Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513205891
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513205891.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci žalobkyne R. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX K. R., N. XXXX/XX, právn. zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom,
Námestie sv. Mikuláša č. 29, Stará Ľubovňa, proti žalovanému PL - PROFY spol. s r.o., 065 43 Orlov
č. 344, IČO: 36 482 153, právn. zast. Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom, Rastislavova 3468/36,
Poprad, v konaní o zrušenie účasti spoločníka v s.r.o. takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e účasť žalobkyne R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K. R., N. XXXX/XX v spoločnosti PL
- PROFY spol. s r.o., 065 43 Orlov 344, IČO: 36 482 153, zapísanej v Obchodnom registri Okresného
súdu v Prešove, Oddiel: s.r.o., Vložka číslo 13760/P.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil jej účasť ako spoločníčky v spoločnosti
žalovaného. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2002 spolu s manželom založili obchodnú spoločnosť
PL - PROFY spol. s r.o. a v tejto spoločnosti boli spoločníkmi a konateľmi oni dvaja. V roku
2008 začali celospoločenské problémy spojené s krízou a do tej sa dostala aj ich spoločnosť. Boli
nútení do spoločnosti prijať ekonomicky silného spoločníka a tým sa v dobrej viere stala spoločnosť
TATRAVAGÓNKA a.s. a spoločnosť Black Swan Investmens & Colsultancy, s.r.o.. Dňa 15.12.2009
uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu. V žalovanej spoločnosti je teraz spoločníčkou s výškou

vkladu 143.737,- eur z celkového základného imania 1.903.750,- eur, čo činí jej podiel 7,55 %. Po
prevode obchodného podielu sa zmenili pomery v spoločnosti, celé konanie išlo mimo nej a ona činnosť
firmy nemohla a nemôže ovplyvniť. Dňa 28.6.2010 odstúpila z funkcie konateľky spoločnosti a situácia
v spoločnosti dospela do takého štádia, že v júni 2010 jej ako spoločníčke bol zakázaný vstup do areálu
firmy, čo považuje za absolútne neprípustné. Voči nej .a manželovi bolo vedené exekučné konanie za
nadmieru čudných okolností.

Spoločnosť PL - PROFY spol. s r.o. bola v úverovom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s..

Zmluvou o postúpení pohľadávky z 28.10.2011 odkúpila spoločnosť Optifin Invest s.r.o., ktorej 50
% spoločníkom je predseda predstavenstva TATRAVAGÓNKY a.s.. Predmetom exekúcie bola teda
pohľadávka z bankového úveru, na základe ktorého bol spoločnosťou kúpený výrobný stroj. Napriek
tomu, že dlžníkom z úverového vzťahu bola spoločnosť odporcu a na stroj bolo zriadené záložné
právo, pohľadávku si spoločnosť Optifin Invest s.r.o. neuplatňovala od dlžníka, ani exekúciu založeného
stroja, ale od žalobkyne a jej manžela. Exekučné konanie bolo po námietkach tak jej, ako aj manžela
vyhlásené za neprípustné a exekúcia bola zastavená, a to v konaní vedenom na tunajšom súde

pod sp. zn. 7Er/579/2011. Rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa bolo po podaní odvolaniaspoločnosťou Optifin Invest s.r.o. v celom rozsahu potvrdené. Ďalším dôvodom, pre ktorý nemožno
od žalobkyne požadovať jej ďalšie zotrvanie v spoločnosti je fakt, že o dianí nemá žiadne informácie.
Niekoľkokrát požadovala predloženie písomnosti o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch. Posledné

valné zhromaždenie, na ktoré bola pozvaná bolo v roku 2010. Za roky 2011 - 2013 nemá vedomosť,
či sa konali valné zhromaždenia, ani čo bolo predmetom ich rokovania. Teda, je jej znemožnené
vykonávať činnosť spoločníčky, na čo má zákonné právo. Po ukončení činnosti v spoločnosti sa jej
zhoršil zdravotný stav a je dlhodobo PN. Tým, že je vedená ako spoločníčka v obchodnej spoločnosti
spôsobuje jej problémy, že nemôže byť v zmysle právnych predpisov evidovaná ako uchádzačka o

zamestnanie a z toho titulu jej nemôžu byť priznané ani sociálne dávky a iné výhody. Napokon podľa
jej informácii je situácia v spoločnosti zložitá, pretože bez jej vedomia dochádza ku predaju majetku a
ďalším úkonom smerujúcim ku znižovaniu hodnoty firmy. Konateľ spoločnosti podal voči nej a manželovi
absurdné trestné oznámenia, čo tiež spôsobilo absolútnu stratu dôvery, a preto ďalšie zotrvanie jej ako
spoločníčky v doterajšom zložení je neúnosné. Preto žiadala, aby súd návrhu vyhovel a zrušil jej účasť
v spoločnosti v súlade s ust. § 148 ods. 1 ObZ.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ku žalobe zo dňa 8.1.2014 poukázal na skutočnosť, že s
podanou žalobou nesúhlasí. Žalobkyňa na preukázanie tvrdených skutočností nepredložila súdu žiaden
dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom potvrdil pravdivosť jej tvrdení, s výnimkou exekučného spisu
týkajúceho sa konania voči jej osobe, ktoré nemá žiadnu spojitosť s týmto konaním. Ak žalobkyňa
tvrdí, že jej žalovaný bránil zúčastňovať sa na riadení spoločnosti, je jej povinnosťou preukázať tvrdenú

skutočnosť. Žalovaný má za to, že výkon práva navrhovateľky nie je z jeho strany žiadnym spôsobom
obmedzený. Naopak, práve žalobkyňa stratila záujem o spoločnosť, jej chod a kontakt s vedením
spoločnosti, čo potvrdzuje jej odstúpenie z funkcie konateľky spoločnosti listom z 28.6.2010, pričom
pri výkone svojich práv ako spoločníka žalovaného sa nechala zastupovať na valných zhromaždeniach
spoločnosti P.. B. U.. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne týkajúce sa zmenšovania majetku,

problematickej komunikácie so spoločníkmi, či zhoršeniu jej zdravotného stavu, ani k týmto tvrdeniam
nepredložila žiadne relevantné dôkazy, pričom aktuálna účasť žalobkyne v spoločnosti ako spoločníčky
nevyžaduje vyvinutie nadmerného fyzického, či psychického úsilia na zabezpečenie chodu spoločnosti
a nemôže mať vplyv na jej zdravotný stav. Žalovaný ma za to, že komunikácia so žalobkyňou je z jeho
strany korektná a štandardná, v rozsahu zodpovedajúcom záujmu žalobkyne o spoločnosť. Žalobkyňa

je pozývaná na valné zhromaždenia, na ktorých bol umožnený prístup jej splnomocnencovi, pričom
predvolania adresované žalobkyni sa z poslednej adresy vrátili žalovanému späť. Teda, žalovaný
žiadnym spôsobom nebráni žalobkyni v podieľaní sa na chode spoločnosti. Spoločnosť plní účel, na
ktorý bola založená, funguje primerane k okolnostiam a stavu súčasnej ekonomickej situácie.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej právneho zástupcu,

právneho zástupcu žalovaného, svedka S. N., P.. B. U., pripojenými listinnými dôkazmi účastníkov,
korešpondencioumedziúčastníkmikonania,ekonomickýmipodkladmi,ktorépredložilažalovanástrana,
pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/579/2011, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento
skutkový stav.

Z výpisu z OR Okresného súdu Prešov je zrejmé, že žalovaná spoločnosť bola založená spoločenskou

zmluvou zo dňa 20.9.2002 a dodatkom č. 1 zo dňa 13.12.2002 došlo ku zmene spoločenskej zmluvy.
Žalovaná spoločnosť vznikla zápisom do Obchodného registra dňa 18.10.2002, oddiel : Sro, vložka
č. 13760/P. V čase vzniku spoločnosti boli jej štatutárnymi orgánmi S. N. a R. N., teda žalobkyňa a
jej manžel so splatenou výškou vkladu 100.000,- Sk u obidvoch. Každý z konateľov bol oprávnený
konať v mene spoločnosti samostatne. Predmet podnikania je široký, zahŕňa predovšetkým obchodné

činnosti v rozsahu voľnej živnosti, ubytovanie, reklamu, sprostredkovanie, rôzne druhy stavebných prác,
zváračské ....... atď., zámočníctvo, stolárstvo atď. Z výpisu z OR na čl. 8 je jednoznačné, že žalobkyňa
ukončila funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti ku dňu 30.6.2010.

Z výpovede žalobkyne v konaní pred súdom vyplýva, že v roku 2008 začali hľadať strategického
partnera, pretože v dôsledku krízy strácali zákazky a rátali s tým, že posilní ich spoločnosť. Ním sa

stala TATRAVAGÓNKA a.s., ale ako náhle vstúpila do ich spoločnosti boli tam nasadení noví konatelia
a oni ako doterajší konatelia mali veľmi obmedzené možnosti. Samostatne nemohli skoro nič a novýkonateľ, ktorý prišiel z TATRAVAGÓNKY a.s. sa zaujímal o nepodstatné veci, nie o chod spoločnosti.
Medzičasom ochorela, bola dlhodobo PN a ako konateľke nemalo význam zotrvávať v spoločnosti,
a preto požiadala o odstúpenie z funkcie. Počas jej neprítomnosti a PN bolo na vrátnici spoločnosti

vypísané, že má zákaz vstupu do objektu tak ona, ako aj manžel. V tom istom čase dostal „návrh“,
že musí z firmy vystúpiť a na základe toho skončil pracovno-právny vzťah on a po ukončení PN
aj žalobkyňa. Ku ukončeniu pracovného pomeru s ňou došlo dohodou, bez akýchkoľvek nárokov po
ukončení pracovného pomeru. Ona mala záujem o dianie vo firme a splnomocnila P.. U., aby ju
zastupoval na valných zhromaždeniach. Párkrát sa ich zúčastnil, ale tie boli právne bezvýznamné,

pretože nič sa nimi nedocielilo. Momentálne je na čiastočnom invalidnom dôchodku, ale nemôže
sa uchádzať o prácu, evidenciu uchádzača o zamestnanie, ani poberať sociálne dávky, nakoľko je
spoločníčkou žalovanej spoločnosti. Po vstupe TATRAVAGÓNKY a.s. do ich spoločnosti sa znížila
zamestnanosť, poklesla výroba, nastúpila do jednania s inými dodávateľmi, zrušili sa zákazky od
partnerov, ktorých mali oni dovtedy, výroba sa nerozširuje, stagnuje, resp. je na mŕtvom bode. Následne
pristúpil do spoločnosti ďalší spoločník, a to Black Swan Investmens & Colsultancy, s.r.o.. Túto firmu

oslovila žalovaná spoločnosť, aby im pomohla nájsť obchodného partnera, pretože oni sa zaoberali
chodom firmy a výrobou a nemali čas zabezpečiť obchodných partnerov, strategického partnera a
podobne. Preto oslovili menovanú spoločnosť, čo sa aj udialo a odplatou jej bol podiel v žalovanej
obchodnej spoločnosti. Firma STROJMONTA vznikla výlučne za účelom faktoringu, nakoľko celý
majetok v Orlove bol založený majetkom v prospech inej banky. Tým pádom museli riešiť budúce

finančné zdroje a táto spoločnosť bola vytvorená len za účelom zabezpečenia financovania pre
spoločnosť PL - PROFY spol. s r.o., čo sa dá dokázať z účtovných dokladov. Pre túto spoločnosť
sa nezabezpečovala žiadna výroba, ani iné podnikateľské aktivity, iba financovanie pre žalovanú
spoločnosť.

Zo svedeckej výpovede A.. A. Z. vyplýva, že mal založenú súkromnú SBS a bol v právnom vzťahu so

spoločnosťou PL - PROFY spol. s r.o.. S ňou spísal písomnú zmluvu, a to konkrétne s p. N. a žalobkyňou
ako konateľmi spoločnosti. Túto činnosť vykonával 2 roky a bol mu daný pokyn, že pokiaľ ide o výkon
tejto činnosti týkajúci sa technických záležitosti, ten bude vybavovať p. N. a ostatné problémy má riešiť
so žalobkyňou. Začiatkom júla 2010 sa dozvedel, že došlo ku zmene konateľov spoločnosti a do firmy
PL - PROFY spol. s r.o. majú zákaz vstupu pán N. a jeho manželka. O tom bola písomná informácia na

informačnej tabuli firmy a tento údaj bol zaznamenaný aj v knihe služieb, ktorú jeho spoločnosť využívala
za účelom evidencie poskytovania tejto služby, o čom predložil súdu ako dôkaz. Pri výkone tejto služby
ním osobne bol znemožnený 2 - 3 krát vstup do objektu žalobkyni a manželovi.

Svedok S. N., manžel žalobkyne poukázal na skutočnosť, že väčšinový vlastník žalovanej spoločnosti za
začal voči nemu a žalobkyni správať a správa doposiaľ neseriózne. Podmienky, na ktorých sa dohodli pri

predaji spoločnosti dodržané neboli, prestali sa splácať úvery spoločnosti. Pri predaji firmy sa dohodli, že
bude vo firme pracovať, dohodli si konkrétne podmienky, ale po odkúpení TATRAVAGÓNKA a.s. začala
robiť samostatnú politiku, jeho rozhodnutia menili naopak, čo spôsobovalo problémy a tie sa opakovali.
Nemohol riadiť firmu, ktorú vybudoval, postupne začali z firmy odchádzať riadiaci spoločníci, majstri,
atď. a skončilo to tým, že mu doniesli domov podpísať výpoveď z pracovného pomeru, ktorú podpísal

po vyhrážkach. Keď chcel vrátiť veci do areálu firmy, dokumentáciu, kľúče, karty, telefóny, atď. tak mu
bol znemožnený vstup do objektu. Pokiaľ ide o ukončenie činnosti žalobkyne v spoločnosti, pri predali
podniku sa v zmluve dohodli, že po uplynutí 3 rokov predajú zvyšný podiel a tým pádom ukončia činnosti
v spoločnosti obidvaja. Toto sa však neudialo, pretože žalovaná spoločnosť túto zmluvu neakceptovala,
napriek tomu, že na jej uzavretie ju obaja vyzvali. Na valné zhromaždenia prizývaní neboli a tie ktoré

iniciovali oni nezúčastnili sa ich kompetentní.

Svedok P.. B. U. uviedol, že žalobkyňu pozná od začiatku jej podnikania, pretože riešil problémy tak jej,
ako aj manžela od vzniku až doposiaľ a problémy u nich nastali po vstupe majoritného spoločníka do
spoločnosti, keď sa dostali do menšinového podielu v žalovanej spoločnosti. Bol im bránený vstup do
objektu a prichádzať do styku s úradnými dokumentmi. Preto mu žalobkyňa udelila plnú moc, na základe

ktorejvyzvalväčšinovéhovlastníkaozvolaniemimoriadneho valnéhozhromaždeniazaúčelomzískania
informácie ako firma ďalej podniká, keďže tak žalobkyňa, ako aj jej manžel nemali žiadne informácie o
chode spoločnosti. Na ňom bol dohodnutý postup a prijaté uznesenie o osobnej účasti žalobkyne a jejmanželavjanuári2012vžalovanejspoločnosti.Zúčastnilsaasinadvochalebotrochtýchtostretnutiach,
ale na nich bolo zrejmé, že žalobkyňu a jej manžela pokladajú skôr za nutné zlo, ako za obchodných
partnerov. Chcel nahliadnuť do úverovej zmluvy, ktorá presahovala čiastku 1.000.000,- eur, ale žalovaný

mu neposkytol možnosť nahliadnuť do nej.

Právny zástupca žalobkyne predložil súdu PN žalobkyne za obdobie od 15.4.2010 do 22.10.2013, ako
aj potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa zo dňa 16.4.2014, na základe ktorého bola
žalobkyňa uznaná invalidnou z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 % od
14.2.2014. Predložil aj list zo dňa 7.2.2012 zasielaný žalovaným na adresu žalobkyne aktuálnu - N.

XX, K. R., ako aj zásielky z 21.2.2012 a 8.2.2012 zasielané na tú istú adresu, teda ako dôkaz opaku o
tom, že žalovaný nemá vedomosť o zmene trvalého pobytu žalobkyne. Ďalej uviedol, že vzťah medzi
spoločníkmi žalovanej spoločnosti je neúnosný. Žalobkyňa je si vedomá výšky obchodného podielu,
ktorý je minoritný, ale ani to nedáva žiadne právo majoritnému vlastníkovi, aby postupoval tak, ako
postupoval a ignoroval ju ako spoločníčku spolu s manželom. Všetky dôkazy, ktoré uviedli v žalobe, teda
postup žalovaného je postupom, ktorý nemožno od žalobkyne požadovať, aby zotrvala v spoločnosti

za daných podmienok. Má za to, že sú naplnené ustanovenia § 148 ObZ na zrušenie žalobkyne ako
spoločníka v spoločnosti súdom. Preto navrhol, aby súd tejto žalobe vyhovel a priznal žalobkyni náhradu
trov konania.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nenamieta žalobu ako takú v predmetnej veci, ale
namieta jej zdôvodnenie, ktoré pokladá za nepravdivé a ak žalobkyňa preukáže jej zlý pretrvávajúci

zdravotný stav, necháva na zváženie a rozhodnutie súdu, aby bolo v merite veci rozhodnuté. Namietal,
aby bol žalobkyni znemožnený vstup do objektu a keby aj pripustil, že vydaný zákaz sa vzťahuje aj na
ňu, tak žalobkyňa 28.6.2010 sa vzdala funkcie konateľky spoločnosti a zákaz bol vydaný po dátume
vzdania sa tejto funkcie. V období, keď žalobkyňa bola s manželom konateľom žalovanej spoločnosti
tak súčasne boli spoločníkmi v spoločnosti Strojmonta, ktorá bola v tom čase konkurenčnou strojárskou

spoločnosťou vo vzťahu k žalovanému a zákaz vstupu do objektu mal byť ochranou žalovaného voči
možnému úniku nových výrobných a technologických postupov. Namietal, aby súd pri rozhodovaní vzal
do úvahy výpoveď S. N., manžela žalobkyne pre jeho možnú zaujatosť. Napokon poukázal na to, že
konanie žalovaného nie je príčinou podania žalobného návrhu, a preto žiadal, aby súd v zmysle § 143
O.s.p. o priznaní trov konania rozhodol v súlade s týmto zákonným ustanovením a priznal žalovanému

trovy konania.

Súdpozhodnotenívykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženávrhžalobkynejezákonnýadôvodný.

Predmetom sporu je zrušenie účasti žalobkyne v žalovanej spoločnosti. Zo sumáru dôkazov, ktoré
boli produkované žalobkyňou na preukázanie jej tvrdení v rámci uplatneného nároku bolo spoľahlivo
a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na zrušenie jej účasti v

spoločnosti žalovaného.

Podľa § 148 ods. 1 ObZ, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd
zrušil jeho účasť v spoločnosti ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval.
Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

Obchodný zákonník v odseku 1/ zakotvuje zásadu, že spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Teda,

jednostranným prejavom vôle spoločníka nemôže dôjsť ku zániku jeho účasti v spoločnosti. Takýto úkon
by bol v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a z toho dôvodu by bol absolútne neplatný a v
rozpore s kogentným ustanovením § 148 ods. 1. Teda, úprava § 148 upravujúca zánik spoločníka v
spoločnosti je špeciálnou úpravou osobitne vo vzťahu ku zániku účasti spoločníka. Ani v spoločenskej
zmluve nie je možné upraviť zánik účasti dohodou, vzhľadom k tomu, že ide o kogentnú povahu

tohto ustanovenia. S výnimkou možnosti vylúčenia spoločníka podľa § 113 ods. 4, účasť spoločníka
v spoločnosti môže zaniknúť iba zrušením jeho účasti súdom alebo vylúčením súdom. Vzhľadom na
nemožnosť jednostranného vystúpenia spoločníka zo spoločnosti jediným spôsobom, ktorým je možné
zrušiť jeho účasť v spoločnosti je cestou súdu za podmienok určených v Obchodnom zákonníku.V zmysle neho zrušiť účasť spoločníka v spoločnosti môže súd len v prípade, ak od spoločníka
nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Podľa doterajšej judikatúry pôjde najmä o
prípady, keď spoločnosť, resp. ostaní spoločníci porušujú podstatným spôsobom svoje zákonné alebo

zmluvné povinnosti voči dotknutému spoločníkovi, prípadné zdravotné problémy spoločníka, dlhodobá
neprítomnosť v práci a podobne.

Takáto situácia môže nastať najmä v prípadoch, keď spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje
povinnosti voči spoločníkovi alebo, keď porušujú svoje povinnosti ostatní spoločníci navzájom, prípadne
zdravotné problémy spoločníka. Ak sa spoločník v spoločnosti s. r.o., ktorá má viac spoločníkov

rozhodne ukončiť svoju účasť v spoločnosti a nepodarí sa mu previesť svoj obchodný podiel na iného
spoločníka alebo na inú osobu podľa § 115 ObZ, tak podľa platnej právnej úpravy proti vôli spoločníkov
môže jeho účasť v spoločnosti zrušiť jedine súd.

Žalobkyňanemohladocieliťprevodsvojhoobchodnéhopodielunatretiuosobu,pretoženapriekpísomne
uzavretej zmluve o budúcej zmluve k jej naplneniu nedošlo, a preto jedinou možnosťou ako ukončiť
svoje pôsobenie v žalovanej spoločnosti bola forma tejto podanej žaloby.

Z výpisu z Obchodného registra žalovanej spoločnosti je zrejmé, že žalobkyňa ukončila funkciu
štatutárneho zástupcu žalovanej spoločnosti ku dňu 30.6.2010, ako aj pracovný pomer v žalovanej
spoločnosti. Taktiež predložila súdu dôkazy o pracovnej neschopnosti za obdobie od 15.4.2010
do 22.10.2013 a potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Stará Ľubovňa, z ktorého je zrejmé, že
zdravotný stav na účely dôchodkovej dávky bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia

dňa 14.2.2014 so záverom, že bola uznaná invalidnou s dátumom vzniku invalidity od 14.2.2014 pri
miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45 %.

Už len samotná táto skutočnosť, teda pokles zdravotnej schopnosti žalobkyne je dôvodom, pre ktorý
nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby naďalej zotrvala ako spoločníčka v spoločnosti žalovaného,
pretože v prípade straty zamestnania by nemohla byť evidovaná príslušným úradom práce a taktiež by

nemohla poberať určité príjmy v dôsledku nezamestnanosti.

Pokiaľ ide o tento dôvod zrušenia účasti žalobkyne v žalovanej spoločnosti právny zástupca žalovaného
ho ani nenamietal a nechal vec na zváženie a rozhodnutie súdu. Mal však výhrady ku ďalším dôvodom,
ktoré by mali byť dôvodmi pre vyhovenie žalobného návrhu, tvrdiac, že žalobkyňa ich v konaní
nepreukázala, a teda neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody, súd ich nebral do úvahy ako dôvod pre zrušenie účasti žalobkyne v
spoločnosti, len chce poznamenať, že pokiaľ ide napríklad o zabránenie vstupu do objektu žalovanej
spoločnosti od júla 2012. Na jednej strane treba súhlasiť s výhradou právneho zástupcu žalovaného,
že v tom čase už žalobkyňa nebola v pracovno-právnom vzťahu ku žalovanej spoločnosti, ale na
druhej strane stále bola a je spoločníčkou tejto spoločnosti, a preto nebol dôvod, aby na úradnej tabuli

spoločnosti bol vyvesený zákaz vstupu tak jej, ako aj jej manžela, čo potvrdil pracovník vtedajšej SBS
A.. Z.. Údajným dôvodom mala byť skutočnosť, že žalobkyňa sa stala spoločníčkou inej spoločnosti.

Okolnosti, za ktorých vstúpila do spoločnosti STROJMONTA vysvetlila a napriek tomu tento postup
žalovaného možno hodnotiť ako neštandardný a neobvyklý vo vzťahu k žalobkyni.

Žalobkyňa poukazovala aj na úpadok firmy a zhoršujúce sa hospodárske výsledky, ale v ďalšom

konaní sa súd a ani účastníci nedožadovali preverenia ekonomických podkladov, ktoré boli žalovaným
predložené, preto súd ani tieto dôkazy nehodnotil.

Prebiehajúcim exekučným konaním sp. zn. 7Er/579/2011 žalobkyňa len chcela poukázať na vzťahy
medzi ňou a jej manželom ako spoločníkmi žalovanej spoločnosti a firmou Optifin Invest s.r.o.. Tátospoločnosť podala návrh na vykonanie exekúcie voči žalobkyni ako fyzickej osobe a jej manželovi z
titulu úverovej zmluvy, ktorou bol poskytnutý úver spoločnosti PL - PROFY, a ku ktorej oni pristúpili na
základe notárskej zápisnice. Toto exekučné konanie bolo po vydaní poverenia a námietkach žalobkyne

a jej manžela v konečnom dôsledku zastavené, priznané trovy exekútorovi a oprávnenému, teda firme
Optifin Invest, s.r.o. uložená povinnosť uhradiť žalovaným vzniknuté trovy konania.

Okrem tohto konania prebiehajú na tunajšom súde ešte ďalšie medzi žalovanou spoločnosťou
a manželom žalobkyne. Teda, z komplexu týchto problémov možno usúdiť, že medzi žalovanou
spoločnosťou a žalobkyňou a jej manželom nejde o štandardné obchodné vzťahy, ale vznikli problémy,

ktoré už nie je možné riešiť iným spôsobom. Za uvedeného skutkového stavu potom nebol priestor, aby
súd nevyhovel návrhu žalobkyne na zrušenie jej účasti v spoločnosti žalovaného na základe dôvodov
uvádzaných žalobkyňou v žalobe a v priebehu celého konania.

Súd má za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, pričom dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktoré závisí od zistenia navrhnutých a vykonaných
dôkazov.

Za daného stavu, keďže žalobkyňa nemá možnosť dosiahnuť ukončenie účasti na podnikaní žalovanej
spoločnosti iným spôsobom ako rozhodnutím súdu, súd jej návrhu v súlade s ust. § 148 ods. 1 ObZ
vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od

doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.