Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714203253
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714203253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu BECK FINANC

s.r.o. so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 830 522, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o. so sídlom v Bratislave, Lermontovova 18, IČO: 35 967
421, proti žalovanej V. T., N.. XX. XX. XXXX, A. M. Č. XX v konaní o zaplatenie 1 263,59 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 03. 2014 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia

sumy 1 263,59 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05% zo sumy 1.263,59 € za každý deň
omeškania od 28.11.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 105,32
€ od 28.9.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 105,32 € od
28.10.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne zo sumy 105,32 € od 28.11.2008
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 105,32 € od 28.12.2008 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 105,32 € od 28.1.2009 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 105,32 € od 28.2.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania

vo výške 9,50% ročne zo sumy 105,32 € od 28.3.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9,25% ročne zo sumy 105,32 € od 28.4.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 105,32 € od 28.5.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
105,32 € od 28.6.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 105,32 € od
28.7.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 105,32 € od 28. 08. 2009
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 27. 08. 2008 uzavrel so žalovanou nájomnú zmluvu
s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX, ktorou žalovanej prenajal tovar, za ktorý mala zaplatiť
sumu 1 439,52 €. Žalovaný v zmluve zaviazala uhradiť prvú mimoriadnu splátku vo výške 165,97 € a
zvyšnú sumu mala zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 105,32 € počnúc s 27. 09. 2008. Dňa 27. 08.
2008 žalovaná zaplatila sumu 9,96 € a dňa 09. 09. 2008 zaplatila 165,97 €, avšak zvyšné mesačné
splátky neuhradila ku dňu spísania žaloby a od zmluvy riadne neodstúpila v zmysle zák. č. 108/2000 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa po podomovom predaji a zásielkovom predaji, žalovaná takto ku dňu spísania

žaloby nezaplatila sumu 1 263,59 €, pričom podľa čl. II. bod 8 zmluvy mala zaplatiť aj zmluvnú pokutu
vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň z omeškania až do zaplatenia. Zároveň sa totiž zmluvné
strany dohodli, že v prípade ak nájomca sa dostane do omeškania so splácaním viac ako 3 mesiace,
splatením akejkoľvek splátky alebo jej čiastky, stávajú si zvyšné splátky nájomného zročnými.V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Listom z 22. 07. 2014 navyše argumentoval proti názoru
súdu v súvislosti s upozornením na ust. § 5b zák. č. 102/2014 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon o

ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na fakt, že žaloba bola
podaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda pred dňom 01. 05. 2014 na rozhodovanie
o nároku žalobcu by mali byť použité predpisy platné do 01. 05. 2014. Súčasne poukázal na Nález
Ústavného súdu SR PL.ÚS 16/95 a upozornil, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz
retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty.

Preto poukázal na skutočnosť, že uplatnené právo by nebolo možné žalobcovi priznať až vtedy, ak by
samotný subjekt povinný riadne vzniesol námietku premlčania, avšak konajúci súd nemôže aplikovať v
tomto konaní ust. § 5b novelizovaného zákona o ochrane spotrebiteľa a nemôže na premlčanie nároku
prihliadať ex offo. Podobne argumentoval aj podaním zo dňa 02. 09. 2014, ktoré na súd došlo 04. 09.
2014.

Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prvýkrát na pojednávaní dňa 12. 11. 2014, kde uviedla, že so žalobou
nesúhlasí, plnenie bolo poskytnuté pred niekoľkými rokmi, keď sa zúčastnila jedného výletu na základe
ponuky žalobcu a tento výlet bol uskutočnený v nejakej dedinke neďaleko poľských hraníc. Medzi
účastníkmi výletu, ktorých bolo asi 45 sa uskutočnilo organizátormi výletu losovanie, z ktorého pre ňu
vyplynulo, že ona si vylosovala veci, ktoré tam aj obdržala a to sadu hrncov, veľký vysávač a vozík.

Súčasne si ale kúpila malý vysávač, na ktorý jej požičal vtedy ešte jeden známy. Pokiaľ šlo o zmluvu,
ktorú podpísala myslela si, že podpisuje zmluvu na spomínaný vysávač, ktorý si kúpila. V tomto období
nebola podnikateľkou, bola kuchárkou a veci, ktoré na výlete získala vnímala ako svoju výhru aj keď je
bolodivné,ženavýleteobdržalaažtakéveľkémnožstvovecí.Nevedelavysvetliť,ževzmluvepodpísala,
že v tovar bude splácať splátkami vo výške 3 173 Sk, pretože si toto nemohla dovoliť, keďže v tom období

zarábala len okolo 4 400 Sk, mala 4 deti a bola rozvedená. Žalobca ju dlho nevyzýval na zaplatenie dlhu
ale mohlo to byť spôsobené aj tým, že sa presťahovala. V súčasnosti je nezamestnaná, žije zo sociálnej
podpory vo výške 60,50 €, finančne jej vypomáha najstarší syn.

Z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu súd zistil, že účastníci konania, žalobca v tom čase

ešte pod obchodným názvom BECK reisen s.r.o. so sídlom Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830522 a
žalovaná uzavreli dňa 27. 08. 2008 nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX,
predmetom ktorej bol prenájom tovaru MAXI VAPORI 2000, veľkej sady nádob a vozíka. Žalovaná si
podľa znenia zmluvy tovar prevzala osobne pri podpise zmluvy, pričom cena tovaru predstavovala sumu
35 999 Sk, záloha nájomného pri podpise zmluvy predstavovala sumu 300 Sk, prvá mimoriadna splátka

nájomného predstavovala sumu 5 000 Sk a nezaplatený zvyšok nájomného sumu 30 699 Sk. Finančné
navýšenie predstavovalo 7 368 Sk a celková cena 38 067 Sk, pričom zostávajúca suma nájomného
predstavovala sumu 43 367 Sk, túto mala žalovaná zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 3 173 Sk,
pričom zmluva bola uzatvorená na 12 mesiacov, uhradenie prvej mimoriadnej splátky bolo dohodnuté
ku dňu 03. 09. 2008 a konečnú splatnosť údajne podnikateľského úveru zmluva uvádzala k 30. 08.

2009, ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 43,90 % ročne. Vo všeobecných
zmluvných podmienkach boli uvedené aj ďalšie charakteristiky spotrebiteľského úveru poskytnutého vo
výške43367Sk,ktorýbolposkytnutýnanákuptovaru,ktorýjepredmetomnájomnejzmluvysnáslednou
kúpou prenajatého tovaru, ten mal byť splácaný v 12 pravidelných mesačných splátkach vždy k 27.dňu
príslušného kalendárneho mesiaca. Náklady na spotrebiteľský úver predstavovali sumu 7 368 Sk. V

prípade omeškania nájomcu splatenie splátok nájomného bola dohodnutá povinnosť nájomcu zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania a úroky z omeškania vo výške
stanovenej právnymi predpismi.

Podľa časti II upravujúcej osobitné ustanovenia pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci

vlastníckeprávokpredmetunájmutovaruprechádzananájomcuvzmysle§496Obch.zák.bezodplatne
3.dňom po zaplatení poslednej splátky nájomného ak sú všetky predchádzajúce splátky nájomného
podľa splátkového kalendára riadne zaplatené.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, že by žalovaná bola žalobcovi zaplatila viac než žalobca tvrdil v

žalobe.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobe nemožno vyhovieť a to ani
len z časti a to z týchto dôvodov:Ako vyplynulo z nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, ktorá bola vlastne spotrebiteľským
úverom v zmysle § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 30.

08. 2009. Žaloba bola na súd podaná 14. 03. 2014, teda takmer 4,5 roka po tom, čo žalovaná mala
zaplatiť poslednú splátku úveru, resp. nájmu. Spotrebiteľský úver na nákup tovaru, ktorý mala žalovaná
mať v nájme až do zaplatenia zvyšku nájmu, bol žalovanej poskytnutý ako fyzickej osobe žalobcom,
ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou
je nutné nahliadať z pozície ust. § 52 - § 54 Obč. zák., ktorý upravuje spotrebiteľské zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Z pohľadu Občianskeho
zákonníka je nutné nazerať aj na prípadné premlčanie nárokov z uzavretej nájomnej zmluvy s následnou

kúpou prenajatej veci a teda je túto otázku nutné aplikovať ust. § 100 a nasl. Obč. zák. Aj keď zo strany
žalovanej nebola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku, súd musel na premlčanie nárokov
žalobcu prihliadať v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo a to vo všetkých
konania, v ktorých súd rozhodoval po 01. 05. 2014 bez ohľadu na skutočnosť, či tieto konania začali
pred 01. 05. 2014.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2014 orgán rozhodujúci zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabení nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Toto ustanovenie má procesnoprávnu povahu, pretože
ukladá povinnosť orgánu práve konajúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi.
Takýmto orgánom je aj súd rozhodujúci o nárokoch žalobcu po 01. 05. 2014 a preto je podľa názoru
súdu, nutné toto ustanovenie aplikovať odo dňa jeho účinnosti teda od 01. 05. 2014. Súd vychádzal zo
skutočností, že ust. § 101 Obč. zák. upravuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo

dňa, keď sa právo mohlo uplatniť prvýkrát. V tomto prípade si účastníci nájomnej zmluvy dohodli platenie
nájomného v 12 mesačných splátkach v období od 03. 09. 2008 do 30. 08. 2009. Na takýto prípad
sa vzťahuje ust. § 103 Obč. zák., podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Posledná splátka nájomného bola zročná k 30. 08. 2009. trojročná premlčacia doba, z ktorej mohol
žalobca uplatniť nárok na jej zaplatenie uplynula 30. 08. 2012. Predchádzajúce splátky zročné obdobia
od 03. 09. 2008 do 30. 07. 2009 boli samozrejme zročné skôr a premlčacia doba na uplatnenie nároku
na ich zaplatenie uplynula ešte pred 30. 08. 2012. Ak teda žalobca podal žalobu 14. 03. 2014, podal ju po

uplynutí trojročnej premlčacej doby, jeho nárok je premlčaný a preto právo, ktoré nevykonal v trojročnej
premlčacej dobe nie je možné žalobcovi ako veriteľovi žalovanej priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). Z
rovnakých dôvodov nie je možné žalobcovi priznať ani nárok na zmluvnú pokutu, a úroky z omeškania
z premlčanej istiny. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., žalovaná bola v konaní plne
úspešná, avšak v konaní jej trovy nevznikli navyše ich náhradu proti žalobcovi neuplatňovala, preto súd
rozhodol tak, že žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.