Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2011

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/180/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306202564
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8306202564.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.RomanaTóthaačlenovsenátuJUDr.

Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: K.. S. V., trvale bytom V. X, Y., zastúpeného
Mgr. Kristínou Babiakovou, advokátkou, Radničné námestie 9, Pezinok, proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13,
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 19.2.2008 pod č.k. 5C/180/2006 - 101,
takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý

zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume 995,82 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti na zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 663,88 Eur.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je p o v i n
n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 737,59 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Kristíny
Babiakovej, advokátky, so sídlom v Pezinku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 1.713,15 Eur na účet právnej
zástupkyne žalobcu Mgr. Kristíny Babiakovej, advokátky, so sídlom v Pezinku, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 19.2.2008 zastavil konanie v časti, že postupom

Okresného súdu Humenné na verejnom pojednávaní dňa 25.3.2004 vo veci vedenej pod sp. zn. 9C
158/2003 bolo porušené právo žalobcu slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového
záznamu. Postupom Okresného súdu Humenné na verejnom pojednávaní dňa 16.9.2004 vo veci
vedenej pod sp. zn. 7C 181/2004 bolo porušené právo žalobcu slobodne prijímať a rozširovať informácie
pomocou zvukového záznamu. Súd zamietol návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 50.000,-
Sk. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, že postupom
Okresného súdu Humenné na verejnom pojednávaní dňa 25.3.2004 vo veci vedenej pod sp. zn. 9C

158/2003 a dňa 16.9.2004 vo veci vedenej pod sp. zn. 7C 181/2004 boli porušené ustanovenia § 34 ods.
4 zákona č. 385/2000 Zb. o sudcoch a prísediacich, ustanovenie § 116 ods. 2, 3 a ustanovenie § 107ods. 1 O.s.p. a právo žalobcu slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou zvukového záznamu,
zaručené v článku 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a článku 100 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Súčasne sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v sume 50.000,- Sk a trov konania.

Žalobca odôvodnil podanie tým, že dňa 25.3.2004 v rozvodovom konaní na Okresnom súde Humenné
si vyhotovoval zvukový záznam na vreckovom počítači. Zákonný sudca nahrávanie pojednávania
nezaregistroval a zistil to až na konci pojednávania. Vtedy mu prikázal, aby vymazal záznam. Keďže
to nechcel urobiť dobrovoľne, bola zavolaná justičná stráž a z obavy, aby mu počítač nebol odobratý,
vymazal zvukový záznam. Proti nezákonnému postupu sudcu Y.. M. podal sťažnosť predsedovi

okresného súdu. Predseda okresného súdu v písomnej odpovedi ho informoval, že problém je už
vyriešený a takémuto postupu sa majú vyhnúť ostatní sudcovia. Žalobca dňa 16.9.2004 sa zúčastnil
pojednávania na Okresnom súde Humenné vo veci 7C 181/2004, ktoré pojednávanie viedol R.. U. T..
Keďže žalobca mal v úmysle urobiť si záznam, bolo mu sudcom prikázané, aby záznam nevyhotovoval.
Pretosaopätovnesťažovalpredsedovisúdunaporušenieprávavyhotovovaťsizáznamzpojednávania.
V tejto veci sa obrátil na Ústavný súd SR, ktorý uznesením zo dňa 23.2.2005 pod sp. zn. III. ÚS 372/04

konanie zastavil s odôvodnením, že žalobcovi je daná možnosť ochrany jeho práva, ktorá vyplýva z
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Žalobca ako sťažovateľ má k dispozícii účinný prostriedok na nápravu a ochranu označených práv.
Zásahmi sudcov Okresného súdu Humenné bolo žalobcovi dvakrát znemožnené vyhotoviť si zvukový
záznam z verejného pojednávania. Nemal možnosť prijímať informácie z verejného pojednávania

technickými prostriedkami. Je nesporné, že týmito zásahmi došlo k obmedzeniu práva žalobcu na
informácie. Sudca nemá právomoc rozhodovať o uskutočňovaní zvukových záznamov, len povoľovať
obrazové záznamy a zvukové prenosy. Zvukové záznamy z pojednávania môže kedykoľvek vykonávať
bez rozhodnutia či povolenia súdu. Žalobca žiadnym spôsobom nenarušil priebeh ani dôstojnosť
pojednávania. Postupy sudcov boli v rozpore so zákonom a Ústavou SR, keď na Okresnom súde

Humenné si vyhotovoval zvukový záznam na vreckovom počítači.

Žalovaný k návrhu uviedol, že v prvom prípade z 25.3.2004 nie je možné aplikovať ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z., keď zákon nadobudol účinnosť až 1.7.2004. Neprichádza do úvahy ani postup podľa
zákona č. 58/1969 Zb., pretože tento zákon nemajetkovú ujmu neupravoval. Podľa § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa odseku 2 sa uhrádza nemajetková

ujma v peniazoch len v prípadoch, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Sám žalobca uviedol, že mu nebola spôsobená žiadna
škoda a nevznikol mu ani ušlý zisk. Konania sa nezúčastnili žiadne iné osoby, potom nemohol žalobca
utrpieť morálnu ujmu, ktorá by si vyžadovala odškodnenie v peniazoch. Žiada žalobu zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu je možné vyhovieť len
čiastočne. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo nezákonným úradným postupom nepoznal inštitút nemajetkovej ujmy. Žalobca sa nemôže na
všeobecných súdoch SR domáhať ochrany pri porušení základných práv, keď nie je daná vecná
príslušnosť súdu na konanie o porušení práva dňa 25.3.2004. Okresný súd s poukazom na § 104

ods. 1 O.s.p. pre nedostatok podmienky konania súdne konanie o návrhu o porušení práva žalobcu na
verejnom pojednávaní dňa 25.3.2004 zastavil.

Pri porušení práva žalobcu na vyhotovovanie zvukového záznamu na pojednávaní dňa 26.9.2004,
súd konštatoval, že bolo porušené právo žalobcu slobodne prijímať a rozširovať informácie pomocou
zvukového záznamu. Žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na § 17 zákona č.

514/2003 Z.z.. Tento zásah nebol takej intenzity, resp. nespôsobil žiadnu ujmu, keď sa incident odohral
len medzi účastníkmi konania (žalobcom a jeho bývalou manželkou) bez prítomnosti tretích osôb.
Porušenie práva žalobcu je odčinené a daná mu satisfakcia vo forme ospravedlnenia súdu. Súd nevidí
žiaden právny dôvod na priznanie akejkoľvek nemajetkovej ujmy žalobcovi. V tejto časti návrh žalobcu
zamietol.Proti rozsudku okresného súdu v časti zamietnutia návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume
50.000,- Sk a vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca. Podľa Ústavného súdu SR,
od účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

má sťažovateľ k dispozícii účinný prostriedok nápravy na ochranu ním označených práv, zaručených
v Ústave SR a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okrem uznania porušenia
práv má žalobca právo aj na náhradu nemajetkovej ujmy. Keď Okresný súd Stará Ľubovňa konštatoval
porušenie práva na informácie a nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, neposkytol mu žiadnu účinnú
a efektívnu ochranu jeho práv. Porušenie práva nie je možné nahradiť uvedením do pôvodného

stavu. Prichádza do úvahy len finančné zadosťučinenie vzniknutej nemajetkovej ujmy. Poukazuje na
príslušné rozhodnutie Ústavného súdu SR, týkajúce sa zákazov vyhotovovania zvukového záznamu na
pojednávaní (vec I. ÚS 15/02). Zásah sudcu na pojednávaní dňa 16.9.2004 bol opakovaný aj napriek
predchádzajúcemu stanovisku predsedu okresného súdu, že sa to nebude opakovať. Pri totožnom
opakovanom zásahu súdu do práva na informácie žalobcu považoval len konštatovanie porušenia práva
za účinné, efektívne a primerané zadosťučinenie pre žalobcu. Opakovaného porušenia sa dopustil

orgán, ktorý má vo svojej činnosti presadzovať a ochraňovať zákon a zabezpečovať právnu istotu
jednotlivcov. Žalobca sa cítil byť ponížený práve pre opakovaný zásah pred tými istými osobami, hoci
si bol vedomý svojich práv. Primerané zadosťučinenie je sankciou, ktorú súd ukladá orgánu verejnej
moci, ktorý vo svojej činnosti nedbal na dodržiavanie ústavného práva, a má povahu sekundárnej
kompenzácie. Za opakované porušenie práva žalobcu je primerané žiadať zadosťučinenie ako sankciu,

ktorá preventívne zabezpečí, aby nedochádzalo k ďalšiemu opakovaniu protiprávneho zásahu do práva
žalobcu. Žiada zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať žalobcovi nemajetkovú ujmu v sume
50.000,- Sk. Súčasne žiada náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 19.3.2009 pod č.k. 12Co/45/2008 - 135 potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti. Nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v súdnom konaní sa riešila otázka rozvodu manželstva žalobcu.
Toto konanie bolo, dá sa predpokladať, emotívne, pričom žalobca bol dvakrát usmernený sudcami na
výmaz záznamu, resp. nebolo mu povolené vyhotovenie záznamu, resp. bol zadržaný do doby, pokiaľ
záznam nevymazal. Z hľadiska súdu a zásahu súdu v priebehu súdneho konania môže byť takýto postup
chápaný ako bežný postup, len pokiaľ sa súdom riadi priebeh súdneho konania. Nesprávny zásah sudcu

a zákaz žalobcovi vyhotovovať záznam, resp. vymazať tento záznam, nemusel byť druhou stranou
chápaný ako snaha súdu znemožniť žalobcu v súdnom konaní, resp. nebol prejavom zaujatosti sudcu
vo vzťahu k žalobcovi. Odvolací súd je toho názoru, že zásah do práva žalobcu na prístup k informáciám
nevyžaduje ešte ďalšiu účinnú a efektívnu ochranu jeho práv vo forme náhrady nemajetkovej ujmy
finančným odškodnením, lebo stačí konštatovanie porušenia práva žalobcu ako formy ospravedlnenia v

samotnom výroku rozsudku. Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
o zamietnutí návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového
konania. Okresný súd správne rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu účastníkov v
súdnom konaní. Žalobca v konaní bol úspešný zhruba v polovici, preto mohol okresný súd s poukazom

na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznať účastníkom náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní
trovy nevznikli, preto mu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Žalobca dal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove. Najvyšší súd SR uznesením pod č.k.

1Cdo 128/2009 - 155 dovolanie žalobcu odmietol. Ústavný súd SR dňa 8.3.2010 obdržal sťažnosť
žalobcu, kde namietal porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod č.k. 12Co/45/2008 - 135. Ústavný
súd SR v Náleze pod č.k. I. ÚS 344/2010 - 26 konštatoval porušenie základného práva K.. V.

na súdnu ochranu rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2009. Ďalej zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem toho, že rozsudok krajskéhosúdu nedal riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, krajský súd sa nevyporiadal s
argumentáciou sťažovateľa v časti odvolania týkajúceho sa nepriznania náhrady nemajetkovej ujmy.
Krajský súd sa nezaoberal otázkou intenzity porušenia základného práva na informácie. Aj keď bolo

konštatované porušenie práva, nebolo dané zadosťučinenie vo forme finančného zadosťučinenia a
náhrady trov konania. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému sťažovateľovi je v rozpore so
zásadou spravodlivého súdneho konania, obsiahnutého v článku 46 ods. 1 Ústavy SR a v článku 6
ods. 1 Dohovoru. Ak žalobca mal trovy v súdnom konaní a nebola mu priznaná náhrada trov konania,
znehodnotil sa úspech sťažovateľa v predmetnom súdnom konaní. Tým bolo zasiahnuté aj do jeho

majetkovej sféry.

V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu SR žalovaný uviedol, že je potrebné konštatovať to, že samotný
zásah do práva na informácie nebol spôsobilý vyvolať u žalobcu takú ujmu, aby mu bolo potrebné priznať
finančné zadosťučinenie. Žalobca nepreukázal, aby bol jeho život nejakým spôsobom ovplyvnený práve
absenciou nahrávky z pojednávania. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa z 19.2.2008.

Zástupkyňa žalobcu na odvolacom pojednávaní opätovne zdôraznila skutočnosť, že žalobcovi

bolo znemožnené realizovať jeho právo na prístup k informáciám, a to opakovane, napriek
predchádzajúcemuuisteniuzostranypredseduokresnéhosúdu,žesanebudeporušovaťprávožalobcu.
Naotázkuodvolaciehosúdu,akožalobcadospelkpožadovanejnáhrade50.000,-Sknemajetkovejujmy,
uviedla, že Ústavný súd SR priznal náhradu 20.000,- Sk v obdobnom prípade, takže pri opakovanom
porušení práva je primerané to navýšiť o ďalších 10.000,- Sk pri jednom porušení. Žalobca bol

nedobrovoľne zadržiavaný v pojednávacej miestnosti v prvom prípade.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozsudku, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a priznať žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy v rozsahu 995,82 Eur. Je potrebné potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa v
zamietavej časti, pokiaľ je zamietnutý návrh na zaplatenie nemajetkovej ujmy v rozsahu 663,88 Eur.

Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania tak,
že priznal žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 737,59 Eur.

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa pod č.k. 5C/180/2006 - 101 bolo konštatované porušenie
práva žalobcu na slobodné prijímanie a rozširovanie informácií na pojednávaní dňa 16.9.2004. Súčasne
bolo zastavené konanie o porušení práva žalobcu na pojednávaní dňa 25.3.2004. Tieto výroky rozsudku

okresného súdu neboli napadnuté odvolaním, preto odvolací súd sa zaoberal len otázkou priznania
nemajetkovej ujmy z porušenia práva žalobcu na súdnom pojednávaní dňa 16.9.2004. Zákon č.
514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 rieši otázku nesprávnych úradných postupov a zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú takýmto nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup je konštatovaný
v rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa. Krajský súd s odkazom na § 17 riešil otázku priznania

nemajetkovej ujmy.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä

na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Je potrebné konštatovať, že ako dňa 25.3.2004, tak aj 16.9.2004 bol žalobca prinútený sudcami
Okresného súdu Humenné vymazať záznamy z pojednávaní vo veci sp. zn. 7C/181/2004. Na sťažnosť
žalobcu na postup sudcu pri pojednávaní dňa 25.3.2004 bol žalobca ubezpečený predsedom okresného

súdu, že zabezpečí zjednotnenie postupu, aby sa predišlo do budúcna obdobným situáciám. Napriek
tomuto ubezpečeniu predsedu súdu, na pojednávaní dňa 16.9.2004 bol opätovne sudcom okresného
súdu upozornený na to, že z pojednávania nesmie nahrávať a zakázal mu to. Opätovne bol ponížený,
ako tvrdí žalobca, pred protistranou nezákonným konaním sudcu. Základný zákon Slovenskej republiky,
a to Ústava SR, v článku 26 zabezpečuje slobodu práva prejavu a práva na informácie ako zaručené

právaobčanovSlovenskejrepubliky.Akdošlokzásahudozákladnýchprávžalobcuzostranysúdu,ktorý
mal garantovať zákonnosť a ústavnosť, a išlo o opakovaný zásah, kde už bolo žalobcovi raz prisľúbené
zo strany predsedu súdu, že sa takáto situácia nebude opakovať, potom, podľa žalobcu, neexistuje iný
účinný spôsob nápravy pri porušení tohto základného práva ako žiadať v súdnom rozhodnutí určiť, že
došlo k porušeniu práva žalobcu, garantovaného Ústavou SR, a kde súčasne má právo na náhradu
nemajetkovej ujmy. Je nesporné, že súdne konanie na okresnom súde, týkajúce sa rozvodu žalobcu, je

citlivé súdne konanie s veľkým emočným pozadím, preto každá strana sporu vníma priebeh súdneho
konanianielenzhľadiskakonečnéhovýsledkusporu,aleajzhľadiskatoho,akoprebiehasúdnekonanie,
teda aj vzájomné výstupy a obsah vystúpení účastníkov a usmerňovanie súdneho konania sudcom.
V oboch prípadoch žalobcovi bolo znemožnené vyhotoviť záznam z priebehu súdneho konania, čo
žalobca chápe ako určité poníženie vo vzťahu k protistrane, kde má Ústavou SR garantované právo

na urobenie si záznamu zo súdneho pojednávania. Toto právo mu konaním sudcu nebolo zaručené a
bolo mu znemožnené. Pri podanej žalobe súd musí zvážiť, či postačuje ospravedlnenie súdu, čo urobil
Okresný súd Stará Ľubovňa konštatovaním porušenia práva žalobcu, alebo či je potrebné pre takýto
nesprávny úradný postup poskytnúť žalobcovi aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17
ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z..

Ústavný súd SR v Náleze pod č.k. I. ÚS 344/2010 - 26 konštatoval, že pri porušení základného práva
na informácie, intenzite porušenia a dôvodoch porušenia a z hľadiska genézy prípadu musí odvolací
súd zvážiť intenzitu porušenia základného práva na informácie a prípadné priznanie zadosťučinenia
vo forme odškodnenia poškodeného v peniazoch. Ak existuje rozhodnutie Ústavného súdu SR o
priznaní odškodnenia vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za znemožnenie nahrávania na súdnom

pojednávaní vo výške 20.000,- Sk, je potrebné postupovať v zmysle takejto judikatúry a zvažovať, do
akej miery bola znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, aké to vyvolalo následné reakcie
v rodinnom prostredí osoby, či tieto reakcie svedčia o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a
v akej miere a či je potrebné subsidiárne priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pri porušení
práva osoby.

Je potrebné poukázať na opakovanie porušenia práva žalobcu. Pri prvej sťažnosti bol ubezpečený
predsedom súdu, že sa to nebude opakovať, pričom k porušeniu práva došlo orgánom, ktorý je
zodpovedný za dodržiavanie zákonnosti. Túto osobitnosť prípadu nie je možné riešiť len zistením
porušenia práva žalobcu, ale aj odškodniť osobu poškodeného, ak sa bude potvrdzovať ujma na jeho
osobnomstatusevdôsledkuporušeniajehoprávvsúdnomkonaní.Žalobcapožadovalnáhradu50.000,-

Sk. Zo strany žalovaného je vznesená námietka, že samotný zásah do práva na informácie nebol
spôsobilý vyvolať u žalobcu takú ujmu, aby mu bolo potrebné priznať finančné zadosťučinenie. Ako už
konštatoval Ústavný súd SR, je to základné právo, týkajúce sa slobody prejavu a práva na informácie,
zaručené v článku 26 Ústavy SR. Z hľadiska demokratickej spoločnosti je takéto právo potrebné dávať
na úroveň ostatných ústavných práv na život, zdravie a podobne, ktoré sú zaručené Ústavou SR. Všetky

práva zaručené Ústavou SR sú rovnaké, neexistujú práva prvoradé a druhoradé. Aj ochrana jednotlivým
právam má byť zaručená a nemá dochádzať k porušeniu týchto práv. Ak sa potvrdzuje porušenie práva
žalobcu slobodne prijímať a rozširovať informácie podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy SR a článku 10
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné
a existuje rozhodnutie Ústavného súdu SR, týkajúce sa náhrady za porušenie tohto práva, potom aj

odvolací súd musí konštatovať, že nepostačuje len určiť žalobcovi, že postupom súdu došlo k porušeniu
jeho práva. Je potrebné zvážiť primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch pre žalobcu.

Právo žalobcu bolo porušené dvakrát, a to orgánom, ktorý zaručuje zákonnosť a spravodlivosť pre
každého občana rovnako. Je na zvážení súdu stanovenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch prežalobcu. Pri stanovení výšky sú uvedené kritériá v § 17 ods. 3 zákona č. 514, a to závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote (písm. c/), závažnosť vzniku ujmy a okolnosti, za ktorých
k nej došlo (písm. b/), stanovenie primeranej výšky odškodnenia z hľadiska všeobecno-ekonomických

pomerov v spoločnosti a primeranosti odškodnenia. Ústavný súd SR v iných prípadoch za porušenie
takéhotoprávapriznalnemajetkovúujmuvrozsahu20.000,-Sk.Jednásaoopakovanéporušeniepráva,
preto v prípade porušenia práva žalobcu dňa 16.9.2004 odvolací súd konštatuje, že primeraná bude
náhrada v rozsahu 995,82 Eur (30.000,- Sk). Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti tak, že zaviazal žalovaného k náhrade nemajetkovej ujmy v rozsahu 995,82 Eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa v zamietavej časti na zaplatenie nemajetkovej ujmy
v rozsahu 663,88 Eur (20.000,- Sk). Pôvodne bola požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy 50.000,-
Sk a bola priznaná čiastka 30.000,- Sk (995,82 Eur). Zvyšok nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy sa zamieta, a teda potvrdzuje sa rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu, ale len v
rozsahu pôvodne požadovaných 20.000,- Sk (663,88 Eur).

Krajský súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania. Okresný
súd nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. Ústavný súd SR v rozhodnutí
zo dňa 6.4.2011 uviedol, že ak súd konštatuje porušenie práva žalobcu, nepriznanie trov konania je
ďalšia majetková ujma v sfére žalobcu. V samotnom žalobnom návrhu je uplatnené právo na určenie
porušenia zákonných práv žalobcu na pojednávaní dňa 25.3.2004 a 16.9.2004. Súčasne sa požaduje

nemajetková ujma v rozsahu 50.000,- Sk. Vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa, že
je zastavené konanie o porušení práva žalobcu na pojednávaní dňa 25.3.2004 a súčasne sa konštatuje
porušenie práva na pojednávaní dňa 16.9.2004, pri týchto určovacích výrokoch bol pomer úspechu
žalobcu a žalovaného rovnaký. Pri priznaní trov prvostupňového konania odvolací súd vychádzal len
zo zostatku prejednávaného sporu, a to stanovenia nemajetkovej ujmy. V tomto prípade je potrebné

aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., že je možné priznať plnú náhradu trov účastníkovi vo
veci, ak rozhodnutie záviselo od úvahy súdu. Výška nemajetkovej ujmy bola záležitosťou úvahy súdu.
Pri stanovení náhrady trov súdneho konania na trovách právneho zastúpenia, účtovaných právnou
zástupkyňou žalobcu, sa vychádzalo z hodnoty sporu, o ktorej rozhodol súd, a to z priznanej čiastky
995,82 Eur. Za 1 úkon právnej pomoci z takejto hodnoty sporu je náhrada 51,45 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Pred súdom
prvého stupňa boli urobené 5 právne úkony, a to prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, 2 vyjadrenia na
dožiadanie súdu a 1 x účasť na súdnom pojednávaní dňa 20.11.2007. K tomu je potrebné pripočítať 2
x režijný paušál po 5,44 Eur za 1 úkon právnej pomoci, urobené v roku 2006, 2 x režijný paušál po 5,92
Eur za úkony urobené v roku 2007 a 1 x režijný paušál 5,92 Eur za účasť na pojednávaní na Okresnom

súde Stará Ľubovňa. V súčte je to 285,89 Eur. Zástupkyňa žalobcu požaduje aj náhradu cestovných
výdavkov za deň 20.11.2007 vo výške 215,10 Eur pri použití osobného motorového vozidla na trase
Bratislava - Stará Ľubovňa a späť. Bolo odjazdených 800 km pri priemernej spotrebe 6,5 l a cene 40,- Sk
za 1 liter. Cestovné náhrady je možné priznať na základe zákona č. 283/2002 Z.z.. Za deň 20.11.2007
je požadovaná aj náhrada straty času za 24 polhodín po 297,- Sk. V súčte je to 236,60 Eur. Celkové

trovy prvostupňového konania u žalobcu predstavujú 737,59 Eur. Krajský súd zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania a s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. priznal
žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania 737,59 Eur.

Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a
to za úkony - napísanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, pretože podľa § 18 ods. 3 zákona

č. 514, súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom. Tento úkon bol urobený v roku 2005, pričom samotná žaloba bola podaná v
roku 2006. Účastníkom sú priznávané len trovy, ktoré vznikli v priebehu súdneho konania. Súd nepriznal
zástupkyni žalobcu náhradu za prevzatie a prípravu zastúpenia Mgr. Kristínou Babiakovou, ktorá
prevzala zastúpenie po Mgr. Zuzane Dlugošovej. Úkon prevzatia a prípravy zastúpenia sa odmeňuje len

raz bez ohľadu na to, koľkokrát došlo k zmene právneho zástupcu počas súdneho konania.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p..
Žalobca bol neúspešný v konaní o určení, že došlo k porušeniu jeho základných práv pri pojednávaní
dňa 25.3.2004, kde bolo konanie zastavené. Bolo mu vyhovené pri stanovení porušenia práva

na pojednávaní dňa 16.9.2004. Pri tomto určovacom nároku je úspech žalobcu a žalovaného rovnaký,
pretovtejtočastižalobnéhonávrhunepatrížiadnemuzúčastníkovnáhradatrovkonania.Keďžežalobca
bol úspešný pri žalobe o nemajetkovú ujmu, kde výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela od úvahy
súdu a bola priznaná náhrada 30.000,- Sk (995,82 Eur), základom pre náhradu trov pre úspešného
žalobcu v tejto časti súdneho konania je priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. Odmena podľa vyhlášky

č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej pomoci je 51,45 Eur. V odvolacom konaní boli právnou zástupkyňou
žalobcu urobené úkony, a to podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu, účasť na pojednávaní
na krajskom súde dňa 19.3.2009, písomné podanie k Nálezu ÚS SR, účasť na pojednávaní na krajskom
súde dňa 30.6.2011, písomné stanovisko zo dňa 7.9.2011 a účasť na pojednávaní na krajskom súde
dňa 8.9.2011. Za 6 úkonov právnej pomoci je odmena 308,82 Eur. K tomu je potrebné dopočítať 1 x
režijný paušál 6,34 Eur, 1 x režijný paušál 6,95 Eur a 4 x režijný paušál po 7,41 Eur (spolu 42,93 Eur).

Trovy právneho zastúpenia na úkonoch právnej pomoci predstavujú 351,75 Eur. K tomu je potrebné
dopočítať uplatnenú náhradu cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 19.3.2009 vo výške
206,02 Eur (odjazdených 820 km pri cene 1,05 Eur za 1 liter a spotrebe 6,5 l za 1 km). Náhrada PHL
je 55,97 Eur (1,05 x 820 km x 6,5 l) a paušálna náhrada je 150,06 Eur (0,183 Eur za 1 km x 820 km).
Obdobne za deň 30.6.2011 podľa zákona č. 283 je priznaná náhrada cestovných výdavkov 220,94 Eur.

Náhrada PHL je za 820 odjazdených km a priemernej spotrebe 6,5 l a cene 1,33 Eur vo výške 70,89
Eur. Paušálna náhrada je 150,06 Eur (odjazdených 820 km a náhrada 0,183 Eur za 1 km). Dňa 8.9.2011
zástupkyňa žalobcu použila vlak, takže cestovná náhrada je 63,48 Eur na cestovnom lístku. Cestovné
v odvolacom konaní je 490,44 Eur.

Zástupkyňa žalobcu požaduje náhradu straty času v odvolacom konaní, a to za deň 19.3.2009 vo výške

278,16 Eur (24 polhodín po 11,59 Eur), za deň 30.6.2011 vo výške 296,40 Eur (24 polhodín po 12,35
Eur) a za deň 8.9.2011 vo výške 296,40 Eur (24 polhodín po 12,35 Eur). Strata času je 870,96 Eur. Trovy
odvolacieho konania predstavujú v súčte 1.713,15 Eur. Krajský súd zaviazal neúspešného žalovaného
k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 1.713,15 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.