Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/391/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314219242
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314219242.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci

navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 534176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporcovi:
Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X, X., zast. J. P., pracovníčkou tunajšieho súdu, o zaplatenie 739,29
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 19.08.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie mu
sumy 739,29 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 739,29 eur od 09.03.2007 do zaplatenia
titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom.

Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 22.09.2006 uzavretá
Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX na kúpu televízora zn. LG za predajnú cenu 663,55 eur, ktorý úver
sa odporca zaviazal splácať v pravidelných 12 mesačných splátkach po 61,60 eur. Odporca pri podpise
Zmluvy uviedol nepravdivé údaje o zamestnaní, čím osobu konajúcu v mene navrhovateľa uviedol do
omylu. Odporca predmetný úver riadne nesplácal a okrem sumy uhradenej pri prevzatí tovaru vo výške
66,39 eur do dnešného dňa neuhradil žiadnu sumu. Z dôvodu, že sa odporca dostal do omeškania,
navrhovateľ dňa 21.02.2007 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, t.j. zosplatnil úver, v dôsledku čoho bol
odporca povinný zaplatil dlh jednorazovo. Dodatočným šetrením navrhovateľ zistil, že bol v predmetnej

veciuvedenýdoomyluodporcomuvedenímnepravdivýchúdajovnazískanieúveru.Ztohtodôvodubolo
Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č.k. 1T XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa stal
právoplatným a vykonateľným dňa 13.09.2010, rozhodnuté, že odporca spáchal trestný čin úverového
podvodu, pričom navrhovateľ bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občiansko -právne
konanie, čo uskutočnil podaním tohto návrhu v prejednávanej veci č.k. 21C 391/2015. Navrhovateľ si
uplatnil titulom náhrady škody sumu 739,29 eur predstavujúcu sumu poskytnutého úveru 597,16 eur s
úrokom 142,13 eur.

Z dôvodu, že pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, uznesením tunajšieho súdu č.k. 40Ro/2044/2014
zo dňa 27.04.2015, právopl. 27.04.2015, mu v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. bola ustanovená opatrovníčka
pre konanie J. P., pracovníčka tunajšieho súdu, ktorá v rámci prípravy pojednávania vzniesla námietku
premlčania nároku.Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s
listinnými dokladmi : výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Trestným rozkazom tunajšieho súdu
č.k. X XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Úverovou zmluvou zo dňa 22.09.2006, Úverovými podmienkami

spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Z Úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania zo dňa 22.09.2006 súd zistil, že jej predmetom
bolo poskytnutie navrhovateľom odporcovi úveru na kúpu tovaru televízora zn. LG vo výške
poskytnutého úveru 597,15 eur, ktorý sa odporca pri RPMN 50,9% zaviazal navrhovateľovi splácať v
pravidelných 12 mesačných splátkach po 61,60 eur počínajúc od 22.10.2006. Splatnosť predmetného

úveru by tak mala uplynúť 22.12.2007.

Z Trestného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 1T XX/XXXX zo dňa 02.06.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.09.2010, súd zistil, že odporca bol uznaný za vinného tým, že dňa
22.09.2006 v predajni Datart uzavrel s navrhovateľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorejmubolposkytnutýúvernanákup1kstelevízorazn.LGvhodnote663,55eur,pričompriuzatváraní
zmluvy predložil falošné potvrdenie o výške príjmu od zamestnávateľa, úver sa zaviazal splatiť do 12

mesiacov v mesačných splátkach 61,61 eur, pričom po prevzatí tovaru zaplatil len 66,39 eur, ostatné
splátky doposiaľ neuhradil, čím navrhovateľovi spôsobil škodu vo výške 739,29 eur, čím spáchal prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd navrhovateľa ako
poškodenúspoločnosťodkázalsnárokomnanáhraduškodynakonanievoveciachobčianskoprávnych.

Z vyjadrenia opatrovníčky pre konanie odporcu súd zistil, že táto vzniesla námietku premlčania nároku

z dôvodu, že premlčacia lehota začala plynúť právoplatnosťou Trestného rozkazu od 13.09.2010 a
uplynula 13.09.2012, pričom navrhovateľ si svoj nárok na súde uplatnil až 19.8.2014.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo / ušlý zisk/.

Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /

§101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa judikátu NS č. R 29/1985 ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody

spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia doba sa zastaví
avpriebehutohtokonanianeplynie/§261ods.3 ZP/.Poskončenítrestnéhostíhania,vktoromnedošlok
uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie
premlčacej doby pokračuje.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa voči odporcovi od 19.08.2014
domáhal zaplatenia sumy 739,29 eur titulom náhrady škody spôsobenej mu odporcom uvedením ho do

omylu pri uzatváraní Úverovej zmluvy dňa 22.09.2006, za ktorý čin bol odporca právoplatne odsúdený,
pričom navrhovateľ bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie občiansko právne.Pri premlčaní práva na náhradu škody v zmysle § 106 Obč. zák. je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej
na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba, ktorá je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba

rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho:

a/ vedomosti o škode / teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti/ ako o určitej majetkovej
alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej
miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Okamih vzniku škody, resp.
vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s

protiprávnym konaním

b/ vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda zodpovednostnom subjekte. Za škodu
obvykle zodpovedá škodca, ktorý ju spôsobil.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať
z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch.

Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, ak poškodený v premlčacej dobe neuplatnil nárok na

súde. Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu určitého
trestného činu, právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj v adhéznom /trestnom/ konaní.
Riadne uplatnenie nároku v trestnom konaní predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa
nárok uplatňuje a musí byť uvedená aspoň minimálna výška škody, ktorú poškodený žiada nahradiť.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone /premlčacej doby/ na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym
rozhodnutímoprávnenémunemožnopriznať.Funkcioupremlčaniajeuľahčiťobranupovinnéhosubjektu
proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný subjekt

nemal námietku premlčania, musel by sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom / napr.
splnením, započítaním a pod./.

Dlžníkmôžesvojdlh,ktorýzodpovedápremlčanémuprávu,zapodmienokv§110jednostrannepísomne
uznať. V takom prípade právne účinky premlčania odpadnú. Pokiaľ ide o právo veriteľa, začína plynúť
nová 10 ročná premlčacia doba.

Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva tieto právne dôsledky:

a/ súd oprávnenej osobe / veriteľovi/ premlčané subjektívne právo nemôže priznať, lebo vznesením
námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku tohto súdu, ktorý zistí, že vznesenie
námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, ako žalobu veriteľa zamietnuť.

b/ ak by veriteľ po právoplatnom súdnom rozhodnutí, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá z toho dôvodu,

že dlžník odôvodnene vzniesol námietku premlčania, podal neskôr v tej istej veci novú žalobu, súd by
musel konanie zastaviť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci.

c/ samo subjektívne občianske právo veriteľa však ani po zamietavom právoplatnom rozhodnutí súdu
nezaniká, ale trvá ďalej, aj keď je oslabené o nárok t.j. o vynutiteľnosť prostredníctvom súdu.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že navrhovateľ už v trestnom konaní pred

tunajšímsúdomvystupovalakopoškodenýsuplatnenímsináhradyškody739,29eur,sktorýmnárokom
bol odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych, a to na základe Trestného rozkazu č. 1T XX/
XXXX zo dňa 02.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.09.2010.

Odporcovi preto premlčacia lehota na uplatnenie si predmetného nároku na náhradu škody začala
najneskôr plynúť dňa 13.09.2010, kedy sa najneskôr mohol dozvedieť, že odporca spôsobil škodu,

ktorej náhradu si navrhovateľ uplatňoval už v trestnom konaní ako poškodený.. V zmysle § 106 Obč.
zák. je premlčacia doba pri nárokoch o náhradu škody dvojročná a začína plynúť odo dňa, kedy sa
poškodený dozvie o výške škody a kto za škodu zodpovedá. Ako je teda vyššie uvedené, navrhovateľako poškodený sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť najneskôr : o subjekte, ktorý za škodu
zodpovedá a o výške škody najneskôr dńa 13.09.2010 dňom právoplatnosti trestného rozkazu č.
1T XX/XXXX, ktorým bol odporca uznaný za vinného a odsúdený za prečin úverového podvodu voči

navrhovateľovi. Z týchto dôvodov začala subjektívna premlčacia doba plynúť najneskôr dňa 13.09.2010
auplynula13.09.2012.Keďžeodporcavzniesolnámietkupremlčanianárokunavrhovateľaanavrhovateľ
si nárok voči odporcovi uplatnil na súde až 19.08.2014, v zmysle § 101 ods. 1, § 106 Obč. zák. súd
nemohol navrhovateľovi ako veriteľovi premlčané právo priznať, preto jeho návrh z dôvodu premlčania
zamietol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému odporcovi
nepriznal ich náhradu, nakoľko tomuto žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave,

prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnení /§ 205 a /

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.