Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/242/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107228136
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5107228136.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľov: 1/ M. V., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXXX/XX, Ž., X. XX, právne zast. JUDr. Peter Rybár,
advokát so sídlom Tolstého 20, Žilina, 2/ S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. K. XXX, Ž.F., právne zast. Mgr.
Vladimír Žiška, advokát so sídlom E.B.Lukáča 2, Martin, proti odporcovi: Z.J. H., J.. XX.XX.XXXX, G.
X. XXXX/XX, Ž., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., Vajanského 1/2765,
Žilina, o určenie neplatnosti závetu a o určenie neexistencie dôvodov vydedenia,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh v časti určenia neplatnosti závetu a listiny o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX, z a
m i e t a.

Súd určuje, že dôvody vydedenia navrhovateľky v rade 1/ uvedené v listine o vydedení spísanej
poručiteľkou S. H., dňa XX.XX.XXXX nie sú dané.

Súd žalobný návrh v časti určenia, že nie sú dôvody vydedenia navrhovateľky v rade 2/, uvedené v listine
o vydedení spísanej poručiteľkou S. H., dňa XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v 1.rade a navrhovateľka v 2.rade návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
27.09.2007, žiadali, aby súd určil, že závet a listina o vydedení spísaný poručiteľkou S. H. dňa
XX.XX.XXXX, sú neplatné a zároveň, že dôvody vydedenia navrhovateľky v rade 1/ a v rade 2/ nie sú.
Svoj nárok odôvodnili tým, že závet a listina o vydedení sú neplatné pre nedostatok splnenia zákonných
podmienok a namietali aj slobodu a vážnosť vôle poručiteľky, pričom skutkové dôvody vydedenia v
listine o vydedení nie sú pravdivé, nakoľko až do smrti poručiteľky udržiavali neprerušený a nenarušený
spontánny vzťah.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré predvolal všetkých
účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Všetci boli predvolaní riadne a včas.
Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu
legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.Predmetná žaloba je podaná proti odporcovi - synovi poručiteľky, ktorý zdedil celý majetok po poručiteľke
na základe závetu a listiny o vydedení.

Súd mal zistené, že poručiteľka mala tri deti a všetci sú účastníkmi konania.

S poukazom na ustálenú súdnu prax pre sporové konanie začaté na základe návrhu podaného
odkázanými dedičmi (§175k ods.2 O.s.p.) treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za
nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods.2 O.s.p., a to na strane navrhovateľov, tak i

na strane odporcov. Postavenie navrhovateľa je pritom určené obsahom rozhodnutia súdu v dedičskom
konaní, takže ostatní dedičia musia v súdnom konaní vystupovať ako odporcovia, i keď v dedičskom
konaní sa niektorí z nich k spornej otázke nestavali odmietavo, prípadne vystupovali pasívne, či ešte
vôbec nevystupovali. Ak sa takého konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd
návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie.

S poukazom na uvedené súd posúdil, že je daná vecná legitimácia.

Podľa § 80c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd posúdil, že je daný naliehavý právny záujem na takom určení.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vyjadrením sa ich právnych zástupcov a
výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním, ako aj prečítaním listín, ktoré tvoria obsah spisu a
pripojeným súpisom ČVS: Q.-XXX/OEK-L.-XXXX.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Zo spisu tunajšieho súdu č.k. XXD/XXX/XXXX mal súd zistené, že dňa XX.XX.XXXX zomrela S. H., ktorá
spísala listinu - Závet a listinu o vydedení dňa XX.XX.XXXX. Keďže v dedičskom konaní navrhovateľky

namietali závet a listinu o vydedení, odmietli uznať platnosť tejto listiny s tým, že podali predmetnú
žalobu.
Súd mal zistené, že závet a listina o vydedení boli registrované v Notárskom centrálnom registri závetov
pod zn. XXXX/XXXXX.

Z listiny označenej ako Závet a listina o vydedení vyplýva, že bola spísaná nie vlastnou rukou, je
podpísaná poručiteľkou S. H. za prítomnosti dvoch svedkov - Z. X. M. Z. K..
V zmysle závetu poručiteľka zanechala všetok svoj majetok svojmu synovi - odporcovi a zároveň
vydedila svoje dve dcéry - navrhovateľku 1/ a 2/, nakoľko sa dlhé roky bez uvedenia dôvodu prestali
o ňu zaujímať. Hoci bývajú v jednom meste a na svoj zdravotný stav je odkázaná na pomoc iných

osôb, predovšetkým na odporcu a jeho manželku, dcéry ju vôbec nenavštevovali ani doma, ani keď bola
hospitalizovaná v nemocnici, vyhýbajú sa jej osobným stretnutiam. Vôbec sa nezaujímajú o to, ako žije.
Je presvedčená, že trvale neprejavujú o ňu skutočný záujem, ktorý by ako dcéry mali prejavovať, a to
ani ich deti, s ktorými taktiež neudržiava žiadny kontakt. Jej pokusy o opätovné nadviazanie stykov s
dcérami a ich rodinami boli neúspešné.

Zároveň určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na ich potomkov.

Navrhovateľky namietali danú listinu z dôvodu, že závet nepodpísala poručiteľka slobodne a vážne, a
preto je neplatný v zmysle § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako aj pre rozpor s § 476f v spojení s
§ 476d Občianskeho zákonníka a § 469a ods.3.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 476 Občianskeho zákonníka

(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti
svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho

poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa § 476f Občianskeho zákonníka závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu
pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.

Je nepochybné, že v danom prípade došlo k spísaniu alografného závetu v zmysle § 476b Občianskeho
zákonníka, keďže poručiteľka vedela písať a čítať, opak nebol preukázaný a závet nebol napísaný
vlastnou rukou, ale poručiteľka ho podpísala za prítomnosti dvoch svedkov.
Predpokladmi platnosti alografného závetu okrem všeobecných predpokladov sú: vlastnoručný podpis
poručiteľa,výslovnýprejavporučiteľapreddvomasúčasneprítomnýmisvedkamiavlastnoručnépodpisy
týchto svedkov na záver textu listiny.

Výslovný prejav poručiteľa o tom, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, musí byť dostatočne
zrozumiteľný a určitý tak, aby z neho sa dalo jednoznačne vyvodiť, že si uvedomuje, o aký druh úkonu
ide a aké sú jeho následky, že pre tento úkon sa rozhodol slobodne a vážne. Z hľadiska právnej istoty
je použitie zákonnej formulácie najvhodnejším spôsobom tohto prejavu. Účinnosť prítomnosti svedkov
predpokladá, že tieto osoby vedia, že ide o závet. Nemožno však od svedkov vyžadovať, aby hoci len

v základných črtách poznali obsah závetu, lebo to nie je zákonná požiadavka na ich spolupôsobenie
pri zriaďovaní závetu.
Dokonca súdna prax nevylučuje, aby pisateľom takéhoto záveru bol aj samotný dedič, či blízka osoba.
(R33/22003, rozsudok KS v Prešove 11Co/3/2006, rozsudok KS v Nitre 8Co 212/2008,...)
Čo sa týka výslovného prejavu poručiteľky, z citovaného zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že

poručiteľ musí pred dvoma súčasne prítomnými svedkami prejaviť svoju poslednú vôľu len použitím
určitých slov. Pravidlu správania ustanovenému § 76b zodpovedá použitie akýchkoľvek slovných
výrazov, ktorými poručiteľ pred dvoma súčasne prítomnými svedkami spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti prejaví to, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Je dôležité, aby povolaný svedok nemal
pochybnosti o tom, že poručiteľ skutočne vyjadruje svoju poslednú vôľu, ktorá je v závete uvedená.

Požiadavke ust. § 476b Občianskeho zákonníka zodpovedá použitie akýchkoľvek výrazov, prípadne
obvyklých znamení, ktorými poručiteľ spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti prejaví to, že listina
obsahuje jeho poslednú vôľu. (rozsudok KS v Nitre 8Co/212/2008, 25Co/51/2009, ...)

Podľa uvedenia odporcu poručiteľka bola v nemocnici, keď trvala na tom, aby spísala závet. Tak išiel

za Z.. K., ktorá pripravila závet a následne spolu s 2 kolegami išiel do nemocnice spísať závet. Uviedol,
že aj on bol pri tom prítomný, pričom závet najprv prečítal, ale potom si ho každý sám prečítal, teda aj
poručiteľka, aj svedkovia. V takom prípade je teda irelevantné, že odporca závet nahlas prečítal, nakoľko
išlo o spôsob spísania závetu podľa § 476b Občianskeho zákonníka.
Svedkyňa K. potvrdila, že vyhotovila dané znenie závetu a listiny o vydedení na žiadosť odporcu.

Teda tvrdenie navrhovateliek, že majú podozrenie, že podpis poručiteľky bol skôr, než samotné znenie
závetu, sa nepreukázalo, a to aj napriek tomu, že navrhovateľky uvádzali bianco listy. Toto tvrdenie bolo
vyvrátené výsluchom svedkov, ako aj svedkyne Z.. K., ktorá uviedla, že pripravila danú listinu.

Právny zástupca navrhovateľky v rade 1/ uvádzal, že zo zápisníc z výsluchu Z..K. M. Z..X., ako aj

odporcu, vyplýva, že spornú listinu podpísal aj odporca.
Tieto zápisnice sú obsahom spisu OR PZ Žilina, ČVS: Q.-XXX/OEK-L.-XXXX.
- Podľa zápisnice odporcu zo dňa 26.05.2008 vyplýva, že poručiteľka sama chcela závet a aj vydedenie,
tak to dal pripraviť, zavolal svedkov - kolegov z práce a išli za poručiteľkou do nemocnice do jej izby.
Manželka odporcu zatiaľ čakala na chodbe. Odporca prečítal závet a všetci to podpísali. (l.č. 550)

- Zo zápisnice o výsluchu svedka Z. K. zo dňa 26.05.2008 vyplýva, že odporca prečítal závet a listinu
o vydedení a všetci to podpísali.
Súd poukazuje na to, že svedok uviedol, že odporca sa o tom s poručiteľkou rozprával, že s tým súhlasí
a podpísala to. (l.č. 554)
- Zo zápisnice o výsluchu svedka Z. X. zo dňa 26.05.2008 vyplýva, že odporca prečítal ten papier a

potom to podpísal aj svedok, aj K., aj odporca. (l.č. 558)
Odporca nepoprel, že závet predčítal, avšak každý pred podpisom si to prečítal.
Čo sa týka uvedenia v zápisnici pred policajným orgánom, k tomu uviedol, že zápisnicu iba podpísal
bez prečítania.Súd opätovne poukazuje na to, že pokiaľ odporca závet pred všetkými prečítal, nespôsobuje to
neplatnosť závetu vzhľadom na osobu odporcu - dedič, nakoľko nešlo o závet spísaný v zmysle § 476c

Občianskeho zákonníka a pod., ale podľa § 476b Občianskeho zákonníka.
Takže, či to odporca predčítal alebo nie, je v danom prípade irelevantné a bolo vecou každého, či si
listinu riadne prečíta, keďže sa následne na ňu podpísal. Pokiaľ si niekto z nich závet neprečítal /alebo
iba sčasti/, je to jeho vecou bez následkov neplatnosti z daného dôvodu. Keď niekto niečo podpíše,
nemôže sa potom vyhovárať, že „dobrovoľne“ to nečítal. Každý, kto niečo podpisuje, zodpovedá si za

to, teda aj za to, či si listinu riadne prečítal. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že všetci prítomní
poznali obsah danej listiny, teda aj poručiteľka, čo bolo svedkom zrejmé aj z toho, že poručiteľka sa o
tom rozprávala.
V danom prípade pri spísaní závetu v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka nebola povinnosť prečítať
závet jednou osobou všetkým, ale pokiaľ k tomu došlo, nespôsobuje to žiadne následky a bolo na
poručiteľke a na svedkoch, či a ako si závet prečítali, pričom nikým nebolo namietané, že by bol uvedený

do omylu a pod.
Odporca tvrdil, že všetci si závet prečítali, čo videl na vlastné oči. Teda nedošlo automaticky iba k
podpisu. Dokonca poručiteľke podržal závet tak, aby lepšie videla si ho prečítať a následne podpísať.

Právny zástupca navrhovateľky v rade 1/ bol názoru, že všetci traja - odporca a 2 svedkovia pred

policajným orgánom vypovedali pravdivo, keď všetci zhodne uviedli, že to odporca prečítal a všetci to
podpísali.
- v tejto súvislosti súd poznamenáva, že uvedené neznamená, že listinu podpísali bez osobného
prečítania si.
- zároveň súd poznamenáva, že k výsluchu pred políciou došlo 2 roky po spísaní závetu, teda sú

prirodzené vzhľadom na časový odstup určité pamäťové výpadky, či menšie rozpory.

Svedok Z. X. - potvrdil, že ho zavolal odporca, aby dosvedčil ako svedok, že jeho matka podpísala
závet. Prišli do nemocnice, poručiteľka závet podpísala a následne on a Z. K. listinu podpísal. K zápisnici
spísanej na polícii uviedol, že trvá na nej, pričom správne má znieť v časti ...podpísala S. H. a potom aj ja,

Z. K.. Teda nie ...ja, Z. a K.. Uviedol, že poručiteľka listinu podpisovala pred nimi. Nič bližšie si nepamätal.

Svedok Z. K. - uviedol, že podpisoval predmetnú listinu, ale najprv ju podpísala poručiteľka a potom on
s Z..X.. Nepamätal si, či ju podpísal aj odporca. Pamätal si, že listinu najprv niekto prečítal a potom si ju
už nikto nečítal, rovno ju podpísali. Na iné otázky nevedel odpovedať s uvedením, že si nepamätá.

Svedkyňa Z.. S. K. - potvrdila, že odporca ju vyhľadal za účelom spísania závetu a listiny o vydedení
jeho sestier s tým, že jeho matka je v nemocnici. Riadne ho teda poučila ohľadom spisovania závetu,
pričom vyhotovila listinu, ktorej obsahom bol závet spolu s vydedením. Danú listinu už nemá k dispozícii.

Svedkyňa Z. H. - manželka odporcu. potvrdila, že pri spisovaní zápisnice na polícii nemali so sebou
okuliare, preto odporca zápisnicu v dôvere v políciu podpísal spísanú zápisnicu bez prečítania. Potvrdila
odporcove slová, že 2x denne chodili do nemocnice za poručiteľkou. Tvrdila, že nikto poručiteľku
nenavštevovalvnemocnici,keďženiktoimnepovedal-anilekári,aniinépacientkyzizby,aniporučiteľka,
že by niekto poručiteľku navštevoval okrem nej a odporcu. Poprela tvrdenie navrhovateľky, že by bola

s nimi v telefonickom kontakte s tým, že 07.04. telefonovala s navrhovateľkou v rade 2/, ale poprela
tvrdenie navrhovateľky 2/, že jej mala podať nepravdivú informáciu o stave poručiteľky. Svedkyňa
správne poukázala, že prečo by jej niečo nepravdivé mala oznamovať, veď navrhovateľka 2/ sa mohla
informovať priamo u lekárov o zdravotnom stave jej matky.

S poukazom na to právny zástupca navrhovateľky 2/ namietal dodržanie formy závetu v zmysle § 40
Občianskeho zákonníka.

Súd však opätovne poukazuje na to, že závet bol spísaný v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka, a to
za súčasnej prítomnosti dvoch svedkov, čo bolo dodržané. A skutočnosť, že odporca tam bol prítomný

a zároveň prečítal všetkým závet, nespôsobuje neplatnosť, nakoľko odporca takú povinnosť nemal,
urobil to naviac, aby všetkých oboznámil a následne bolo vecou poručiteľky, či listinu podpíše a či si ju
predtým riadne prečíta, a to platí aj pre svedkov, ktorí podpísali aj to, že pred nimi podpísala predmetnú
listinu s výslovným prejavom, že listina obsahuje jej poslednú vôľu, pričom svedkami bolo potvrdené, žeporučiteľka vedela čítať a písať a odporca sa s poručiteľkou o danej listine najprv rozprával a poručiteľka
s tým súhlasila a podpísala to, teda poznala obsah. (viď aj l.č. 554).
Svedkovia si podrobnosti spisovania danej listiny už nepamätali, pričom súd zohľadňuje časový odstup

od podpísania závetu, t.j. od XX.XX.XXXX.
Nikto z nich však nebol zbavený, ani obmedzený spôsobilosti, a predsa pred podpísaním je povinnosťou
každého si listinu prečítať. Pokiaľ neprečítali, nemôže to byť na úkor druhého. A to bez ohľadu na to,
či bola predtým niekým predčítaná alebo nie vzhľadom na formu spísania závetu v danom prípade.
Svedkovia potvrdili, že poručiteľka vedela, čo podpisuje, vedela o obsahu danej listiny, rozprávala sa tom

s odporcom pred svedkami, súhlasila s tým a svojim podpisom iba potvrdila svoju vôľu. Svedkovia už
si nepamätali podrobnosti, ale z ich výpovedí pred súdom a podporne z výpovedí pred políciou vyplýva
priebeh spísania závetu, ako aj súhlasný prejav poručiteľky s danou listinou, čo aj následne potvrdili
svojimi podpismi na danej listine.
Zároveň súd poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ sa navrhovateľky v rade 1/ a 2/ odvolávali na obsah
zápisníc o výsluchu svedkov v spise Okresného riaditeľstva PZ v Žiline č.k. ČVS:Q.-XXX/OEK-L.-XXXX,

a to najmä svedkov úkonu Z. K.V. M. Z. X., tieto boli spísané dňa 26.5.2008, teda po viac ako 2 rokoch
odo dňa spísania závetu a listiny o vydedení zo dňa XX.X.XXXX. Títo svedkovia úkonu boli opätovne
vypočutí súdom na pojednávaní konanom dňa 04.12.2013, pričom z ich výpovedí je zrejmé, že si na
presné podrobnosti, vzhľadom na časový odstup 8 rokov, už nepamätajú. Z. X. však výslovne uviedol,
že môže iba potvrdiť, že túto listinu podpísala S. H.. Z jeho výsluchu je možné vyvodiť záver, že pri

spisovaní zápisnice na Okresnom riaditeľstve PZ v Žiline došlo ku chybe v písaní, pretože
správne tam malo byť uvedené: „Z. jej prečítal papier, ktorý potom podpísala S. H. a potom aj ja a Z. K..“
Z výsluchu svedka úkonu pri podpisovaní závetu a listiny o vydedení zo dňa XX.X.XXXX Z. K. je taktiež
zrejmé, že pre časový odstup si presne nepamätá, akú listinu podpisoval, taktiež si nepamätal, kto túto
listinu predčítal a ani akým spôsobom vypovedal na polícii.

Navrhovateľky namietali aj to, že poručiteľka skutočne podpísala predmetnú listinu.

Súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia (overenia) pravosti podpisu poručiteľky na
predmetnej listine.

Na základe toho bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX v spojení s opravou zo dňa
14.02.2011. Podľa záverov súdom ustanoveného znalca sporný podpis poručiteľky na predmetnej
listine z XX.XX.XXXX je s vysokou pravdepodobnosťou jej vlastnoručný podpis. Takéto určenie je
z 5-stpňového hodnotenia 2.stupeň. (jednoznačnosť, vysoká pravdepodobnosť, pravdepodobnosť,
neurčitosť, nevykonateľnosť).

Na základe ďalšieho skúmania vykonaného v mesiaci február 2011 znalec prehodnotil posudok a
považovalhozanesprávnyaurčilII.stupeňvysokejpravdepodobnosti,žespornýpodpisniejesvysokou
pravdepodobnosťou vlastnoručný podpis poručiteľky. S vysokou pravdepodobnosťou ide o falzifikát
vytvorený neznámym pisateľom. (l.č. 360 obsahu spisu)
Následne súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, výsledkom čoho bol znalecký posudok č. XX/

XXXX, podľa ktorého sporný podpis vlastnoručne vyhotovila poručiteľka.
Zároveň v znaleckom posudku je aj vyjadrenie k znaleckému posudku č. XX/XXXX, v zmysle ktorého
bolo dané konštatovanie, že znalec F... J. prehodnotil svoje závery bez riadneho zdôvodnenia, pričom
vychádzal z tých istých skúmaní, keď skúmal 48 znakov, z ktorých v 33 znakoch stanovil zhodu a v
15 znakoch rozpor, preto nie je zrejmé, z akého dôvodu prehodnotil svoje závery s uvedením omyl v

písaní. S poukazom na to mal za to, že predchádzajúci znalec musel dôjsť k tomu istému záveru bez
opravy. (l.č. 482)

Vzhľadom na znalecký posudok č. XX/XXXX, na doplňujúce vyjadrenie, ako aj na opravu zdôvodnenú
„omylom v písaní“ a následne na závery kontrolného znaleckého posudku č. XX/XXXX, ako aj na

vyjadrenie sa k oprave F.. J. a na opis pracovného postupu a zvolené metódy, a to aj s poukazom na
výsluch svedkov (Z. X. M. Z. K.), ktorí boli pri spísaní predmetnej listiny, súd si osvojil závery kontrolného
znaleckého dokazovania s tým, že poručiteľka podpísala vlastnoručne predmetnú listinu.
Súd teda skonštatoval, že poručiteľka podpísala dňa XX.XX.XXXX listinu - Závet a listinu o vydedení.
Súd posúdil, že oprava F.. J. nie je prijateľná, pretože nebola znalcom riadne a hodnoverne zdôvodnená,

nepodal žiaden dôkaz podaný verbálne a ani graficky, ktorým by mohol zmenu záveru objektívne obhájiť,
naopak i pri oprave zdôvodnenia znalec musel dospieť k pôvodnému záveru, preto žiadnym dôkazom v
tejto právnej veci nebolo preukázané, že by túto listinu nebola podpísala poručiteľka.Na to navrhovateľky namietali aj psychický stav poručiteľky, na základe čoho bolo nariadené znalecké
dokazovanie.
Súdom ustanovený znalec S.. N..H. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci posúdenia

duševného stavu poručiteľky v čase podpísania závetu a listiny o vydedení dňa XX.XX.XXXX. (l.č. 277
obsahu spisu)
Podľa záverov znalca poručiteľka v čase podpísania závetu a listiny o vydedení dňa XX.XX.XXXX bola
schopná posúdiť následky svojho konania, netrpela chorobou, ktorá by mohla ovplyvniť jej vôľu podpísať
závet a listinu o vydedení a netrpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento úkon neschopnou,

resp. obmedzovala jej spôsobilosť na právne úkony. Poručiteľka bola schopná dňa XX.XX.XXXX posúdiť
obsah a dopad právneho úkonu - závetu a listiny o vydedení.

Znalec sa taktiež vyjadroval aj pred súdom dňa 28.01.2011, kedy uviedol, že u poručiteľky nebol zistený
nežiaduci účinok liekov, ktoré užívala a ani kombinácia liekov nemohla ovplyvniť vôľu poručiteľky.
Zároveň uviedol, že na záveroch znaleckého posudku zotrváva.

Z dokazovania vyplynulo, že závet bol podpísaný poručiteľkou, ktorá netrpela žiadnou duševnou
poruchou a teda bola schopná posúdiť obsah a dopad právneho úkonu.
Je nepochybné, že závet nebol podpísaný vlastnou rukou, ale poručiteľka závet podpísala, a to pred
dvoma svedkami, ktorí taktiež závet podpísali s tým, že poručiteľka pred svedkami prejavila svoju

poslednú vôľu, súhlasila so závetom, ktorého obsah poznala.
V závete je uvedený riadne dátum, t.j. deň, mesiac a rok podpísania.
V zmysle § 476b Občianskeho zákonníka sú dané náležitosti závetu spísaného nie vlastnou rukou.
Teda závet spĺňa náležitosti v zmysle § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Závet je podpísaný
poručiteľkou, je datovaný, podpísaný aj dvoma svedkami, ktorí boli súčasne prítomní a zároveň

poručiteľkaprejavilasvojuvôľu,sozávetomsúhlasilaapresvedkovbolajejvôľanepochybná,čopotvrdili
aj svojimi podpismi. Svedkovia nemali pochybnosti o tom, že poručiteľka vyjadrila svoju poslednú vôľu.
Skutočnosť, že závet bol najprv predčítaný odporcom, ktorý je zákonným dedičom, je irelevantná,
nakoľko predčítanie nebolo potrebné, nakoľko nešlo o spôsob v zmysle § 476c Občianskeho zákonníka,
nakoľko nešlo o prípad, keď poručiteľ nemôže čítať alebo písať. Z ničoho nevplýva, že by poručiteľka

nevedela čítať a písať, dokonca z vyjadrenia svedkov a znalca S.. H. vyplýva opak.
Teda nedošlo k porušeniu ustanovenia § 476f Občianskeho zákonníka. To, že odporca bol prítomný a
závet nahlas prečítal, nemá vplyv na vyhotovenie a platnosť závetu, keďže pre platnosť závetu v tejto
forme sa ani nevyžadovalo jeho prečítanie.
Aplikácia ust. § 476f Občianskeho zákonníka v tejto právnej veci neprichádza do úvahy, a to z toho

dôvodu, že toto ustanovenie je možné aplikovať iba v prípade zriadenia závetu a listiny o vydedení podľa
ust. § 476c Občianskeho zákonníka. V danej právnej veci však listina - Závet a listina o vydedení zo
dňa XX.XX.XXXX bola spísaná podľa ust. § 476b Občianskeho zákonníka, teda i pokiaľ by odporca bol
predčitateľom závetu ako závetný dedič, nemôže byť závet neplatný.

Z uvedeného vyplýva, že závet nevykazuje žiadne vady, pre ktorý by bol absolútne neplatný. Súd nezistil
žiadny dôvod pre posúdenie, že závet je neplatný.
Závet spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti, poručiteľka ho podpísala spolu s 2 svedkami, vedela
čítať a písať, netrpela žiadnou duševnou chorobou, ktorá by mohla ovplyvniť jej vôľu, vedela posúdiť
následky svojho úkonu, ktorého obsah poznala.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu
uvedených potomkov.

Je nepochybné, že navrhovateľka 1/ a 2/ sú neopomenuteľní dedičia.
Pokiaľ v závete nie sú neopomenuteľní dedičia, súd poukazuje na listinu o vydedení a pokiaľ nie sú
dôvody pre vydedenie, s týmto sa musí vyporiadať až dedičský súd v rámci dedičského konania, čo
však nie je dôvod pre určenie neplatnosti závetu, a to s poukazom na § 479 Občianskeho zákonníka

a ustálenú súdnu prax.
V prípade takejto neplatnosti však ide o relatívnu neplatnosť, ktorej sa však navrhovateľky nedomáhali.
Zároveň je však nepochybné, že neplatnosť v takom prípade je daná iba vtedy, ak nedošlo k vydedeniu,
avšak v danom prípade došlo.Súd sa však nezaoberal touto relatívnou neplatnosťou, nakoľko na to súd neprihliada ex offo a
navrhovateľky sa domáhali len absolútnej neplatnosti z vyššie uvedených dôvodov.
Z dôvodu, že súd nezistil žiadne skutočnosti pre určenie neplatnosti závetu, súd nepovažoval závet za

absolútne neplatný, a preto žalobný návrh v tej časti zamietol.

Následne súd skúmal aj listinu o vydedení, ktorá je súčasťou závetu, avšak ide o dva úkony, ktoré je
nutné posudzovať samostatne.

Podľa § 469a Občianskeho zákonníka
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby
uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine
však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Účelom vydedenia je poručiteľovi umožniť, aby jednostranným formálnym právnym úkonom odňal
potomkom subjektívne dedičské právo.
Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Okolnosti
zakladajúce niektorý dôvod vydedenia musia byť skutkovo uzavreté pred urobením tohto právneho
úkonu.

Dôvod vydedenia by mal byť riadne skutkovo vymedzený.
Poskytnutie potrebnej pomoci musí byť reálne a jej neposkytnutie musí byť v rozpore s dobrými mravmi,
t.j. so súhrnom etických, všeobecne uznávaných a dodržiavaných zásad správania, ktorých právne
sankcionovanie vyplýva z toho, aby každé správanie bolo v zásadnom súlade so všeobecnými platnými
morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. (vzájomná slušnosť, rešpektovanie, ohľaduplnosť,...)

Dôvod podľa § 469a ods.1 písm.b) Občianskeho zákonníka - trvalé neprejavovanie opravdivého
záujmu, ktorý by ako potomok poručiteľovi mal prejavovať. Musí ísť o také správanie, ktoré nemá
prechodný charakter. Opravdivý záujem je morálna kategória a jej obsahu zodpovedajú len konkrétne
vzájomné vzťahy medzi poručiteľom a potomkom. Typickým neprejavovaním opravdivého záujmu
je úplná pasivita potomka, pokiaľ ide o jeho záujem o poručiteľa - vylúčenie osobných kontaktov,

bezdôvodné nereagovanie na žiadne prejavy záujmu zo strany poručiteľa,...

Súd zistil, že listina o vydedení obsiahnutá na jednej listine so závetom obsahuje zákonom stanovené
náležitosti, je riadne datovaná, podpísaná, a to aj svedkami a zároveň je uvedený aj dôvod vydedenia
navrhovateľky v rade 1/ a v rade 2/:

- dlhé roky bez uvedenia dôvodu prestali sa o ňu zaujímať. Hoci bývajú v jednom meste a na svoj
zdravotný stav je odkázaná na pomoc iných osôb, predovšetkým na odporcu a jeho manželku, dcéry
ju vôbec nenavštevovali ani doma, ani keď bola hospitalizovaná v nemocnici, vyhýbajú sa jej osobným
stretnutiam. Vôbec sa nezaujímajú o to, ako žije. Je presvedčená, že trvale neprejavujú o ňu skutočný
záujem, ktorý by ako dcéry mali prejavovať, a to ani ich deti, s ktorými taktiež neudržiava žiadny kontakt.

Jej pokusy o opätovné nadviazanie stykov s dcérami a ich rodinami boli neúspešné.
Zároveň určila, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na ich potomkov.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že závet a listina o vydedení zo dňa
XX.XX.XXXX je platným právnym úkonom v súlade s ust. § 476b Občianskeho zákonníka, pretože bola

táto listina podpísaná poručiteľkou, ktorá bola spôsobilá na právne úkony a súčasne dvoma svedkami
úkonu.Navrhovateľky namietali dôvody vydedenia s tým, že nie sú pravdivé, pričom poukázali na spoločne
trávené chvíle s matkou - poručiteľkou, na sprevádzanie k lekárovi, na písomnú korešpondenciu.

Navrhovateľka v rade 1/ pripustila, že sa nekontaktovala s mamou v posledných rokoch, ale z dôvodu,
že mala zdravotné problémy, dokonca bola pripútaná na lôžko, teda nemohla mamu - poručiteľku ani
len navštíviť.
Taktiež uviedla, že na Vianoce zvykla byť mama u nej, ale raz sa dohodli, že strávi s rodinou Vianoce
inde, preto mama strávila Vianoce u odporcu, a preto jej mama poslala vianočný pozdrav.

Navrhovateľka v rade 1/ preukázala svoje zdravotné problémy, a to aj v poslednom období života
poručiteľky. Napriek tomu však bola v kontakte s mamou, keďže ju sprevádzala do nemocnice a z
nemocnice v Bratislave.
Dokonca aj navrhovateľka v rade 2/ potvrdila, že navrhovateľka v rade 1/ sa starala o mamu, a to aj
v roku 2005.

Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že s mamou chodila do nemocnice do Bratislavy, kým sama vládala,
avšak v januári 2006 sa jej stav zhoršil, bola jej priznaná invalidita, čo preukázala aj rozhodnutím
Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťo45%vporovnanísozdravoufyzickouosobou.Zjejvyjadrenívyplýva,žeporučiteľka

bola viackrát v nemocnici, a to aj v toku 2006, kedy sa cítila veľmi zle v dôsledku chemoterapií a teda
jej ochorenia. Navrhovateľka 1/ preukázala svoj zdravotný stav aj predložením lekárskych potvrdení.
Navrhovateľka v rade 1/ uviedla, že poručiteľka ku nej chodila, naposledy však bola poručiteľka u nej
v roku 2005.

Navrhovateľka v rade 2/ viackrát potvrdila, že do nemocnice za mamou nechodila, lebo vraj ona do
nemocnice nechodí. Dokonca, keď sa dozvedela, že mama je v nemocnici, a to od tety, tak oznámila, že
povie sestre, aby išla za mamou. To bolo 07.04.2006 a dňa XX.XX.XXXX poručiteľka zomrela, pričom
navrhovateľka v rade 2/ ju ani raz v nemocnici nenavštívila, ani s ňou nebola v kontakte. A to len z
dôvodu, že do nemocnice ona nechodí.

Ale predsa tam bola jej mama a preto také tvrdenie, že ona nechodí do nemocnice, lebo jej to
nerobí dobre, neobstojí. Tvrdila, že kontaktovala manželku odporcu, ale navrhovateľka v rade 2/ sa
neinformovala u lekárov jej matky, nejavila záujem o ňu. Telefonické rozhovory s matkou uviedla v
novembri 2006, keď zomrela teta a v januári 2005, keď zomrel ujo.
Odporca potvrdil, že navrhovateľka 2/ telefonovala domov poručiteľke, ale preto, lebo si to matka

vynucovala, keďže chcela, aby ju navrhovateľka 2/ navštevovala, ale napriek tomu navrhovateľka 2/
matku nenavštevovala.
Navrhovateľka 2/ uviedla, že od januára 2006 mama bola viac v nemocnici ako doma, a preto
komunikovala telefonicky iba so sestrou, lebo už vedela, že je zle, keď mama chodí po nemocniciach.
Dňa 29.03.2006 jej volala mama, že ide do nemocnice. Potom jej dňa 07.04.2006 volala teta, že treba

ísť za mamou, lebo je v nemocnice. Tak volala odporcovi, že čo má robiť, lebo ona do nemocnice
nechodí. Keď mama zomrela, povedal jej odporca, že urobí pohreb, ale nepovedal jej, kedy je pohreb.
Až navrhovateľka v rade 1/ jej oznámila cez SMS správu, kedy je pohreb.
- aj z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka 2/ sa riadne nezaujímala o skutočnosti týkajúce sa
poručiteľky, teda jej mamy, nakoľko vedela, že je mama v nemocnici, nešla ju pozrieť, nekontaktovala ju

žiadnym spôsobom, neinformovala sa od lekára, ale len čakala na informácie od navrhovateľky v rade 1/
a pod. Dokonca jej teta jej musela povedať, že treba ísť za mamou, že je v nemocnici, hoci navrhovateľka
v rade 2/ vedela už predtým, že mama je v nemocnici. Dokonca ani následne o pohreb sa nezaujímala,
keď len čakala, kedy jej kto zavolá a oznámi. Taktiež potvrdila, že komunikácia s matkou - poručiteľkou
bola skôr telefonická ako osobná.

Navrhovateľka v rade 1/ potvrdila, že navrhovateľka v rade 2/ nechodila za mamou do nemocnice, lebo
má panický strach z lekárov.

Svedkyňa M. H. - suseda navrhovateľky v rade 1/ potvrdila, že poručiteľku videla u navrhovateľky v

rade 1/ 3-4x za rok. Vedela, že navrhovateľka 1/ chodila za matkou, čo jej hovorila navrhovateľka 1/,
pričom uviedla, že navrhovateľka v rade 1/ navštívila poručiteľku cca 1-2 roky pred jej smrťou, lebo
navrhovateľka v rade 1/ bola dosť dlho chorá, asi pol roka.Svedok D. P. - brat poručiteľky. Potvrdil, že navrhovateľka 1/ viezla poručiteľku do nemocnice. Mal
vedomosť o tom, že poručiteľka vyžadovala od detí častejšie návštevy.

Svedkyňa M. V. - obyvateľka paneláku spoločne s navrhovateľkou v rade 2/, ale z iného poschodia.
Uviedla, že niekoľko rokov poručiteľka trávila u navrhovateľky v rade 2/ Vianoce a Veľkú noc. Ale potom
užporučiteľkanechodila,lebovrajbolachoráanáslednebolavdomovedôchodcov.Nevedelasavyjadriť
k návštevám navrhovateľky v rade 2/ u svojej matky.
- súd poznamenáva, že poručiteľka nebola v žiadnom domove dôchodcov, teda svedkyňa nemala

pravdivé informácie, pričom je predpoklad, že toto bolo zdôvodnenie navrhovateľky v rade 2/, prečo nie
je v kontakte s poručiteľkou.

Svedok F. E., N.. - manžel navrhovateľky 2/, potvrdil, že navrhovateľka v rade 2/ je učiteľka, takže
preto nechodila často za poručiteľkou. Následne uviedol, že 2-3x mesačne. Chodili ju navštevovať aj do
nemocnice spolu s manželkou, teda s navrhovateľkou v rade 2/ ju navštevovali, a to aj s navrhovateľkou

v rade 1/ a nikto iný tam nechodil. A že vie, že nikto iný ju nenavštevoval. Toto však nevedel zdôvodniť
s tým, že nebol tam 24 hodím nepretržite.
Trval na tom, že spolu s navrhovateľkou v rade 2/ chodili navštevovať poručiteľku do nemocnice, a to
aj 2-3x týždenne a keď nebola v nemocnici, tak chodila ku nim stále, kde aj ostala bývať 1-2 týždne.
A poslednýkrát, keď bola poručiteľka v nemocnici, to sa dozvedel až týždeň pred jej smrťou a neboli ju

navštíviť, lebo navrhovateľka v rade 2/ je učiteľka.
Na otázku, kedy naposledy bol s poručiteľkou, pred jeho odpoveďou zaznelo v pojednávacej miestnosti,
- mesiac, na čo následne svedok uviedol, že pred mesiacom, pričom svedok vypovedal a odpovedal na
otázky zvýšeným hlasom a výbušne, pričom neodpovedal na otázky hneď. Uviedol, že navrhovateľka v
rade 2/ bola v byte poručiteľky cca 1 rok pred jej smrťou, ale že mesiac pred jej smrťou si všetky deti

zavolala k nej domov, aby im povedala, že majetok rozdelí na troje.
Uviedol, že poručiteľka nebola v domove dôchodcov.

- v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že svedok tvrdil, že navrhovateľka v rade 2/, teda jeho manželka
chodila poručiteľku navštevovať v nemocnici cca 2-3x týždenne spolu s ním, pričom sama navrhovateľka

v rade 2/ uviedla, že do nemocnice nechodila. Zároveň svedok uviedol, že cca 1 rok pred smrťou
poručiteľky bola navrhovateľka v byte poručiteľky, ale zároveň uviedol, že mesiac pred smrťou si všetky
deti zavolala k sebe domov, čo však nepotvrdil žiadny z účastníkov konania. Taktiež bez relevantného
zdôvodnenia tvrdil, že navrhovateľka v rade 2/ nenavštevovala poručiteľku, lebo je zamestnaná ako
učiteľka. Avšak aj iní sú zamestnaní a navrhovateľka v rade 2/ prichádzala z práce podľa vyjadrenia

svedka rôzne, najneskôr o 18,00 hod. Tvrdil, že poručiteľka k nim chodila stále, dokonca aj u nich bývala
1-2 týždne, čo je však v rozpore s výpoveďou svedkyne M. V..

Súd posúdil jeho výpoveď z vyššie uvedených rozporov a uvádzaných nepravdivých skutočností, za
nehodnovernú.

Svedok F. E., S.. - syn navrhovateľky v rade 2/. Niekedy poručiteľke doniesol nákup, pričom navštevovali
ju 2-3x do mesiaca. Navrhovateľka v rade 2/ nechodila za ňou do nemocnice.

Svedok V. Z. - sused navrhovateľky v rade 2/, ktorú navštevovala aj poručiteľka, ale potom prestala, a

to tak 5-6 rokov spätne. Ani nepostrehol, že poručiteľka zomrela. Nevedel sa vyjadriť, či navrhovateľka
v rade 2/ navštevovala poručiteľku. Uviedol, že poručiteľka navštevovala navrhovateľku v rade 2/ 2-3x
mesačne, ale pred 5-6 rokmi prestala.

Právny zástupca navrhovateľky v rade 1/ trval na tom, že bolo preukázané, že navrhovateľka v rade 1/

poručiteľku sprevádzala, vozievala ju k lekárovi, robila nákupy, navštevovala v nemocnici, vybavovala
korešpondenciu, navštevovali sa navzájom, trávili spolu sviatky a oslavy. Z uvedeného teda je zrejmé,
že daný dôvod, ktorý bol aplikovaný v predmetnej listine, nie je daný podľa jeho názoru.

Aj právny zástupca navrhovateľky v rade 2/ tvrdil, že navrhovateľka v rade 2/ taktiež bola v kontakte s

matkou, pomáhala jej v starobe, aj v chorobe.

Súd toto nespochybňuje, avšak u navrhovateľky v rade 2/ bolo nepochybne preukázané, že s
matkou posledné roky pred jej smrťou (minimálne cca 1-2 roky) sa nestretávala, nekontaktovala sa,neprejavovala o ňu záujem. Dokonca brat poručiteľky potvrdil, že sa poručiteľka domáhala viacerých a
častejších návštev. Toto potvrdil aj brat poručiteľky.
Dokonca navrhovateľka v rade 2/ vedela, že matka je v nemocnici, nekontaktovala sa s lekármi, matku

ani raz nenavštívila. Tvrdenie, že nemocnice jej nerobia dobre, neobstoja, nakoľko predsa išlo o jej
matku, pričom vedela, že je onkologickou pacientkou, napriek tomu sa neinformovala o jej zdravotnom
stave, a to ani telefonicky. Taktiež mala vedomosť, že matka je v nemocnici, napriek tomu nešla za ňou,
iba volala odporcovi, že čo má urobiť, keďže nechodí do nemocnice.
To, že za predchádzajúce roky sa s matkou navštevovala, brávala ju k sebe na Vianoce a pod., je vo

fungujúcej rodine úplne bežné, ale takýto vzťah však netrval do konca života poručiteľky. Navrhovateľka
v rade 2/ prestala navštevovať matku a matka ju, predtým dokonca matka jej chodila pomáhať, aj keď
nebola na tom zdravotne dobre, napriek tomu si navrhovateľka v rade 2/ nechala od nej pomáhať, keď
jej chodila variť a podobne.
Súd zdôrazňuje, že aj svedok - sused V. Z. potvrdil, že vzťahy medzi navrhovateľkou 2/ a poručiteľkou
sekli pred 5-6 rokmi. Teda nejde len o obdobie 1-2 roky pred smrťou.

To, že ju riadne nenavštevovala, ako je bežné, nezaujímala sa o ňu, odôvodňovala tým, že je učiteľka,
čo však nie je dôvod na to, aby sa nezaujímala o matku a neprejavila jej určitú úctu tak, aby to aj matka
pociťovala. To, že sa informovala niekedy o matku u nejakého príbuzného, nie je opravdivý záujem, ktorý
by mala prejaviť o svoju matku, a o to zvlášť, pokiaľ mala taký vzťah, ako tvrdila.

Súd poukazuje na to, že pokiaľ navrhovateľka 2/ uvádzala, že prejavovala záujem o matku, teda neb.
S. H., tieto jej tvrdenia sa však týkajú predchádzajúceho obdobia, ale nie obdobia minimálne 1 rok pred
jej smrťou.

Právna zástupkyňa odporcu správne poukázala na to, že neb. S. H. bola vážne chorá a aj z toho dôvodu

najmä v poslednom období bola veľmi citovo naviazaná na všetky svoje deti. Počas hospitalizácie na
onkologickom oddelení NsP, hoci tam bola dlhší čas, ani jedna z jej dcér ju neprišla pravidelne navštíviť,
neposkytla jej potrebnú opateru, na ktorú bola odkázaná, okrem opatery zdravotníckeho personálu.
Dôkazy, ktoré súdu predložili, nemajú podľa jej názoru žiaden právny význam, a to z toho dôvodu, že
tieto dôkazy sa týkajú obdobia, ktoré predchádza hospitalizácií neb. S. H..

Súd poukazuje na to, že úmyslom zákonodarcu, pokiaľ ide o spísanie listiny o vydedení a znenie ust. §
469a ods. 1. písm.a), b) Občianskeho zákonníka, bolo práve to, že neposkytnutie pomoci v chorobe a
starobe, neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa, je dôvodom na to, aby niektorý zo zákonných
dedičov poručiteľa nemal právny nárok na podiel v majetku patriacom poručiteľovi, pretože takéto ich

správanie možno považovať za správanie sa v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľky 1/ a 2/ vedeli o vážnej chorobe poručiteľky, čo bolo nepochybne preukázané v konaní,
najmä s poukazom na ich tvrdenie, že ju v predchádzajúcom období navrhovateľka 1/ viezla na
vyšetrenie do Bratislavy. Bolo im známe, akým spôsobom sa pokračuje v jej liečbe a napokon, aký bol

v poslednom období aj zdravotný stav matky. Jej ochorenie bolo tak závažné, že potrebovala pomoc v
chorobe a v starobe a aj v súlade so Zákonom o rodine by takúto pomoc mali poskytnúť všetky deti,
nielen niektoré z nich.

Právna zástupkyňa odporcu správne poukázala na to, že navrhovateľka 1/ a 2/ v predmetnej právnej

veci na preukázanie ich tvrdení navrhli vykonanie dôkazov výsluchom nimi navrhnutých svedkov, pričom
však ani z výsluchu týchto svedkov nebola preukázaná nezhoda vôle a prejavu matky s obsahom závetu
a listiny o vydedení zo dňa XX.X.XXXX.
V tejto súvislosti poukázala najmä na výsluch M. V., z výsluchu ktorej je zrejmé, že poručiteľka podľa
informácií, ktoré mala od navrhovateľky 2/, mala byť v domove dôchodcov, avšak nikdy tam nebola.

Z výsluchu svedka F. E. N.. naopak bolo preukázané, že dôvody vydedenia na strane navrhovateľky 2/ v
čase spísania závetu a listiny o vydedení zo dňa XX.X.XXXX, skutočne existovali, pretože navrhovateľka
2/, ako učiteľka za matkou často nechodila, naposledy ju bola navštíviť necelý rok pred jej smrťou v jej
byte, pričom o tom, že je v NsP Žilina, vedela minimálne týždeň pred jej smrťou, avšak napriek tomu
ju nešla navštíviť.

Svedok F. E. S.. uviedol, že navrhovateľka 2/ síce 1x týždenne telefonovala s matkou, avšak toto jeho
tvrdenie nebolo preukázané žiadnym iným dôkazom a nakoniec bolo vyvrátené aj ním samým, nakoľko
uviedol, že sa asi až týždeň pred jej smrťou dozvedeli, že je hospitalizovaná v NsP Žilina. Teda kebynavrhovateľka 2/ telefonovala s poručiteľkou v poslednom období pred jej smrťou, tak by vedela o jej
zdravotnom stave, vedela by o jej hospitalizácii a pod.

Navrhovateľka 2/ neposkytla poručiteľke potrebnú pomoc v starobe a chorobe. Trvalo neprejavila o
ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, preto na jej strane existujú zákonom
stanovené dôvody pre vydedenie uvedené v ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka v rade 1/ odôvodňovala svoje nekontaktovanie svojim zdravotným stavom, dokonca jej

bola priznaná invalidita.
Je však zrejmé, že navrhovateľka 1/ sprevádzala matku do nemocnice do Bratislavy a aj späť, bola
ju navštíviť v nemocnici, informovala sa o jej zdravotnom stave, kontaktovala sa s ňou, pokiaľ jej to
zdravotný stav umožňoval, pričom aj z predložených listín vyplýva, že určité obdobie bola pripútaná k
lôžku, čo potvrdili aj svedkovia.
To, že matke nepriniesla polievku, ktorú od nej žiadala, nie je dôvod pre vydedenie. Dokonca

navrhovateľka v rade 1/ povedala matke, že jej ju uvarí, keď sa vráti.
Z uvedeného je zrejmé, že aj keď správanie navrhovateľky v rade 1/ nebolo perfektné voči poručiteľke,
snažila sa, aj keď s nižšou frekvenciou, a to aj v poslednom období pred smrťou poručiteľky.
Súd vzhľadom na všetky tieto skutočnosti posúdil, že u navrhovateľky v rade 1/ nie sú dôvody pre
vydedenie, nakoľko jej konanie nemožno hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež,

že by nemala opravdivý záujem o matku.
Žiadny právny predpis nestanovuje, kde je tá hranica pre vydedenie a aké dlhé obdobie musí trvať
´také správanie dediča, preto je to nutné posudzovať pri každom prípade osobitne. A v danom prípade
súd dospel k záveru, že navrhovateľka 1/ prejavila záujem o matku, snažila sa pomôcť, pokiaľ jej to
umožňoval zdravotný stav.

Teda jej konanie vo vzťahu k poručiteľke nedosahovalo takú mieru, ktorá by bola v rozpore s dobrými
mravmi zakladajúcim dôvod vydedenia.
Je pravda, že navrhovateľka 1/ sa intenzívnejšie starala o matku v roku 2005 a predtým, keďže ju
napríklad sprevádzala do nemocnice a pod., ale potom táto intenzita stagnovala, ale práve z dôvodu
zhoršeného jej zdravotného stavu, čo vyplýva aj z predložených listín, potvrdení. Bolo zistené, že

navrhovateľka 1/ bola istý čas dokonca pripútaná k lôžku, nakoľko nebola schopná vstať a sama sa
pohybovať a predsa v takom stave je prirodzené, že taká osoba ani len nepomyslí zavolať niekomu a po.
Súd má teda za to, že dôvody vydedenia navrhovateľky 1/ nie sú dané, a to s poukazom na všetky
uvedené skutočnosti. (bola v kontakte s poručiteľkou, navštevovala ju, starala sa, kým vládala). To, že
odporca bol s matkou častejšie, neznamená dôvod pre vydedenie navrhovateľky 1/.

Na rozdiel od nej navrhovateľka v rade 2/ nijakým spôsobom neprejavila záujem o poručiteľku. Svoje
správanie odôvodňovala tým, že je učiteľka a aj ona potrebuje mať voľno, keď príde z práce. Napriek
tomu, hoci je z jedného mesta, ako bola aj poručiteľka, za matkou nechodila, ale psa venčiť chodila aj
okolo paneláku poručiteľky, keď jej iba zazvonila pri dverách, ako sa má. Avšak do bytu nešla, hoci po

ľudskej, či morálnej stránke by to bolo vhodné vzhľadom na vek a zdravotný stav poručiteľky, nehovoriac
o tom, že išlo o matku navrhovateľky 2/.
Je však nepochybné, že čas na venčenie psa si našla.
Taktiež sama navrhovateľka 2/ povedala, že kontakty bolo skôr telefonické a bolo preukázané, že skôr
zo strany poručiteľky. (hoci je z jedného mesta)

Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka v rade 2/ vraj telefonicky komunikovala
s matkou, aj keď to nebolo ničím preukázané, pričom vyplýva, že ak došlo k telefonickej komunikácii,
tak poručiteľka volala navrhovateľke 2/ a nie naopak.
Toto vyplýva aj z toho, že pokiaľ by navrhovateľka v rade 2/ bola s matkou v telefonickom kontakte, ako
tvrdila, mala by vedomosť o jej zdravotnom stave. Dokonca poručiteľka jej telefonicky oznámila, že ide

do nemocnice. Dokonca až teta navrhovateľke 2/ musela volať, aby išla za matkou, že je v nemocnici,
a to bolo 1 týždeň pred smrťou, hoci navrhovateľka 2/ v tom čase už vedela, že je v nemocnici, ale
navrhovateľka na to nereagovala, nešla za matkou, dokonca to pravdepodobne nepovedala ani svojmu
manželovi, či synovi, keďže pred súdom uviedli, že až 1 týždeň pred smrťou sa to dozvedeli. Napriek
tomu do nemocnice za matkou nikdy nešla. Toto odôvodňovala tým, že jej nemocnica nerobí dobre.

Toto však neobstojí. Išlo predsa o jej matku, ktorá bola onkologická pacientka, o čom navrhovateľka 2/
vedela. Takýto prístup navrhovateľky v rade 2/ je neospravedlniteľný a je v rozpore s dobrými mravmi.
Teda navrhovateľka v rade 2/ sa s matkou nekontaktovala, nejavila o ňu žiaden preukázateľný záujem.
Dokonca aj pri zabezpečovaní pohrebu navrhovateľka 2/ iba čakala bez akejkoľvek aktivity. Odporca jejsíce povedal, že pohreb vybaví, ale to neznamená, že navrhovateľka 2/ iba čaká, ani sa neinformuje,
kedy je pohreb; čaká, kedy jej to niekto oznámi.
Súd zároveň poukazuje na to, že manžel navrhovateľky 2/, ktorý vypovedal pred súdom ako svedok,

uviedol, že spolu s navrhovateľkou 2/ chodil pravidelne do nemocnice, a to aj 2-3x týždenne, hoci
sama navrhovateľka 2/ uviedla, že nebola ani raz. Teda manžel odporkyne 2/ zavádzal súd za účelom
privodenia úspechu jeho manželke navrhovateľke 2/.
Pokiaľ navrhovateľka 2/ sa zúčastnila nejakej oslavy poručiteľky, neznamená to, že skutočne prejavuje
záujem o ňu.

Vzhľadom na postoj navrhovateľky 2/ k celej veci, ako aj vzhľadom na jej správanie, keď nenavštevovala
matku ani doma, ani v nemocnici, hoci vedela, že je onkologický pacient, neinformovala sa na ňu, nijako
jej nepomáhala, dokonca ani sa nezaujímala, ani nezisťovala, či potrebuje pomoc, údajné telefonické
kontaktovanie nebolo preukázané, dokonca nepriamo vyvrátené, keďže o matke a o jej stave nič
nevedela, a tento stav trval niekoľko rokov pred smrťou, čo potvrdili aj svedkovia, súd má za to, že sú
dané dôvody vydedenia podľa § 469a ods.1 písm.a), b) Občianskeho zákonníka. Dokonca svedkyňa

M..V. uviedla, že poručiteľka bola v domove dôchodcov, keďže dlhšiu dobu nevidela poručiteľku u
navrhovateľky 2/, pričom túto informáciu mohla mať len od navrhovateľky 2/, resp. od jej rodiny, pričom
toto nebola pravda.
Vzhľadom na uvedené súd posúdil, že dôvody vydedenia navrhovateľky 2/ sú opodstatnené, nakoľko
neposkytovala potrebnú pomoc poručiteľke v rozpore s dobrými mravmi a nejavila o ňu opravdivý

záujem, ktorý by ako dcéra mala prejavovať. Skutočnosť, že jej syn urobil nákup poručiteľke,
neznamená, že je daný záujem o poručiteľku aj zo strany navrhovateľky 2/, pričom tento nákup urobil
nie na podnet navrhovateľky v rade 2/.
Zo strany navrhovateľky 2/ bola vo vzťahu k matke úplná pasivita bez riadneho odôvodnenia. O
poručiteľku počas hospitalizácie bolo síce postarané zdravotným personálom, ale navrhovateľka v rade

2/ sa o ňu nezaujímala, nezisťovala informácie o jej stave, nenavštevovala ju bez relevantných dôvodov
so zdôvodnením, že je učiteľka a nemocnice jej nerobia dobre. Poručiteľku riadne nenavštevovala ani
doma, hoci poručiteľka bola chorá, ale nezaujímala sa, či potrebuje pomoc,... Dokonca podľa uvedenia
odporcu poručiteľke prispieval on na bývanie, lebo jej dôchodok na to nepostačoval.
Na vydedenie postačuje jeden z taxatívne vymedzených dôvodov a u navrhovateľky 2/ súd mal

nepochybne preukázané práve dôvody uvádzané v závete, keďže navrhovateľka 2/ neprejavovala
opravdivý záujme a poručiteľku, pričom v rozpore s dobrými mravmi jej neposkytovala žiadnu pomoc,
a to predovšetkým v jej chorobe.

S poukazom na uvedené vzhľadom na vykonané dokazovanie súd určil, že dôvody vydedenia nie sú

iba voči navrhovateľke v rade 1/. Keďže dôvody vydedenia voči navrhovateľke v rade 2/ posúdil za
opodstatnené, súd v tej časti žalobný návrh zamietol.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. i OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).