Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111201674
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111201674.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: H. E., rod. F.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. J., N.. L. X. X, toho času bytom Y. J., N.. Y. XXXX/X, právne
zastúpenej JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, so sídlom v Prešove, ul. Hlavná 11, proti odporcovi: Y.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. J., N.. L. X. X, právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Molokačovou,
advokátkou so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 16, v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

v y p o r i a d a v bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že:

do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. úz. F.,
parcela č. F.-M. XXX - zastavaná plocha o výmere 196 m2 a rekreačná chata súp. č. XXX, na parcele
č. XXX,

navrhovateľka je povinná na vyrovnanie podielov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť
odporcovi istinu vo výške 9.360 Eur v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

prikazuje navrhovateľke z bežného účtu účastníkov - č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 17.450,00 Eur,

prikazuje odporcovi z bežného účtu účastníkov - č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX sumu 17.450,00 Eur,

žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 24.1.2011 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov tak, že prikáže do výlučného vlastníctva navrhovateľky nehnuteľnosť,
parcelné č. F.-M. XXX - zastavaná plocha o výmere 196 m2 a na tejto stojacu rekreačnú chatu, č. súpisné

XXX, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F. a do výlučného vlastníctva odporcu nehnuteľnosť, parcelné
č. KN-C XXXX - zastavaná plocha o výmere 175 m2 a na nej stojaci rodinný dom, č. súpisné XXX,
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. R. s tým, že odporca by bol povinný vyplatiť navrhovateľke titulom
vyporiadania sumu 40.500 Eur.

Odporca súhlasil s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva, avšak nesúhlasí s navrhnutým
spôsobom zo strany navrhovateľky.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, listinnými
dôkazmi, znaleckými posudkami, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:Účastníci konania uzavreli manželstvo 27.4.1974. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
tunajšiehosúdusp.zn.XXC/XX/XXXXdňa30.9.2010.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosť1.12.2010.

Účastníci od počiatku sa zhodli na tom, čo patrí do masy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a to dve nehnuteľnosti, ktoré nadobudli počas manželstva. Je to nehnuteľnosť, parcelné č.
F.-M. XXX - zastavaná plocha o výmere 196 m2 a na tejto stojacu rekreačnú chatu, č. súpisné XXX,
zapísané na LV č. XXX, kat. úz. F. a nehnuteľnosť, parcelné č. F.-M. XXXX - zastavaná plocha o výmere
175 m2 a na nej stojaci rodinný dom, č. súpisné XXX, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. R..

Navrhovateľka vo svojej prvej výpovedi potvrdila, že manželstvo uzavreli v roku 1974 a trvalo do
30.9.2010. Nadobudli dve nehnuteľnosti a to rodinný dom a chatu. Rodinný dom kupovali za 120.000,--
Sk. 100.000,-- Sk na tento rodinným dom dostala navrhovateľka od otcovho brata, bol to jej krstný otec,
ktorý nemal deti a daroval jej tieto peniaze. Potom od roku 1989 stavali chatu z úspor a peňazí, ktoré
im dali rodičia. Jej mama dala 20.000,-- Sk a svokrovci 22.000,-- Sk. V súčasnej dobe v dome nikto

nebýva, býval tam predtým exmanžel, dom sa rozpadá a najlepšie by bolo, kedy sa predal. Keďže však
exmanžel trval na hodnote 80.000 Eur, dom takú hodnotu však nemá, má hodnotu maximálne 50.000
Eur, ale vyššiu určite nie. Chata môže mať podľa navrhovateľky hodnotu 12.000 Eur až 15.000 Eur.
Navrhovateľka uviedla, že hnuteľné veci k zániku manželstva v BSM neboli žiadne hodnotné, boli s
malou, resp. nulovou hodnotou.

Odporca vo svojej prvej výpovedi uviedol, že dom môže mať hodnotu 60.000 Eur, ale chata podľa neho
môže mať aj hodnotu 50.000 Eur. Navrhovali zároveň znalecký posudok na chatu. Poukazoval na to,
že do BSM patria aj hnuteľné veci, ktorých zoznam predloží. Ten však nepredložil, súd mal teda za to,
že hnuteľné veci nepatria do vyporiadania BSM.

Následne bol vo veci podaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne A.. Ľ. X., ktorá stanovila hodnotu
chaty na sumu 16.500 Eur.

Po podanom znaleckom posudku odporca uviedol, že pri chate sú nejaké nezrovnalosti, ktoré znalkyňa

opomenula a ešte tá skutočnosť, že chata stojí na parcele č. XXX, ktorá nie je v spoluvlastníctve
účastníkov konania, ale je tam aj parcela č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2
na LV č. XXX, ktorá nebola predmetom ohodnotenia znaleckého posudku, ale tento pozemok je v
spoluvlastníctve účastníkov konania.

Následne účastníci žiadali pojednávanie odročiť na neurčito za účelom pokusu o odpredanie rodinného
domu,keďžerodinnýdomnechcelanijedenzúčastníkovdovlastníctva.Napokonkodpredajurodinného
domu došlo, účastníci uzavreli dňa 14.5.2015 kúpnu zmluvu, ktorou predali nehnuteľný majetok patriaci
do BSM zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. R. a to za kúpnu cenu 36.500 Eur. Táto kúpna cena bola vložená
na spoločný účet účastníkov konania.

Navrhovateľka navrhla vypočuť vo veci dve svedkyne ohľadne jej tvrdení, že na kúpu predmetného
rodinného domu dostala peniaze od svojho krstného otca.

Svedkyňa G. K. je bývalá kolegyňa navrhovateľky. Pracovali spolu na ONV asi od roku 1976 a ona tam

pracovala do roku 1982, ale v kontakte boli stále a majú doposiaľ kamarátsky vzťah. Svedkyňa potvrdila,
že účastníci si plánovali kúpiť rodinný dom. Bolo to v roku 1977. Pamätá si na udalosť, kedy jej príbuzný,
asi brat jej mamy, avšak toho muža predtým nepoznala, jej doniesol do práce väčší obnos peňazí. Koľko
to ale bolo, k tomu sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Pamätala si však , že navrhovateľka ju poprosila, aby
ju sprevádzala do Slovenskej sporiteľne, pretože sa bála ísť s týmto množstvom peňazí. Boli to peniaze

na kúpu rodinného domu.

Svedkyňa H. Š. je tiež navrhovateľkina bývalá kolegyňa. Pozná oboch účastníkov, s navrhovateľkou má
kamarátsky vzťah. Pracovali spolu na ONV na jednom oddelení, ona tam bola vedúca. Pamätá si dobre
situáciu, kedy prišiel do práce jej strýko. Dal jej tam 50.000,-- Sk. Potom tam prišiel ešte raz a dal jej

opätovne 50.000,-- Sk a pamätá si, že jej hovoril, že jej dáva peniaze na domček. Že to bolo presne
50.000,-- Sk, tak to si pamätá, pretože si to pri odchode prerátavala. Je to už síce veľa rokov, ale myslí
si, že to bolo v stokorunáčkach. Svedkyňa potvrdila, že strýko tam bol dvakrát, ale v akom časovomrozmedzí, tak to si už nepamätala. Pamätala si ešte, že raz pustila navrhovateľku s kolegyňou, ktorá
vypovedala predtým ako svedkyňa, odniesť peniaze do sporiteľne.

Odporca predložil súdu znalecký posudok od A.. J. H. na parcelu pod rekreačnou chatou, keďže v
znaleckom posudku znalkyne A.. X. sa cena za predmetný pozemok nenachádzala. Tá však patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z tohto znaleckého posudku je zrejmé, že cena predmetnej
parcely č. XXX o výmere 196 m2 zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. F. má hodnotu 2.220 Eur.

Odporca poukazoval na to, že od právoplatnosti rozvodového konania uhradil spoločné záväzky v
súvislosti s vlastníctvom vyporiadaných nehnuteľností a to nasledovne:
-úhrada dane z nehnuteľnosti za r. 2011 v sume 28,67 Eur, za rok 2012 v sume 32,95 Eur, za rok 2013
v sume 31,97 Eur, za rok 2014 v sume 31,97 Eur,
- úhrada platieb za vodu za r. 2011 v sume 136,53 Eur, za rok 2012 v sume 128,20 Eur, za rok 2013
v sume 132,60 Eur, za rok 2014 v sume 38,30 Eur, odpojenie vodovodu a v sume 9,60 Eur úhrada

nedoplatku,
- úhrada platieb za plyn za r. 2011 v sume 350 Eur,
- úhrada platieb za elektrinu za r. 2011 v sume 234,10 Eur.

K tomu právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka sa starala o spoločnú nehnuteľnosť,

ktorá je predmetom vyporiadania BSM a to rekreačnú chatu.

Navrhovateľka tiež platila daň z nehnuteľnosti, vodu a podobne z rekreačnej chaty, a poukazovala, že
toto nemôže byť predmetom vyporiadania BSM. Navrhovala, aby chata prešla do jej vlastníctva s tým,
že vyplatí odporcu výškou 8.000 Eur. Čo sa týka predaja domu navrhovala, aby sa rozdelil výnos so

zohľadnením toho, že navrhovateľka prispela na kúpu rodinného domu svojimi vlastnými peniazmi.

Odporca predložil súdu kópiu z N. L. - stav spoločného účtu účastníkov ku dňa 22.9.2015 bol 34.989,36
Eur.

Navrhovateľkatrvalanatom,abysúdzohľadnil,žeprikúperodinnéhodomu,ktorýkupovaliza120.000,--
Sk, dala navrhovateľka zo svojich peňazí 100.000,-- Sk, ktoré boli poskytnuté len navrhovateľke. Ďalej
navrhovala, aby chata prešla do vlastníctva navrhovateľky.

Odporca na záver navrhoval prikázať chatu a parcelu do výlučného vlastníctva navrhovateľke a na

finančné vyporiadanie aby prikázal súd z účtu v N. L. navrhovateľke 7.557,24 Eur a odporcovi 27.432,00
Eur. Zároveň trval na tom, že podiely oboch účastníkov pri vyporiadaní sú rovnaké.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému za manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá

vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, aby sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, aby sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady stanovenej v § 150

Občianskeho zákonníka a to rovnosti podielov účastníkov. Nie je však v zásade vylúčené, aby tieto
podiely boli určené v inom pomere. Tomuto určeniu musí predchádzať dôsledne zistený skutkový stav
veci, z ktorého by bolo možné odôvodnenosť tejto nerovnosti jednoznačne vyvodiť. Ustálená judikatúra
v Slovenskej republike dáva možnosť ovplyvniť výšku podielov napríklad pri skutočnosti, že niektorý z
manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričinil, hoci mohol
o nadobudnutie a zveľadenie spoločných vecí a podobne.

Toto však nebol tento prípad, preto súd vychádza z toho, že veľkosť podielov (účastníkov) pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rovnaká. Nebolo preukázané nijakým spôsobom, že
by sa jeden z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku viac ako druhý.
Navrhovateľka mala zrejme na mysli tú skutočnosť, aby súd zohľadnil, že 100.000,-- Kčs na kúpu

rodinného domu bolo použitých z jej finančných prostriedkov. Toto sa však nemôže odraziť vo veľkosti
samotného podielu pri vyporiadaní, ale mohlo by sa to odraziť v skutočnosti uvedenej v § 150, že
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadať na to,
že manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je
oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho

výlučného vlastníctva. Teda nepremietne sa to vo výške podielu, avšak len v hodnote toho, čo bolo z
výlučného vlastníctva jedného z manželov dané na spoločný majetok.

Napriek tomu, že navrhovateľka trvala na tom, aby vklad 100.000,-- Kčs súd zhodnotil v súvislosti s
vyporiadaním pri určení výšky podielov, súd sa zaoberal možnosťou v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia, či bolo preukázané, že navrhovateľka vynaložila na kúpu rodinného domu svoje vlastné
finančné prostriedky.

Táto okolnosť však nebola navrhovateľkou preukázaná. Je pravdou, že vo veci boli vypočuté dve
svedkyne - kolegyne a kamarátky navrhovateľky, ktoré si pamätali okolnosti, že jej boli do práce

donesené peniaze na kúpu rodinného domu, avšak nezhodovali sa výpovede v tom, koľko to bolo
peňazí, jedna kolegyňa hovorila, že to bolo dvakrát, jedna si pamätala iba jednu udalosť. Ale to, čo je
podstatné, je to, že tieto svedecké výpovede nepotvrdili, že by krstný otec navrhovateľky, ktorý už je
nebohý, tieto peniaze daroval výlučne navrhovateľke na kúpu spoločného rodinného domu. V tom čase
totiž navrhovateľka mala fungujúce manželstvo, kupovali si s manželom rodinný dom a je preto vysoko

nepravdepodobné, že by tieto peniaze boli poskytnuté iba a výlučne navrhovateľke. Dôkazné bremeno v
tomto smere bolo na strane navrhovateľky, avšak podľa názoru súdu ho neuniesla a nejasné výpovede
kolegýň sú v tomto smere nepostačujúce.

Preto súd nepovažoval sumu 100.000,-- Kčs ako sumu, ktorú by navrhovateľka vynaložila z vlastných

finančných prostriedkov na nákup spoločného rodinného domu.

Rodinný dom bol predaný účastníkmi za 36.500 Eur. Tieto peniaze boli vložené na spoločný účet
účastníkov, stav účtu bol ku dňu 22.9.2015 - 34.989 Eur. Keďže súd vyporiadava bezpodielové
spoluvlastníctvo ku dňu vyhlásenia rozsudku - 4.11.2015, sumu na účte zaokrúhlil smerom nadol, pre

predpokladané poplatky, a teda vychádzal zo sumy 34.900 Eur.

Nespochybniteľná bola aj cena chaty, ktorej hodnotu stanovila znalkyňa A.. X. na sumu 16.500 Eur,
ako aj cenu parcely, na ktorej stojí chata a ktorá je taktiež predmetom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva a to 2.220 Eur (túto sumu navrhovateľka nespochybnila), spolu teda hodnota tejto

nehnuteľnosti chaty na parcele predstavuje sumu 18.720 Eur.

Odporca žiadal, aby súd zohľadnil pri vyporiadaní BSM aj uhradené spoločné záväzky, ktoré ale vznikli
po rozvode manželstva. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 148ods. 1, že zánikom manželstva zaniká i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. K zániku manželstva
došlo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode, teda 1.12.2010 a teda logicky, žiadne záväzky vzniknuté
po tomto dátume nemôžu patriť do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo iba do 1.12.2010.

Keďže predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov napokon zostali iba dve
nehnuteľnosti - rekreačná chata za 18.720 Eur a rodinný dom, ktorý bol predaný počas konania za
hodnotu 34.900 Eur, súd vyporiadal účastníkov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rekreačnú chatu spolu s pozemkom prikázal do vlastníctva navrhovateľke a teda z tejto chaty je
zaviazaná vyplatiť odporcovi sumu 9.360 Eur (1/2 hodnoty chaty a pozemku). Zo spoločného účtu
účastníkov konania súd prikázal každému účastníkovi po polovicu finančných prostriedkov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, dôvodom hodným osobitného zreteľa je charakter tohto konania, keďže sa jedná o konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré je v záujme oboch účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.