Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2011

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/86/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204059
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8509204059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO:
44 307 683, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava
proti žalovanému: Ján Oračko, nar. 30.10.1960, bývajúci v Podolínci, Baštová 15, o zaplatenie 728,50
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3Cb/86/2009-65 zo
dňa 26. októbra 2010 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok tak,
že žalobca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 52 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku na účet Okresného súdu Stará Ľubovňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania neprizna1 a žalobcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,38 Eur. V dôvodoch
uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
mu 21.946,90 Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 23.5.2001
Zmluvu o revolvingovom úvere č. 1625831423, na základe ktorej mu poskytol úverovú kartu, ktorá mu
umožnila čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru až do výšky 20.000,- Sk. Žalovaný bol oprávnený
použiť peňažné prostriedky na nákup tovaru a následne mal žalobcovi okrem istiny zaplatiť aj úroky,

poplatky a ostatné náklady podľa Sadzobníka, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Žalovaný z
úverového rámca čerpal sumu v celkovej výške 23.180,- Sk, a to nákupmi tovaru. Žalobca uzatvoril so
žalovaným Zmluvu v zmysle § 2 písm. b) zák. č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení noviel,
pričom sa s ním dohodol, že na vzťahy z nej vzniknuté sa vzťahuje Obchodný zákonník. Podľa Zmluvy
bol žalovaný povinný peňažné prostriedky zaplatiť žalobcovi v celkovej výške spolu s príslušenstvom v
splátkach určených v Zmluve. Žalovaný zaplatil 13 splátok, pričom nezaplatením viac ako 3 splátok v
lehote ich splatnosti sa tieto stali predčasne splatnými.

Súd rozhodnutím sp.zn. 3Cb/70/2006 zo dňa 24.4.2007 návrh žalobcu zamietol z toho dôvodu, že
žalobca v konaní opieral svoj nárok o úplne inú zmluvu, než aká bola do súdneho spisu doložená.

Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a Krajský súd v Prešove rozsudkom 3Cob/56/2008-142 zo
dňa 16.4.2009 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zamietnutí žaloby na sumu 8.536,- Sk a v
prevyšujúcejčastizrušilrozhodnutiesúduavrozsahuzrušeniavrátilvecnaďalšiekonanie.Odvolacísúddospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere.
Ak žalobca plnil žalovanému peňažné prostriedky bez právneho dôvodu, potom sa žalovaný mohol
na základe toho obohatiť a na jeho strane mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Tým sa mal súd

prvéhostupňazaoberaťadoplniťdokazovanie.Pokiaľišloonárokžalobcupredstavujúciúroky,poplatky,
zmluvnú pokutu a poplatok za správu úveru, vychádzal z toho, že k uzavretiu zmluvy nedošlo a tieto
nároky žalobcu sú nedôvodné a z toho dôvodu potvrdil rozhodnutie súdu, ktorým bol nárok zamietnutý
do výšky 8.536,- Sk.

Súd viazaný v ďalšom konaní právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie predovšetkým s

poukazom na právny názor odvolacieho súdu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy
o úvere a teda úlohou súdu bolo sústrediť sa na doplnenie dokazovania, či sa žalovaný mohol obohatiť
na úkor žalobcu. Súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný. Z
predložených listín a vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobca poskytol na kúpu tovaru
žalovanému prostredníctvom platobnej karty sumu 23.180,- Sk a z tejto sumy žalovaný splatil 13.000,-
Sk s tým, že zvyšok je nárok žalobcu, ktorý je dôvodný, pretože žalovaný sa na jeho úkor obohatil v

tejto výške. Tovary boli kúpené v roku 2001, a to v januári, druhý v auguste, pričom k zániku zmluvného
vzťahu došlo z titulu neplnenia si zmluvných povinností ku dňu 6.12.2002. Teda žalobca už vtedy bol
uzrozumený s tým, že žalovaný si neplní svoje povinnosti a nespláca riadne a včas poskytnutý úver a
žalobcovi začala od 7.12.2002 plynúť lehota na uplatnenie nároku na súde.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ust. § 451 ods. 1 OZ, § 107 ods. 1, 2 OZ, podľa

ktorého právo na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa
právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniapremlčíza3rokyaakideoúmyselnébezdôvodné
obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným, ktorú súd uznal za
dôvodnú, potom súd návrh žalobcu zamietol. Poukázal na to, že objektívna 3-ročná lehota uplynula
žalobcovi 7.12.2005 a žaloba bola podaná 27.3.2006, teda nárok žalobcu je premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o súdnom poplatku podľa § 2 ods. 2

zák. č. 71/92 Zb.. Keďže súd priznal žalovanému oslobodenie od súdneho poplatku za podaný odpor,
poplatková povinnosť prešla na žalobcu, pričom v zmysle pol. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov
je súdny poplatok 66,38 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho žalobe vyhovieť. V
dôvodoch poukázal na to, že právny predchodca žalobcu ukončil zmluvu so žalovaným dňa 6.12.2002

po tom, čo sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním viac ako 3 splátok. Žalovaný však po
tomto dátume zaplatil ešte 3 splátky po 33,19 Eur, a to dňa 24.10.2003, 4.12.2003 a 3.2.2003. Súd
prvého stupňa konštatoval, že tieto splátky nie je možné pokladať za uznanie dlhu, nakoľko však
nijakým spôsobom nešpecifikoval, na základe akého zákonného ustanovenia dospel k takémuto názoru,
žalobca považoval rozhodnutie súdu za nedostatočne odôvodnené a preto má konanie inú vadu.

Poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie vzniklo plnením z úverovej zmluvy, ktorá zakladá medzi
účastníkmi obchodný záväzkový vzťah, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom, pričom premlčanie
práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy upravuje Obchodný zákonník v ust.
§ 394 ods. 2, pričom stanovuje premlčaciu dobu tak, že začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.
Začiatok plynutia premlčacej doby je tak viazaný len na objektívnu skutočnosť. Toto ustanovenie je vo

vzťahu k ustanoveniu § 107 OZ ustanovením špeciálnym, ktoré upravuje premlčanie len jedného druhu
bezdôvodného obohatenia - bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatnej obchodnej zmluvy.
Pre stanovenie začiatku plynutia doby, v ktorej sa uplatnené právo premlčalo, treba použiť ust. § 394 ods.
2 Obchodného zákonníka. Teda súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci.V zmysle ust. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka začala podľa názoru žalobcu premlčacia doba plynúť
pri prvom plnení zo strany právneho predchodcu žalobcu, t.j. v deň, keď žalovaný prvýkrát čerpal na
základe neplatnej zmluvy, teda dňa 15.8.2001 a premlčacia doba by uplynula vo vzťahu k tomuto plneniu

dňa 15.8.2005. Vo vzťahu k druhému plneniu zo strany žalobcu by uplynula premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia 29.1.2006. Tu však upozornil na skutočnosť, že žalovaný v októbri 2003,
decembri 2003 a februári 2004 uhradil splátky po 33,19 Eur. Teda bol si jednoznačne vedomý svojho
záväzku splatiť to, čo mu právny predchodca žalobcu poskytol, bez ohľadu na to, na základe akého titulu.
Je preto nepochybné, že ak žalovaný v roku 2003 a 2004 zaplatil 3 splátky úveru, jeho úmyslom bolo

splácať peňažné prostriedky poskytnuté mu právnym predchodcom žalobcu a je podľa názoru žalobcu
nepochybná aj skutočnosť, že tieto splátky majú účinky uznania aj zvyšku dlhu, pretože zo všetkých
okolností a z vyjadrení žalovaného možno usudzovať, že tým uznal aj zvyšok záväzku, v dôsledku čoho
žalobcovi začala plynúť od dátumu poslednej splátky, t.j. 3.2.2004 nová 4-ročná premlčacia doba a táto
by uplynula dňa 3.2.2008 a nie 7.12.2005.

Dňa 7.3.2006 podal žalobca proti žalovanému žalobu o zaplatenie 728,50 Eur, pričom až rozhodnutím

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Cob/56/2008 zo dňa 16.4.2009 bola zmluva

o revolvingovom úvere vyhlásená za absolútne neplatnú. Krajský súd v Prešove však vo svojom
rozhodnutí zároveň uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok je v časti o zaplatenie 337,91 Eur dôvodný
a oprávnený. Z rozhodnutia krajského súdu teda vyplýva, že žalobca si žalobou zo dňa 7.3.2006 na súde
riadne a včas uplatnil svoje právo na zaplatenie sumy 337,91 Eur. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa

pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a návrh žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia ako premlčaný zamietol.

Ďalej žalobca upozornil na skutočnosť, že žalovaný uplatnil námietku premlčania prvýkrát až 12.5.2006
vo svojom odpore proti platobnému rozkazu sp.zn. 3Rob/86/2006. Súd prvého stupňa bol povinný na ňu
prihliadnuť, preto mal za to, že ak nárok ako premlčaný nezamietol, súd ho nepovažoval za premlčaný.

V opačnom prípade by sa tak dopustil pochybenia, ak by pokračoval v konaní o premlčanom nároku
napriek tomu, že žalovaný uplatnil námietku premlčania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení nesúhlasil s odvolaním žalobcu.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vec správne rozhodol, ak návrh žalobcu z dôvodu premlčania jeho nároku zamietol.
Je totiž nepochybné, že v danom prípade išlo zo strany žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu, pretože
už v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 3Cob/56/2008-142 zo dňa 16.4.2009 bolo konštatované,
že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Preto posúdenie
premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 OZ súdom prvého stupňa je správne. Nepochybne objektívna

premlčacia lehota uplynula najneskôr 7.12.2005, ako sa to konštatuje v napadnutom rozsudku. Ak
bola žaloba podaná 27.3.2006, bola podaná po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Treba zdôrazniť,
že subjektívna premlčacia lehota sa musí vždy stihnúť v rámci objektívnej premlčacej lehoty, teda
táto nemôže plynúť už po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. To znamená, aj keby sa žalobca
dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu až na základe rozhodnutia odvolacieho súdu

č.k. 3Cob/56/2008-142 zo dňa 16.4.2009, nie je to podstatné pre uplynutie objektívnej premlčacej doby,
ktorá v danom prípade skončila najneskôr 7.12.2005.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok tak, že
žalobcajepovinnýtentozaplatiťvovýške52Eur,keďsúdnypoplatokmalbyťvyrubenýzistiny21.946,90
Sk a zo zmluvnej pokuty 4.389,38 Sk, čo je spolu 26.336,28 Sk, čo pri 6 % súdnom poplatku je 52 Eur.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak v odvolacom konaní nepodal návrh v zmysle § 151
ods. 1 O.s.p. a preto o otázke trov odvolací súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.