Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, June 22, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8C/279/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109238210
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1109238210.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a Mgr. Soni Pekarčíkovej v právnej veci navrhovateľa: F.. V. V., bytom
Z. H. č. XX, PSČ XXX XX B., proti odporcovi: Slovenská republika, v zastúpení Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, Grösslingova č. 5, PSČ 812 62 Bratislava, v konaní o náhradu škody, na
odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 07.

09. 2010, č. k. 8C 279/2009-295, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa

7. 9. 2010, č. k. 8C 279/2009-295 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 330 Eur
spolu s úrokom z omeškania z priznanej sumy vo výške 10 % ročne. Vo zvyšnej časti súd návrh

navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
prvostupňového konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na tú skutočnosť, že dňa 8. 1. 2004
Všeobecná zdravotná poisťovňa začala voči navrhovateľovi správne konanie v súvislosti s dlžným
poistným za zdravotné poistenie. Následne výmerom zo dňa 9. 1. 2004 bolo navrhovateľovi uložené
zaplatiť dlžné poistné, vrátane trov konania. Odvolanie navrhovateľa bolo dňa 18. 8. 2004 zamietnuté

a druhostupňové rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 10. 9. 2004. Navrhovateľ napadol
druhostupňové odvolacie rozhodnutie žalobou na Krajskom súde v Bratislave a Krajský súd v Bratislave
odvolacie rozhodnutie zrušil a vec vrátil Všeobecnej zdravotnej poisťovne na ďalšie konanie. Následne
súd prvého stupňa konštatoval, že dňa 18. 5. 2005 Všeobecná zdravotná poisťovňa získala povolenie
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na vykonávanie verejného zdravotného poistenia,
čím predmetné správne konanie s poukazom na ust. § 84 zák. č. 581/2004 Z.z., prešlo práve na

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to bez ohľadu na to, či Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou mal, resp. nemal k dispozícií spisy týkajúce sa neskončených správnych
konaní. Preto súd prvého stupňa konštatoval, že práve odporca nesie zodpovednosť za prípadné
prieťahy v predmetnom správnom konaní, pretože Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
(ďalej len ÚDZS) v tejto veci nekonal, nerozhodoval opätovne o odvolaní navrhovateľa proti platobnému
výmeru zo dňa 9. 1. 2004. ÚDZS začal opätovne konať až dňa 4. 6. 2009, kedy vyzval navrhovateľa na

vyjadrenie sa pred rozhodnutím o jeho odvolaní.Následne dňa 24. 9. 2009 navrhovateľ požiadal ÚDZS podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej ÚDZS prieťahmi v konaní. Súd
prvého stupňa konštatoval, že nárok navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy v žalovanej sume

330 eur je dôvodný. Zvyšnú časť nároku navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že postupom ÚDZS
pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa proti platobnému výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo
dňa 9. 1. 2004 bolo porušené právo navrhovateľa na prejednanie veci bez prieťahov, zamietol, pretože
mal za to, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o tejto časti návrhu, nakoľko o tejto skutočnosti je podľa
ust. článku 127 ods. 1 a 2 Ústavy, právomocný rozhodovať jedine Ústavný súd SR, a nie všeobecný

(civilný) súd.

O trovách prvostupňového konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to v časti výroku,
ktorým súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Poukázal na ust. článku 127 ods. 1, 2 Ústavy, ako aj
ust. § 17 ods. 2, v spojení s § 16 ods. 1 a § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., a uviedol, že právomoc rozhodovať

o porušení práva na prerokovanie veci bez prieťahov bolo priznané i všeobecnému súdu, pričom
poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorá konštatuje oprávnenie všeobecných
súdov, rozhodovať o porušení práva na prerokovanie veci bez prieťahov na základe práve zák. č.
514/2003 Z.z., keď napr. v uznesení Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 102/05-10 Ústavný súd konštatoval,
že od účinnosti zák. č. 514/2003 Z.z., má sťažovateľ k dispozícií účinné prostriedky nápravy na ochranu

nímoznačenýchprávzaručenýchvÚstaveavdohovore,ichvyužitímsťažovateľmoholamôževprípade
uznania opodstatnenosti v jeho tvrdení dosiahnuť uznanie porušenia svojich práv, ochrany ktorých
sa domáha pred súdom, ako aj nápravu vo forme náhrady škody zahrňujúcej aj nemajetkovú ujmu.
Vzhľadom na princíp substiriadity, podľa ktorého rozhoduje Ústavný súd o individuálnych sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd, v týchto

prípadoch ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (článok 127 ods. 1 Ústavy SR), nie je
vo vzťahu k predmetnému konaniu v období po 1. júli 2004 daná právomoc Ústavného súdu.

Zároveň navrhovateľ uviedol, že výrok súdu o zamietnutí návrhu by ani v prípade absencie právomoci
súdu nebol korektný, najmä z procesného hľadiska, pretože nedostatok právomoci súdu nie je dôvodom
pre zamietnutie návrhu, ale dôvodom pre zastavenie konania podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. Žiadal, aby

odvolací súd v časti výroku o zamietnutí návrhu rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu
navrhovateľa aj v tejto časti vyhovie a skonštatuje porušenie práv navrhovateľa.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj odporca, pričom
uviedol, že s poukazom na ust. § 84 zák. č. 581/2004 Z.z., začaté správne konania doterajšej zdravotnej
poisťovne, právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona

dokončí úrad. Ak doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu
nezaloží akciovú spoločnosť do 31. 3. 2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. 9.
2005 prechádzajú na úrad 1. 10. 2005. Mal za to, že úrad po doručení kompletného spisového materiálu
zdravotnou poisťovňou začal vo veci procesne konať bez akýchkoľvek prieťahov v súlade so zákonom
o správnom konaní. Uviedol, že z predložených dokumentov, ktoré predložil na súde prvého stupňa

vyplýva, že po prenose kompetencie zo zdravotnej poisťovne (predtým správneho orgánu) na úrad,
úrad konal ako správny orgán, t. j. nebol nečinný. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ v
konanínepreukázal,akomuvdôsledkutzv.nečinnostiúradu,akosprávnehoorgánuprieťahmivkonaní-
nesprávnym úradným postupom, vznikla škoda, resp. v dôsledku nesprávneho úradného postupu úradu
došlo ku škode, nemajetkovej ujme navrhovateľa, a to v príčinnej súvislosti. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca, ktorý opätovne poukázal na ust. § 84 zák. č.
581/2004 Z.z., a uviedol, že úrad po doručení kompletného spisového materiálu zdravotnou poisťovňou
začal vo veci procesne konať a to bez prieťahov v súlade so zákonom o správnom konaní a preto mal
za to, že nedošlo k porušeniu práv navrhovateľa.Odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa a odporcu s poukazom na ust. §
212 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 214 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa
a odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Navrhovateľ v priebehu odvolacieho konania uviedol, že v danom prípade si uplatňuje nemajetkovú
ujmu, ktorá mu vznikla na práve, a túto ujmu je možné kompenzovať len majetkovou náhradou. Zároveň
uviedol,ženeobstojínámietkaodporcuohľadompríčinnejsúvislosti,nakoľkotútonasúdeprvéhostupňa

jednoznačne preukázal, keď poukázal na nečinnosť úradu. Opätovne zdôraznil, že sťažnosťou zo dňa 7.
8. 2007 sa domáhal, aby úrad v predmetnej veci konal, zároveň uviedol, že v danom prípade pri skúmaní
a či aká ujma mala navrhovateľovi vzniknúť uviedol, že vychádzal zo skutočností, že v danom prípade
sa jedná o triviálnu vec, sám nezapríčinil žiadne prieťahy v konaní, napriek tomu Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou trvalo 5 rokov, kým začal vo veci konať.

V priebehu odvolacieho konania odporca uviedol, že úrad požiadal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu
o predloženie všetkých vecí v septembri roku 2005, následne boli aj rokovania medzi Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, avšak vec navrhovateľa
sa nenachádzala medzi postúpenými vecami. Odporca potvrdil, že úrad v predmetnej veci začal konať
až po náleze Ústavného súdu SR. K sťažnosti zo dňa 7. 8. 2007 sa zástupca odporcu nevedel vyjadriť,

zároveň tiež nemal vedomosť o tom, či bol podpísaný medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a
úradom celkový preberací protokol. Uviedol, že spisy boli postupované úradu čiastočne, a len tieto
boli preberané protokolom. Od Všeobecnej zdravotnej poisťovne Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou nežiadal zoznam neskončených spisov.

Správne súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 84 zák. č.

581/2004 Z.z.., o zdravotných poisťovniach, dohľadne nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne
právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí
úrad. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že po tom, ako Všeobecná zdravotná poisťovňa získala
povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, dňom 18. 5. 2005 podľa tohto zákonného

ustanovenia prešli všetky právomoci Všeobecnej zdravotnej poisťovne v tomto správnom konaní na
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Bolo teda vecou samotného Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, akým technickým spôsobom zabezpečí presun neskončených vecí tak, aby
začaté správne konania, ktoré neboli právoplatne neskončené do vydania právoplatného povolenia na
základe zák. č. 581/2004 Z.z. (§ 84 cit. zák.), ukončil v primeranej lehote. Neobstojí obrana odporcu

v tom, že úrad po doručení kompletného spisového materiálu zdravotnou poisťovňou začal vo veci
procesne konať bez akýchkoľvek prieťahov. Zo záznamu z rokovania úradu so Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou zo dňa 12. 10. 2005, ako aj následne z listu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré zasielala
úradu dňa 31. 10. 2005 jednoznačne vyplýva, že úrad bez najmenších pochybností si bol vedomý
toho, že s poukazom na ust. § 84 cit. zák. prešli naň správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne

právoplatne neskončené. Možno súhlasiť s navrhovateľom, ktorý v odvolacom pojednávaní uviedol, že
Úradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťoujeorgánomdozoruakontroly,avšakvpredmetnejvecisi
sám zanedbal svoju dohľadovú povinnosť. V danom prípade neobstojí tvrdenie odporcu uvedené i v jeho
odvolaní, že po prenose kompetencií zo zdravotnej poisťovne na úrad, úrad konal ako správny orgán, t.
j. nebol nečinný bez akýchkoľvek prieťahov, navyše odvolací súd poukazuje na sťažnosť navrhovateľa

zo dňa 7. 8. 2007, na ktorú úrad žiadnym spôsobom nereagoval, a teda minimálne od tohto dátumu
mohol a mal mať vedomosť o tom, že pravdepodobne zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne neboli
úradu postúpené všetky právoplatne neskončené veci, úrad teda nepreukázal, že v predmetnej veci
konal bez prieťahov.

Správne preto súd prvého stupňa, potom ako navrhovateľ požiadal Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, a potom ako úradlistom zo dňa 5. 10. 2009 jeho nárok odmietol, nárok navrhovateľa posúdil ako dôvodný s poukazom
na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., a to i pokiaľ sa týka uplatňovanej výšky, ktorú i odvolací súd
považuje za primeranú.

Neobstojí v danom prípade námietka odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by mu
nečinnosťou úradu - t. j. prieťahmi v konaní vznikla škoda, teda že by v dôsledku takéhoto nesprávneho
úradného postupu súdu, ako správneho orgánu došlo ku škode nemajetkovej ujme navrhovateľa v
príčinnej súvislosti.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pričom za nesprávny úradný postup sa okrem

iného považujú aj zbytočné prieťahy v konaní do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. Táto podmienka v konaní bola riadne preukázaná tak, ako je to odôvodnené vyššie.

Navrhovateľovi vznikla nemajetková ujma (§ 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.), ktorej výšku súd 1. stupňa
a následne aj odvolací súd považoval za primeranú.

Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi prieťahmi v konaní a vznikom škody

(nemajetkovej ujmy) je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O takýto vzťah
ide, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak sú v danom prípade prieťahy v
konaní a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku.

Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná vtedy, ak by škoda pri absencii
prieťahov v konaní nevznikla. Otázka príčinných súvislostí je v prvom rade otázkou skutkovou (zisťuje

sa jej existencia), ale aj otázkou právnou, lebo súd robí záver o existencii jedného z predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť štátu
za škodu nenastane.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že v danom prípade bol preukázaný nesprávny
úradný postup - zbytočné prieťahy v konaní ÚDZS, škoda - vo forme nemajetkovej ujmy a príčinná

súvislosť, keď bezprostrednou príčinou škody - nemajetkovej ujmy (§ 17 ods. 2, 3 cit. zák.) boli zistené
prieťahy v konaní ÚDZS. Vzhľadom na takéto priame pôsobenie konania orgánu štátu, odvolací súd
uzavrel, že bola daná príčinná súvislosť medzi nezákonným konaním a škodou (nemajetkovou ujmou)
navrhovateľa.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzavrel, že v danom prípade bol preukázaný nesprávny

úradný postup, zbytočné prieťahy ÚDZS, škoda - vo forme nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť keď
bezprostrednou príčinou vzniku škody nemajetkovej ujmy (§ 17 ods. 2, 3 cit. zák.) boli zistené prieťahy
v konaní ÚDZS. Vzhľadom na takéto priame pôsobenie konania orgánu štátu, odvolací súd uzavrel, že
bola daná príčinná súvislosť medzi uzákonným konaním škodou , nemajetkovej ujmy navrhovateľa.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa i v časti, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia,

že postupom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa
proti platobnému výmeru Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 9. 1. 2004, malo byť porušené
právo navrhovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa zamietnutie
nároku navrhovateľa v tejto časti odôvodnil tým, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o tejto
časti návrhu navrhovateľa, nakoľko o tejto skutočnosti je podľa ust. článku 127 ods. 1 a 2 Ústavy

právomocne rozhodovať jedine Ústavný súd SR a nie všeobecný civilný súd. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje najmä na ust. § 7 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú
veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, družstevných, ako aj z obchodných
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2
O.s.p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občiansko-súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Je potrebné uviesť, že predmetné zákonné ustanovenie upravuje podmienku konania, a to podmienkucivilnej právomoci súdu vo veci konať. Právomoc je možné chápať ako zákonom vymedzený rozsah
činností, ktorých realizácia je právom aj povinnosťou súdov. Právomocou všeobecne je možné rozumieť,
oprávnenie toho ktorého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho kompetencie.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že skutočne článok 127 ods. 1 a 2 Ústavy SR Ústavnému súdu
SR priznáva právomoc rozhodovať o porušení základných práv a slobôd. Uviedol však, že právomoc
podľa tohto článku nie je výlučná, ale subsidiárna („ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd“).
Uviedol, že právomoc rozhodovať o porušení práva na prerokovanie veci bez prieťahov priznal aj
všeobecnému súdu a to v ust. § 17 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1, § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., keď za

nesprávny úradný postup je možné považovať aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehotealebonečinnosťtohtoorgánuprivýkoneverejnej
moci, prípadne zbytočné prieťahy v konaní.

Súd prvého stupňa správne vec posúdil, keď ustálil, že nie je v právomoci všeobecného súdu rozhodovať
o tejto časti návrhu, pretože s poukazom na ust. § 127 ods. 1, 2 Ústavy SR je (po riadnom ustálení
účastníkov konania) oprávnený rozhodovať jedine ústavný súd.

Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v predmetnom konaní na strane odporcu bol označený
subjekt Slovenská republika, v zastúpení Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda
navrhovateľakoodporcuoznačilštát,ktorýspoukazomna§3ods.1zák.č.514/2003Z.z.zodpovedáza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci (v danom prípade Úrad pred dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou) pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Z návrhu navrhovateľa v časti, v ktorej súd jeho návrh
zamietol vyplýva, že navrhovateľ sa domáha určenia, že postupom nie štátu, ale postupom orgánu
verejnej moci, t. j. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bolo porušené právo navrhovateľa.
Navrhovateľ však takýto subjekt, ktorý má právnu subjektivitu ako ďalšieho účastníka v konaní neoznačil

a preto správne súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust.
§ 142 ods. 2 O.s.p., ani navrhovateľ ani odporca neboli v odvolacom konaní úspešní, a preto odvolací
súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 22. 06. 2011

JUDr. Darina Kuchtová

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

A. Golejová