Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211986
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813211986.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
p r o t i žalovaným: 1. Q. B., Y.. XX.XX.XXXX, E. J. XXXX/X, XXX XX J., 2. Ž. B., Y.. XX.XX.XXXX, E.
J. XXXX/X, XXX XX J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: Občianske združenie OZ
právna pomoc spotrebiteľom, Sofíjská 13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, zast. JUDr. Ladislav Mikluš,
advokát, Stará Baštová 2, 040 01 Košice, IČO: 35 569 298, doručovacia adresa: Budapeštianska 8, 040
13 Košice o zaplatenie 1890,86 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie o povinnosti žalovaných zaplatiť sumu 40 eur s príslušným úrokom z omeškania z a s t a v u j e.

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy právneho

zastúpenia v sume 178,74 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na
zaplatenie sumy 1890,86 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 8, 5% ročne zo sumy 1890,86 eur
od 27.08.2013 do zaplatenia a trovy konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že dňa 19.05.2009 uzatvoril
so žalovaným v 1. rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300020227 (ďalej len „zmluva“), na základe
ktorej mu poskytol úver vo výške 1394,14 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30
mesačných splátkach vo výške 85,21 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol

dohodnutý v zmluve. Žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzkom žalovaného v 1. rade zo zmluvy ako
spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Na základe žiadosti žalovaného sa s týmto
dohodli na odklade splátok č. 4, 5, 6 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 31, 32 a
33. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému v 1. rade revolving dňa 18.01.2011
vo výške 1533,78 eur, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške
85,21 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára a ďalší revolving dňa 24.10.2012
vo výške 1533,78 eur, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške

85,21 eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. V ďalšom uviedol, že žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do uplatnenia práva žalobcu podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon zaplatil len sumu 3.733 eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade bol v omeškaní s úhradou splátky č. 4 o viac ako tri mesiace,žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru a
žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1890,86 eur dňa 27.08.2013. Túto sumu
neuhradil ani čiastočne, preto si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatňuje aj úrok z

omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.5.2014 žalobca uviedol, že v súvislosti s tým, že po podaní
žaloby zo dňa 13.10.2013 na príslušný súd eviduje zo strany žalovaných dve úhrady vo výške 20 eur zo
dňa 14.01.2014 a vo výške 20 eur zo dňa 21.03.2014, berie návrh na začatie konania zo dňa 13.10.2013

späť v sume 40 eur a žiada, aby súd zaviazal povinných zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu
1850,86 eur s príslušenstvom.

Žalovaní požiadali o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach, s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasili.

Vedľajší účastník prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobca si od žalovaného uplatňuje

nárok na zaplatenie peňažnej sumy 1890,86 eur z titulu spotrebiteľského úveru poskytnutého na
základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.05.2009, ktorou bola žalovanému podľa karty klienta
vyplatená peňažná suma 1325,13 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach
po 85,21 eur, čo činí úroky s ročnou úrokovou sadzbou 77,16%. Žalobca neskôr poskytol žalovanému
revolvingový úver, ktorý bol vyplatený v sume 614,92 eur a ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 18

mesačných splátkach po 85,21 eur čo činí 166,28% ročnú úrokovú sadzbu. Úroky vo výške 85,21%
ročne, resp. 166,28% ročne dohodnuté v úverovej zmluve sú neprimerane vysoké. V rozhodnom
období 5/2009 bola podľa štatistiky Národnej banky Slovenska priemerná výška úrokov spotrebiteľských
úverov poskytnutých bankami pre daný typ úveru (1-5 rokov) len 14,54% ročne. Teda uvedené úroky
v rozhodnom období poskytované žalobcom prevyšujú o viac ako 586% úroky poskytované bankami

spotrebiteľom. Takéto neprimerane vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 26/2011 ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je
možné ich modifikovať. Pre civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný v celom rozsahu
pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca poskytol peňažné prostriedky žalovanému na základe neplatnej

spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok len na vrátenie požičanej istiny (bez úrokov a poplatkov).
Žalovaný však podľa karty klienta vrátil žalobcovi už sumu 3733 eur oproti požičanej sume 2554,97 eur.
S poukazom na uvedené, keďže žalovaný je povinný žalobcovi vrátiť len to čo si požičal, je treba žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou revolvingovom
úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou klienta, oznámením o zosplatnení, vyjadrením
vedľajšieho účastníka, výpoveďou žalovaných, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný
skutkový stav:

Žalovaný v 1. rade uviedol, že je pravdou že v roku 2009 uzavrel so žalobcom zmluvu o revolvingovom
úvere. Vtedy mu aj bola reálne poskytnutá suma tak ako je uvedená v zmluve tých 1394,14 eur. Tieto
peniazedostal,vtomčasebolzamestnaný,snažilsaajriadnesplácať.Jepotompravdou,takakototvrdí
žalobca, že požiadal o odklad splátok, mohli to byť splátky 4,5,6, s tým, že vedel, že podľa zmluvy mal

takúto možnosť a tieto mal potom uhradiť ako posledné splátky. Úver mal zaplatiť asi v 30-tich splátkach.
Tento úver potom aj po tom odklade aj riadne splácal s tým, že keď sa blížil koniec splatnosti tohto úveru
teda niekedy v roku 2011 mu žalobca poslal na účet ďalšie peniaze s tým, že keď sa informoval o čo
ide, tak mu bolo povedané, že pri podpise zmluvy súhlasil s tým, že keď bude riadne splácať, tak sa
mu poskytnú ďalšie peniaze. K tomu ešte uvádza, že žalobca mu aj poslal okolo 500 euro, aj keď v

zmluve sa potom uvádzala vyššia suma. Rovnako sa to potom stalo aj v roku 2012 pričom vtedy mu
poslali peniaze dokonca na účet ktorý už nepoužíval a keď tam zatelefonoval tak mu povedali, že už
sa to nedá zrušiť, že peniaze s nedajú vrátiť. Teda je pravdou, že žalobcom poskytnuté sumy použil,
ale nevie presne povedať v akom rozsahu, no určite to nebolo v sume okolo 5000 euro, určite vyčerpal
sumu 1394,14 eur z prvej zmluvy a potom to mohlo byť reálne asi po 500 euro, ktoré spotreboval, je

vylúčené, nie je pravda, nikdy nedostal peniaze tak, ako sú ešte uvádzané po 1533 euro. Tú prvú sumu
1394 euro dostal, tú aj vyčerpal, no potom to už len boli sumy ako uvádzal okolo 500, 550 euro, no nikdy
mu už nebola poskytnutá žalobcom suma 1533 euro a opakovane 1533 euro. Tie ďalšie sumy, ktoré mu
už boli potom poskytnuté v roku 2011 a v roku 2012 on už ani nemal záujem, aj keď je pravda, že sumuktorá mu bola poskytnutá spotreboval. Navrhuje, aby súd vyžiadal od žalobcu, alebo sa vysporiadal s
tým, koľko mu naozaj bolo poskytnutých peňazí, lebo vylučuje žeby mu bola vyplatené sumy tak ako
sú uvedené a najmä tie po 1533 eur v návrhu. Myslí si, že tieto sumy boli vždycky už len dopočítané,

teda s tým, čo mu žalobca vrátil 500 euro a potom mu ešte ako keby poskytol úver, tak táto suma
mohla byť taká vysoká. Ale reálne nikdy takouto sumou nedisponoval, len tou prvou v roku 2009 ktorú
aj splácal tak, ako je to uvedené aj v karte klienta ktorá mu bola doručená spolu so žalobou. Ohľadom
predmetného dlhu bol za ním aj jeden pracovník asi od žalobcu s tým, že tento mu povedal, že má
dlh. Navrhol, že bude tento splácať v splátkach, nakoľko manželka je nezamestnaná, on je v súčasnosti

zamestnaný, ale ešte len piaty mesiac preto navrhol, žeby mohol dlh splácať po 20 euro následne na
to aj vykonal úhradu a to dňa 21.3.2014. Čo sa týka ďalších jeho pomerov v súčasnosti ako uviedol je
zamestnaný jeho mesačný príjem predstavuje sumu do 500 euro, no keďže mal viacej úverov, spláca
úver, respektíve už je vedená exekúcia v prospech Prvej stavebnej sporiteľne kde sa mu zráža 200
eur mesačne. Čo sa týka ďalších pomerov ako uviedol, manželka žalovaná v 2. rade je nezamestnaná,
spoločne zabezpečujú starostlivosť trom maloletým deťom, vo veku 12, 9 a 6 rokov. Bývajú u rodičov,

kde prispievajú sumou 80 euro na bývanie. V prípade, že by bol zaviazaný zaplatiť nejakú sumu, žiada,
aby mu súd túto povolil zaplatiť v splátkach po 20 eur tak, ako uhradil aj teraz v marci v prospech
žalobcu. Samozrejme, že majú výdavky na stravu, v súvislosti s návštevou školy, školské pomôcky,
výdavky na zdravotnícku starostlivosť. Pri uzavretí zmluvy v roku 2009 mal byť predmetný úver poistený
a pokiaľ si pamätá tak žalobca mu hneď vtedy aj zrazil sumu okolo 200 euro, ktorá mala pokrývať poistné

za dobu poistenia, pričom malo byť poistené splácanie tohto úveru, teda hneď po uzavretí tej poistky
mu žalobca zrazil sumu a teda v dôsledku toho, ani nedostal celú sumu 1300 aj nejaké euro, ale bola
zrazená už tá suma poistného, tak mu to bolo vtedy povedané. Nakoniec však zistil, že keď požiadal
o odklad splátok, že z toho poistenia nebolo nič pokryté a v podstate splátky, ktoré mu odložili potom
zaplatil ako nasledujúce splátky po splatnosti, teda ako uvádza žalobca 31-33.

Žalovaná v 2. rade uviedla, že uzavrela zmluvu so žalobcom ako spoludlžníčka s tým, že v ostatnom sa
pridržiava vyjadrení tak, ako ich uviedol žalovaný v 1. rade.

V písomnom vyjadrení žalobcu zo dňa 26.05.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovanému bol

poskytnutý úver vo výške 1394,14 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splácať
v 30 mesačných splátkach vo výške 85,21 eur. Kompletný prehľad splátok, ich výšku počet a dátumy
úhrad sú uvedené v karte klienta. Dňa 20.05.2009 žalobca zaslal na účet žalovanému sumu vo výške
1325,13 eur. Podľa čl. 8 bod 8.1. bola výška odplaty za poskytnutie služby odkladu splátok úveru vo
výške 69,01 eur. Následne žalovaný uhradil od 23.06.2009 do 07.01.2011 15 x 85,21 eur, 1 x 170,42 eur

a preto mu bol v súlade so zmluvnými dojednaniami poskytnutý dňa 18.014.2011 revolving (navýšenie
schváleného úveru) vo výške 1609,04 eur a na účet žalovaného bola zaslaná suma 614,92 eur. Odo
dňa 08.02.2011 do 09.10.2012 žalovaný uhradil 20 x 85,21 eur a 1 x 68,97 eur a preto mu bol v súlade
so zmluvnými dojednaniami poskytnutý dňa 24.10.2012 revolving vo výške 1609,04 eur a v súlade so
zmluvnými dojednaniami mu žalobca poskytol sumu vo výške 614,92 eur. Od 08.11.2012 do 21.03.2014

žalovaný uhradil 6 x 85,2 eur, 2 x 20 eur. Od nasledujúcich dní žalovaný už žiadnu úhradu nemal.
Dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok a jej vznik nie sú podmienkou a ani predpokladom či už
pre uzatvorenie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere alebo pre poskytnutie úveru. Ide o fakultatívnu
možnosť, ktorú dlžník môže a nemusí uzavrieť. Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie
záväzku veriteľom poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide o úpravu situácie, ktorá keby nebola

dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou zákonnou úpravou. Zákon
žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie že by bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť ak o to
dlžník požiada a to bezodplatne. Aj v prípade žalovaného bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné,
vedel o jej význame, ako aj o právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. K tvrdeniu žalovaného, že
mu boli zo strany žalobcu poskytnuté peňažné prostriedky na účet, ktorý už nepoužíval, poukázal na

čl. 2 zmluvy, ktorý obsahuje údaje týkajúce sa bankového spojenia žalovaného. Finančné prostriedky v
podobe revolvingu boli žalovanému zaslané na jeho účet uvedený v zmluve dňa 18.11.2011. Následne
finančné prostriedky žalovaný vrátil. Dňa 01.02.2011 žalovaný oznámil zmenu čísla bankového účtu.
Dňa 02.02.2011 bol žalovanému poskytnutý revolving a vyplatené finančné prostriedky už na nové, ním
uvedené číslo účtu. K údajnej službe poistenia so splácaním úveru žalobca poukazuje na fakt, že v

žiadnom ustanovení zmluvy a zmluvných dojednaní nie je spomenuté poistenie úveru a rovnako, že
takúto službu k zmluvám o revolvingovom úvere neposkytol ani neposkytuje.Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovanou v 2. rade ako
spoludlžníkom došlo dňa 19.05.2009 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300020227, na
základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa

19.05.2009. Podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1394,14 eur, ktorý sa žalovaní
zaviazali splácať v splátkach po 85,21 eur a to v 30 mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba
revolvingu bola dohodnutá vo výške 68,86%.

V zmysle bodu 7. zmluvy sa v ďalšom odkazovalo na úpravu obsiahnutú v dojednaniach zmluvy o

revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, účastníci zmluvy prehlásili, že sa so
zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 13. zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzavreli veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných

dojednaní prečítali, že bola uzatvorené z slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto
skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy.

Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom
2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej
len „Zmluva o RÚ“).

Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

Podľa bodu 2.2 § 2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o

schválení úveru Dlžníkovi.

V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných
splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

Podľa bodu 5.1 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o
RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného
v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného

dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. tejto zmluvy o RÚ.

Podľa bodu 5.3 Zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje úročenie úveru
(revolvingu) pričom ročný úrok schváleného úveru (revolvingu) v percentuálnom vyjadrení (ročná
úroková sadzba) je uvedený v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o

revolvingovom úvere. Ročná úroková sadzba bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods.
2.2. tejto zmluvy o RÚ.

Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú
poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet

Veriteľa. Splátka úveru s úrokom alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej
výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa.

Podľa bodu 19.9 Zmluvných dojednaní táto zmluva o RÚ sa uzatvára podľa § 497 a násl. Obchodného

zákonníka. Právne vzťahy touto zmluvou neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka
a ďalších všeobecne záväzných predpisov.Z predloženej karty klienta súd zistil, že žalovanému bolo celkom vrátane revolvingov vyplatených
2554,97 eur a splatená bola suma 3733 eur.

Listom zo dňa 07.07.2013 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanému oznámil, že
suma omeškaných splátok je spolu 255,63 eur. Aktuálne omeškania na najstaršej splátke je 74 dní.
V prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3
mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo
zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť

veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 10, ods. 11 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú
nariadením vlády. Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že

odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným
podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto
zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť
návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Aj
je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu

nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie
návrhu na rozvod manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 27.5.2014 žalobca zobral späť žalobu v časti nároku na
zaplatenie sumy 40 eur z dôvodu úhrad vykonaných žalovanými v priebehu konania späť, preto súd
konanie v tejto časti zastavil.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca

ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok
bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by
na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi a
žalovanej v 2. rade ako spoludlžníkovi, ktorí sa ho zaviazali vrátiť za stanovených podmienok. Keďže
žalovaní si svoju povinnosť splácať úver neplnili, žalobca listom zo dňa 07.07.2013 zosplatnil celý úver

a vyzval žalovaného v 1. rade ho na zaplatenie predmetnej sumy.

V zmysle úverovej zmluvy ako aj predloženej karty klienta žalobca vyplatil žalovanému celkovo sumu
2554,97 eur. Je nepochybné, že žalovaní úver čerpali, no taktiež tento aj uhrádzali. Ako vyplýva z karty
klienta, žalovaní zaplatili titulom poskytnutého úveru celkom 3733 eur.

Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z revolvingu, ktorá, ako je uvedené v bode 6.
zmluvy 68,86 % ročne, pričom v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, predstavovala výšku
68,85%.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v máji 2009 činil úrok 13,14 % p.a. Z toho je
zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako päťnásobne
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 5 násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú
úrokovúmieru,pretojetakétodojednanieneplatnéprerozporsdobrýmimravmipodľa§39Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne

neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného
dôvodu bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v

odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o

výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Žalobca skutočne poskytol žalovaným úver spolu v sume 2.554,97 eur a žalovaní splatili žalobcovi sumu
3.733 eur, teda je zrejmé, že žalovaní uhradili celú žalobcom poskytnutú istinu a pri súčasnom závere o
absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru súdu nezostávalo iné ako žalobu po čiastočnom späťvzatí

zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol a

aj v časti späťvzatia žaloby súd nepovažoval žalobu za dôvodnú, nakoľko ako uviedol, žalovaní uhradili
žalobcovi viac ako mu vznikol nárok, ktorý ustálil súd. Keďže žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili,
súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznáva.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného, jeho

nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v
konaní vystupuje.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny
zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §

10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma 1890,86 eur.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby
po 81,33 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl.,

teda odmena spolu 162,66 eur, režijný paušál, a to za 2 úkony v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur. Teda spolu trovy právneho zastúpenia (odmena + režijný paušál)
predstavujú sumu 178,74 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu