Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 26, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15C/93/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208207863
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1208207863.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Eleny Ďuranovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu: Z., trvale bytom C. t. č. bytom Z.
zast. JUDr. Petrom Harakálym, advokátom v Košiciach, Kováčska 28 proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,Štefánikova8,Bratislava,IČO:31595545,onáhraduzabolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II v Bratislave zo dňa 17. septembra 2010 č.k. 15C 93/2008-272 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi
nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti žaloby o zaplatenie 112.485,82 eur a v

časti žaloby o zaplatenie 3.153,42 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2008 do zaplatenia
zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 45.165,07 eur a 8,5 % úrok z omeškania ročne
zo sumy 111.161,38 eur od 01.02.2008 do 25.04.2008, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu vo zvyšku o zaplatenie 54.763,63 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

- 2 -

38.941,52 eur od 01.02.2008 do zaplatenia zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania 12.355,03 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu, na účet Okresného
súdu Bratislava II v Bratislave, súdny poplatok 2.709,50 eur. O náhrade trov konania štátu si súd prvého

stupňa vyhradil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 14.04.2008,
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť 862.600,-
Sk (28.633,07 eur) s 8,5 % úrokom z omeškania od 01.02.2008 do zaplatenia, náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len “SSU“) 3.754.400,- Sk (124.623,24 eur) s 8,5 % úrokom z
omeškania od 01.02.2008 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za SSU o 50 % v sume 1.877.200,- Sk
(62.311,62 eur) a náhradu trov konania.

Žalobu na súd žalobca odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 22.11.2006, ako spolujazdec

v motorovom vozidle zn. BMW 138d, ev. č. G. utrpel ťažký úraz. Motorové vozidlo viedol vodič M.
Trestné stíhanie vodiča vo veci prečinu ublíženia na zdraví bolo zastavené, nakoľko trestné stíhanie je
podmienené súhlasom poškodenej osoby a tento súhlas nebol daný. Za škodu na zdraví poškodenému
zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená, nazáklade objektívnej zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl. Obč. zák. a tiež podľa ust. § 420 Obč.
zák. z titulu zavinenia. Poisťovateľom zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou predmetného
motorového vozidla bol v rozhodnom čase žalovaný podľa zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších

predpisov. Podľa § 15 tohto zákona má žalobca priamy nárok na náhradu škody proti žalovanému.

Podľa lekárskych posudkov o bolestnom a SSU, vypracovaných MUDr. K. potvrdených prim. MUDr.
B. zo dňa 15.08.2007, bolo bodové hodnotenie bolestného stanovené na 2270 bodov a SSU bolo
ohodnotené 9880 bodmi. Žalobca mal za to, že podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. je nutné
zaokrúhľovať hodnotu jedného bodu na celé desiatky korún smerom nahor. Keďže priemerná mesačná

mzda zamestnanca v hospodárstve SR, zistená Štatistickým úradom SR bola v rozhodnom období
18.761,- Sk, z čoho sú 2 % v sume 375,22 Sk, hodnota jedného bodu je podľa žalobcu 380,- Sk. Dňa
31. 10. 2007 si preto žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu za bolesť v sume 862.600,- Sk
(2270 bodov x 380,- Sk/1 bod) a nárok na náhradu za SSU v sume 3.754.400,- Sk (9880 bodov x 380,-
Sk/1 bod). Ďalším listom zo dňa 14. 3. 2008 žalobca navrhol žalovanému uzavretie dohody o vyrovnaní
o náhrade za SSU podľa § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzhľadom na vek žalobcu 44 rokov v

čase úrazu, rozsah a závažnosť následkov, obmedzenie a stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a
nemožnosť nápravy následkov, navrhol žalobca 50 % zvýšenie SSU, čo

5Co 458/2010 - 295

- 3 -

predstavovalo sumu 1.877.200,-Sk. K dohode o vyrovnaní medzi účastníkmi nedošlo. Žalobca uviedol,

že následkom úrazu je úplne nesebestačný, plne odkázaný na pomoc druhých a je natrvalo vylúčený z
doterajšieho a vzhľadom k jeho veku aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského života.
Vážne zranenia, ktoré žalobca utrpel, ho budú ohrozovať a obmedzovať po celý zvyšok života. Je
mobilný len v invalidnom vozíku, ktorý ovláda iba čiastočne, nie je sebestačný vo všedných denných
činnostiach, nedokáže sám vykonávať základné hygienické činnosti, nedokáže sa obliecť, najesť. Je

absolútne vylúčený z možnosti uplatniť sa v živote, v pracovnom zaradení, v osobných záľubách, v
kultúrnom vyžití, v športe a nemôže sa venovať rodine. Žalobca uviedol, že pred úrazom sa venoval
mnohým záľubám, týkajúcim sa stolárstva, domácim prácam, bol všestranne zručný. Najväčšou jeho
záľubou bolo poľovníctvo, staral sa o les, zver, denne chodil do prírody, fotografoval zver a vtáctvo, písal
poviedky, rád tancoval a hral na gitaru. Je narušená aj jeho psychika, ktorá je predovšetkým spojená

s úzkosťou a bezmocnosťou. Žalobca trpí permanentnou únavou, nespavosťou a depresiami. Všetky
uvedené skutočnosti podľa žalobcu odôvodňujú zvýšenie náhrady za SSU o 50 %. Nakoľko žalobcom
uplatnený nárok nebol žalovaným uspokojený v zákonnej trojmesačnej lehote ani čiastočne, žalobca si
uplatnil žalobou proti žalovanému aj nárok na úroky z omeškania (§ 11 ods. 5, 6, 7 zákona č. 381/2001
Z. z. a § 6 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.).

Z dôvodu, že po podaní žaloby na súd dňa 26. 4. 2008, žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.348.848,-
Sk (111.161,38 eur), pozostávajúcu z náhrady za bolesť 627.563,- Sk (20.831,28 eur) a náhrady za
SSU 2.721.285,- Sk (90.330,11 eur), žalobca pred začatím pojednávania o veci zobral jeho žalobu v
uvedených častiach späť podľa § 96 O.s.p.

Podaním zo dňa 18. 7. 208, doručeným súdu po začatí pojednávania vo veci dňa 21.07.2008, žalobca

akceptoval bodové ohodnotenie bolesti žalobcu počtom bodov 2230 a SSU žalobcu počtom bodov
9670, tak ako ich stanovil MUDr. C. v znaleckom posudku, predloženom súdu žalovaným (§ 129 O.
s. p.). Žalobca preto zobral späť jeho žalobu v ďalších častiach, a to v časti o zaplatenie náhrady za
bolesť 15.200,- Sk (504,55 eur) s príslušenstvom, v časti o zaplatenie náhrady za SSU 79.800,- Sk
(2.648,87 eur) s príslušenstvom a v časti zvýšenia náhrady za SSU v sume 39.900,- Sk (1.324,44 eur)

s príslušenstvom a v týchto častiach navrhol konanie zastaviť podľa § 96 O. s. p. Podaním zo dňa 19.
8. 2008 žalovaný vyjadril súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie 112.485,82 eur a v
časti žaloby o zaplatenie 3.153,42 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2008 do zaplatenia
podľa § 96 O. s. p.- 4 -

Žalovaný navrhol, aby súd prvého stupňa žalobu žalobcu vo zvyšku, po jej čiastočnom späťvzatí
žalobcom, zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že sa podľa § 5

ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. zaokrúhľuje na celé desaťkoruny nahor náhrada za každý jeden
bod. Žalovaný poukázal na poslednú vetu ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.,
podľa ktorého sa výsledná suma, teda výška náhrady za bolesť a výška náhrady za SSU a nie
suma jedného bodu, zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Žalovaný uviedol, že podľa
znaleckého posudku č. j. 175-IV/2008, vypracovaného na jeho objednávku MUDr. C. znalcom z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, bolo bolestné žalobcu ohodnotené počtom bodov
2230 a SSU počtom bodov 9670. Podľa názoru MUDr. V. je pri takomto type dopravnej nehody
(opakované prevracanie motorového vozidla mimo vozovky), odôvodnený predpoklad, že pri zapnutom
bezpečnostnom páse by nedošlo k nekoordinovaným pohybom a nárazom tela na časti interiéru
kabíny vozidla, s následným vypadnutím poškodeného z priestoru kabíny osobného vozidla. V danom
prípade zranenia žalobcu nasvedčujú tomu, že žalobca v čase vzniku dopravnej nehody nemal zapnutý

bezpečnostný pás. Správne nastavený a zapnutý bezpečnostný pás by dokázal zmierniť následky
vonkajšieho mechanického násilia na telo poškodeného a rozsah a charakter zranení by nebol u
žalobcu taký veľký, ako bolo zistené pri objektívnych lekárskych vyšetreniach. Vzhľadom k uvedenému
zisteniu znalca MUDr. V., žalovaný pristúpil v súlade s § 441 Obč. zák. k zníženiu poistného plnenia
za všetky uplatnené nároky o 25%. Žalovaný teda zaplatil žalobcovi náhradu za bolesť 627.563,-

Sk (2230 bodov x 375,22 Sk/1 bod = 836.750,-Sk, čo je po odpočítaní 25%-tnej spoluviny suma
627.563,-Sk) a náhradu za SSU v sume 2.721.285,-Sk (9670 bodov x 375,22 Sk/1 bod = 3.628.380,-
Sk mínus 25 % je 2.721.285,-Sk). Pokiaľ ide o zvýšenie náhrady za SSU, žalovaný poukázal na
súdne rozhodnutia najvyššieho súdu, podľa ktorých už samotné priznanie základnej náhrady za SSU
znamená náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony a potreby poškodeného,

pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Priznanie takéhoto základného odškodnenia
teda predpokladá, že možnosti poškodeného na uplatnenie v živote a v spoločnosti sú - v dôsledku
úrazu - objektívne obmedzené. Zvýšenie náhrady za SSU podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.
z. podľa žalovaného predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie
poškodeného nie je možné vyjadriť základným odškodnením. Argumentácia ohľadne obmedzenia, resp.

úplného znemožnenia vykonávania športových aktivít prichádza do úvahy hlavne pri osobách, ktoré
predškodovouudalosťoubolišpičkovýmišportovcami.Obdobnemáargumentáciaohľadneobmedzenia
alebo úplného znemožnenia spoločenského života význam predovšetkým pri osobách, ktoré boli pred
škodovou udalosťou mimoriadne politicky, kultúrne (spoločensky) aktívne. V prípade žalobcu nebolo
podľa žalovaného preukázané, že tento pred škodovou udalosťou žil mimoriadne politicky a kultúrne

(spoločensky) aktívnym životom, preto podľa žalovaného neboli splnené podmienky na priznanie
zvýšenia

5Co 458/2010 - 296

- 5 -

náhrady za SSU o 50 %.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 420 ods. 1, ust. § 427, ust. § 441, ust.
§ 444, O.Z., ust. § 3, 4, 5 ods. 1,2,4,5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia, opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. 29/2007 Z.z. účinného
od 01.05.2007, ust. § 4 ods. 1,2 písm. a/,c/ , ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001, ust. § 5 ods. 3 vety
prvej zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách konštatujúc, že žaloba žalobcu

je vo zvyšku, po jej čiastočnom späťvzatí žalobcom, dôvodná len čiastočne.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom zostal predmetom sporu nárok žalobcu proti žalovanému
na zaplatenie náhrady za bolesť 219.837,-Sk (7.297,25 eur) s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od
01.02.2008 do zaplatenia, náhrady za SSU 953.315,-Sk (31.644,26 eur) s 8,5 % úrokom z omeškania
od 01.02.2008 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za SSU o 50 % v sume 1.837.300,-Sk (60.987,19 eur)

a nárok žalobcu na úroky z omeškania 8,5 % ročne od 01.02.2008 do 25.04.2008 zo sumy 3.348.848,-
Sk (111.161,38 eur), ktorú sumu žalovaný zaplatil žalobcovi po podaní žaloby na súd.Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca akceptoval bodové hodnotenie bolesti a SSU žalobcu v zmysle
listinného dôkazu - znaleckého posudku MUDr. C. predloženého súdu žalovaným. Medzi účastníkmi
teda zostalo nesporným, že bolesť žalobcu bola ohodnotená na 2230 bodov a SSU žalobcu na 9670

bodov.

Rovnako bolo preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že poškodenie zdravia žalobcu vzniklo v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 22.11.2006, zavinenou vodičom osobného motorového
vozidla zn. BMW, ev. č. G. M. (§ 420 ods. 1 Obč. zák.). Prevádzkovateľom (držiteľom) tohto vozidla
bol v čase nehody Kryomedik, s.r.o. Nitra, ktorého objektívna zodpovednosť za škodu vyplýva z ust. §
427 a nasl. Obč. zák.. Keďže žalovaný bol ku dňu 22.11.2006 poisťovateľom zodpovednosti za škodu,

spôsobenú prevádzkou uvedeného vozidla, žalobca bol oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu
škody priamo proti žalovanému (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení nesk. predpisov).

Sporná suma náhrady za bolesť 219.837,-Sk (7.297,25 eur) a náhrady za SSU 953.315,-Sk (31.644,26
eur) vznikla z časti v dôsledku rozdielnej interpretácie ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.
účastníkmi konania a z časti v dôsledku toho, že žalovaný znížil náhradu za bolesť a SSU o 25%, titulom

spoluviny žalobcu podľa § 441 Obč. zák., s čím žalobca nesúhlasil.

- 6 -

Žalobca mal za to, že podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa zaokrúhľuje na
celé desaťkoruny nahor hodnota každého bodu. Keďže priemerná mesačná mzda zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky, zistená Štatistickým úradom SR za rozhodujúce obdobie roku 2006,

bola 18.761,-Sk, pričom 2% z tejto sumy sú 375,22,-Sk, podľa žalobcu by mal byť lekárom stanovený
počet bodov vynásobený sumou 380,-Sk/1 bod. Žalovaný naopak tvrdil, že zaokrúhľovaniu podlieha
až výsledná suma náhrady za bolesť, resp. náhrady za SSU, preto pri výpočte vyplatených náhrad
postupoval tak, že počet bodov, zistených MUDr. C. vynásobil sumou 375,22,-Sk za jeden bod a až
výslednú sumu (výsledok výpočtu) zaokrúhlil na celé desiatky korún nahor.

Súd prvého stupňa mal za to, že výklad zákona žalovaným, resp. jeho postup pri výpočte náhrady za
bolesť a náhrady za SSU bol správny, súladný s úmyslom zákonodarcu. V tomto smere súd prvého
stupňa poukázal na ustanovenie § 5 ods. 4 cit. zákona, podľa ktorého Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky každoročne ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za SSU určenú
podľa § 5 ods. 2 cit. zákona opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením

oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

Medzi účastníkmi je nesporné, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu za bolesť a SSU v roku 2007,
preto je pre určenie výšky týchto náhrad rozhodujúca suma priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR, zistená Štatistickým úradom SR za rok 2006, teda suma 18.761,-Sk. Rovnako je
nesporné, že 2 % z tejto sumy sú 375,22,-Sk.

Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. 29/2007 Z. z., účinným od 01.05.2007 bolo jednoznačne
ustanovené, že výška náhrady za bolesť a výška náhrady za SSU na rok 2007 je 375,22 Sk za jeden
bod. Z uvedeného jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo,
aby sa pri výpočte náhrad za bolesť a SSU použila hodnota jedného bodu, ustanovená v príslušnom
opatrení Ministerstva zdravotníctva SR (v danom prípade suma 375,22 Sk) a až výsledná suma aby bola

zaokrúhlenánacelédesiatkykorúnnahor.Tomutovýkladuzodpovedajúajzáverečnéslovávustanovení
§ 5 ods. 2 cit. zákona „....a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor“. Ak
by mala zaokrúhľovaniu podliehať hodnota každého jedného bodu, toto zaokrúhlenie by muselo byť
zohľadnené, resp. použité už v texte opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR, vydanom na príslušný
rok. Pokiaľ by mala byť hodnota každého bodu, napriek tomu čo je uvedené v príslušnom opatrení

Ministerstva zdravotníctva SR, zaokrúhľovaná na celé desiatky korún nahor, každoročné vydávanieopatrení Ministerstvom zdravotníctva SR a odkaz v cit. zákone na takú právnu normu, by stratili
akúkoľvek opodstatnenosť.

5Co 458/2010 - 297

- 7 -

Nazákladeuvedenýchskutočnostísúddospelkzáveru,žesumanáhradyzabolesťžalobcuje 836.750,-
Sk = ako tvrdí žalovaný (2230 bodov x 375,22 Sk/1 bod = 836.740,06,-Sk, po zaokrúhlení podľa § 5 ods.
2 cit. zákona = 836.750,-Sk) a nie 847.400,- Sk (2230 bodov x 380,- Sk/1 bod) ako tvrdí žalobca.

Suma náhrady za SSU žalobcu je podľa názoru súdu 3.628.380,-Sk (9670 bodov x 375,22 Sk/1 bod
= 3.628.377,40,-Sk, čo je po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 cit. zákona suma 3.628.380,- Sk) a nie

3.674.600,- Sk ako uvádzal žalobca.

Žalovaný zaplatil žalobcovi 75% takto stanovenej náhrady za bolesť v sume 627.563,- Sk (75 % zo sumy
836.750,- Sk) a 75 % náhrady za SSU v sume 2.721.285,- Sk (75 % zo sumy 3.628.380,- Sk), nakoľko
dospel k záveru, že škoda na zdraví žalobcu bola čiastočne spôsobená aj jeho vlastným zavinením,
keďžežalobcanebolvčasenehodyúčinnepripútanýbezpečnostnýmpásom(§441Obč.zák.).Ktomuto

záveru dospel žalovaný na základe záverov ním predloženého znaleckého posudku, vypracovaného
znalcom MUDr. C.

Zo znaleckého posudku menovaného znalca, ktorý súd prvého stupňa vzal do úvahy ako listinný
dôkaz (§ 129 O. s. p.), vyplýva, že zranenia žalobcu nasvedčujú tomu, že tento nemal v čase nehody
zapnutý bezpečnostný pás, resp. bezpečnostný pás nebol správne zapnutý. Správne nastavený a

zapnutý bezpečnostný pás by podľa MUDr. V. dokázal zmierniť následky pôsobiaceho vonkajšieho
mechanického násilia na telo menovaného, a teda rozsah a charakter zranení by nebol taký veľký, ako
bolo zistené na tele poškodeného pri objektívnych lekárskych vyšetreniach.

Súdom prvého stupňa ustanovený znalec Prof. MUDr. B. CSc. dospel k zhodnému záveru ako
MUDr. C. keď konštatoval, že zistené zranenia žalobcu, absencia poranení bezpečnostným pásom,

ako aj skutočnosť, že telo žalobcu po nehode vyčnievalo cez rozbité sklo na pravých predných
dverách, nesvedčia pre skutočnosť, že telo poškodeného bolo v čase vzniku nehody účinne pripútané
bezpečnostným pásom. Znalec sa nevedel jednoznačne vyjadriť k otázke, aké zranenia by nevznikli, ak
by bol žalobca riadne pripútaný bezpečnostnými pásmi. Táto otázka je podľa znalca výsostne teoretická
a nie je možné ju exaktne a relevantne zodpovedať ani simulovaným pokusom.

Jediným dôkazom, podľa ktorého bol žalobca v čase nehody pripútaný bezpečnostným pásom, je
výpoveď svedka - brata žalobcu a zároveň vodiča predmetného vozidla M., ktorý vypovedal, že sa pred
jazdou aj s bratom (žalobcom) pripútali bezpečnostným pásom. Túto časť výpovede svedka M. však súd
prvého stupňa posúdil za nevierohodnú, keďže tento

- 8 -

svedok tesne po nehode, v rámci trestného konania vypovedal, že: „...Či bol aj Z. pripútaný uviesť
neviem...“. Svedok C., ktorý vypovedal pred tunajším súdom, ako aj v rámci trestného konania, ani
svedok M. ktorý bol vypočutý v trestnom konaní, nevedeli uviesť, či bol žalobca v čase nehody pripútaný
alebo nie.

Z vyššie uvedených skutočností, najmä zo záverov MUDr. C. a Prof. MUDr. B. CSc., jednoznačne

vyplýva, že žalobca v čase nehody nemohol byť účinne pripútaný bezpečnostným pásom, teda porušil
povinnosť uloženú mu ustanovením § 5 ods. 3 vety prvej zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého je osoba sediaca na sedadle vozidla povinne vybavenom bezpečnostným
pásom, povinná byť počas jazdy týmto pásom riadne pripútaná. Keďže podľa názoru MUDr. C. aj Prof.
MUDr. B. CSc. nie je možné jednoznačne potvrdiť ani vylúčiť, či by použitie bezpečnostných pásovžalobcom, prispelo k zmenšeniu rozsahu následkov jeho zdravotného postihnutia, súd dospel k záveru,
že žalovaným z plnenia odpočítaný 25%-tný podiel je v danom prípade primeraný miere účasti žalobcu
ako poškodeného na vzniknutej škode na jeho zdraví.

Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie náhrady
za bolesť 219.837,- Sk (7.297,25 €) a náhrady za SSU 953.315,- Sk (31.644,26 €) s príslušenstvom
ako nedôvodnú.

PokiaľideožalobcomuplatnenýnároknazvýšenienáhradyzaSSUpodľa§5ods.5zákonač.437/2004
Z. z., súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu tohto zákonného
ustanovenia a zvýšenie náhrady za SSU žalobcu o 50 %.

V konaní bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pob. Žiar nad Hronom uznala žalobcu invalidným
a mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovila na 80%. Zo spisu Sociálnej
poisťovne, pob. Žiar nad Hronom, s ktorého obsahom súd účastníkov konania riadne oboznámil,
jednoznačne vyplýva, že dôvodom, pre ktorý bol žalobca uznaný za invalidného je zdravotné postihnutie,
vzniknuté v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou zo dňa 22.11.2006.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici, pracovisko v Žiari nad Hronom určil, že miera
funkčnej poruchy žalobcu je 100%. Žalobca je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím a vyžaduje
sprievodcu.

V konaní bolo taktiež preukázané, že žalobca v dôsledku predmetného úrazu utrpel rozsiahle a závažné
poranenia, postihujúce viaceré časti jeho tela, orgány

5Co 458/2010 - 298

- 9 -

a systémy. V dôsledku rozdrvenia miechy a trieštivej zlomeniny 7. krčného stavca u neho došlo k
poúrazovej kvadruplégii, teda úplnému ochrnutiu všetkých štyroch končatín. U žalobcu bolo navyše
diagnostikované aj obmedzenie I. atď. Žalobca má mnohopočetné jazvy po opakovaných operáciách

a tiež bolesti. V dôsledku uvedených zranení sa žalobca nemôže uplatniť v spoločenskom živote,
pracovnomzaradení,jeunehovylúčenáúčasťnakultúrnom,športovom(spoločenskom)živote,nemôže
sa venovať rodine, svojím záľubám a pod. Žalobca nedokáže písať, nezvláda ani základné seba
obslužné úkony (jedenie, obliekanie, umývanie atď.). Žalobca je bezprostredne a trvalo odkázaný na
pomoc iných osôb pri zvládaní všetkých životných úkonov. Žalobca je po opustení vozíka v stálej ležiacej

polohe, má zavedený trvalý močový katéter, je potrebné lokálne ošetrovanie preležanín, podávanie
liekov. V súčasnosti je žalobca umiestnený v ležiacom oddelení O.

Súd prvého stupňa mal za to, že dikcia ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. nevyžaduje,
aby súd pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za SSU prihliadal na pomer medzi tzv. predúrazovým a
poúrazovým zapojením poškodeného do spoločenského života, ako tomu bolo v minulosti, pri aplikácii

ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Predmetná vyhláška
č. 32/1965 Zb. bola zrušená práve zákonom č. 437/2004 Z. z., účinným od 01.08.2004. Ustanovenie
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. stanovuje ako podmienku priznania tohto nároku len uznanie
invalidity, čo bolo v danom prípade splnené. Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval
žalovaný, vychádzali z predchádzajúcej právnej úpravy (vyhlášky č. 32/1965 Zb.), ktorá sa na daný

prípad nevzťahuje. Z uvedeného dôvodu sa súd bližšie nezaoberal zisťovaním miery predúrazového
zapojenia žalobcu do jednotlivých oblastí spoločenského života, resp. pomerom medzi predúrazovým a
poúrazovým spoločenským uplatnením žalobcu.

Na základe uvedených skutočností, s prihliadnutím na vek, v ktorom žalobca utrpel tieto zranenia (44
rokov), charakter a rozsah poškodenia zdravia žalobcu a najmä uznanie invalidity, čo je predpokladompre postup podľa § 5 ods. 5 cit. zákona, súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o taký prípad hodný
osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje priznanie maximálneho, teda 50%-ného zvýšenia SSU.

Žalobca sa domáhal žalobou proti žalovanému zvýšenia SSU v sume 1.837.300,-Sk teda 60.987,19 eur

(9670 bodov x 380,-Sk/1 bod : 2 = 1.837.300,-Sk). Žalobca pri tomto výpočte nesprávne zaokrúhľoval
hodnotu každého jedného bodu na celé desaťkoruny smerom nahor a tiež nezohľadnil 25%-tnú mieru
svojej spoluviny na spôsobenej škode (§ 441 Obč. zák.).

- 10 -

Súd prvého stupňa priznal žalobcovi zvýšenie náhrady za SSU o 50% v sume 45.165,07 eur a zvyšnú
časť tohto nároku žalobcu v sume 15.822,12 eur zamietol ako nedôvodnú. K priznanej sume zvýšenia

náhrady za SSU súd prvého stupňa dospel nasledujúcim výpočtom: 9670 bodov x 375,22,-Sk/1 bod
je po zaokrúhlení podľa § 5 ods. 2 cit. zákona 3.628.380,- Sk (120.440,15 eur). 50% z tejto sumy je
1.814.190,-Sk (60.220,08 eur). Od tejto sumy súd odpočítal 25%, titulom spoluviny žalobcu podľa § 441
Obč. zák. a tak dospel ku konečnej sume 45.165,07 eur.

Súd prvého stupňa nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobcu Z. dožiadaným

Okresným súdom v Banskej Bystrici, ani dôkaz výsluchom manželky žalobcu C., nakoľko vykonanie
týchto dôkazov by žiadnym spôsobom neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci. Žalobca navyše
utrpel pri nehode mnohopočetné ťažké zranenia a na okolnosti nehody si nepamätá. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol uznaný za invalidného, čím boli splnené predpoklady pre
postup podľa § 5 ods. 5 zákona o náhrade za bolesť a SSU. Znaleckým posudkom Prof. MUDr. B. CSc.,

ako aj znaleckým posudkom MUDr. C. ktorý súd bral do úvahy ako listinný dôkaz, bolo preukázané, že
zranenia žalobcu vylučujú, že by bol žalobca v čase nehody účinne pripútaný bezpečnostným pásom.
Z uvedeného je, aj bez výsluchu žalobcu, nepochybné, že žalobca porušil ustanovenie § 5 ods. 3 vety
prvej zákona č. 315/196 Z.z. v znení neskorších predpisov a je teda na mieste použitie ustanovenia §
441 Obč. zák.

O úrokoch z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu a o ich výške súd prvého stupňa
rozhodol v zmysle § 11 ods. 5, 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s
§ 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008.
Žalovanýneposkytolžalobcovipoistnéplnenie111.161,38eur(3.348.848,-Sk),pozostávajúceznáhrady
za bolesť (627.563,-Sk) a náhrady za SSU (2.721.285,-Sk) v zákonnej lehote troch mesiacov odo dňa

oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Žalobca (poškodený) oznámil žalovanému vznik škodovej
udalosti a uplatnil si uvedené nároky dňa 31.10.2007, pričom náhradu za bolesť a SSU žalovaný zaplatil
žalobcovi až po podaní žaloby na súd dňa 26.04.2008. Preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 111.161,38 eur od 01.02.2008 do 25.04.2008.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 146 ods.

2 vety prvej O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca proti časti výroku rozsudku ktorým bola žaloba o
zaplatenie 54.763,63 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 38.941,52 eur od 01.02.2008 do
zaplatenia zamietnutá a v časti náhrady trov konania. Žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa

5Co 458/2010 - 299

- 11 -

v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je popri rozsudkom priznanej sume, ktorá nie je napadnutá
odvolaním povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody titulom bolestného sumu 6.943,74 eur, titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 30.110,04 eur a titulom zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia sumu 15.055,01 eur a nahradiť trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že súd prvéhostupňa považoval vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca v čase dopravnej nehody
nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čo sa však nedá na základe znaleckých posudkov potvrdiť
ani vylúčiť. Bezpečnostný pás v danom prípade, teda v prípade rotácie vozidla pri aqua šmyku nemá

praktickyžiadneopodstatnenieapretoneexistujepríčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnosti
a vznikom škody. Poukázal na to, že nebolo skúmané, či boli bezpečnostné pásy správne nastavené.
Ustálenie rozsahu spoluviny na strane žalobcu vo výške 25% nie je v súlade so zásadami rozdelenia
škody. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril odporca uvádzajúc, že navrhuje rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že záver MUDr. C. vo svojom znaleckom

posudku - žalobca nemal v čase dopravnej nehody zapnutý bezpečnostný pás, pričom správne zapnutý
a nastavený bezpečnostný pás by dokázal zmierniť následky vonkajšieho mechanického násilia na telo
poškodeného a rozsah a charakter zranení by nebol tak veľký ako bolo zistené, ktorý bol potvrdený aj
znalcom MUDr. JU. odôvodňuje stanovenie 25% miery spoluzodpovednosti žalobcu a teda je primerané.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na
konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p.
v znení účinnom od 15.októbra 2008 (§ 372p ods.1 O.s.p. zavedeného zákonom č.384/2008 Z.z.).Pre
doplnenie odvolací súd uvádza, že celkovým dokazovaním bolo preukázané jednak, že navrhovateľ

nebol v čase dopravnej nehody pripútaný, ako aj že bezpečnostný pás správne zapnutý a nastavený by
dokázal zmierniť následky vonkajšieho mechanického násilia na telo poškodeného a rozsah a charakter
zranení by nebol tak veľký ako bolo zistené. Vzhľadom na to sa odvolaciemu súdu javilo stanovenie
25% miery spoluzodpovednosti navrhovateľa súdom prvého stupňa určené ako primerané.

- 12 -

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O..sp., v odvolacom konaní úspešný odporca náhradu trov neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo
tak možné mu náhradu trov odvolacieho konania priznať.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.