné je zahrnuté v hrubej mzde. Do pracovnej zmluvy to
nedali, lebo by to bolo neplatné. Takáto dohoda platila do roku 2010. Od roku 2011 to dal zamestnávateľ

do súladu so zákonom tak, že popri mzde sú vyplácané cestovné náhrady. Tvrdila, že navrhovateľ do
skončenia pracovného pomeru, t.j. do 15.10.2009 nepožiadal nikdy, ani ústne, ani písomne vyúčtovanie
cestovných náhrad a stravného. Urobil tak po 6 mesiacoch po skončení pracovného pomeru. Založil do
spisu ako dôkazy o zahraničných cestách CMR listy, ktoré mal odovzdať po skončení služobnej cesty
odporcovi.Tietonepreukazujú,kedyzačalapracovnácesta,kedysavracal,podľanejneuniesoldôkazné

bremeno ohľadne špecifikácie cestovných náhrad.

Navrhovateľ požadoval stravné za pracovné cesty, ktoré trvali 3 dní, t.j. zo Slovenska odchádzal do
Českej republiky a Holandska a späť a vyúčtoval si spolu za 40 ciest v zmysle zák.č.283/2002 Z. z., v
spojení s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 625/2007 Z. z. (účinné od 1.1.2008),

č.606/2008 Z. z. (účinné od 1.1.2009) , t.j. po 112,50 eur za cestu, spolu 4 500 eur, keď tvrdil, že cesta
trvala 1 deň: odchod z miesta pracoviska o 10,00 hod. - príchod na prechod Brodské ČR o 11,00 hod.,
vykládka v Prahe o 14,30 hod., prechod do Nemecka o 17,00 hod., Rozvadov - SRN o 24,00 hod.,
príchod do Holandska. Druhý deň od 8,00 hod. do 18,00 hod. vykládka a nakládka tovaru v Holandsku,o 19,00 hod. príchod do Nemecka, tretí deň o 3,00 hod. odchod - 8,15 hod. príchod na Slovensko a
koniec cesty.

Prokuristka p. F. nepoprela, že pracovné cesty boli pravidelné od pondelka do stredy, odchádzalo sa
vždy okolo obeda v pondelok do H. a vracali sa v stredu okolo obeda. Navrhovateľ v návrhu presne
špecifikoval dni, za ktoré si uplatňoval stravné a ako dôkaz o realizácii služobných ciest predložil súdu
CMR listy (doklady preukazujúce prevoz tovaru, vystavených dopravcom zamestnávateľa). CMR listy,
ktoré založil navrhovateľ do spisu sú nečítateľné, niektoré bez dátumu, z ktorých nie je zrejmé, kedy

začala služobná cesta, koľko trvala a kedy skončila. Prokuristka uviedla, že zrejme v dňoch, ktoré
preukazoval navrhovateľ sa i služobnej cesty zúčastnil, keďže CMR listy slúžili ako doklad o vykládke
a nakládke tovaru.

Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:

Podľa poslednej vety Čl. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) výkon práv
a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto
nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo
spoluzamestnancov.

Podľa § 17 ods. 1 ZP právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
Podľa § 17 ods. 2 ZP právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný
zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý
nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný

predpis. Podľa § 17 ods. 3 ZP neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa § 118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 118 ods. 2 ZP mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 10 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách na poskytovanie náhrad pri zahraničných
pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zamestnancovi vyslanému
na pracovnú cestu patrí a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, b) náhrada preukázaných
výdavkov za ubytovanie, c) stravné, d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu
alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území

Slovenskej republiky, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe
nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej
zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie
však za jeden mesiac.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách preukazovanie výdavkov podľa
odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom
ustanoveným týmto zákonom.Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak zahraničná pracovná cesta
mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi
stravné vo výške 25% zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi

stravné vo výške 50% zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v
sume základnej sadzby stravného.

Podľa§35ods.1zákonač.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchaktentozákonpožadujepreukázanie
výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej

sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3).

Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách zamestnanec je povinný do
desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok
na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie
náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so

zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie
však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná
cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.

Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný do

desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej
cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť
nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom
dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné

doklady.

Podľa § 36a zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách náhrady poskytované podľa tohto zákona
sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na
pracoviskuzamestnávateľaznemožnenévlehotesplatnostiposkytnúťnáhradyvcudzejmene,poskytne

ich v lehote splatnosti v eurách.

Podľa § 520 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) k omeškaniu dlžníka
nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť
potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo

poškodenia.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd mal v konaní
za nesporne preukázané, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 16.1.2006 so zaradením na pracovné miesto vodiča a pracovný pomer sa skončil dňa 15.10.2009

dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 15.9.2009. Navrhovateľ z titulu svojho zamestnania
ako vodič uskutočňoval pracovné cesty, túto skutočnosť zdokladoval dokladmi CMR a odporca uvedenú
skutočnosť v konaní nespochybnil.

Sporným v konaní bolo vyplatenie stravného navrhovateľovi v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o

cestovných náhradách v sume 4.500 eur za predmetné pracovné cesty, keď navrhovateľ tvrdil, že mu
stravné za uskutočnené pracovné cesty odporca ako zamestnávateľ nevyúčtoval napriek požiadavke
zamestnancov o vyúčtovanie a napriek tomu, že navrhovateľ požadoval priebežne vyplatenie stravného.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že doklady CMR

predložené navrhovateľom v tomto konaní preukazujú len skutočnosť, že navrhovateľ realizoval
dopravu pre odporcu. Uvedené doklady nie sú písomným dokladom potrebným pre vyúčtovanie náhrad
(stravného) v zmysle § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Podľa skutočností
uvedených v predmetnom konaní má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal v zákonnej lehote 10
pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty splnenie svojej povinnosti predložiť odporcovi

ako zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie týchto náhrad (stravného) a ani v
zákonom umožňujúcej lehote oprávňujúcej zamestnancovi urobiť tak najneskôr do konca kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená (§ 36 ods.7
zák.č.283/2002 Z. z.). Je preto bezpredmetným, či sa navrhovateľ a odporca dohodli na vyplácanístravného (či už pred alebo po pracovnej ceste) v rámci hrubej mzdy tak, ako uviedli konateľ odporcu,
prokuristka, či svedkovia vypočutí v tomto konaní. Napriek skutočnosti, že v zmysle § 118 ods. 2 ZP
za mzdu sa cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad nepovažujú, súd vykonaným

dokazovaním dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporcom existovala ústna dohoda, na
základe ktorej odporca ako zamestnávateľ poskytoval navrhovateľovi ako zamestnancovi náhrady
(stravné), čo súd považuje za konanie v súlade s § 35 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných
náhradách, kedy navrhovateľ napriek tomu, že nepreukázal, resp. opakovane nepreukazoval výdavky s
ním označených pracovných ciest, ktoré by bol povinný v zmysle § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 Z. z.

o cestovných náhradách vyúčtovať zamestnávateľovi, odporca mohol a podľa skutočností uvedených v
konaní aj tak urobil a poskytoval náhrady (stravné) navrhovateľovi (zamestnancovi) v ním uznanej sume
v rámci hrubej mzdy.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ v dôsledku svojej nečinnosti a v dôsledku
skutočnosti, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 36 ods. 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných

náhradách a odporcovi neumožnil konať v súlade s §§ 36 ods. 8 a § 36a zákona č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách, v dôsledku čoho sa odporca nemohol v súlade s § 520 OZ dostať ako dlžník
do omeškania s plnením v zákonom ustanovenej lehote splatnosti, nakoľko, ak by dlh na stravnom na
strane odporcu vznikol, navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť na jeho splnenie.

Na základe uvedeného súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, podal návrh
nedôvodne, nakoľko jeho právo na náhrady (stravné) v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách zaniklo v dôsledku nesplnenia si povinnosti voči odporcovi ustanovenej mu zákonom.

Súd na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal. Súd o trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v prospech odporcu.
Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor v sume 270,- eur a z trov
právneho zastúpenia, a to z odmeny advokáta za zastupovanie v sume 1.338,28 eur.

Právny zástupca odporcu vyčíslil náhradu trov konania v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len "vyhláška")
a vyčíslenie trov konania predložil súdu v zákonom stanovenej lehote do troch pracovných dní od
vyhlásenia rozsudku. Právny zástupca odporcu vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej sume
1.608,28 eur nasledovne: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 27.12.2011 v sume 168,42 eur, 2.
podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 29.12.2011 v sume 168,42 eur, 3. účasť na pojednávaní

dňa 16.10.2012 v sume 168,64 eur, 4. účasť na pojednávaní dňa 19.2.2013 v sume 168,82 eur, 5. účasť
napojednávanídňa11.4.2013vsume168,82eur;spolubezDPH843,12eur+20%DPHvsume168,63
eur t.j. celkom v sume 1.011,75 eur. Zároveň žiadal cestovnú náhradu (náhradu za spotrebu pohonných
hmôt) v sume 72,79 eur (540 (3x180 km - trasa BA - NR a späť) + 0,094 (priemerná spotreba motorového
vozidla) x 1,434 (cena pohonných hmôt)), suma základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá

(amortizácia) v sume 98,82 eur (0,183 x 540), t.j. celkom v sume 171,61 eur; stratu času v sume 154,92
eur podľa § 17 vyhlášky (12,71 eur (1/60 výpočtového základu) x 4 polhodiny (cesta BA - NR a späť
dňa 16.10.2012) resp. 13,01 eur (1/60 výpočtového základu) x 8 polhodín (cesta BA - NR a späť dňa
19.2.2013 a 11.4.2013)). Zároveň žiadal zaplatený súdny poplatok v sume 270 eur. Trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.608,28 eur žiadal poukázať na účet právneho zástupcu označený vo vyúčtovaní

trov konania. Iné trovy konania právny zástupca odporcu nežiadal.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania
právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Režijný paušál predstavuje za rok 2011 sumu 7,41 eur, za rok 2012 sumu 7,63 eur a za rok 2013 sumu
7,81 eur.Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) a c) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch,

pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným
orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez
ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo
na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov
účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne
poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady
a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov
sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a

náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 149 ods. 1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 OSP vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko odporca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal - v celkovej sume
1.608,28 eur, ktoré je navrhovateľ povinný v zmysle § 149 ods. 1 OSP zaplatiť advokátovi (právnemu

zástupcovi odporcu).

Súd priznal odporcovi náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny advokáta
za zastupovanie nasledovne: 1. odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za
prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 161,01 eur + RP v sume 7,41 eur t.j. 168,42 eur (plnomocenstvo

udelené na zastupovanie v konaní zo dňa 27.12.2011); 2. odmenu advokáta vo výške základnej sadzby
tarifnej odmeny za písomné podanie na súd zo dňa 29.12.2011 (odpor) v sume 161,01 eur + RP v sume
7,41 eur t.j. 168,42 eur; 3. odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie pred
súdom dňa 16.10.2012 /od 8.30 h do 9.35 h/ v sume 161,01 eur + RP v sume 7,63 eur t.j. 168,64 eur; 4.
odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie pred súdom dňa 19.2.2013 /

od 10.30 h do 12.35 h/ v sume 161,01 eur + RP v sume 7,81 eur t.j. 168,82 eur; 5. odmenu advokáta vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny za konanie pred súdom dňa 11.04.2013 /od 10.30 h do 12.15
h/ v sume 161,01 eur + RP v sume 7,81 eur t.j. 168,82 eur; t.j. spolu bez DPH 843,12 eur + 20 % DPH
v sume 168,63 eur t.j. celkom v sume 1.011,75 eur vrátane DPH.Podľa § 1 písm. b) opatrenia č. 181/2008 Z. z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné
cestné motorové vozidlá je 0,183 eur (5,50 Sk). Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca odporcu

nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe v čase pojednávania, na výpočet súd použil cenu
pohonnej látky, ktorá platila v čase pojednávania zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Priemerná cena motorovej nafty v 42. týždni roku 2012 predstavuje sumu 1,473 eur za 1 liter, v 8. týždni
roku 2013 predstavuje sumu 1,432 eur za 1 liter a v 15. týždni roku 2013 predstavuje sumu 1,403 eur
za 1 liter. Čo spolu predstavuje sumu 171,71 eur. Na základe uvedeného súd priznal odporcovi náhradu

cestovného osobným motorovým vozidlom za účasť na pojednávaniach dňa 16.10.2012, dňa 19.2.2013
a dňa 11.4.2013 v celkovej sume 171,61 eur, ktorú si právny zástupca odporcu uplatnil.

Súd taktiež advokátovi odporcu priznal náhradu za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za
rok 2012 /12,71 eur/ v sume 50,84 eur za 4 polhodiny (cesta BA - NR a späť dňa 16.10.2012) a za rok
2013 /13,01 eur/ v sume 104,08 eur za 8 polhodín, t.j. v celkovej sume 154,92 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia na podpísanom súde.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je
to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy

Odvolanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami

alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba
doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené
telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na

podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov.Podaním odvolania vzniká odvolateľovi poplatková povinnosť v zmysle zákona č.
71/1992 Zb. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného

v odvolaní. V odvolacom konaní vo veci samej sa platia poplatky podľa rovnakej
sadzby ako sa platí súdny poplatok za návrh.