Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 10, 2010

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 5C/58/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7906210215
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2010:7906210215.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom Mgr. Jozefom Nadzamom v právnej veci žalobcu Ľ. B., nar. XX.X.XXXX,.

bytom T., časť N. M. č. XXXX/XX,. invalidného dôchodcu, nevidiaceho, neschopného podpisu,
konajúceho prostredníctvom manželky M. B., rod. Č., nar. X.X.XXXX,. bytom T., časť N. M. č. XXXX/
XX,. právne zastúpeného JUDr. M. B., advokátom, T., ul. K. XXX/X,. proti žalovaným 1/ K. P. a.s. Š. X,.
B., IČO: XX. XXX. XXX,. 2/ J. K., nar. X.XX.XXXX,. bytom T., ul. P. č. XXX/XX. o zaplatenie 101.973,25
eur (3.072.046,-Sk)

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi 90.919,14 eur (2.739.030,-sk) do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Návrh žalobcu v prevyšujúcej časti o zaplatenie 11.054,11 eur (333.016,-Sk) zamieta.

Žalovaný v 1/ rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4.237,59 eur do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. M. B..

Návrh žalobcu voči žalovanému v 2/ rade z a m i e t a .

Žalovanému v 2/ rade nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 17.8.2006 sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade náhrady
škodytitulomdoplateniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatneniaspoluvovýške3.072.046,-Sk.
Z návrhu na začatie konania vyplýva, že dňa 17.8.2004 žalobca ako cyklista utrpel po zrážke s osobným
motorovým vozidlom, ktoré riadil žalovaný v 2/ rade ťažké poranenia hlavy, chrbtice, končatín a slepotu
oka. V dôsledku zdravotného stavu bol uznaný za plne invalidného dôchodcu rozhodnutím Sociálnej
poisťovne, vodič J. K. bol právoplatne uznaný vinným pre trestný čin ublíženia na zdraví rozsudkom

Okresného súdu Trebišov sp.zn. 1T/141/2004 zo dňa 2.12.2004, pričom vozidlo bolo poistené u K.
poisťovne, a.s. teda u žalovaného v 1/ rade. Pri svojom nároku žalobca vychádzal zo znaleckého
posudku MUDr. M. B. zo dňa 10.1.2006. Pokiaľ ide o bolestné, žiadal doplatiť bolestné od žalovaných
vo výške 336.536,-Sk, pričom vychádzal z bodového ohodnotenia určeného znalcom vo výške 1.360
bodov zvýšeného na dvojnásobok čiže z 2.720 bodov čo pri hodnote jedného bodu predstavuje čiastku
781.456,-Sk a z tejto sumy odpočítal čiastku 139.582,-Sk, ktorú mu poisťovňa vyplatila za 971,68
bodov pri krátení náhrady o 50 % za spoluvinu žalobcu pri nehode. Žalobca zároveň odpočítal zo

svojho nároku ako vlastnú spoluúčasť 33 % a v konečnom dôsledku sa domáhal doplatenia náhrady
bolestného vo výške 336.536,-Sk. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia,tak isto vychádzal zoznaleckého posudku MUDr. M. B., ktorý určil počet bodov pri sťažení spoločenského uplatnenia 4.100,
pričom znalec zvýšil toto bodové hodnotenie na dvojnásobok teda v konečnom dôsledku vychádzal z
hodnoty 8.600 bodov a pri hodnote 1 bodu 316,50 Sk predstavuje výška náhrady 2.721.900,-Sk, zároveň

sa domáhal zvýšenia tejto náhrady o 50 % a spolu tak výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia predstavuje 4.082.850,- Sk. Žalobca zároveň krátil svoj nárok o 33 % v dôsledku svojej
spoluviny na vzniku škody a v konečnom dôsledku sa pri sťažení spoločenského uplatnenia domáhal
sumy 2.735.510,-Sk.

Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení sa k návrhu žalobcu uviedol, že doposiaľ plnil pre žalobcu titulom

bolestného sumu 139.582,-Sk na základe znaleckého posudku MUDr. V. V., ktorá stanovila základné
bodové ohodnotenie bolestného vo výške 971,68 bodov. Žalobca, ktorý si dal vyhotoviť nový znalecký
posudok na bodové ohodnotenie bolestného ako aj sťaženie spoločenského uplatnenia a proti tomuto
žalovaný v 1/ rade namietal ohľadne bolestného, pretože ide v poradí už o 3. posudok o bolestnom
pritom v základnej podobe ohodnotenie je výrazne odlišné od prvých dvoch vystavených posudkov.
Nie sú známe dôvody zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného na dvojnásobok v

zmysle § 9 ods. 6 Zákona o náhrade za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
V zmysle uvedených skutočností znalcom vôbec nevyplývajú dôvody zvýšenia základného bodového
ohodnotenia, zo znaleckého posudku nie je výslovne zrejmé ktoré sú to dôvody pre zvýšenie
podľa písmena a/ až c/, ktoré by mali zakladať súbeh dôvodov pri zvýšení v zmysle § 9 ods. 6
citovaného zákona. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, žalovaný v 1/ rade nesúhlasí

so znaleckým posudkom MUDr. M. B., pretože ako traumatológ vyhodnotil diagnózu, ktorá nespadá
do jeho kompetencie ani špecializácie, pričom ide o položku 254-vážne duševné poruchy pri iných
ťažkých poraneniach, pričom túto položku ohodnotil počtom bodov 780. Tak isto žalovaný v 1/ rade
nesúhlasí so spôsobom zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % v zmysle
§ 5 ods. 5 citovaného zákona. Podľa žalovaného sa môže toto zvýšenie vykonať zo základného

bodového ohodnotenia a sťaženia spoločenského uplatnenia teda len zo 4.300 bodov, teda len zo sumy
1.360.950,-Sk, čo predstavuje navýšenie o 680.375,-Sk. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol,že už pri
plnení nároku bolestného žalovaný zohľadnil spoluzavinenie na škode na strane žalobcu vo výške 50
%, pričom sa domnieva, že výška spoluzavinenia je absolútne primeraná samotnému spôsobu a iným
okolnostiam vzniku dopravnej nehody, pričom poukazoval na to, že žalobca jazdil na bicykli v ťažkom

stupni opilosti, k nehode došlo vo večerných hodinách, cesta nebola osvetlená, rovnako cyklista jazdil
na neosvetlenom bicykli, pričom jeho jazda bola chaotická. Žalovaný v 1/ rade trval na výške spoluviny
na strane žalobcu vo výške 50 %. Žalobca sa taktiež domáhal vyhotovenia nového znaleckého posudku
z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia a psychiatria.

Žalovaný v 1/ rade sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchmi účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav
veci:

V rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. 1T/141/2004 zo dňa 2.12.2004 vyplýva, že obžalovaný J.
K. bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr.zákona v jednočinnom
súbehu s trestným činom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Tr.zákona a pokus

trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 8 ods. 1, § 208 ods.1 Tr.zákona, pretože dňa 17.8.2004
v čase okolo 21.30 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn.Renault Cango ev.č. TV 828 AY po ceste 3.
triedy smerom od osady Nový Majer na mesto Trebišov s hladinou alkoholu v dychu 1,42 promile, pričom
vo vzdialenosti asi 60 metrov od úpravovne vody pravou prednou časťou svojho vozidla zachytil cyklistu
Ľ. B. jazdiaceho v ťažkom stupni opilosti v smere od Trebišova na osadu Nový Majer, ktorý v dôsledku

zrážky utrpel zlomeninu pravého predlaktia ako aj ďalšie rozsiahle poranenia hlavy a tváre s dobou
liečenia nad 42 dní, po zrážke s cyklistom Ľ. B. ako vodič dopravného prostriedku na mieste nehody
nezastavilabeztohoabypoškodenémuposkytolpotrebnúpomoc,zmiestanehodyajsvozidlomodišiel.
Súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov, zároveň mu uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové

vozidlá všetkých druhov na dobu 4 rokov a poškodeného Ľ. B. s nárokom na náhradu škody odkázalna občianske konanie. Proti rozsudku odvolanie nebolo podané a tento nadobudol právoplatnosť dňa
18.12.2004.

Z dohody o vyrovnaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s dohodou o doplatení náhrady

za bolestné zo dňa 22.2.2006 vyplýva, že túto dohodu predložil žalovanému v 1/ rade žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. M. B. a podľa tejto dohody žalovaný v 1/ rade mal
žalobcovi zaplatiť spolu sumu 2.735.509,-Sk. V dohode sa okrem iného konštatuje, že K. poisťovňa a.s.
vyplatila poškodenému už časť náhrady a to vo výške 139.582,-Sk za bolestné. Táto dohoda nebola
žalovaným v 1/ rade akceptovaná, čo nasvedčuje, že nie je ním podpísaná. Z potvrdenia Pošty Košice

1 vyplýva, že táto dohoda bola prevzatá na doručenie žalovanému v 1/ rade dňa 22.2.2006.

Zo znaleckého posudku MUDr.M. B., odborného lekára oddelenia úrazovej chirurgie zo dňa 10.1.2006
vyplýva, že tento ohodnotil bolestné v počte bodov 1360, pričom v dôsledku súbehu dôvodov sa zvyšuje
vypočítaná suma spolu na 2.720 bodov, pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, znalec vyčíslil
hodnotubodov4.300,pričomdoporučil zvýšiťbodovéohodnotenienadvojnásoboktedana8.600bodov.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava č. 6603166515 zo dňa 5.5.2005 bol Ľ. B. priznaný invalidný

dôchodok v sume 6.460,-Sk mesačne.

Z notárskej zápisnice N 286/2004 Nz 83597/2004 J..V. S. vyplýva, že Ľ. B. splnomocňuje svoju manželku
M. B., rod. Č.,aby ho v plnom rozsahu a neobmedzene zastupovala vo všetkých jeho záležitostiach
týkajúcichsakonanianaúradochS.republiky,predkladalazaňhopísomnépodaniaaprijímalaakékoľvek
rozhodnutia, podávala žiadosti, získavala potvrdenia, doklady, preberala dôchodok, akékoľvek iné

finančné čiastky a robila v jeho mene všetky úkony s tým spojené a táto plná moc platí bez obmedzenia
na dobu neurčitú.

ZpracovnejzmluvyuzavretejmedziA.s.r.o.T.aĽ.B.zodňa16.8.2004vyplýva,žetietosubjektyuzavreli
pracovnú zmluvu s tým, že pracovník nastúpi do práce 16.8.2004 ako robotník, pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu určitú do 21.12.2004.

Z dohody o vykonaní práce medzi A. s.r.o. T. a Ľ. B. zo dňa 20.4.2004 vyplýva, že uzavreli dohodu
o vykonaní práce, pričom dojednaná pracovná doba bola od 20.4.2004 a dojednaný obsah prác
predstavuje 300 hodín a dojednaná odmena minimálne 25,-Sk za jednu hodinu.

Zo znaleckého posudku MUDr. M. V., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia -
traumatológia zo dňa 28.9.2008 vyplýva, že celková výška bodového hodnotenia za bolesť stanovená

MUDr.B. bola 1.360 bodov, pričom túto navýšil na dvojnásobok údajne podľa § 9 ods.6 pre súbeh
dôvodov podľa odstavca 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. Výška bodového ohodnotenia bolestného znalcom
MUDr.V. predstavuje 1.141,66 bodov, pričom zároveň znalec poznamenáva, že MUDr.B. nijako
neodôvodnil navýšenie základnej sadzby za bolestné na dvojnásobok, čo ako znalec mal urobiť, nie je
možné urobiť tak, že sa navýši celá hodnota na dvojnásobok, tú musia jednotlivé diagnózy spĺňať určité

kritériá. Súdny znalec MUDr. V. navrhol u položky 46 navýšiť bodové hodnotenie o polovicu teda o 75
bodov na spolu 225 bodov a u položky 2 o 22,5 boda teda spolu za 45 bodov a po tomto zvýšení určil
bolestné počtom bodov 1 239,16.

Podľa znalca celková výška sťaženia spoločenského uplatnenia je 4 100 bodov a znalec navrhol
podobne ako znalec MUDr. M. B. navýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia na dvojnásobok a to pre vek, kedy utrpel úraz, zdravotný stav a tiež stratu možnosti uplatniť
sa v živote a v spoločnosti. Znalec uviedol, že žalobca sa od doby úrazu lieči psychiatrom, v popredí
jeho ťažkostí je strach, obavy, zvýšená dráždivosť, afektívna labilita, toto si vyžadujú trvalú psychiatrickú
liečbu,tentostavsamôžezlepšovaťizhoršovať,tedamôžekolísať,jepretonutnépsychiatrickévedenie,
ktoré adekvátne bude reagovať na momentálny stav. Znalec uviedol, že výšku bodového hodnotenia v

položke 254 .......... konzultovať so znalkyňou v odbore psychiatria MUDr.F. a tá na základe predloženejdokumentácie konštatovala, že liečba bola adekvátna a aj doporučená výška bodového ohodnotenia je
primeraná.Ajvprípade,žebyjunebolhodnotilodborníknebolaprekročenávýškabodovéhohodnotenia,
takže nedošlo k porušeniu zásad bodového ohodnotenia, ale zároveň uviedol, že je vhodné, aby

psychiatrické diagnózy posudzoval odborník v tomto odbore.

Žalovaný v 2/ rade sa k tomuto znaleckému posudku nevyjadril, žalobca vo vyjadrení k znaleckému
posudku uviedol, že pokiaľ ide o bodové ohodnotenie, toto je mierne nižšie, tak ohľadne bolestného ako
aj sťaženia spoločenského uplatnenia a navrhol vypočuť znalca B..

Žalovaný v 1/ rade v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že so závermi sa stotožňuje
pokiaľ ide o výšku bodového hodnotenia v časti bolestného na 1.239,36 bodov ako aj v časti

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.150 bodov a nestotožňuje sa však so záverom ohľadne
položky 254-vážne duševné poruchy pri iných ťažkých poraneniach okrem poranenia hlavy s bodovým
ohodnotením 780 bodov, pretože stanovenie bodového ohodnotenia ohľadne tejto položky prislúcha
jedine znalcovi z odboru psychiatria. Žalovaný zároveň namieta použitie ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona
č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že toto nemá oporu v prevedenom znaleckom dokazovaní a žalovaný

ho považuje za neprimeraný, uvádza, že zo strany žalobcu nebolo preukázané naplnenie znakov, na
základe ktorých by bolo možné prípad žalobcu považovať za prípad hodný osobitného zreteľa, a teda
akceptovať jeho návrh na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Zo znaleckého posudku č. 1/2010 znalkyne MUDr.M. M. odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria zo dňa 6.2.2010 vyplýva, že znalkyňa ohodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia

vzhľadom na závažnosť a trvalosť poruchy 780 bodmi, zároveň navrhla zvýšiť bodové hodnotenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok a to pre vek, kedy úraz utrpel a stratil možnosť
uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Znalkyňa ďalej uvádza, že po utrpení ťažkého úrazu dňa 17.8.2004
došlo k závažným telesným a psychiatrickým poruchám, u poškodeného sú jednoznačne potvrdené
závažné a ťažké poranenia s trvalými telesnými následkami, ktoré posudzovaného značne obmedzujú

a zhoršujú jeho kvalitu jeho života, v niektorých prípadoch až znemožňujú k samostatnému fungovaniu.
V roku 2001 v dôsledku úrazu utrpel úraz ľavého oka, iné telesné ani psychické ochorenia či poruchy
u posudzovaného do nehody 17.8.2004 neboli zistené, od úrazu sa lieči na neurológii, ortopédii, očnej
ambulancii, urológii a psychiatrii. Poškodený pracoval na železnici, neskôr na poľnohospodárstve v
rôznych robotníckych profesiách, bol zručný, robil v trvalom pracovnom pomere ale stále aj niečo

brigádnicky, aj po úraze v roku 2001 pracoval naplno v živočíšnej výrobe ako ošetrovateľ dobytka,
opravoval stroje a iné rôzne práce, od úrazu je invalidným dôchodcom, odkázaným na vozík, je nevidiaci,
stará sa oňho manželka, ktorá je jeho opatrovníčka, pre alkohol vážne problémy nemal. Do práce chodil,
v práci nepil, ale ráno znova išiel do práce. U poškodeného nezistila znalkyňa duševnú chorobu. Po
emočnej stránke sú uňho prítomné dysforické rozlady až depresívna nálada, s pesimistickým pohľadom

do budúcnosti, obavy, úzkosť, ktorá následne vyvoláva až obsedantnosť v myslení, je zvýšene dráždivý,
impulzívny,jeuňhozníženésebaovládanie.Upoškodenéhodošlovdôsledkuúrazukvýraznýmzmenám
(telesné poškodenia a následné sociálne fungovanie), ktoré závažne poškodili jeho duševný stav a z
hľadiskaposúdeniatrvalýchpsychickýchnásledkovdošlokzmenevplyvomúrazuvrodinnom,osobnom,
pracovnom a spoločenskom živote posudzovaného. V rodinnom živote si plnil úlohu otca a manželka,

teraz je na vozíku, o ktorého sa stará manželka a deti. Žijú manželský sexuálny život, ktorý teraz nie
je plnohodnotný. V pracovnom živote bol zručný, pracoval brigádnicky, teraz je invalidný dôchodca
odkázaný iba na dôchodok. V spoločenskom živote hral futbal, chodil tancovať, mal záujmy, teraz je
na vozíku a tieto aktivity nie je schopný robiť. Zároveň aj záujmy, ktoré mal k zvieratám rovnako ako
jeho deti, pre jeho dráždivosť, znížené sebaovládanie, rozladenosť sa museli aj synovia týchto aktivít

vzdať, nakoľko ich škrekot mu spôsoboval stres. Poškodený sa uzatvára, odmieta, aby ho ľudia videli na
vozíku, má strach ak deti nie sú doma hneď po škole, má strach, že sa im niečo stane a takto zmenou
svojho myslenia a správania obmedzuje život celej rodine. Tieto zmeny sa postupne podieľali na zmene
návykových vzorcov správania s následnou organickou zmenou osobnosti. Úraz u žalobcu zanechal
závažné trvalé následky z hľadiska duševného zdravia a to organický psychosyndróm, postkomočný,

organickú afektívnu poruchu a organickú poruchu osobnosti. Pred úrazom sa žalobca nikdy na
psychiatrii neliečil, nikdy neužíval psychofarmaká, a od úrazu užíva psychofarmakologickú liečbu a lieči
sa na psychiatrickej ambulancii, efekt liečby je značne ovplyvnený aj telesnými ťažkosťami, celkovou
životnou situáciou a sociálnymi dôsledkami. Žalobca na ambulanciu dochádza, liečbu akceptuje, čo jepozitívum, nakoľko ide o človeka, ktorý sa z plného zdravia dostáva na vozík, je slepý a psychicky to
ťažko znáša. V jeho psychickom stave nedošlo k reverzibilným zmenám, došlo vzhľadom k závažnosti
úrazu k organickému poškodeniu s psychickými prejavmi, ktoré sú trvalé. Poškodený nie je schopný

trvalejšej cieľavedomej činnosti, je uňho prítomná nestála, menlivá povaha, podráždenosť, impulzívnosť,
znížené sebaovládanie, zmeny v myslení, zmeny v sexuálnom živote a prognóza vývoja psychického
stavu je neistá, je potrebná spolupráca s rodinou, ktorá je jeho značnou oporou vzhľadom aj k telesnému
postihu. U žalobcu došlo k psychickej poruche trvalého charakteru čo má vplyv na kvalitu jeho života v
pracovnom, osobnom i spoločenskom zaradení.

Žalovaný v 2/ rade sa k znaleckému posudku nevyjadril, žalovaný v 1/ rade sa so závermi znaleckého
posudku stotožnil pokiaľ ide o bodové ohodnotenie, poukázal však na skutočnosť, že žalobca
nepreukázal naplnenie základných predpokladov posudzovania danej právnej veci ako prípadu hodného
osobitného zreteľa a navrhol, aby súd po preskúmaní celej veci stanovil mieru spoluzavinenia žalobcu
v rozsahu 50 až 70 %.

Žalobca tak isto so znaleckým posudkom znalkyne súhlasil a poukázal, že 29.12.2009 utrpel malú

mozgovú príhodu, bol hospitalizovaný v NsP Trebišov na neurgologickom oddelení do 5.1.2010, čo
vyplýva z priloženej prepúšťacej správy a tak isto bola predložená žalobcom správa z psychiatrickej
ambulancie z 13.1.2010, kde je konštatovaná nová diagnóza a to iné špecifikované psychické poruchy
zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou ako aj iný mozgový infarkt.

Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že prvý domáci úraz utrpel v roku 2001, po ktorom videl čiastočne a to

iba jedným okom, pred úrazom v roku 2004 spôsobeným dopravnou nehodou nemal žiadne zdravotné
potiaže, bol v normálnej fyzickej kondícii, po utrpenom úraze sa jeho stav úplne zmenil, je na invalidnom
vozíku, úplne slepý, nemôže vykonávať základné životné ani hygienické potreby, pred úrazom viedol
riadny štandardný život občana, chodil do mesta, pripravoval sa s deťmi do školy, pracoval na dvore,
staral sa o domáce zvieratstvo, po utrpení úrazu tieto práce absolútne nemôže vykonávať ani vykonávať

už nikdy nebude, už nikdy neuvidí svoje deti, pretože je nepochybné, že v živote už nebude vidieť.
Uviedol, že istý čas pred úrazom s jedným so svojím synov navštevoval futbalový klub v Trebišove kde
syn trénoval, s chlapcami sa doma bežne hral, zahral si s nimi futbal, chodil s nimi na rieku Ondava
na prechádzky, pravidelne na huby a podobne. Uviedol, že sa lieči po psychickej stránke u MUDr.S.,
psychiatrická ambulancia Trebišov a tak isto u psychológa MUDr. G., tak isto v NsP T..

Žalovaný v 2/ rade sa bližšie k predmetu sporu nevyjadril. Žalovaný v 1/ rade v konaní uviedol, že časť
odškodného bola žalobcovi za bolestné vyplatená a domnieva sa, že táto suma je úplne dostatočná
pre žalobcu.

Z výsluchu znalca MUDr.M. B. vyplynulo, že pokiaľ určoval súbeh pri zraneniach, postupoval v zmysle
zákona a v tejto veci ide o čisto medicínsku a nie právnu otázku. Ako znalec a lekár má právo na takéto

posúdenia a na zvýšenie bolestného na túto hranicu teda na dvojnásobok. Znalec dodal, že pokiaľ ide
o jeho osobný názor, chce sa vyjadriť k inflácii a k inflačnému navyšovaniu finančného vyjadrenia za
1 bod, zúčastnil sa porady a podľa inflácie od roku 1989 hodnota jedného boda by mala predstavovať
10 násobok, pričom existujú prekážky iného charakteru, ktoré bránia v takomto určení finančného
vyjadrenia za jeden bod.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

V konaní bolo nepochybne preukázané, že dňa 17.8.2004 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej
žalobca utrpel vážne poranenia. Za tento skutok bol žalovaný v 2/ rade uznaný vinným a odsúdený na
podmienečný trest odňatia slobody, voči ktorému rozsudku ani nepodal odvolanie a tento nadobudol
právoplatnosť.Z vykonaného dokazovania je tak isto zrejmé a to najmä zo znaleckých posudkov aké zranenia pri
nehode žalobca utrpel. Tieto uvedené skutočnosti žalovaní v 1/ ani 2/ rade nenamietali.

Tak isto v konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade uhradil časť škody ohľadne bolestného žalobcovi.

Je zrejmé, že žalobca navrhol žalovanému v 1/ rade, u ktorého bol žalovaný v 2/ rade poistený dohodu
o vyrovnaní, ktorú však žalovaný v 1/ rade neakceptoval.

Vzhľadom k námietkam žalovaného v 1/ rade počas konania súd nariadil znalecké dokazovanie
a boli vypracované dva znalecké posudky jednak MUDr.V., znalcom v odbore zdravotníctva a
farmácie, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý určil v znaleckom posudku bodové ohodnotenie tak v
otázke bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom účastníci konania voči záverom

ohľadne výšky bodov bolestného a uplatnenia spoločenského uplatnenia nemali námietky, so závermi
znaleckého posudku súhlasili až na to, že žalovaný v 1/ rade sa domáhal znaleckého dokazovania
ohľadne položky vážne duševné poruchy a to znalcom z odboru psychiatria. Znaleckým dokazovaním
MUDr. M., znalkyne z odvetvie psychiatrie nedošlo k zásadným zmenám oproti dovtedajšiemu stavu
keď táto podobne ako MUDr.B. a MUDr.V. ohodnotila predmetnú položku 780 bodmi a tak isto navrhla

zvýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok.

Ani voči tomuto znaleckému posudku účastníci konania nemali zásadné námietky pokiaľ ide o výšku
bodového hodnotenia 780 bodov, žalovaný v 1/ rade však neustále ako počas celého konania v
písomnom vyjadrení k znaleckému posudku uviedol, že žalobca nepreukázal naplnenie základných
predpokladov posudzovania danej právnej veci ako prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 5 ods.

5 Zákona č. 437/2004 Z.z.

Súd rozhodol na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.6.2010 v neprítomnosti žalobcu, a žalovaných
v 1/ a 2/ rade pričom žalobca vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu ospravedlnil svoju neprítomnosť na
pojednávaní, neprítomnosť na pojednávaní tak isto ospravedlnil žalovaný v 1/ rade a navrhol, aby súd
rozhodol v jeho neprítomnosti a žalobca sa pojednávania nezúčastnil hoci bol riadne a včas predvolaný.

Podľa § 415 Obč. zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1, ods.3 Obč.zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti; zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 441 Obč. zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 427 ods. 1 Obč.zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovaný v 2/ rade svojím konaním spôsobil žalobcovi
škodu dňa 17.8.2004. Pri dopravnej nehode kedy došlo k stretu jeho vozidla so žalobcom, ktorý viedol

bicykel mu bolo namerané v dychu 2,42 promile alkoholu, poškodenému bolo namerané v dychu 1,55
promile alkoholu. Z uvedeného je zrejmé, že obaja účastníci cestnej premávky porušili právnu povinnosť
keď pred jazdou požili alkoholické nápoje. Z vykonaného dokazovania je zrejmé a nepochybné, že k
existencii škody u žalobcu došlo a tak isto je nepochybná príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vzniknutou škodou. Tak isto je preukázané aj zavinenie zo strany žalovaného v 2/ rade a

to formou nedbanlivosti.Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že boli splnené všetky základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu.

Je zrejmé, že žalobca utrpel dňa 17.8.2004 škodu a to nemajetkovú ujmu, ktorá sa v konečnom dôsledku

prejavuje v bolestnom a v sťažení spoločenského uplatnenia.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1/ rade čiastočne hradil časť bolestného pre žalobcu, pričom
vychádzal ešte zo znaleckého posudku znalkyne MUDr.V. vypracovanej ešte v trestnom konaní sp.zn.
1T/141/2004.

V konaní jediným sporným momentom bola výška bodového ohodnotenia za bolesť poškodeného ako
aj bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Vzhľadom k námietkam žalovaného v 1/ rade súd nariadil vo veci dve znalecké dokazovania a po
ich vykonaní pokiaľ ide o bodové ohodnotenia účastníci konania voči tomu nemali zásadné námietky
s bodovým ohodnotením tak v jednom ako aj druhom znaleckom posudku súhlasili. Po odstránení
námietok znaleckým dokazovaním ohľadne výšky bodového ohodnotenia v bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia jediným sporným momentom zostala otázka či boli naplnené predpoklady

hodné osobitného zreteľa podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č.273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení
ako aj otázka miery spoluzavinenia žalobcu na škode.

Podľa § 5 ods.5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Z rozhodnutia Sociálnej

poisťovneč.6603166515zodňa5.5.2005jenepochybné,žežalobcaboluznanýzaplneinvalidnéhokeď
mu bol priznaný invalidný dôchodok 6.460,-Sk mesačne. Vzhľadom k uvedenému námietka žalovaného
v 1/ rade ohľadne tejto časti je neopodstatnená.

Vzhľadom k uvedenému vychádzajúc z bodového ohodnotenia uvedeného v znaleckých posudkoch
MUDr.V. a MUDr.M. súd pri sťažení spoločenského uplatnenia vychádzal zo sumy 8.300 bodov čo

vo finančnom vyjadrení pri hodnote 316,50 Sk za 1 bod predstavuje sumu 2.626.950,-Sk (87.198,77
eur) a v zmysle § 5 ods. 5 Zákona č. 437/04 Z.z. zvýšil túto sumu o 50 % čo v konečnom dôsledku
predstavuje škodu ohľadne spoločenského uplatnenia vo výške 130.797,15 eur (3.940.425,-Sk). Súd
túto sumu úplne v súlade s návrhom žalobcu znížil o 33 % v dôsledku jeho spoluzavinenia na škode
a ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia zaviazal žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi sumu

87.634,76 eur. Pokiaľ ide o otázku bolestného súd vychádzal zo znaleckého posudku MUDr.V., ktorý
určil bolestné u žalobcu sumou 1.239,16 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje pri hodnote 1
bodu 287,30 Sk sumu 356.010,66 Sk (11.817,39 eur). Z tejto sumy odpočítal sumu rovnajúcu sa podielu
33 % zodpovedajúcemu spoluzavineniu žalobcu teda sumu 117.483,50 Sk a tak isto odpočítal sumu
139.582,-Sk, ktorú už žalovaný v 1/ rade žalobcovi čiastočne uhradil za bolestné a teda výsledná škoda

ohľadne bolestného predstavuje sumu 3.284,38 eur (98.945,14 Sk).

Výška škody, ktorú súd priznal žalobcovi predstavuje sumu 90.919,14 eur.

Keďže sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia sumy 101.973,25 eur (3.072.046,-Sk) a súd mu priznal
náhradu škody vo výške 90.919,14 eur (2.739.030,-Sk), návrh žalobcu v prevyšujúcej časti o zaplatenie
11.054,11 eur (333.016,-Sk) ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 15 odsek 1 Zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na návrh škody priamo
proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia súd zaviazal na náhradu škody žalovaného v 1/ rade
ako poisťovateľa a voči žalovanému v 2/ rade návrh zamietol.

Pokiaľ ide o otázku zavinenia poškodeného je zrejmé, že žalobca si uvedomuje svoj podiel na zavinení

vlastnej škody,čo preukázal už v návrhu tým, že žiadal v dôsledku vlastného zavinenia znížiť náhradu
škody o približne 1/3 presne o 33 %. Žalovaný v 1/ rade namietal vzhľadom k okolnostiam, za ktorých
došlo k úrazu žalobcu určiť podiel na zavinení u žalobcu v rozsahu 50 - 70 %. Súd je názoru, že podiel
na spoluzavinení škody na strane žalovaného vo výške 33 % je akceptovateľný. Súd sa domnieva, že
nemožno pri vychádzaní miery spoluzodpovednosti poškodeného paušálne a generálne vychádzať zo
skutočnosti, že k vzniku škody došlo zrušením právnej povinnosti tak cyklistu ako aj osoby, ktorá viedla

osobné motorové vozidlo, súd je názoru, že nemožno túto mieru určiť jednoducho matematicky 50 : 50
percentám. Súd je názoru, že nepochybne treba pri určení miery účasti žalobcu na spôsobenej škode
vychádzať z osobitného charakteru prevádzky dopravných prostriedkov.

Z hľadiska bezpečnosti a rizika je osoba jazdiaca na bicykli oproti osobe vedúcej motorové vozidlo
v zjavnej nevýhode a z tohto pohľadu nemožno chápať takýchto účastníkov cestnej premávky ako

rovnocenných. Vzhľadom k uvedenému súd sa domnieva, že podiel miery účasti žalobcu na spôsobenej
škode možno kvantifikovať mierou jeho účasti vo výške 33 %.

Súd žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal, pretože tento sa nedomáhal náhrady trov v
konaní a trovy konania mu ani nevznikli.

Pokiaľ ide o trovy ďalších účastníkov, súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142

ods. 3 O.s.p. keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a od úvahy súdu.

Úspešný žalobca pri uplatňovaní svojho práva pred súdom účelne vynaložil trovy konania predstavujúce
trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobcu vykonal v konaní 7 úkonov právnej pomoci a
to prevzatie veci a príprava, podanie návrhu na súd, účasť na pojednávaniach v dňoch 8.3.2007,
22.11.2007, 10.6.2010 a písomné stanoviská k znaleckým posudkom MUDr.V. a MUDr.M., pričom ku

všetkým týmto právnym úkonom patrí aj réžijný paušál.

Vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu vo výške 101.972,25 eur predstavuje odmena za 1 úkon právnej
pomoci podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. výšku 625,71 eur (18.850,-Sk) keďže však
právny zástupca žalobcu sa domáhal odmeny za 1 úkon vo výške 599,17 eur priznal mu odmenu za
nim uplatnenú výšku a to za 7 úkonov po 599,17 eur čo predstavuje 4.194,14 eru. Na réžijnom paušáli

patrí právnemu zástupcovi za prvé dva úkony po 5,44 eur, za 3. a 4. úkon právnej pomoci po 5,90 eur,
za 5.úkon právnej pomoci patrí réžijný paušál 6,30 eur a za posledné 2 úkony patria réžijné paušály
po 7,21 eur, spolu za réžijný paušál patrí 43,40 eur a spolu trovy právneho zastupovania predstavujú
4.237,59 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach.