Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/249/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510220789
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1510220789.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Z. G., bytom G., L. XX, adresa na doručovanie: K.
X/XXX, G., proti odporcom: 1/ S.. V. S., bytom X., J.. E. XX, 2/ Z.. Y. U., X., H. J., o návrhu na ustanovenie
zástupcu v konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 02. marca 2011 č.k.39C/249/2010 - 53, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť navrhovateľa o ustanovenie zástupcu z
radov advokátov, keď s poukazom na ust. § 30 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa
predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p., nakoľko osobné,
majetkové ani zárobkové pomery navrhovateľa neodôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov vzhľadom na to, že má pravidelný mesačný príjem, nie je poberateľom dávky v hmotnej

núdzi. Zrejmú bezúspešnosť ním uplatňovaného práva dovodil z listinných dokladov ním predložených
na preukázanie jeho tvrdení o neoprávnenosti zásahu do jeho osobnostných práv.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa priznania pomoci,
oslobodenia od poplatkov a ustanovenia zástupcu. Dôvodil tým, že je bez stáleho zamestnania, pracuje
cez rôzne agentúry, kde je hodinová mzda od 1,80 eur do 2,70 eur v hrubom, ide o brigádnické práce.
Pokiaľideozamestnanie vČechách,kdepracovalod10.1.2011,totoukončilvýpoveďouodčeskejfirmy.

Od 26.1.2011 je nezamestnaný, bez finančnej podpory, nikde ho nezamestnajú pretože nemá žiadnu
kvalifikáciu.Zdôraznil,ženikdyneporušilžiadnyzákon,nikdynebolpolicajnestíhaný,ječestný,pracovitý
občan tejto republiky, s čistým registrom a chce len spravodlivosť. Finančné odškodnenie požaduje z
dôvodu začiatku jeho nového života.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 30 ods.1 vety prvej O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený

od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu
Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to
potrebné na ochranu jeho záujmov.

Podľa § 138 ods. 1 vety prvej O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.Zákonnýmipodmienkamipreustanoveniezástupcuvkonaníjeexistenciapredpokladovpreoslobodenie
od súdnych poplatkov a súčasne objektívna potreba ochrany záujmov účastníka z hľadiska povahy
podstaty veci, jej závažnosti, právnej či skutkovej zložitosti a náročnosti.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je umožniť každému bez
rozdielu reálny prístup k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo
na súdnu ochranu zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia občianskeho súdneho poriadku.
V rámci garantovaného práva na súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však

nie je absolútne, keď jeho obmedzenie je dané tým, že štát prostredníctvom inštitútu ustanoveného
zástupcu zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu poskytnutím kvalifikovanej právnej pomoci
za súčasného splnenia zákonom stanovených predpokladov.

Právo na spravodlivý proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s
jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo
účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z

uvedeného možno dovodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie
procesnému návrhu účastníka na ustanovenie zástupcu z radov advokátov, a teda nezaručuje ani
bezvýhradné právo na poskytnutie odbornej právnej pomoci.

V zmysle ust. § 138 ods.1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce
jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť,

či zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o
svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva; pričom obidva predpoklady musia
byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov je vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa (zárobkové, majetkové, rodinné, sociálne, zdravotné,
osobné) aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je predmetom konania, z ktorého

je odvodená samotná výška súdneho poplatku. Na základe skutočností týkajúcich sa pomerov účastníka
je potrebné posúdiť, či z nich vyplývajúca nepriaznivá situácia vznikla subjektívnym zavinením žiadateľa
alebo je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho vôle, na čo sa prihliadne aj pri
rozhodovaní. Napokon súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska opodstatnenosti záveru, či
úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému zásahu do majetkovej sféry

žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak efektívne sa v konaní
svojichohrozenýchčiporušenýchprávaprávomchránenýchzáujmovdomáhať.Kposudzovaniuvzťahu
výšky súdneho poplatku odvodenej od výšky požadovaného nároku a pomerov žiadateľa nie je možné
pristupovať len matematicky, ale je potrebné relevantné ustanovenia aplikovať na zistený skutkový stav
tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v tom smere, že

účastník konania si uplatní žalobným návrhom neprimerane vysokú až nereálnu sumu podľa svojej
úvahy, vedomý si toho, že vyrubený súdny poplatok z takejto vysokej sumy, ďaleko prevyšujúci jeho
zárobkové a majetkové možnosti, nebude za žiadnych okolností schopný, vzhľadom na svoje pomery,
zaplatiť.

Pri posudzovaní druhej podmienky treba brať na zreteľ, že o svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo

o zneužívanie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo tak, že by sa jeho uplatnením sledoval iný účel,
aký zákon predpokladá, teda napr. by bolo právo uplatňované so zámerom poškodiť druhého účastníka
na jeho právach či majetku, so zjavnou snahou oddialiť splnenie povinnosti nepochybne ho zaväzujúcej.
O zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva by išlo v prípade, ak by z rozhodujúcich tvrdení, na
pravdivosť ktorých by nebolo potrebné vykonávať už dokazovanie, bolo nepochybné, že pre účastníka

(žiadateľa)nemožnopriaznivérozhodnutievovecisamejdovodiť,napr.keďprejehoúspešnéuplatnenie
nároku bude absentovať zákonný podklad alebo bude už vyriešené záväzne v inom konaní.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 16.9.2010 domáha
titulom neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv primeraného zadosťučinenia vo forme
ospravedlnenia a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v sume 20 miliónov eur.Vkonanípredsúdomprvéhostupňavyšlonajavo,ženavrhovateľbolpoberateľominvalidnéhodôchodku
vo výške 279,10 eur mesačne za obdobie 10,11,12/2010, z ktorého sa mu vykonávala zrážka v sume
55,96 eur, od 10.1.2011 je zamestnaný s príjmom 8.900 Kč mesačne. V odvolaní navrhovateľ uviedol,

že dostal zo zamestnania výpoveď, od 26.1.2011 je nezamestnaný, bez finančnej podpory, nikde ho
nezamestnajú, lebo nemá žiadnu kvalifikáciu.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súvislosti so žiadosťou navrhovateľa na ustanovenie
zástupcu z radov advokátov pre konanie podľa ust. § 30 ods.1 O.s.p. skúmal, či sú splnené u
navrhovateľa predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov v zmysle ust. § 138 ods.

1 O.s.p.; ktorá skutočnosť je jedným zo zákonných predpokladov pre ustanovenie zástupcu z radov
advokátov; ako so zreteľom na jeho pomery, tak aj vzhľadom na svojvoľnosť a bezúspešnosť ním
uplatňovaného práva.

Odvolacísúdsastotožnilsprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,ženavrhovateľnespĺňapodmienkuna
oslobodenie od súdnych poplatkov v tom, že ide z jeho strany o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva.
Navrhovateľ neuvádza v opise rozhodujúcich skutočností žiadne také tvrdenia, ktoré by nasvedčovali

tomu, že by sa odporcovia dopustili takého protiprávneho konania (v rozpore s objektívnym právom),
ktorým by neoprávnene zasiahli do osobnostných práva navrhovateľa v priamej príčinnej súvislosti s
ktorým mu mala vzniknúť ujma na jeho osobnostných právach. Navrhovateľ bol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony právoplatným rozhodnutím súdu, ktorého vecnú správnosť a zákonnosť neprináleží
súdu v tomto konaní o ochranu osobnosti preskúmavať a posudzovať, rovnako ako správnosť odborných

záverov, ktoré boli podkladom tohto rozhodnutia. Ide teda o prípad zákonnej (úradnej) licencie, kedy
k zásahu dochádza v rámci výkonu iných práv ustanovených zákonom alebo keď iný subjekt plnil
právnu povinnosť, ktorú mu zákon ukladá, a to za predpokladu, že sa tak stalo primeraným spôsobom,
smerujúcim k dosiahnutiu sledovaného legitímneho cieľa a spôsobom, ktorý nie je v hrubom rozpore s
takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je treba s ohľadom na zabezpečenie základnej

úcty k jej dôstojnosti bezpodmienečne trvať; navrhovateľ neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti,
pre ktoré by bolo potrebné uvažovať o vybočení z medzí zákonných požiadaviek kladených pre výkon
subjektívnych práv či plnenie si povinností (exces).

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie je u navrhovateľa súčasne daná ani objektívna potreba
zvýšenej ochrany jeho záujmov z hľadiska povahy podstaty veci (ochrana individuálnych osobnostných

práv), jej závažnosti, právnej či skutkovej zložitosti a náročnosti.

Vzhľadom na uvedené právne závery už nebolo v konaní potrebné vyhodnotiť osobné, zárobkové
a majetkové pomery navrhovateľa z hľadiska oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko obidve
podmienky, t.j. odôvodnené pomery navrhovateľa a neexistencia bezúspešného alebo svojvoľného
uplatňovanie práva, musia byť súčasne (kumulatívne) splnené pre priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Na základe vyššie uvedených záverov dospel odvolací súd ku zhodnému záveru so súdom prvého
stupňa, že u navrhovateľa nie sú splnené zákonné podmienky pre ustanovenie zástupcu z radov
advokátov, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods.
1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.