Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 10, 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 17C/692/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104141773
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ks v ba
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1104141773.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a člcnov scnátu
JUDr. Magdalčny Florekovcj aJUDr. Blanky Podmajcrskej v právncj vcci navrhovateľa : Y.. Y. X., bytom
W., W. XX, Exekútorský úrad Košice I, Košicc, Kmcťova 27, zastúpený JUDr. Romanom Hošovským,
advokálom, Bratislava, Na Vŕšku 2, proti odporcovi : Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody, na odvolanie navrhovatcľa i odpoicu

proti ro/sudku Okresného si'idu Bratislava I zo dňa 5. 3. 2008 č.k. 17C 692/2004 - 346, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e takto :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.306.079,30 € s 9 % úrokom z omeškania od 6.
9. 2004 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 53.411,13 € k rukám
JUDr. Romana Hošovského, advokáta v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatil' navrhovateľovi sumu vo
výške 44.363.690,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 6. 11. 2004 do zaplatenia
a náhradu trov konania 763.531,50,- Sk. Vo zvyšku (navrhovateľ uplatňoval náhradu škody celkom vo
výške 60.762.715,50,- Sk s úrokom z omeškania) návrh navrhovateľa zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ svoj nárok uplatňoval titulom náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969
Zb. za čas od 1. 9. 2000 do 1. 2. 2004 celkom vo výške 60.762.715,50,-Sk s úrokom z omeškania.
Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh tým, že odporca zodpovcda za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím vyšetrovateľa Okresného úradu vyšctrovania PZ v Martinc uzncsením z 28. 8. 2000, ČVS
OU V 23/20 2000, ktorým bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanic a vznesené obvinenie pre
trcstný čin zncužívania právomoci verejnčho čmiteľa a spod obžaloby ktorého bol rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 7. 2. 2003 pod sp. zn. 2T 57/02 právoplalnc oslobodcný, ako aj ľozhodnutím

vyšctrovateľa Okrcsného úradu vyšetrovania PZ vo Zvolcne uznesením zo dňa 17. 4. 2001. ČVS OUV
293/10 ZV 99, ktorým bolo začaté trcstnc stíhanie a vzncsenc obvincnie proti navrhovateľovi pre trcstný
čin zncužívania právomoci vcrejného čmitcľa, ktoré bolo uznesením zo dňa 25. 3. 2004 právoplatne
zastavcné.
Nesprávncho úradného postupu sa mal odporca dopustiť tým, že minister spravodlivosli SR ľozhodnutím
zo dňa 2. 10. 2001 s účinnosťou od 20. 9. 2001 pozastavil navrhovateľovi výkon exekútorskčho úradu až

do právoplatného rozhodnutia, ktorým skončí trestné konanie spolu s opravnym ľozhodnutím zo dňa 14.
12. 2001 a ktoró zaslal 3. 10. 2001 všctkým predsedom kiajských súdov a Slovenskej komorc cxckútoľov
napncktomu,žcrozhodnuticnenadobudlopnhoplatnosť,čokonštatovalajNajvyššísúdSRakodovolacísúd rozsudkom z 11. 6. 2003. sp. zn. M -Sždov 7/03. z dôvodu, že minister spravodlivosti SR doteraz
nerozhodol o rozklade podanom navrhovateľom.
Navrhovateľ výšku škody preukazoval znaleckým posudkom N.. W. L. č. 1/2004 zo dňa 20. 4. 2004.

Podľa závcrov uvcdcného znaleckého posudku oproti rokom 1996 1999 došlo u navrhovatcľa \r rokoch
2000 2003 k poklesu klicntov a vynosov z cxckučncj činnosli; navrhovateľ k 1. 1. 2003 prepustil všetkých
svojich zamestnancov, ktorým zárovcň vyplatil odstupnc. V zmyslc znalcckého posudku si navrhovatcľ
uplalňoval nálnadu škody, pozostávajúcu z : 1/ vyplateného odslupného v sume 249.670,- Sk, o ktorú
sa jeho majetok zmcnšil. 2/ odmeny vyplatencj svojniu zástupcovi v sumc 850.793,- Sk, 3/ ušlý zisk

v sumc 1.652.902,- Sk mcsačnc ako výšku príjmu, ktorú ncmohol v dôslcdku pozastavcnia činnosti
exekútorského úradu dosiahnuť, 4/ ušlý úrok 6.556,50,- Sk mesačne z vkladu vo výškc mesačného
ušlého zárobku za obdobic od 1. 9. 2000 do 1. 2. 2004, keď navrhovateľ nemohol zhodnotiť očakávané
finančné prostriedky z príjmov, 5/ ďalší ušlý zisk v sume 990,40,- Sk mesačne ako ušlý úrok z vkladu vo
výške vyplateného odstupného, za 13 mesiacov a napokon 6/ náhradu trov obhajoby v sume 21.706,- Sk
a náhradu vlastných nákladov vo výške 65.457,70.- Sk, ktoré vynaložil v súvislosti s trestným konaním.

Súd prvého stupňa v danej právnej veci právoplatným medzitýmnym rozsudkom č.k. 1 7C 692'04 103
zo dňa 26. 10. 2005 rozhodol, že je daná z.odpovcdnost1 odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľovi
jednak nezákonnými rozhodnutiami (uznesenia OÚV PZ v Martine zo dňa 28. 8. 2000 a OUV PZ
\o Zvolene zo dňa 17. 4. 2001), ktorými bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči
osobe navrhovateľa pre podozrenia z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa ( uvedené

uzneseniabolivdôsledkuichnezákonnostizrušenéoslobodenímspodobžalobyazastavenímtrestného
stíhania ) a tiež nesprávnym úradným postupom odporcu. tým. že rozhodnutie ministra zo dňa 2. 10.
2001 o pozastavení exekútorského úradu navrhovateľa oznámil svojím prípisom zo dňa 3. 10. 2001
jednotlivým predsedom krajských súdov a Slovenskej komore exekútorov.
Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v priamej príčinnej súvislosti s

nesprávnym úradným postupom odporcu ( predčasné oznámenie pozastavenia exekútorskej činnosti
navrhovateľa súdom a Slovenskej komore exekútorov ) došlo ku vzniku škody vo Ibrme ušlého zárobku,
ktorý navrhovaleľ nemohol dosiahnuť z exekučnej činnosti. Prvostupňový súd ustálil počiatok vzniku
tohto protiprávneho vzťahu dňom 8. 10. 2001, kedy oznámenie o pozastavení činnosti malo nadobudnúť
účinky. V konaní ncbolo preukázané, že by bolo doľučcné na súdy, rcsp. komoru skôr než 8. 10.

2001. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, že v období od 20. 9. 2001 do 7. 10. 2001 neboli súdy
o pozastavení činnosti navrhovateľa upovedomené a navrhovateľ ju dovtedy aj reálnc vykonával. K
ustanoveniu zástupcu navrhovateľovi Slovenskou komorou exekútorov došlo tiež až dňom 9. 10. 2001.
Protiprávnystavpretrvávalaždooznámeniazodňa12.12.2003,ktorýmodporcazaslalkrajskýmsúdom
právoplatné oslobodzujúce rozhodnutie. Ked'že v konaní nebolo preukázané, kedy došlo k rozposlaniu

tohto oznámenia na krajské súdy, ustálil súd prvého stupňa, že k ukončeni protiprávneho stavu došlo
dňom ku koncu tohto mesiaca, t.j. 31. 12. 2003. Prvostupňový súd nezistil, že by v priamej príčinnej
súvislosti s trestným stíhaním navrhovateľa došlo k strate na zárobku už ku dňu 1. 9. 2000, ktoré mu
samo osebe v pokračovaní exekučnej činnosti nebránilo.
V prípade nároku na náhradu straty na zárobku ( 1 ) súd prvého stupňa vychádzal z priemerného príjmu

navrhovateľa pred vznikom škodnej udalosti zjeho pravidelne sa opakujúcich exekučných prípadov,
ktoré od neho bolo možné očakávať pri obvyklom chode exekučnej činnosti, nebyť škodnej udalosti.
Navrhovateľ predložil znalecký posudok č. 1/2004, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru ekonomika a
podnikanie, odvetvie daňovníctvo. Znalkyňa vypočítala ušlý zárobok ako rozdiel priemernej mesačnej
tržby v období do 8. 10. 2001 s premennou mesačnou tržbou v období nasledujúcom do 31. 12. 2003.

Prvostupňový súd vzal uvedený znalecký posudok za základ svojho rozhodovania a navrhovatcľovi
pnznal ušlý zárobok za obdobie od 8.10.2001 do 3 1. 12. 2003 vo výške 1.652.902,-Sk mesačne. V
tejto súvislosti nevyhovel náviiiu odporcu na doplnenie dokazovania prcdložením daňových priznaní za
cclé ro/.hodné obdobie trvania protiprávneho slavu, nakoľko tieto slúžia len na poľovnaiuc príjmov a
výdavkov navrhovateľa pre daňové potreby na stanovenie základu dane.

Navrhovateľovi taktiež ušiel zisk tým, že celú dobu trvania protiprávneho slavu nemohol nakladať so
svojím ušlým zárobkom v sume 1.652.902,- Sk mesačne, keď by dosiahol uložením týchto prostriedkov
na terminovaných vkladoch na zriadených účtoch ušlý úrok (2). Výnos z úrokov z týchto peňazí bol
znaleckým posudkom ustálený vo výške 6.556,50 Sk za mesiac.
Následne súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie ušlého

zárobku a z neho vyplývajúceho ušlého zisku v celkovej sume 1.659.458,50 Sk mesačne, t.j. za 16
( celkovo 23 ) pracovných dní v mesiaci 10/2001 v sume 1.154,406,-Sk a za 2 mesiace 11,12/2001, za
rok 2002 a 2003 ( spolu 26 mesiacov ), v sume 43.145.921,- Sk, spolu 44.300.327,- Sk.Prvostupňovýsúdnepriznalnavrhovateľovinároknanáhraduškodyvsume850.793,-Sk,predstavujúcu
odmenu jeho zástupcu ( 3 ), zastupujúceho navrhovateľa počas pozastavenia výkonu exekútorskej
činnosti, ktorý nárok síce vyhodnotil ako opodstatnený, ked'že však odmenu 850.793,- Sk navrhovateľ

zástupcovi nezaplatil, škoda navrhovateľovi ešte nevznikla a nárok navrhovateľa v tejto časti posúdil
ako predčasný.
Pokiaľ ide o náhradu škody, pozostávajúce) z odstupného ( 4 ), ktoré navrhovateľ musel vyplatiť svopm
zamcstnancom v celkovej výške 249.670,- Sk v súvislosti s ich nadbytočnosťoti v dôslcdku pozastavenia
exekútorskejčinnostiaušlýziskvsume990,40Skmesačne(5).vpodobcušlýcbúrokovzvkladov,ktorč

by mu lakto uložcné pcňažné prostriedky prinicsli na tennínovaných vkladoch. Pokiaľ ide o odstupné,
prvostupňový sikt z doliôd o skončení pracovnčho pomcru dotknutých 12 pracovníkov zistil, žc so
všetkými pracovníkmi okrem Y. R. bol pracovný pomer skončený dohodou ku dňu 31. 12. 2002 podľa
§ 63 ods. 1 písm. a/ Zák. práce. Vzhľadom na tcnto skutkovo vymedzený dôvod skončcnia pracovného
pomcľii nic jc daná príčinná súvislosť mcdz.i nczákonnými rozhodnutiami ani nesprávnym úradným
postupom odporcu a vyplatením odstupného z takto vyniedzených dôvodov. U pracovníka Y. R..H.

ncbolo prcuká/ané v konaní ľozhodnutic navrhovateľa ako zamcstnávatcľa o rcorganizačných zmenácb
( znížcnic stavu zamcstnancov za účclom zvýšenia eíektívnosti práce ) v priamej príčinnej súvislosti s
oznámcním o pozastavem exekúlorskej činnosti s účinnosťou od 8. 10. 2001 či s vydaním nezákonných
rozhodnutí.
V súvislosti s trestným stíhaním, ktoré bolo ukončené oslobodením navrhovateľa z obžaloby ( rozsudok

Okresnélio súdu Bratislava III zo dňa 7. 2. 2003 sp. zn. 2T 57/02 ), ako a| ľozhodnutím vyšetrovatcľa
Uradu justičncj a kriminálne) polície PZ vo Zvolene sp. zn. ČVS-OUV-226/10-ZV-2002 zo dňa 25.
3. 2004, ktorým bolo začaté trestné stíhanie právoplatne zastavené. vznikol navrhovateľovi nárok na
náhradu škody v podobe trov obhajoby v sume 21.706,- Sk a náhrada vlastných nákladov navrhovateľa
( 6 ) spojených s trestným konaním. ktoré navrhovateľ vyčíslil sumou 65.456,70 Sk, z ktorých ako

odôvodnené vyhodnotil prvostupňový súd náklady vo výške 41.656,70 Sk, keď v plnom rozsahu priznal
vyúčtované cestovné náklady osobným motorovým vozidlom za účasť na úkonoch trestného konania
podľa zákona o cestovných náhradách, stratu na zárobku v sume 2.250,- Sk za účasť na úkonoch dňa
18. 9. 2000, 25. 5. 2001, 25. 6. 2001; za ďalšie úkony 17. 1. 2003 a 7. 2. 2003 súd stratu na zárobku
v sume po 9.000,- Sk nepriznal v dôsledku pozastavenia výkonu činnosti, keď navrhovateľa zastupoval

jeho zástupca; za účasť na pojednávaniach na Okresnom súde Bratislava III v dňoch 17. 1. 2003 a 7.
2. 2003 ( piatok ) súd priznal ako účelne vynaložené náklady za ubytovanie v sume 7.000,- Sk za dni
17. 1. a 16. 1. 2003 ( nie aj za 15.1. 2003 - streda ) a v sume 5.800,- Sk za dni 7. 2. a 6. 2. 2003 (nie
za 5. 2. 2003 stredu).
Pretože odporca sa s plnením dostal do omcškania, kccľ neplnil ani po uplynutí 6 mesiacov od podania

návrhu na predbežné prerokovanie nároku navrhovaleľa dňa 4. 5. 2004; súd zaviazal odporcu podľa ^
517 ods. 1, 2 Obč.zák. na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade so žalobným návrhom od 6. 11. 2004.
Po právnej stránke oprel prvostupňový súd svoje rozhodnutie o § 21 z.ák.č. 58/1969 Zb., § 442 ods.
1. íj 445 Obč.zák.
O Irovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi pnznal

nahradu trov konania v pomernej časti podľa úspechu vo veci. Navrhovateľovi vznikol nárok na
nahradu trov konania \J časti priznanej istiny v sume 44.363.690,- Sk, čo z celkovej uplatnenej sumy
60.762.715,50 Sk úspech navrhovateľa v pomere 73 % oproti úspechu odporcu v sume 16.399.025,50
Sk, v ktorej bol návrh zamietnutý, čo činí 27 % k celku. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu
trov konania v časti úspechu vo veci samej 73 %, po odpočítaní čiastočného úspechu odporcu v časti

27 %, čo činí konečný úspech navrhovatcľa 46 % zo sumy 1.598.851,20 Sk. čo predslavuje sumu
735.471,50 Sk. Súd
prvéhostupňaďalejpriznalnavrhovateľoviliotovévýdavky,atostralunazárobku,výdavkynaubytovanic
a cestovne výdavky. ktoré mu vznik súčasťou na pojednávaniach / miesta bydliska Košice do Bratislavy.
Za opodstatnené uznal hotové výdavky navrhovatcľa v sume 61.001,- Sk, z ktoľých mu pnznal pomcnu'i

časť 46 % vo výškc 28.0()0,- Sk.
Uvedcný rozsudok súdu prvčho stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaníni navrhovatcľ (v časti
zamietajúceho výroku) i odporca ( proti celému vyhovu]úcemu výroku ).
Navľhovalcľ vo svojom odvolaní ncsúhlasil so závcrom prvostupňového súdu, žc v priamej príčinncj
súvislosti s trestným stíhaním jeho osoby nedošlo k strate na jeho zárobku už ku dňu 1. 9. 2001.

Súd prvého stupňa bližšic nezdôvodnil svoj závcr, prečo pn náhrade škody títulom straty na zárobku
nevychádzal z dátumu nezákonných uznesení vyšetrovateľov o trestnom stíhaní navrhovateľa zo dňa
28. 8. 2000 ( PZ v Martine ) resp. 17. 4. 2001 ( PZ Zvolen ), čo robí rozsudok prvoslupňového súdii v tcjto
časti nepreskúmateľným. Tcnto závcr prvostupňového súdu je v rozpore s právoplatným medzitýmnymrozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 26. 10. 2006 č.k. 1 7C 692/2004 103, ktorým súd prvčlio
stupňa vyslovil, žeje daná zodpovcdnosť odporcu za škodu spôsobenú nielen nesprávnym úradným
postupom ale aj jcho nczákonným rozhodnutím. Z uvcdeného mcdzitýmneho rozsudku d'alcj plynic,

že týnilo nezakonným ľozhodnutím jc začalic trestnčho stíhania a stíhanic naviiiovaleľa Liznesením
vyšctrovateľa PZ v Martine zo dňa 28. 8. 2000 a uznesením vyšetrovateľa PZ vo Zvolcnc /.o dňa
17. 4. 2001. V prvom prípade bol navrhovatcľ spod obžaloby oslobodcný rozsudkom zo dňa 7. 2.
2003, v druhom prípade vyšetrovateľ trestné stíhanie proti nemu zastavil uzncscníni zo dňa 25. 3.
2004. Trestné stíhanie bolo dôvodom nczákonného pozastavcnia exckučnej činnosti navrhovateľa. Už

začatie trestnébo stíhania voči navrhovateľovi vyvolalo početnú medializáciu prípadu v celoštátnej tlači,
rozhlasc a telcvízii. V dôslcdku Iľcstného stíbania navrhovatcľa s ním ukončili spoluprácu také subjckly
ako Všeobecná úverová banka, sociálne poisťovne a pod. Už v dôsledku toho došlo v roku 2000, l.j.
v čase po začatí pľvého trestného stíhania navrhovalcľa k výraznčmu poklesu nápadu cxekučných
vecí navrhovateľa. Podľa štatistického prehľadu založeného v spisc v roku 2000 predstavoval nápad
exekučných vecí 2.649 vecí, kým eštc v roku 1999 to bolo 6.017 vccí; v roku 2001 počet 1.041 vecí. V

súvislosti s trcstným slíhaním došlo aj k výraznému poklesu príjmov z exekučnej činnosti v roku 1999
predstavoval celkový príjetn navrhovateľa 23.988.688.- Sk. v roku 2000 18.768.207,- Sk a v roku 2001
10.750.962,- Sk.
Navrhovaleľ nesúblasil ani s nepnznaním mu náhrady škody z litulu vyplateiiĽho odstupncho v decembn
2002 vo výške 249.670,- Sk a z titulu úroku z vkladu vo výške vyplateného odstupného 990,40 Sk

mcsačne. Navrhovateľ argumentoval lým, že nebyť nczákonných ľozhodnutí a postupov, nczanikla by
jcboúčasťvpoistení,nebolabyvzniklasituácia,žemuselvdôsledkuznemožneniainuvýkonuexekučnej
činnosti ukončiť pracovný pomcr s nadbytočnými zaniestnancami.
Navrbovateľ žiadal \r ním napadnutej časti ľozsudok súdu prvébo stupňa znieniť lak, že odvolací súd
jolio návrhu vyhovic.

Odporca napadol rozsudok prvostupňovóho súdu v časli, v ktorcj bolo návrhu navrhovateľa vyhovené; v
ním napadnutej časti navrhoval rozsudok súdu prvóho stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšic konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdcnic veci a nevykonanie ďalších dôkazov.
Nesúhlasil s tým, že súd prvého stupňa svoje závery založilo na znaleckom posudku I.. W. L. zo dňa
20. 4. 2004, ani s týni, že ncbol dôvod na doplncnic dokazovama prcdložením daňových priznaní

navrhovateľa za celé
rozhodné obdobie trvania protiprávneho stavu, s odôvodnením, že tieto slúžia len na poľovnanic príjmov
a výdavkov navrhovatcľa prc daňové potrcby. Odporca v tcjlo súvislosli poukazoval na to. žc podľa
ustálenej praxe súdov SR, vrátanc rozhodnutí NS SR, vo vcciach škôd v podnikateľskej sfčrc, kam patrí
aj navrhovatcľ, sa skutoČná škoda na ušlom príjme poškodcnóho podnikatcľa zisfujc porovnaním jcho

príjmov z obdobia jcdncho roka prcd škodnou udalosťou podľa daňových priznaní s porovnaním jeho
príjmov počas škodnej udalosti a naslcdným vyčíslením rozdiclov podľa priamych zistcní súdov. Odporca
opakovanc v odvolaní namictol ncspôsobilosť a zaujatosť znalkyne N.. W. L., prcdmetný znalccky
posudokodporcanamictol.poukazujúcnato,žcposudzovanictakcjzložitcjprávncjproblematiky.akoujc
cxistencia a rozsah skutočncj škody ( až na výnimky škody z titulu bolcstncho a sťaženia spoločenského

uplatncnia ) patrí súdu a sudcom, ako je zaužívanou praxou \j lustícii SR. Za ďalší fatálny omyl posudku
N.. L. označil odporca skutočnosť, že 7. titulu ušlého zisku pnznala navrhovateľovi mesačnú náliradu
po 6.556,50 Sk na tom základe, žc by si navrhovateľ ušlý príjcm z podnikateľskcj činnosli mohol uložiť
na termínovaný vklad s výhodnými úrokmi. Navrhovatcľ v konaní neprcukázal, žc by prcd škodnou
udalosťou ukladal pcniazc zo zisku na výhodnc termínovanč účly. Poukaz súdu na „obvyklý spôsob

hospodárenia" a na „nonnálne okolnosti" jc naivným výmyslom znalkyne a právnym omylom súdu.
K posudku N.. L. odporca dodal, že sĽid prvého stupňa z neho vychadzal, Icbo ho považoval za
správny, zárovcň však sĽid ncpriznal navrhovatcľovi náhradu škody za odmenu pre jeho zástupcu a v
podobe odstupného, keď v tejto časti bol posudok ncspľávny, číni sťid rcparoval určitú časť pochybení
znalkyne. Týmto postupom však súd prvého stupňa negoval svoju konštrukciu o správnosti predmctného

znalcckého posudku.
Odporca považuje závery súdu prvcho stupňa za nesprávnc právnc posúdcnic vcci; nevykonanie
navrhovaných dôkazov za nezistenie ľozhodujúcich skutočností a nezistenie skutkovóbo sta\ u veci, čo
bľánilo spravodlivénm ľozhodnutiu vo vcci a čím bola zároveíí odporcovi odňatá možnosť konať pred
súdom.

Na (xlvolainc odporcu sa písomnc vyjadril navrliovatcľ tak, že označil útoky odporcu proti znalkyni
Ing. Kataríne Puchej a proti ncniu za neodôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na to, žc N.. L. je
kvalifíkovanou cxpertkou v oblasti, v ktorcj podávala posudok; za znalkyňu bola menovaná Krajským
súdom v Košiciach pre základný odbor Ekonomika podnikania, odvctvic daňovníctvo, zložila sľub aposlupovala nestrannc, nezaujatc a odbornc. Znalci môžu podával" posudky aj mimo konania pred
súdmi, na základc žiadosti občanov. V súlade so zákonom navrhovatcľ predložil súdu prcdmetný
znalecký posudok, ako spôsobilý dôkazný prostnedok, ktorý súd v súladc so zásadou voľnčho

hodnotcnia dôkazov vybodnotil a do svojho ro/.sudku tcnto záver aj uviedol. Navrhovateľ poukazoval na
to, že odporcom navľho\ any spôsob výpočtu škody na stranc príjmu z cxckučncj, teda podnikatcľskcj
činnosti,jenepoužiteľny.pretožejencspravodlivýanevyjadrujeskutočnýstavveciaškodunavrliovatcľa.
Zdôraznil, žc vjcho prípade nastali pľinajmenšom dve právnc skutočnosti zakladajúcc jelio nárok na
náhradu škody, kcd' prvým je nczákonné začatie trcstncho stíbania a vznesenie ob\incnia vyšctrovateľmi

PZ v Martine a vo Zvolene a druhým nczákonnč mojc pozbavcnic výkonu cxckúlorského úradu. Znalkyňa
pn svojich výpočtoch vzala do úvahy všetky rozhodujĽice ckonomické podklady, ktoré sa premietajú aj
do podkladov pre výpočet danc; vyhodnoco\ala účtovné doklady ( pokladničnc doklady, bankovč výpisy,
odbcratcľskč faktúľy ), daňoxé priznania k DPH. účtovné závicrky, účty hlavnej knihy, súvahy, výkazy
ziskov a stľát. štatistické prehľady a zmluvy o exekučncj činnosti a pod. V tejto súvislosti poukázal na ro/
sudok Najvyššieho si'idu ČR zo dňa 28. 11. 2001 sp. zn. 25Cdo 1920/99, v ktorom sa NS ČR zaoberal

nárokom na náhradu škody, spôsobenej podnikateľovi ľozhodnutím o väzbc podľa zák.č. 58/1969 Zb.
NS ČR konštatujc, že spôsob zisťovania výšky
ušlého zisku zá\'isí v každom jednotlivom prípade na skutkových tvrdcniach poškodeného, ktorými jc
uplatiiciiý nárok na náhradu škody odôvodncný, tcda na tvrdcniach o konkrétnych okolnostiach. z ktorých
dôvodí, žc by v zažalovanom období ( nebyť väzby ) dosiahol pri svojom podnikaní zisk, o ktorý pnšiel.

Význanmé pre vymedzenie nároku môžu byť napr. tvľdcnia o konkrétnych zniluvných vzťahoch, ktorč
mal pre rozhodnú dobu dojcdnané, o pravidelne sa opakujucich obchodných prílcžitostiach, o ktoré v
tej dobe prišiel. a pod.
Prc uľčenie výšky náhrady ušlého zisku v rámci nároku na náhradu škody podľa zák.č. 58/1969
Zb. je tcda ľozhodujúcc zistcnie pnememého zárobku poškodeného prcd vznikom škody, a lo í

v pn'padoch, kcd' pncmcrný zárobok poškodcného, klorý dosahoval pred poškodením, sa určuje
špeciľickým spôsobom. Vychádza sa zásadne zo stavu, aký lu bol pred poškodcním. Y danoni prípade
bolo potrcbnč dokazovanic zamerať k zistcniu príjmov z podmkateľskej čmnosli a nákladov na túto
činnosť vynaložených, a to niclcn z daňových pnznaní, alc tiež v/hľadom k charakteru jcdnotlivých
príjmov a výdajov podľa prvotných účtovných dokladov, údajov v peňažnom denníku a pod. Vyčísliť

pricmerný zárobok pred vznikom škody nemožno íba púhym porovnaním príjmov a výdajov pre
účely daňové alebo účlovné, pretože samotnó zistcnie údajov z daňovčho priznania nie jc jedinou
rozhodujúcoii okolnosťou pre určcnie \'ýšky škody. Daňové priznanie nie je samo osebe dôkazom o
skutočnýcb pľíjmoch a výdavkocb v súvislosti s výkonom obchodnej činnosti podnikaleľa, jc iba jcdnou z
okolností, z ktorých možno vychádzať. Dalšia z významných okolností je charaktcr jednotlivých príjmov

a výdajov uplatnených v pnznaní podľa prvotných účlovných dokladov. príp. inó okolnosti.
N'avľhovatcľ vo vyjadľení dodal, že vyslovcnó závcry nic sú síce plnc aplikovateľné na jeho prípad
nahľady škody, pretožc v prípadc posudzovanom NS ČR poškodený po vzatí do vazby nemal žiadny
príjem, kým vjeho prípade idc o porovnanie stavu pred u po škodovcj udalosti. Aj na jcho piípad však
plne platia závery o tom, že prc určcnie výšky náhrady škody nemožno mechanicky vychádzať zjedmého

dôkazu daňového pnznania alc treba individuálne posudzovať všctky okolnosti majúcc vplyv na výšku
škody. Dodal, žc aj jemu pnsúdená náhrada škody budc podliehal' daííovej povinnosti titulom dane z
príjmov.
Napokon navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v časti týkajúcej sa priznancj náhrady
titulom zhodnotcnia tínančných prostriedkov poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 31. 5. 2005 sp. z.n.

1 Cdo 16/2005, podľa záverov ktorého, keby nebolo vydané nezákonné rozhodnuUe orgánu štátu,
alebo keby nedošlo kjeho nesprávnemu úradnému postupu, poškodený mohol získať úžitky zo svojho
vlastníctva v zmyslc § 123 Obč.zák., ktorými sú nczískané úroky z vkladov v peňažných ústavoch.
Navrhovateľ jc názoru, že to síce nicje podnncnkou tohto jcho nároku, aj tak však dodal, že v znalcckom
posudku sa na viacerých mieslach uvádza, žc mal uzavreté z.mluvy o termínovaných vkladoch s tromi

peňažnýnii ústavmi - HVB, Slovenskou sporitcľňou a lstrobankou.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu ( l.j. vyhovujúci výrok rozsudku, d'alej zamietajúci
výrok rozsudku s vynimkou časti, týkajúcej sa vyplatcnia odmcny zastupujúccmu cxekútoľovi vo výške
850.793,- Sk a s výnimkou nároku na náhradu škody titulom nákladov spojcných s trestným konaníin v
časti presahujúccj priznanú sumu 63.362,70 Sk, a napokon tzv./ávislý výrok o trovách konania ) podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom pojcdnávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). kcď vo veci doplnil
dokazovanie nanadením dokazovania znalcom ( ^ 213 ods. 4 O.s.p.). Odvolací súd na odvolacom
pojcdnávani dňa 10. 12. 2009 za prítomnosti všetkých účastníkov konania vyhovel procesnému návrhunavrhovateľa na zmenu návrhu, v súladc s usl. § 95 ods. 1, 2 v spojcní s § 21 1 ods. 2 a § 216 ods.
1 O.s.p., kcd'žc
v /.myslc ust. ^ 95 ods. 2 O.s.p. výsledky dotera]šicho konania mohli byť podkladom aj prc konanic

o /mcncnom návrhu. Zmcneným ( konečným ) návrhom žiadal navrhovatcľ uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť mu 1.314.794,65 € s 9 % úrokom z omeškania od 6. 11. 2004 do zaplalcnia. kccľ pn taklo
navrhovanej zmcnc žalobného návrhu vychadzal z výsledkov znalcckého dokazovania, nanadeného
odvolacím súdom. Odvolací súd po doplnení dokazovania dospcl k nasledovným závcrom.
Zákon č. 58/1969 Zb. nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Keďžc zákon č.

58/1969 Zb. jc vo vzťahu k Občianskemu zákonníku prcdpisom špcciálnym, ustanovenia Občianskeho
zákonníka sa použijú vtedy, ked' špeciálny zákon nemá vlastnu úpravu.Y pnpadc pojmu škody
a jcj náhrady jc prclo polrcbnč použ.iť usl. § 442 Obč.zák., v zmyslc kloľóho škoda predstavujc
vo všeobecnosti ujmu, ktorá nastala v inajetkovej sfére poškodcncho aje objcktívne vyjadriteľná v
peniazoch. Podľa Občianskcho zakonníka sa uhľadza skutočná škoda a to, čo poškodcnčmu ušlo, t.j.
ušlý zisk ( § 442 ods. 1 ).

V prcdmetnci piávnej vcci vzhľadom na právoplatný mcdzitýmny rozsudok Okrcsného sudu Bratislava I
zo dňa 26. 10. 2005 č.k. 17C 692/2004 -¦ 103, ktorýin súd vyslovil, že je daná zodpovcdnosť odporcu za
škodu spôsobenú navrhovatcľovi nczákonným rozhodnutíin a ncspľávnym úradným postupom orgánov
štátu, zostalo prcdmetom konania posúdcnie výšky navľhovatcľom uplatňovaného nároku na náhradu
škody ( a rozhodnutie o trovách konania ). Súd prvčho slupňa vzal za základ svojho rozhodnutia o výškc

škody spôsobcncj navrhovateľovi. ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, navľhovateľom
pľcdložcný znalccký posudok č. 1 '2004, vypľacovaný na žiadosť navľhovatcľa znalkyňou Ing. Katan'nou
Puchou. znalkyňou z odboru ekonomika a podmkanie, odvetvie daňovníctvo. Prvostupňovy sud dospel
po preskumani postupu znalkync pn vypočtc mesačnej vyšky ušlčho záiobku ( príjmu navrhovateľa z
podnikatcľskej činnosti ), k záveru, žc Ing. Puchá mala k dispozícii všetky relcvantné účtovné doklady,

preukazujúce tržby za trovy exckúcic za iozhodné obdobic prcd škodnou udalosťou od ľ. 1997 do 8.
10. 2001. rovnako tak aj o počtc prijatých cxckučných prípadov. Na podklade týchto údajov znalkyňa
vypocítala ušlý zárobok ako ľozdicl pncmernej mesačnej Iľžby v období do 8. 10. 2001 s priemcrnou
mesačnou tržbou \¦ období nasledujueom po 31. 12. 2003, na základc čoho potom súd prvého stupňa
pnznal navrhovateľovi ušlý zárobok ( príjem z podnikateľskej činnosti ) za obdobic od 8. 10. 2001 do

31. 12. 2003 vo výškc 1.652.902,- Sk mesačne. Z takto vypočílaného pricmemčho mcsačného ušlého
zárobku ( príjmu z podnikateľskej činnosti ) navrhovateľa prvostupňový sud priznal navrhovateľovi aj ušlý
úrok, ustálcný spomínaným znalcckým posudkom vo výškc 6.556,50 Sk mcsačnc, opäť za obdobie od 8.
10. 2001 do 31.12. 2003; spolu tak prcdsta\'uje ušlý príjcm navrhovateľa za uvcdené obdobic mcsačnc
čiastku 1.659.458,50 Sk.

Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody konečným podaním na odvolacom pojcdnávaní dňa 10. 12.
2009 upravil tak, žc sa domáhal priznania náhrady škody za obdobic od 1. 9. 2000 do 1.2. 2004,
pozostávajúcej zo škody, predstavujúcej ušlý príjem z podnikateľskej činnosti v sumc 35.161.748,- Sk.
ďalcj z ušlých úrokov 4.121.866,- Sk za toto obdobic, spolu 1.303.977.08 f. ako aj odstupného 8.287.53 f
( 249.670.- Sk ), ušlého úroku z odstupncho 990,40 Sk/mcsiac za čas 13 mesiacov spolu 12.857,20 Sk,

t.j. 426,78 (' a napokon z náhrady trov trestného konania v sumc 63.362,70 Sk ( 2.103,26 € ); i'ihrnom
sa navrhovateľ domáhal priznania náhrady škody vo výške 39.609.503,90 Sk, v prcpočtc 1.314.794,65
ť. s 9 % úrokom z omcškania počnúc 6. 11. 2004 do zaplatenia. Odvolací súd návrlui navrhovateľa na
zinenu žalobnóho návrhu v uvedenom znení vyhovel.
Ked'že pre posúdenie okolností majúcich vplyv na zistenie výšky navrhovatcľovi spôsobencj škody

boli potľcbné odbornč znalosti, nariadil odvolací súd vo vcci dokazovanic znalcom, keď prvostupňový
súd svojc závery o výške škody oprcl o znalecký posudok, prcdložený v konaní navrliovatcľom, ktorý
bol zároveň joho objednávateľom, pnčom odporca túto skutočnosť v konaní namietal. Navrhovateľom
predložený znalecký posudok tak mal povahu íba listinného dôka/.u.
Odvolacím súdom ustanovená znalkyňa N.. Q. I., z odboru Ekonómia a manažmcnt. odvctvic účlovníctvo

a daňovníctvo, v znaleckom posudku č. 12/2009 vyčíslila sumii ušlého záľobku ( pn'jmu z podnikateľskej
činnosti ) navrhovateľa na 35.161.718,- Sk. Ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku, znalkyňa pri
určenínáhradyušléhozárobku(príjmunavrhovateľazpodnikatcľskejčinnosti)vychádzalazjchopríjmov
vobodobíprcdzačatímtrcstnéhostíhaniaanáslednýmpozastavenímexekučnejčinnosti,sozameraním
na príjmy z exekučnej činnosti a nákladmi na túto činnosť vynaložcnými, a to za rok 1999, t.j. rok,

ktorý pi'cdchádzal roku, v ktorom vznikla škoda. Tieto údaje ďalcj znalkyňa porovnávala s príjmami a
nákladim na cxekučnú činnosť a na záver poľovnaním rozdielov vyčíslila ušlý zisk. Pľi zisťovaní výšky
príjmov znalkyňa vycbádzala len z výnosov, ktorč boli dosiahnuté v súvislosti s výkonom exckučnej
činnosti. Pokíaľ ide o náklady, znalkyňa z cclkových nákladov ako ľclcvantnč vybrala len tic, ktorcsúviscli s exckučnou činnosťou a uzavretými prípadmi. Znalkyňa vychádzala z prvotných účtovných
dokladov ( faktúr, zmli'iv, bankových výpisov, pokladničných dokladov ), tiež z Ľidajov z účtovníctva
( účtovné závicrky, hlavnč knihy, účtovné denníky, štatistické prehľady, zmluvy o exekučnej činnosti ).

Znalkyňa v posudku poznamcnala ( č.l. 448 spisu ), žc údajc z daňového pnznania boli lcn čiastočným
zdľojom ínťonnácií, prctože neobsahujú len príjmy a výdavky súvisiace s exekučnou čmnosťou, ale
aj iné, ktoré nesúviseli s exekučnou činnosťou a tie bolo nutné vyňať. Udaje v daňovom pľi/.naní
slúžia hlavne na vyčíslenie základu dane a náslcdnc výpočtu danc z príjmo\;. Znalkyňa tiež dodala,
že porovnajúc jej posudok s posudkom N.. L. nczohľadnila N.. L. pri výpočtc ušlóho zárobku, že s

prevádzkou cxekúloľského úradu vznikali aj náklady ako nájomnó, energic, mzdy zamestnancom a pod.
Spôsob výpočtu ušlého zárobku ( príjmu navrhovatcľa z podnikateľskej činnosti ), ktorý v danej vcci
znalkyňa N.. I.Á. zvolila, bol podľa názoru odvolacieho súdu správny a opodstatncný, pretoze len takýto
spôsob - vychádzajúci nielcn z dokladov prc daňovc účcly, ale aj z účtovných dokladov, týkajúcich
sa príjmov z exekučnej činnosti a výdajov na exekučnú činnosť, „očislených" od príjmov a nákladov
uxekučného Ľuadu mcj povahy, moliol poskytnúť komplcxnejší a zárovcň prcsncjší obraz o príjmoch a

nákladoch navrhovateľa zjeho podnikateľskej ( exekučnej ) činnosti, než aký by vznikol len jednoduchým
porovnaním jelio daňových priznaní, resp. založený lcn na dokladocb, slúžiacich prc daňové účely.
Pokiaľ ide o ušlý úrok, ktoi'ý uplatňoval navrhovateľ ako náhradu škody na tom základe, žc príjem, ktorý
by bol získal z exekučnej činnosti, nemohol zhodnotiť ich uložcním na tennínovaných účtoch, tcnto bol
vyčíslený znalkyňou N.. I. na sumu 4.121.866,-Sk ( v prepočte 136.820,87 fc' ). Odvolací súd návrh

navrhovateľa aj v tejto časti v zhode so sĽidom pľvého stupňa považoval za opodstatnený. Navrhovateľ
v konaní prcukázal, že mal Lizatvorcné zinluvy o termínovaných účtoch ( sjedno-, troj- a šesťmesačnou
výpovednou lcholou ). S ohľadom na pravidelný beh vccí z nich tcda mohol dôvodne očakávať zisk.
Odvolací súd v tejlo časti v zhodc so záverom prvostupňového súdu dospel k názoru, že táto slrata nu
majctku, ktorú naxrhovateľ utrpcl, nic jc stratou fiktívnou, ako to v odvolaní tvrdí

odporca, alc rcálnou. na pnznanic náhrady ktorej má navrhovateľ pravo v zmysle ust. § 442 ods. 1 Obč./
ák.
Odvolací sud na rozdiel od záverov prvostupiíového súdu za rozhodnč obdobic, počas ktoróho trval
protipravny stav. vyvolaný ]cdnak ne/.ákonnými uzneseniami o začatí trestného stíhania a vznesení
obvmenia voči navrhovateľovi a ticž ncsprávnym Ľuadným poslupom odporcu, považoval obdobie

už od 1. 9. 2000 do 1.2. 2004, t.j. nielen obdobic od 8. 10. 2000 do 31. 12. 2003. V konaní totiž
nebolo spornč, že nezákonné rozhodnulic uzncsenic vyšetrovateľa OUV PZ v Martinc o začatí trestncho
stíhania a vzncscní obvinenia pre trestný čm zneužívania právomoci verejného činiteľa zo dňa 28. 8.
2000 bolo navrhovateľovi doručenc dňa 30. 8. 2000. Vyšctrovateľ OUV PZ vo Zvolcnc trcstnó stíhanic
navľhovatcľa na základe v poradí druhého uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia

proti navrhovateľovi prc trestný čin zneužívania právomoci vcrcjnóbo čmitcľa zaslavil, a to uzncsením
zo dňa 25. 3. 2004 ( t.j. ncskôr, ncž 1. 2. 2004, do ktoróho dátumu navrhovaleľ uplatňoval svoje nároky
na náhradu škody ). Odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že navľhovatcľovi prislúcba náhrada
škody niclcn z titulu ncsprávncho úradncbo postupu odporcu. alc tiež z titulu vydaných nezákonných
rozhodnuti, tak ako boli vymedzené v texte vyššie, t.j. /a celó obdobie. počas ktorčho trval protiprávny

stav ( s pnhliadnulíni na časovč ohraničcnie tohto obdobia tak, ako ho v návrhu vymedzil navrhovatcľ ).
Odvolací súd poukazuje na to, že už po vydaní nezákonného rozhodnulia OÚV PZ v Martinc zo dňa
28. 8. 2000 vznikli iia\rrhovatcľovi náklady napr. v súvislosti s trovami trcstného konania z dôvodu jcho
účasti na ukonoch dňa 18. 9. 2000, teda ešte pred 8. 10. 2001, ako ustálil začialok protiprávneho stavu
pr\ ostupňový súd.

V tomto zmyslc potom odvolací sĽid v rámci znalcckébo dokazovania uložil znalkyni povinnosť \ \čísliť
výšku škody za obdobic už od 1. 9. 2000 až do 1. 2. 2004. Odvolací súd pri posudzovaní znaleckého
posudku vypracovaného N.. I. dospel k záveru, žc znalkyňa pri svojich závcroch vychádzala zo
správnych skutkových okolností, žc posudok samolný má logickú stavbu a jeho závery sú presvedčivé.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu z tohto znalcckóho posudku pri svojom rozhodovaní vcci vychádzal.

Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval titulom náhrady škody tiež škodu vo výškc 249.670,- Sk, zodpovcdajúcu
sumc vyplatcncho odstupnóho, navrhovatcľ v konaní ncprcukázal, že odstupné vyplatil svojim
zamestnancomvpríčinnejsúvislostisnezákonnýmirozhodnutiamipríp.ncsprávnymúradnýmpostupom
odporcu. Ako na to už poukázal prvostupňový súd v odôvodnení svojbo rozsudku, dôvodom skončenia
pracovného pomeru so zamestnancami navrhovateľa k 31. 12. 2002 bola dohoda so zamcstnancom

o rozviazaní pľacovného ponieru, z dôvodu rcorganizačnych zmien - zníženia stavu pracovníkov
za účelom zvýšenia efektívnosti prácc ( v prípade zamestnanca Y. R. ), icsp. dohoda o rozviazaní
pracovného pomcru podľa § 60 ods. 1, 2 v spojcní s § 63 ods. 1 písm. a/ Zák. prácc (zvyšní zamcstnanci),
s poukazom na rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Košice, v spojení s rozhodnutím Sociálnejpoisťovnc, ústredie Bratislava, o zániku Ľičasti navľhovatcľa ako samostatnc zárobkovo čmnej osoby
na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, z čoho nemožno jednoznačne vymedziť, že
dôvodom rozviazania pracovného pomcru a s tým súvisiaccho vyplatcnia odstupného, boli následky

vyvolanó nczákonnými rozhodnutiami príp. nesprávnym úradným postupom odporcu.
Pokiaľ nebol ako opodstatnený posúdený nárok na náhradu škody čo do vyplatcnia odstupného,
nemohol byť dôvodný ani nárok navrhovatcľa na náhradu škody, lýkajúci sa pnznania ušlóho úľoku zo
sumy vyplatcnej ako odstupné.
V časli náhrady škody, tykajúcej sa trov obha|oby v Ircstnej vcci obvmeného navrhovatcľa, pn/nanej

navrhovatcľovi súdom prvého stupňa vo výškc 63.362,70 Sk, považoval odvolací súd ich priznanie za
opodstalnené, tak ako ích výšku správnc ustálil už súd prvého stupňa \r napadnutom rozsudku.
Odvolací súd zo všctkých uvedcných dôvodov po tom, ako pripustil koncčnú úpravu žalobného návrhu
navrhovateľom učinenú na odvolacom pojcdnávaní dňa 10. 12. 2009, rozsudok prvosUipňového súdu v
napadnutej časti zmenil ( § 220 O.s.p.) tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovalcľovi titulom
náhrady škody sumu 1.306.079,30 ť (pozostávajúcu z ušlého zárobku, t.j. sumy 1.167.155 € / v prcpočte

35.161.718,- Sk / + sumy 136.821 ť - 4.121.866.- Sk / ako ušlých úrokov z ušlého zárobku, ako aj z
trov obhajoby a tľcstnélio konania vo výške 2.103,26 ť / 63.362,70 Sk / ). Vo zvyšku ( navrhovateľ po
zmene žalobného návrhu trval na náhrade škody v celkovej výškc 1.314.794,65 ť '39.609,503,90 Sk/, a
to titulom odstupnčho a ušlóho úroku z odstupncho ) návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľovi ako poškodenému ( v tomlo smerc bol rovnako správny záver pľvostupňového súdu )

prináleží právo na úrok z omcškania z neuhradcnej sumy priznanej ako nahrada škody, na ktorú má
právo po niárnom uplynutí lehoty 6 mesiacov od podania návrhu na predbežné prcrokovanie nároku,
uplatneného navrhovateľom. V danom prípade tak navľhovatoľ učmil dňa 4. 5. 2004; v navrhu žiadal
navrhovatcľ priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročnc počni'ic 6. 11. 2004. Odvolací súd zaviazal
odporcu na zaplatcnie úrokov z omcškania vo výške a od termínu, v zmyslc návrhu navrhovateľa ( v

súladc s ust. § 517 ods. 1, 2 Obč.zák. \ spojcní s vlád.nar. č. 87/1995 Z.z. činila základná úroková sadzba
NBS ku dňu 6. 11. 2004 4,50 %. jej dvojnásobok tak predstavoval 9 % ).
O tľovách celébo konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 v spojení s § 142 ods. 3
O.s.p. V piejednávane] právncj vcci rozhodnutic súdu o výškc plnenia závisclo od znaleckého posudku,
preto odvolací súd priznal navrhovatcľovi plnú náhradu trov konania. Tieto pozostávali z trov právneho

zastúpenia a z hotových výdavkov navrhovatcľa.
Trovy právneho zastúpenia prináležia právnemu zástupcovi navrhovateľa ( počítané zo sumy
1.306.079,30 f ( v prepočte 39.346.944,- Sk ) jednak na základe vyhl.č. 163/2002 Z.z. za tri Ľikony
právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 31.3. 2004, návrh na prcdbcžné prorokovanic
návrhu dňa 4. 5. 2004 a podanie návrhu na súd dňa 8. 1 1. 2004 ), t.j. 3 x 91.350,- Sk -- 274.050,- Sk

+ 38*,- Sk ( 3 x rcžijný paušál 128,- Sk ) + 52.069,50,- Sk (19 % DPH zo sLimy 274.050,- Sk), spolu
378.957,- Sk, v piepočte 12.579,07 € ( § 13 ods. 1, $ 19 ods. 3, Jj 22 ods. 3, § 25 cit. vyhl.).
Na základc vyhl.č. 655/2004 Z.z. pnnálcží právneniu zástupcovi navrhovalcľa odmcna vo výškc 91.450,-
Sk za jeden úkon právnej služby ( počítané zo sumy 39.346.944,- Sk ) za 9 Ľikonov, učinených úo 31.
12. 2008 ( písomnó vyjadrenie zo dňa 9. 8. 2005, účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa

29. 6. 2005 a 26. 10. 2005, vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 18. 4. 2006, účasť na pojednávaní
pred odvolacím súdom dňa 16. 5. 2007. účasť na pojcdnávaniach pred sĽidom prvého stupňa dňa 10.
12. 2007 a 5. 3. 2008, odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 8. 5. 2008,
vyjadrcnic navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa 23. 5. 2008 ), t.j. 823.050,- Sk ( 9 x 91.450,- Sk )
-( 1.540,- Sk ( režijný paušál 3 x 150,- Sk, 1 x 164,- Sk, 2 x 178,- Sk, 3 x 190,-Sk ) r 156.379,50 Sk

( 19 % DPH zo sumy 823.050,- Sk ), spolu 980.969,50 Sk v prepočte 32.562,22 ( ( § 10 ods. 1, § 16
ods. 3, § 18 ods. 4 cil. vyhl.).
Na základe vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1. 2009 prinálc/í právnemu zástupcovi
navrhovatcľa odmcna za dva úkony právncj služby ( počítané /.o suiny 1.306.079,30 € ) v sumc 3.035,58
€ z.a jcdcn úkon právnej služby, a to za účasť na odvolacom pojcdnavaní dňa 26. 3. 2009 a 10. 12. 2009,

t.j. 6.071,16 € ( 2 x 3.035,58 (: ) + 13,90 € ( 2 x rc/ijný paušal 6,95 f ) + 1.156.16 € ( 19 % DPH zo sumy
6.085,06 f ). spolu 7.241,22 f (podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 cit. vyhl. v znení účinnom od
1.1. 2009 ( po zavedcní mcny curo v Slovcnskcj rcpublikc ).
Trovy pľávneho zastúpcnia navrhovatcľa v celom konaní tak činia 52.382,51 €.
Navrhovatcľovi liež vzniklo právo na náhradu hotových výdavkov, účclnc vynaložených v su\ islosti s

prcdmctným sťidnym konaním, a to strata na zarobku, výdavky na ubytovanic a cestovné výdavky spo|
ené s účasťou navrhovatcľa na pojednávaniach z micsta jeho bydliska Košice do Bratislavy ( íj 72 a
nasl. vyhl.Min. spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. ) : a/ účasť na pojednávaní dňa 29. 6. 2005 : cestovné
vlakom v sume cestovného lístka 1.714,-Sk, strata na zárobku za 2 dni 2 x 2.250,- Sk, ubytovanie ( 1 noc ) 3.620,40 Sk. celkom
9.834,40 Sk, b účasť na pojednavaní dňa 26. 10. 2005 : cestovné vlakom v sume cestovnčho líslka
1.714,-

Sk, strala na zárobku za 2 dni 2 x 2.250,- Sk, ubytovamc ( 1 noc ) 3.620,40 Sk, celkom
9.834,40 Sk, c/ účasť na pojcdnávaní dňa 16. 5. 2007 : cestovné náhrady osobným automobilom podľa
§ 7
zák.č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, t.j. za spotrebované pohonné hmoty v sumc
2.404,- Sk, t,j. spotreba mimo mcsta 7,2 : 100 x 900 km ( 450 x 2 ) x 37,10,- Sk ccna

pohonných hmôl a základná náhrada 6,20 Sk ( sadzba ) x 900 km v sumc 5.580,- Sk,
strata na zárobku za 2 dni 2 x 2.250,- Sk, ubytovanie a parkovné ( 1 noc ) 3.493,- Sk,
cclkom 15.977,-Sk, d učasť na pojcdnávaní dňa 10. 12. 2007 : ccstovnč letecky v sumc 3.134,- Sk,
strata na
zárobku za 1 deň \- sume 2.250,- Sk, ubytovanic ( 1 noc ) 3.134,- Sk, cclkom 8.338,- Sk, c účasť na
pojcdnavaní dňa 5. 3. 2008 : cestovnó nahrady osobným automobilom podľa ij 7

zák.č. 283'2002 Z.z. o cestovných náhradách, t.j. za spotrebované pohonné hmoty v sunic
2.656.80 Sk, t.j. spotrcba mimo mcsta 7,2 : 100 x 900 km ( 450 x 2 ) x 41,- Sk ccna
pohonných hmôt a základná náhrada 6,20 Sk ( sadzba ) x 900 km v sume 5.580,- Sk,
strata na zárobku za 2 dni 2 x 2.250,- Sk, ubytovanic ( 1 noc ) 4.280,- Sk, cclkovo 17.017,-
Sk, f? účasť na pojednávaní dňa 26. 3. 2009 : cestovné letecky v sunic 104,18 €, strata na

záľobku za 2 dni 149,40 f, ubytovanie ( 1 noc ) 99 €, cclkom 352,58 (, g účasť na pojednávaní dňa
10.12.2009 : cestovné letecky v sume 146,66 C. slrata na
/ámbkii /a 2 dni 149.40 €. ubytovanic 99 (\ cclkom 395,06 f.
Hotovč vydavky navrhovateľa činia spolu 2.772,50 f. ( 61.001.- Sk, t.j. 2.024,86 € +
352,5S fc' + 395.06 ť ).

Trovy celého konania navrhovatcľa predstavujú úhrnom 55.155,01 f ( trovy právneho zastúpenia
52.382,51 € + hotové výdavky navrhovateľa 2.772,50 €); v zmysle § 1 5 1 ods. 1 O.s.p. však navrhovatcľ
uplatňoval vyúčtovaním náhradu trov konania vo výškc cclkom 53.411,13 €, ktorú surnu odvolací súd
navrhovateľovi aj priznal.
V' konaní vzmkli štátu trovy konania, spočívajĽice v úhradc trov znaleckého dokazovania cclkom v sume

5.044.50 € zo štátnych fmančných prostriedkov ( uznesenie Krajskčho súdu v Bratislavc /o dňa 21. 9.
2009 č.k. 9Co 218/2008 - 480. Odporca ( Slovcnská rcpublika ) by ako neuspešný účastník konania mal
znášať aj trovy titulom znalečného ( § 148 ods. 1
13 l)Co 218/2008
O.s.p), ktoré v konaní v/nikli. Keďže však štát ( odporca ) je oslobodený od poplatkovej povinnosti,

odvolací súd štátu náhradu trov ncpnznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.