Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 43C/33/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312209501
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1312209501.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci navrhovateľky:

Ľ. S., nar. XX.XX.XXXX, X. XX, U., zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36
727 334, proti odporcovi: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o
určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 04. 10. 2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že úverová
zmluva č. 9809160221 zo dňa 30. 09. 2008 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná.

Zároveň žiadala aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 500 eur a zaviazal odporcu na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tým, že vo finančnej tiesni dňa 30. 09. 2008
uzatvorila úverovú zmluvu s odporcom, na základe ktorej jej odporca poskytol úver vo výške 2.323,57
eur, pričom za poskytnutie úveru mala navrhovateľka zaplatiť sumu 1.577,24 eura. Navrhovateľka
uhradila odporcovi sumu 1.625,34 eur, avšak odporca od nej požaduje ďalších 2.275,- eur.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca sa voči nej dopustil viacerých nekalých obchodných praktík
tým, že: (1) si uplatnil úroky, aj keď ich neuviedol v zmluve, pričom podľa ust. § 4 ods. 4 Zákona č.
258/2001 Z.z. sa úroky nesmú požadovať, ak nie sú v zmluve uvedené a (2) odporca použil veľmi
drobné písmo a z toho dôvodu bol problém súvisle čítať všeobecné obchodné podmienky a bez pomôcky
sa nedajú riadne prečítať, poukazujúc na doposiaľ neprávoplatné rozhodnutia iných súdov (rozsudok
Okresného súd Prešov zo dňa 12. 07. 2010, č.k. 17C 56/2010-54, OS Žiar nad Hronom, OS Bratislava

II.). Podľa navrhovateľky v predmetnej úverovej zmluve, ktorá je štandardnou pred formulovanou
spotrebiteľskou zmluvou, odporca použil viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka pokladá za neplatné a poukazujúc na konkrétne ustanovenia spornej
úverovej zmluvy.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 31.08.2012, v ktorom uviedol, že s návrhom
nesúhlasí a k veci uviedol, že finančná tieseň, ktorú navrhovateľka udáva ako dôvod podpísania

predmetnej úverovej zmluvy, objektívne nie je prirodzeno-právny inštitút, ktorý by zakladal neplatnosť
právneho úkonu. Navrhovateľka sa rozhodla do zmluvného vzťahu vstúpiť na základe svojho vlastného
slobodného rozhodnutia, poukazujúc v tejto súvislosti aj na judikatúru NS ČR (23 Cdo 1201/2009 z
29.06.2010). Navrhovateľka mala dostatok času na oboznámenie sa s dotknutou úverovou zmluvoua úverovými zmluvnými podmienkami a rozhodnúť sa, či s nimi prejaví súhlas svojim podpisom a
odoslaním späť odporcovi alebo nie, a to dokonca v pohodlí svojho domova. Na základe už podpísanej
úverovej zmluvy, z ktorej si navrhovateľka riadne a včas plnila záväzky, odporca poskytol navrhovateľke

spornú úverovú zmluvu ako „osobnú pôžičku“ a na jej adresu jej v rámci direckt marketingu zaslal návrh
zmluvy na poskytnutie úveru, ktorý navrhovateľka akceptovala, svojim podpisom prejavila vôľu vstúpiť
do zmluvného vzťahu s odporcom a podpísanú spornú úverovú zmluvu poslala odporcovi, ktorý jej dňa
03. 10. 2008 na základe nej poskytol úver vo výške 2.323,57 eur. Podľa odporcu teda navrhovateľka
si bola vedomá okolností a následkov čerpania poskytnutých finančných prostriedkov, s úverom bola

spokojná a splátky úveru platila odporcovi v zmysle dohodnutých podmienok. Preto odporca vníma
podanú žalobu iba ako účelový prostriedok v snahe vyhnúť sa povinnosti dlžníka splatiť poskytnutý úver
zktoréhodôvodusasnažínavodiťnerovnováhuvdanomprávnomvzťahuavykladázmluvnépodmienky
v neprospech odporcu ako veriteľa. V tejto súvislosti namietal odporca aj nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, z hľadiska kvalifikovaného (naliehavého) právneho záujmu
navrhovateľky.

Súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, povereného
pracovníka odporcu, predloženými listinnými dôkazmi, a to: úverovou zmluvou zo dňa 30. 09.
2008, splátkovým kalendárom, dokladmi o úhradách splátok úveru, upomienkami, výpismi z účtu
navrhovateľky, zoznamom uhradených splátok úveru, výpisom z obchodného registra spoločnosti

odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 30. 09. 2008 úverovú
zmluvu č. 3809160221 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo
výške 2 323,57 eura, pričom navrhovateľka podpisom Zmluvy zároveň vyslovila súhlas s úverovými

podmienkami odporcu uvedenými na rube Zmluvy (strana 1) a samostatnom liste (strana 2 a 3).
Navrhovateľka sa zaviazala uvedené peňažné prostriedky vrátiť odporcovi v 84 mesačných splátkach
vo výške 46,44 eura podľa splátkového kalendára, teda celková vrátená suma navrhovateľky odporcovi
predstavovala výšku 3 900,96 eura (84 x 46,44 eura), z čoho suma 1 577,24 eura predstavovala celkové
náklady navrhovateľky a suma 2 323,57 odporcom poskytnutý úver.

Z predloženého dokladu - histórie jednotlivých platieb mal súd preukázané, že dňa 03.10.2008
odporca poskytol bankovým prevodom navrhovateľke na jej účet úver vo výške 2.323,70 eur, pričom
navrhovateľka splácala úver mesačnými splátkami vo výške 46,44 eur odo dňa uzavretia Zmluvy o
úvere až do decembra 2012 (posledná splátka v sume 46,44 eur bola pripísaná na účet odporcu

dňa 05.11.2012 a v sume 5 eur dňa 18.12. 2012). Podľa špecifikácie zostatku nesplateného úveru,
nesplatená časť úveru navrhovateľky predstavovala sumu 1 553,12 eura, pričom navrhovateľka zaplatila
50 splátok v sume 46,44 eura a 1 splátku v sume 24,90 eura.

Navrhovateľka v konaní namietala viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré považuje v zmysle §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné a to:
(1) „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej iba spoločnosť) sa rozhodli tak, že ak sa klient
oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho
mzdy (ďalej iba zamestnávateľ) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej
splátky, stanovenej v tejto Úverovej zmluve, maximálne však vo výške, ktorú pripúšťajú platné právne

predpisy, a to až do uhradenia dlžných splátok úveru.“, ku ktorej navrhovateľka uviedla, že zrážky zo
mzdy zvlášť na plnenia z nekalých obchodných podmienok, ktoré citlivo zasiahnu do sociálnej sféry
spotrebiteľa a jeho rodiny, sú akceptovateľné iba ako zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej však súd
dohliadne na neprimeranosti.
(2) „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., podpisom tejto úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú

zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., čiže Zmluvu o RÚ I., a to s úverovým rámcom a s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 8 a 9 úverových podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ I vzniká klientovi právo na
poskytnutie revolvingového úveru I, prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v
Hlave 8., 9., 10. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Klient a spoločnosť

Home Credit Slovakia, a.s., podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru II, čiže Zmluvu o RÚ II., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v Hlave 13. Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. Na základe takto uzatvorenej zmluvy o RÚ II. vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingovéhoúveru II, prostredníctvom kreditnej karty za podmienok stanovených v Hlave 13 Úverových podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.“ Navrhovateľka tieto zmluvné dojednania namietala pre rozpore
s § 4 zákona č. 250/2007 Z.z., nakoľko revolving je neprijateľnou podmienkou z dôvodu, že ide o

úverový vzťah, ktorý vznikne s odstupom času od uzavretia úverovej zmluvy a na neskorší úverový vzťah
dopadajú zmluvné podmienky uzavreté s výrazným časovým odstupom pred revolvingom.
(3) „Klient udeľuje spoločnosti súhlas k tomu, aby sama zisťovala a overovala u tretích osôb údaje
potrebné k osvedčovaniu pravdivosti údajov uvedených v návrhu a k osvedčeniu finančnej situácie
klienta.“, k čomu navrhovateľa uviedla, že ide o závažný zásah do súkromia, čím môže vznikať

neprimeraný nátlak na spotrebiteľa a bez osobitného vyjednania je takéto ustanovenie neprijateľné.
(4) „Neuvedenie správneho variabilného symbolu na poštových poukážkach alebo na príkaze na úhradu
je považované ako neuhradenie splátky úveru so všetkými s tým spojenýmu právnymi dôsledkami.“,
čo navrhovateľka považovala za hrubo neprimerané ustanovenie, keďže odporca môže jednoduchou
komunikáciou zistiť z akého dôvodu bolo platené a preto by obstála napr. primeraná sankcia, ale nie
záver o nezaplatení.

(5) „Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účet klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí:
na záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vzniklu z iného titulu ako ÚZ, na zmluvné pokuty, na
príslušenstvom úveru vrátane sankčného úroku, na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z ÚZ. Platba
sa započíta v uvedenom poradí vždy na pohľadávku najskôr splatnú. Spoločnosť je oprávnená použiť

platbu klienta na úhradu svojich pohľadávok i v inom, ako vyššie uvedenom poradí.“, čo zo strany
navrhovateľky bolo považované za nerešpektovanie vôle spotrebiteľa na aký účel plnil a zároveň išlo o
rozpor s ust. § 54 ods. 1 a 556 Občianskeho zákonníka.
(6) „Klient je oprávnený splatiť predčasnou splátkou celý úver pred lehotou splatnosti, pričom
tento úmysel je povinný písomne oznámiť spoločnosti najmenej 30 dní pred zamýšľaným termínom

predčasného splatenia“, čo bolo podľa navrhovateľky v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.
(7) „Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) klient sa
oneskoril s platením aspoň dvoch splátok, c) klient porušil niektorú z ďalších povinností vyplývajúcich
z ÚZ, d) bolo začaté exekučné, konkurzné alebo vyrovnacie konanie na majetok klienta.“, k čomu
navrhovateľa uviedla, že splatnosť celého úveru je vážnym zásahom do rozpočtov spotrebiteľov a ich

rodín, keďže stačí aj exekúcia na drobnú sumu, pričom podľa navrhovateľky je zmluvné dojednanie
„porušenie niektorej z ďalších povinností vyplývajúcich z ÚZ“ vágne a zakladá svojvôlu. Aj neoznámenie
zmeny zamestnávateľa by znamenalo zosplatnenie celého úveru.
(8) „V prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písm. a), b). c). § 3 hlavy 6, ak je jej
dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť

spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by
spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.“, čo
navrhovateľka považovala za sankciu v rozpore s ust. §53 ods. 4 písm. k) Obchodného zákonníka.
(9) „Klient je najmä povinný vždy bez zbytočného odkladu písomne oznámiť spoločnosti zmenu
svojho zamestnávateľa, či ukončenie pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobí do 15 dní od vzniku

zmeny, je spoločnosť oprávnená požadovať úhradu zmluvnej pokuty.“, k čomu navrhovateľka uviedla,
že spotrebiteľ nemá dôvod oznamovať veriteľovi zamestnávateľa a jeho zmeny.
(10) „Spoločnosť je oprávnená meniť výšku základnej úrokovej sadzby a RPMN v závislosti na vývoji
úrokovej sadzby úverov na medzibankovom trhu v SR s tým, že je povinná klientovi oznámiť zmenu
základnej úrokovej sadzby bezodkladne. V prípade zmeny sadzobníka poplatkov a odmien podľa

ustanovenia tohto paragrafu neplatí ust. § 5 Hlavy 9 týchto ÚP, t.j. spoločnosť nie je povinná oznámiť
zmenu klientovi aspoň 30 dní vopred a klient nie je oprávnený ÚZ okamžite vypovedať“, k čomu
navrhovateľka uviedla, že úver sa berie za určitých podmienok a dôležité sú predovšetkým náklady na
úver, pričom zmena tohto údaju počas zmluvného vzťahu je neakceptovateľná aj preto, že spotrebiteľ
nemá možnosť zrušiť vzťah za primeraných podmienok.

(11) „Zánik ÚZ nemá vplyv na platnosť zmlúv a iných právnych úkonov zabezpečujúcich záväzky z
ÚZ, ktoré naďalej zabezpečujú pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti s ÚZ
alebo vzniknuté v dôsledku ukončenia ÚZ. Odstúpením od ÚZ nezaniká nárok spoločnosti na zaplatenie
zmluvných pokút a poplatkov podľa ÚZ a ÚP, Metodickej príručky a ďalších súvisiacich dokumentov a to
až do okamihu uhradenia všetkých záväzkov klienta, ktoré mu vyplývajú z ÚZ. Obsah tohto ustanovenia

platí aj pre Zmluvu o RÚ I. a zmluvu o RÚ II.“, k čomu navrhovateľka uviedla, že ak je raz zmluva ako
celok neplatná, nemôže sa zhojiť neplatnosť týmto ustanovením.
(12) „Klient vyhlasuje, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv, ktoré vznikli spoločnosti v súvislosti
s uzatvorením ÚZ, ÚP, Zmluvy o RÚ I. a Zmluvy o RÚ II., najmä právo na vrátenie úveru alebo RÚ I,RÚ II., právo na úhradu príslušenstva a zmluvných pokút, prípadne práva, ktoré jej vznikli v dôsledku
skončenia záväzkového vzťahu z tejto ÚZ, Zmluvy o RÚ I. alebo Zmluvy o RÚ II. a to na dobu 10-tich
rokov odo dňa, kedy premlčacia lehota začala po prvý raz plynúť.“, čo navrhovateľka považovala za

porušenie ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
(13) „Na základe vzájomnej dohody klienta a spoločnosti bolo určené, že klient nie je oprávnený bez
písomného súhlasu spoločnosti postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku voči spoločnosti na tretie osoby
alebo takúto pohľadávku započítať na záväzky, ktoré má voči spoločnosti. Spoločnosť je oprávnená
pohľadávky z tejto zmluvy postúpiť tretím osobám.“, čo navrhovateľka považovala za rozpor s ust. §

54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ničím neodôvodnenú nerovnováhu, keďže odporca môže postúpiť
práva a spotrebiteľ nie.
(14) „Klient svojím podpisom na ÚZ a ÚP dáva zároveň bezvýhradný súhlas, aby spoločnosť nad rámec
bežného kontaktu počas trvania záväzkového vzťahu podľa ÚZ oslovovala klienta písomne, telefonicky,
elektronicky, prostredníctvom GSM technológii vrátane SMS správ aj vo veci informácií o spoločnosti,
jej marketingových prieskumov alebo ponúk jej jednotlivých produktov a služieb. Klient výslovne súhlasí

s tým, aby spoločnosť oslovovala klienta aj neadresnou ponukou produktov a služieb iných osôb.“, čo
navrhovateľka považovala za hrubý zásah do súkromia bez osobitného vyjednania.
(15) „V priebehu trvania tohto záväzkového vzťahu môže spoločnosť za osobitných výhodných
podmienok, oproti iným klientom bez vernostného identifikačného čísla ponúknuť klientovi úverové
produkty alebo iné produkty a služby poskytované klientom a to na základe zmlúv uzatvorených v

jednotlivých prípadoch medzi spoločnosťou a klientom. Uvedený súhlas klienta v citovanom rozsahu sa
rovnako vzťahuje aj na oslovenie klienta spoločnosťou telefonicky, prostredníctvom GSM technológii a
internetu. Klient sa zároveň zaväzuje, že akékoľvek zmeny, týkajúce sa jeho účastníckych telefónnych
staníc v pevnej alebo mobilnej sieti, vždy bezodkladne oznámi spoločnosti. Za trvania záväzkového
vzťahu je spoločnosť oprávnená používať a spracovávať osobitné údaje klienta v rozsahu a za

podmienok tak, ako je uvedené v Hlave 14 § 14 ÚP. Vzhľadom na to, podpisom na tejto zmluve klient
zároveň dáva súhlas na takéto použitie a spracovanie jeho osobných údajov za trvania záväzkového
vzťahu z právneho dôvodu VIČ. Klient zároveň súhlasí, aby jeho telefonický rozhovor so spoločnosťou
podľa § 15 tohto ustanovenia bol spoločnosťou nahratý a zaznamenaný a to za účelom ochrany práv
spoločnosti.“, k čomu navrhovateľa uviedla, že vernostné identifikačné číslo slúži výlučne na zastretie

nekalej obchodnej praktiky.
(16) „Spoločnosť a klient v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, v nadväznosti
na obchodno-právny vzťah vyplývajúci z tejto ÚZ, vzájomnou dohodou určili, že záväzkový vzťah,
ktorého predmetom je VIČ, podľa tejto zmluvy a tejto hlavy ÚP sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka“, čo navrhovateľka považovala za v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

zásadou lex specialis derogat lex generalis, keďže zákon o spotrebiteľských úveroch má prednosť.
(17) „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s
ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom,
narodeným 17.02.1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného
JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za

rozhodcu sám seba. JUDr. Radim Kuchta je oprávnený bez súhlasu strán meniť svoje sídlo v takom
prípadeniejepotrebnéuzatváraťdodatokkrozhodcovskejdoložke.JUDr.RadimKuchtajevšakpovinný
prípadnú zmenu sídla zverejniť bez zbytočného odkladu na nižšie uvedenej internetovej stránke. Osoba
rozhodujúca o námietkach proti rozhodcovi, resp. spôsob jej určenia je uvedený v nižšie uvedených
Rozhodcovských pravidlách.

Obe zmluvné strany berú na vedomie, že rozhodcovské konanie je neverejné, spravidla iba písomné a
že ak sa nevyjadrí žalovaný do siedmich kalendárnych dní odo dňa, keď mu bola doručená žaloba, sú
skutočnosti vyjadrené v žalobe považované za nesporné.“,
Pre prípad, že by JUDr. Radim Kuchta z vážnych dôvodov nemohol jediného rozhodcu určiť, určí
jediného rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov žalobca.", čo navrhovateľka považovala za neprijateľnú

doložku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, pričom dohoda o súde v mieste sídla spoločnosti je v rozpore s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora (prípady OCEANO GRUPO Editorial. PANNON). Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
je podľa navrhovateľky založená aj v časti oboznámenia sa s pravidlami konania, ktoré spotrebiteľ v
čase uzatvárania zmluvy nemá šancu poznať a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa

ust. § 53 ods. 4 písm. a) v spojení s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Argument zverejnenia
na internete podľa navrhovateľky neobstojí. V súlade s čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 spotrebiteľa
takáto hrubo nemorálna podmienka nemôže zaväzovať a vnútroštátny súd je povinný realizovať všetky
kroky k dosiahnutiu cieľa smernice.V súvislosti s uplatneným nárokom na primerané finančné zadosťučinenie poukazovala navrhovateľka
na súdnu prax a charakter tohto nároku, ktorý je vo vzťahu k odporcovi sankciou a voči spotrebiteľovi plní
funkciu satisfakcie za to, že sa dopustil voči navrhovateľke ako spotrebiteľovi nekalého konania a tiež

zlý zdravotný stav navrhovateľky, ktorý sa výrazne zhoršil práve pre uvedené konanie a ataky ohľadom
úhrady poskytnutých finančných prostriedkov, dokumentujúc ho predloženými lekárskymi správami.

Odporca k navrhovateľkou tvrdeným nekalým obchodným praktikám ohľadom výšky úroku uviedol, že v
bode 37 úverovej zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba. Okrem toho v úverových podmienkach,

ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy je upravené v hlave 5 § 1 to, že „V
jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úroky,... Výška úroku sa zistí ako
rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade
poistenia o výšku úhrady za poistenie a počtu splátok a výšku poskytnutého úveru.“

K použitiu drobného písma odporca uviedol, že vychádzajúc z právneho stavu existujúceho v čase

uzatvorenia úverovej zmluvy, žiadny všeobecne záväzný právny predpis, tj. ani lex generalis, ani lex
specialis neurčoval formu zmluvy, na základe ktorej záväzkový vzťah vzniká, t.j. nestanovoval veľkosť
písma, akou má byť zmluva alebo úverové zmluvné podmienky napísané. Preto je odporca toho
názoru, že použitie rôzneho typu a veľkosti písma v úverovej zmluve nie je okolnosťou, ktorá by ju
robila neplatnou pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť . Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky

každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon
neukladá. Okrem toho odporca pripomenul, že navrhovateľka uzatvárala s odporcom osobnú pôžičku,
čiže mala neobmedzené množstvo času v pohodlí domova si zmluvu preštudovať, prípadne ju dať
komukoľvekposúdiť.ÚstavnýsúdČRhodnotíokolnosť,žeboliniektorézozmluvnýchpodmienokpísané
menším písmom zasadne len v kombinácii s ostatnými okolnosťami uzatvorenia zmluvy, pričom žiadnu

z týchto okolností v neprospech spotrebiteľa nehodnotí ako kruciálnu, ktorá by osamotene spôsobovala
neplatnosť dojednaní uvedených v zmluve. Otázka veľkosti písma tvorí len jednu z okolností, na základe
ktorýchpovažujeústavnýsúdvzťahspotrebiteľazahodnýochrany,nievšakžebyexpresisverbisÚSČR
skonštatoval an bloc neplatnosť všetkých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu ich neprijateľnosti
ako zmluvnej podmienky. Ústavný súd v odkazovanom rozhodnutí priamo konštatuje, že okolnosti je

potrebné brať vo svojej kombinácii, a nie zovšeobecnene extrahovať jedinú z nich.

Ohľadom jednotlivých, navrhovateľkou namietaným, neprijateľným zmluvným podmienkam odporca
argumentoval nasledovne:
- k bodu 1/ v prípade dohodnutia dohody o zrážkach zo mzdy ako súčasť spotrebiteľskej

zmluvy nemôže ísť o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko táto nespôsobuje
nerovnováhuvprávach apovinnostiachzmluvnýchstrán,naopakjuzavádza.Zároveňodporcanemohol
súhlasiť s názorom navrhovateľky, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola neprimeraným zásahom do
sociálnej sféry spotrebiteľa. V prípade, že je táto dohodnutá v súlade so znením ustanovení§ 551 a nasl.
nemôže dôjsť k situácii, kedy by došlo k neprimeranému zaťaženiu spotrebiteľa oproti výkonu exekúcii,

keďže s odkazom na ust. § 70 Exekučného poriadku výška dohodnutej zrážky dohodou o zrážkach zo
mzdy nie je vyššia ako by bola pri výkone rozhodnutia.
- k bodu 2/ žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis vzťahujúci sa na prejednávanú oblasť,
t.j. ani zákon o spotrebiteľských úveroch, ani príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ani
ustanovenia Obchodného zákonníka o úverovej zmluve nezakazujú možnosť, aby na základe jednej

písomnej úverovej zmluvy bolo dojednaných viacero úverov. Podstatné je, aby predmetná zmluva
spĺňala zákonom stanovené formálne a obsahové náležitosti, čo dotknutá úverová zmluva spolu s
úverovými zmluvnými podmienkami podľa odporcu spĺňa. Odporca podotkol, že zmluva o revolvingovom
úvere je uzavretá s odkladacou podmienkou a je účinná až po tom, ako klient sám a to na základe svojej
vôle aktivuje tento úver. Nejedná sa teda o plnenie klientovi vnútené (skryté), ale klient sa sám musí

rozhodnúť, či tieto finančné služby využije alebo nie.
- k bodu 3/ povinnosť odporcu vyplývajúca zo zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou
príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov nie je bezpodmienečne podmienená udeľovaním súhlasu zo strany klienta, avšak žalovaný
dáva klientovi možnosť pred uzatvorením úverovej zmluvy zvážiť, či poskytnutím súhlasu umožní

spoločnosti v prípade potreby vykonať zvýšenú starostlivosť, a to získaním potrebných informácií
od tretích osôb. Odporca je podľa § 12 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z.z. povinný vykonať zvýšenú
starostlivosť, ak podľa informácií, ktoré má k dispozícii, predstavuje niektorý z klientov, niektorý z druhov
obchodu alebo niektorý konkrétny obchod vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu.- k bodu 4/ správne uvedenie zúčtovacích dát pri plnení dlhu je premietnutím povinnosti dlžníka
plniť svoj dlh riadne a včas. S ohľadom na prevládajúci bezhotovostný spôsob úhrady, vzniká pri
neuvedení správnych zúčtovacích dát reálny problém s priradením platby konkrétnemu dlžníkovi. Ak

dlžník neuvedie správne zúčtovanie dáta, ako bolo dohodnuté, ide o vadu plnenia z jeho strany v
dôsledku čoho vznikajú druhej zmluvnej strane náklady, napr. na telefonický rozhovor s klientom, ktoré
nie je povinná znášať, nakoľko nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti z jej strany. Navyše, uvedením
nesprávneho variabilného symbolu pri poukázaní platby môže dôjsť k situácii, kedy dlžník omylom splní
dlh iného.

- k bodu 5/ dohoda o započítaní platieb nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je
dojednaná jednak v zmysle platnej legislatívy (Občianskeho zákonníka v postavení špeciálneho
predpisu) a jednak nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, pričom týmto
dojednaním sa spotrebiteľ vopred nevzdáva žiadneho zo svojich práv ani si inak nezhoršuje svoje
postavenie.
- k bodu 6/ oznámenie úmyslu splatiť úver nie je v rozpore so záujmami spotrebiteľa, ale s ohľadom

na mechanizmus vedenia účtov dlžníkov v jeho záujme. Znenie ustanovenia síce ukladá spotrebiteľovi
povinnosť, ktorá mu ex lege nevzniká, ale týmto rozhodne nedochádza k značnej nerovnováhe v jeho
právach a povinnostiach v jeho neprospech. Zákonná úprava upravuje túto oblasť tak, že v úverovej
zmluve má byť právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, ďalej postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru

pred lehotou splatnosti.
- k bodu 7/ právo veriteľa odstúpiť od zmluvy (tzv. zosplatnenie úveru) a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi, v prípade, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je premietnutím znenia ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
a následne ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý je vo vzťahu k spotrebiteľským úverom v pozícii

lex generalis a preto podľa odporcu nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
- k bodu 8/ pokutu predčasného splatenia úveru nie je možné úplne považovať za pokutu v pravom
slova zmysle, pretože ide o vyčíslenie ušlého úroku po zosplatnení, ktorý by bol pri riadnom splácaní
započítaný v mesačných splátkach. Inak povedané, ide o čiastku, na ktorú by žalobcovi vznikol z titulu
úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach, pričom táto zmluvná úprava

je realizovaná podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. sa
zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom, pričom podľa § 2 písm. c) spomínaného zákona sa
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom rozumejú všetky náklady vrátane

úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
- k bodu 9/ obsah dotknutého ustanovenia nie je zaradený medzi neprijateľné zmluvné podmienky
a zároveň príslušné zmluvné dojednanie je vyjadrením ochrany ekonomického práva navrhovateľky,
t.j. upravuje právny záujem navrhovateľky definovaný v zákone č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných
údajov.

- k bodu 10/ neplatnosť ustanovenia týkajúceho sa zmeny výšky úrokovej sadzby počas zmluvného
vzťahu z dôvodu neprijateľnosti, odporca hodnotí ako neopodstatnené a opäť náležite neodôvodnené,
a to predovšetkým z dôvodu, že uvedené ustanovenie zavádza do úverových zmluvných podmienok
povinnosť veriteľa upravenú v § 3 ods. 8 zákona č. 258/2001 Z.z.
- k bodu 11/ v prípade zmieneného ustanovenia by bolo jeho označenie za neprijateľnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve v priamom rozpore so zmyslom využívania inštitútov zabezpečovania
záväzkov a prakticky by vylúčilo možnosť zabezpečiť záväzok pochádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
- k bodu 12/ odporca uvedenú podmienku v úverových zmluvných podmienkach nepoužíva, preto nie je
dôvod na konanie o jej prijateľnosti alebo neprijateľnosti.
- k bodu 14/ v trhovom prostredí, ktoré je v zmysle ústavy základom nášho štátu, je každý z

účastníkov trhu už zo samotnej podstaty konfrontovaný s rôznymi ponukami a lákadlami v podobe
reklamy a marketingu a spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije
a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie.
- k bodu 15 a 16/ záväzkový vzťah VIČ slúži k tomu, aby bol klientom, ktorí majú dobrú úverovú históriu
ponúknutý produkt, ktorý bude lepšie spĺnať ich požiadavky. Jedná sa o získanie určitej výhody pre

klienta spočívajúcej v ponuke, ktorú by klient za iných podmienok nedostal. Súhlas klienta bol získaný v
súlade s § 7 a § 10 zákona č. 428/2002 Z. z., klient má právo tento súhlas kedykoľvek odvolať, prípadne
môže zmluvu o VIČ kedykoľvek vypovedať (Hlava 14 §3 ÚZP). Ak zmluvnou stranou je fyzická osoba,
ktorá inak spĺňa predpoklady pre jej kvalifikovanie ako spotrebiteľ, aj vtedy, ak sa vzťah inak posudzujepodľa ustanovení obchodného zákonníka, postavenie špeciálneho predpisu pri posudzovaní ochrany
práv spotrebiteľa majú ustanovenia občianskeho zákonníka.
- k bodu 17/ použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve nie je v jednoznačnom

rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ak má spotrebiteľ právo obrátiť
sa so svojím nárokom na všeobecný súd. Odporca poukázal na skutočnosť, že Občiansky zákonník
nikde vo svojich ustanoveniach použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách nevylučuje.
V § 20 predmetnej hlavy úverových podmienok je jasne uvedená situácia , kedy sa rozhodcovská
doložka ruší, z čoho evidentne vyplýva, že spory zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci dojednanej

i rozhodcovskej doložky nemusia byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Odporca zároveň
zdôraznil, že uvedenú podmienku v úverových zmluvných podmienkach nepoužíva, preto nie je dôvod
na konanie o jej prijateľnosti alebo neprijateľnosti.
Odporca na záver konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje
dojednania uvedené v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, bola uzavretá v súlade so znením

príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a obsahuje všetky náležitosti a informácie
predpokladané týmito právnymi predpismi, pričom ak by aj súd považoval niektorú z napadnutých
zmluvných ustanovení ako neprijateľnú podmienku, je tato podmienka podľa ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná, avšak samotná úverová zmluva zostáva naďalej platná podľa
ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka a klient sa nezbaví svojej povinnosti splatiť svoje záväzky z

riadne existujúceho zmluvného vzťahu.

Predmetom sporu je určenie neplatnosti Zmluvy o úvere úverovú zmluvu č. 3809160221 zo dňa 30. 09.
2008 a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení úč. do 31.10.2008 (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom
je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z

bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však
vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a), k) a r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku; umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných
prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty
poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté

peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia
súdupovinný,dodávateľjepovinnýbezzbytočnéhoodkladuvrátiťspotrebiteľoviplnenie,ktorépresahuje
výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), právne
vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
platného a účinného do 10. 06. 2010 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.10.2008
(ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9)

alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické
správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému jeadresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

S účinnosťou od 01.03.2010 podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

S účinnosťou od 01.06.2010 podľa § 53c Občianskeho zákonníka platí, že ak je spotrebiteľská zmluva

vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy
s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je
neplatná.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehav
ý právny záujem.

V zmysle právnej teórie je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný vtedy, ak je objektívne
ohrozené právo navrhovateľa, alebo pokiaľ by sa jeho právne postavenie stalo neistým a tiež vtedy, ak

je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom
nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. V tomto smere určovacia žaloba má preventívny charakter
a význam a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu navrhovateľa skôr, než dôjde k
porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na

plnenie, resp. medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením
právneho postavenia navrhovateľa a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Preto
základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorý
súd skúma, je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa rozhodovacej
praxe súdov, naliehavý právny záujem pri určení neplatnosti zmluvy o úvere/pôžičke je daný, ak

navrhovateľ ako spotrebiteľ, ktorému komunitárne právo, početná judikatúra a aj domáca zákonná
úprava priznáva postavenie slabšej strany, potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh
nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 1M Cdo 1/2009
zo dňa 31. 07. 2009), pričom zároveň je takáto určovacia žaloba plne v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom

ochrany spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Vychádzajúc z uvedeného je súd toho názoru, že navrhovateľke ako spotrebiteľovi svedčí naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti spornej úverovej zmluvy, čím bol splnený predpoklad toho, aby
súd mohol navrhovateľkinu žalobu o určenie vecne preskúmať a ustáliť, či predmetná Zmluva je platná

alebo neplatná.

V predmetnom konaní bolo nesporné, že navrhovateľka a odporca uzatvorili dňa 30. 09. 2008 v
písomnej forme Zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok odporcu poskytnúť navrhovateľke úver vo výške
2 323,57 eura a záväzok navrhovateľky vrátiť odporcovi poskytnutý úver a uhradiť odporcovi celkové

náklady spojené s úverom vo výške 1 577,24 eura. Obsah predmetnej Zmluvy zahŕňal podstatné
časti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom vzhľadom na povahu
účastníkov konania pri uzatváraní tejto zmluvy (odporca ako veriteľ - právnická osoba poskytujúca úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ ako spotrebiteľ - fyzická osoba) a účel poskytnutiapredmetnéhoúveruodporcomnavrhovateľkenainýakovýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania
navrhovateľky. Túto zmluvu preto súd považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
258/2001 Z.z. platného a účinného v čase jej uzatvorenia, pričom spĺňa atribúty spotrebiteľskej zmluvy

podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú sa aj napriek jej povahe (absolútny obchod podľa
261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), vzťahuje právny režim Občianskeho zákonníka ( § 52 OZ).

Vychádzajúc z uvedeného súd preskúmal navrhovateľkou namietané skutočnosti o uzavretí Zmluvy
vo finančnej tiesni, nekalých obchodných praktikách odporcu a jednotlivé zmluvné dojednania

navrhovateľkou označené ako neprijateľné zmluvné podmienky a to na pozadí súdom stanovenej
premisy, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neprijateľnosti jednotlivých klauzúl
(poliaľ ich súd skonštatuje) ako celok ešte udržateľná, bez prihliadania na výhodnosť neplatnosti zmluvy,
pre toho ktorého konkrétneho účastníka zmluvy, avšak s prihliadnutím na objektívne hľadisko a to,
či je zmluva ako celok neplatná, resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice
Rady 93/13EHS o nekalých spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité súd považoval aj posúdenie, či by

zmluvné strany mali vôľu zmluvu uzatvoriť aj bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného hľadiska
súd vychádzal z dobromyseľnosti spotrebiteľa, ktorému bola vopred naformulovaná zmluva predložená
(§ 35 Občianskeho zákonníka). Súd zároveň podotýka, že určenie neplatnosti zmluvy by mala byť
posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu a súd by mal vždy preferovať výklad právneho
úkonu v prospech jeho platnosti („contra proferentem“) ako neplatnosti, teda výklad zmluvy vedúci k jej

neplatnosti, by mal byť skôr výnimkou ako zásadou.

Súd sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou odporcu, že finančná tieseň ako pohnútka, ktorá údajne
viedla navrhovateľku k uzavretiu Zmluvy nepredstavuje právny dôvod zakladajúci neplatnosť právneho
úkonu, resp. dôvod, ktorý by mal akýkoľvek dopad na platnosť alebo účinnosť uzavretia predmetnej

Zmluvy.
Ku konkrétnym namietaným nekalým obchodným praktikám odporcu súd uvádza nasledovné:
A/ Neuvedenie výšky úroku
Navrhovateľka ako dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere uviedla, že odporca sa dopustil voči nej okrem
iných klamlivej nekalej obchodnej praktiky, keď si voči nej uplatňuje úroky, ktoré v zmluve neuviedol.

Uvedené tvrdenie je však v rozpore s obsahom spornej Zmluvy. Zo Zmluvy mal súd jednoznačne
preukázané, že obsahovala všetky zákonnom požadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
stanovené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., tzn. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov podľa písm. i) tohto zákonného ustanovenia, ako aj ročnú úrokovú sadzbu podľa písm. h),
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

podľa písm. j), a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. k). Konkrétne zo
Zmluvy vyplývalo, že výška splátky úveru je 46,44 eura, počet splátok bol dohodnutý na 84, celková
výška nákladov navrhovateľky predstavovala sumu 1 577,24 eura, ktoré už boli započítané do každej
splátky, teda splátka v sume 46,44 eura predstavovala splátku istiny aj nákladov na úver (viď hlava 5 §
1 úverových podmienok odporcu) so splatnosťou podľa splátkového kalendára, ročná úroková sadzba

bola dohodnutá vo výške 16,07 % a RPMN vo výške 17,5 % . Na základe toho súd nemohol prisvedčiť
námietkam navrhovateľky, nakoľko sporná zmluva obsahovala všetky zákonnom predpísané náležitosti
zmluvy o úvere podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., vrátane uvedenia výšky úrokov a
preto nemožno úver poskytnutý navrhovateľke odporcom na základe predmetnej Zmluvy považovať za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. a taktiež nemá charakter

nekalej obchodnej praktiky odporcu, definovanej v § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z..

Pre doplnenie súd uvádza, že zmluvou o úvere sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka, príp. v
dohodnutej lehote poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky v určitej sume a dlžník sa zaväzuje
tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka). Podľa § 2 písm.

a) citovaného zákona č. 258/2001 Z.z. je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Najvšeobecnejšie možno úver definovať ako odloženú platbu za poskytnutie
peňažných prostriedkov, kedy veriteľ za určité zhodnotenie (úroky), poskytne niekomu kto potrebuje,
peňažné prostriedky. Ide v zásade o obchodovanie s peňažnými prostriedkami a pokiaľ je dlžníkom

fyzická osoba, ktorej sú poskytnuté tieto prostriedky na „nepodnikateľský“ účel ide o spotrebiteľský
úverový právny vzťah. Odplata za poskytnuté peňažné prostriedky je tzv . cena úveru, alebo úroky z
úveru alebo odplata za poskytnutý úver. V danom prípade bola táto cena úveru formulovaná ako ročná
úroková sadza a zároveň vyčíslená pevnou sumou ako náklady spotrebiteľa (odporkyne).B/ Veľkosť písma
Novelou Občianskeho zákonníka s účinnosťou 01.06.2010 bola v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami zavedená nová právna úprava povinnosť (§ 53c Občianskeho zákonníka) vzťahujúca sa

na veľkosť písma použitého v písomnom vyhotovení spotrebiteľskej zmluvy, podľa ktorej predmet a
cena nesmú byť uvedené menším písomnom ako iná časť zmluvy. Následne v zmysle vykonávacieho
predpisu, ustanovenia zmluvy, ako aj všeobecných obchodných podmienok nesmú byť uvedené pre
spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom ako t.j. 1,9 mm (účinný od 01. 01. 2015). Ak je zmluva
uzatvorená v rozpore s vyššie uvedeným, je neplatná.

Zo Zmluvy mal súd preukázané, že predmet a cena neboli uvedené menším písmom ako iné časti
zmluvy, avšak ostatné ustanovenia zmluvy, ako aj ustanovenia úverových podmienok boli uvedené
menším písmom ako 1,9 mm. Z právneho hľadiska je však v danom prípade druh a veľkosť použitého
písma v úverovej zmluve akceptovateľný, nakoľko v čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky
zákonník ani žiadny iný právny predpis neurčoval podmienky, aký typ a veľkosť písma možno použiť v

spotrebiteľských zmluvách. Podmienka použitia stanovenej veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách
bola prijatá až Nariadením vlády SR č. 141/2014 (účinným od 01.01.2015), ktorým bolo novelizované
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Použitie štandardného písma určitej veľkosti v úverovej zmluve, ktorá bola
uzavretá v čase, kedy právna norma neustanovovala predpísaný typ a veľkosť písma, nemožno

považovať za nekalú obchodnú praktiku. Neplatnosťou preto môžu byť postihnuté len tie zmluvy, ktoré
boli uzatvorené v rozpore s § 53c Občianskeho zákonníka a vykonávacieho vládneho nariadenia, v
čase od ich účinnosti, čo vyplýva aj z prechodných ustanovení, vzťahujúcich sa na uvedené zmeny
Občianskeho zákonníka a preto nemožno aplikovať dôvod neplatnosti podľa § 53c Občianskeho
zákonníka na predmetnú Zmluvu uzatvorenú dňa 30. 09. 2009, ktorej vznik ako aj nároky z nej

sa posudzuje podľa predpisov účinných pred účinnosťou spomínanej novely. Navrhovateľka taktiež
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že by odporca konal týmto spôsobom s úmyslom
poškodiť navrhovateľku. Z týchto dôvodov súd argument navrhovateľky, že sa odporca dopustil voči
nej nekalej obchodnej praktiky použitím drobného písma v úverovej zmluve považoval za ničím
nepodložený. I pokiaľ by predmetná úverová zmluva bola pre fyzickú osobu so slabším zrakom, resp.

trpiacu ďalekozrakosťou horšie čitateľná, takáto fyzická osoba má spravidla k dispozícii technické
pomôcky (okuliare, lupu) pre lepšiu čitateľnosť písma, navyše keď má možnosť sa s jej obsahom
oboznámiť v kľude a domácom pohodlí, ako to bolo v prípade navrhovateľky.

Z uvedených dôvodov, podľa názoru súdu veľkosť písma spornej Zmluvy a úverových podmienok,

nezakladali jej neplatnosť podľa ust. § 53c Občianskeho zákonníka a ani to nemožno označiť za nekalú
obchodnú praktiku odporcu v zmysle ust. § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.

Ohľadom neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy z dôvodu, že obsahuje značné množstvo
neprijateľných zmluvných podmienok, súd právne posúdil obsah jednotlivých zmluvných podmienok,

ktoré namietala vo svojom návrhu navrhovateľka a dospel k záverom, že námietky navrhovateľky sú
neopodstatnené.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa podmienka, ktorá

je zjavne neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa z hľadiska jej
charakteru, výšky) a tiež podmienka, ktorá je neurčitá alebo nezrozumiteľná, alebo je v rozpore s
podstatnými princípmi (ratio legis) právnej úpravy, podľa ktorej bola dojednaná a od ktorej sa odchyľuje,
príp. podstatné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy obmedzuje tým spôsobom, že je ohrozený
samotný účel spotrebiteľskej zmluvy pre ktorá bola uzatvorená.

Sporná úverová zmluva nevykazuje závažné vady čo do jej podstatných náležitostí.

Čo sa týka namietaných bodov spornej zmluvy - zmluvných podmienok, potom za neprijateľné zmluvné
podmienky súd považuje:

- dohodu o zmluvnej pokute podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (bod 8),
- dohodu predĺžení premlčacej doby podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka(č. 12) a
- dohodu o rozhodcovskej doložke podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (č. 17).Uvedené zmluvné podmienky však odporca vo vzťahu k navrhovateľke neuplatnil, resp. všeobecne
neuplatňuje, vzhľadom na predchádzajúce vyslovenie neprijateľnosti takto formulovaných zmluvných
podmienok v inom súdnom konaní ( uznesenie KS v Banskej Bystrici, č.k. 9Co 174/2010) a to v zmysle

§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie priamo ukladá odporcovi povinnosť zdržať
sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo
viacerých prípadoch za neprijateľnú a v takom prípade nie je nutné opätovne vysloviť neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky.

Pri ostatných zmluvných dojednania, navrhovateľkou označených ako neprijateľných (dohoda o
zrážkach zo mzdy, zmluva o revolvingovom účte, uvedenie variabilného symbolu pri platbe a ďalšie), sa
súd stotožnil s právnou argumentáciou odporcu tak ako bolo vyššie uvedené a na ktorú v tomto smere
poukazuje.

Súd je toho názoru, že Zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom má všetky náležitosti
podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, netrpí vadami zakladajúcimi
jej neplatnosť, čo i len z časti a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by výrazným
spôsobom vyvolali hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach navrhovateľky ako spotrebiteľky, resp.
slabšej strany uvedeného zmluvného vzťahu. Navrhovateľka svoje tvrdenia týkajúce sa neprijateľných

zmluvných podmienok úverovej zmluvy ako aj nekalosti praktík odporcu nepreukázala súdu žiadnymi
relevantnými dôkazmi preukazujúcimi, že predmetná Zmluva o úvere je neplatná. Aj v prípade, pokiaľ by
aj boli navrhovateľkou uvádzané zmluvné podmienky neprijateľné, vo význame značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa, neplatnosť
týchto zmluvných nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, pokiaľ tieto podmienky možno oddeliť

od ostatných jej ustanovení. Navyše predmetné zmluvné podmienky ani neboli doposiaľ aplikované na
právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej Zmluvy o úvere.

Napriektomu,žeZmluvaobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky(dohoduo zmluvnejpokute,dohodu
predĺžení premlčacej doby a dohodu o rozhodcovskej doložke), odporca sa ich voči navrhovateľke

neuplatňuje a zároveň nie sú v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka pre navrhovateľku
ako spotrebiteľa ani záväzné, vzhľadom k čomu nespôsobujú nerovnovážnosť vzťahu v neprospech
navrhovateľky ako slabšieho zmluvného subjektu - spotrebiteľa.

V ostatných častiach je Zmluva objektívneho hľadiska ako celok ešte udržateľná a s odkazom na výklad

„contra proferentem“ a zásadu podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia 93/13 EHS sa súd priklonil k platnosti
Zmluvy a jej možnej ďalšej existencie a záväznosti pre obe zmluvné strany a na základe všetkých vyššie
uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení a preto návrh navrhovateľky na začatie
konania ako nedôvodný zamietol.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (viď. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8. 8. 2007, sp. zn. 30 Cdo

2675/2006, Soro č. 1/2008, s. 11)
Ohľadom nároku, ktorý si navrhovateľka uplatnila titulom primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške500eurpodľa§3ods.5vetatretiazákonač.250/2007Z.z., súddospelkzáveru,žeajvtejtočasti
je žaloba nedôvodná, keď súd nekonštatoval zo strany odporcu žiadne porušenia práv navrhovateľky,
vyplývajúce jej zo zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi a navrhovateľka žiadnymi

dôkazmi nepreukázala dôvodnosť tohto nároku a preto súd návrh navrhovateľky aj v tejto časti, t.j. o
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur ako nedôvodný zamietol.

Záverom súd konštatuje, že súdu je z jeho činnosti známe, že predmetná žaloba a námietky v nej
uplatnené voči úverovej zmluve, ktorú navrhovateľka uzatvorila s odporcom nie je jedinou žalobu, ktorou

navrhovateľka spochybňuje platnosť úverových zmlúv ( zväčša z rovnakých dôvodov ako v predmetnej
veci ), ktoré uzatvorila s ďalšími subjektmi, konkrétne na tunajšom súde sa vedené konania pod sp. zn.
43C 129/2011, sp. zn. 44C 140/2011 a sp. zn. 7C 133/2011 o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, zmluvy
o revolvingovom úvere, čo naznačuje možnú účelovosť takejto žaloby, so zámerom vyhnúť sa povinnostivrátiť v plnom rozsahu poskytnuté peňažné prostriedky a zbaviť sa týmto spôsobom zodpovednosti z
uzatvoreného záväzkového vzťahu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Vzhľadom na skutočnosť, že úspešný účastník - odporca si trovy konania v lehote stanovenej podľa

§ 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, súd mu potom podľa § 151 ods. 2 O.s.p. priznal len tie trovy konania,
ktoré vyplývajú zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Nakoľko však odporcovi žiadne trovy konania
doposiaľpodľaspisunevznikli,nemoholsúdodporcovipodľacit.§142ods.1O.s.p.,priznaťichnáhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (ust. § 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.