Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 20, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200961
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6415200961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, v konaní právne zastúpený
JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti odporkyni: C. N., A..
XX.XX.XXXX, W. Š. A.P. XX/X, O., v konaní o zaplatenie 271,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 119,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne od 08.09.2013 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 271,- Eur s úrokom z
omeškania 8,5 % ročne od 08.08.2015 do zaplatenia ako aj zmluvnú pokutu v sume 39,60 Eur. Návrh
odôvodnil tým, že s odporcom dňa 28.08.2012 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere na sumu 400,-
Eur za odplatu 152,- Eur. Úver mal odporca splatiť v 13 mesačných splátkach, no uhradil len sumu 281,-
Eur. Pretože nesplácal podľa splátkového kalendára, po predchádzajúcom upozornení listom zo dňa
22.08.2013 oznámil odporcovi predčasnú splatnosť úveru ku dňu 07.08.2013. V dôsledku oneskorených

úhrad mu tiež podľa obchodných podmienok vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Odporca návrh prevzal dňa 22.06.2015, no k veci sa nevyjadril.

Vo veci súd rozhodol bez jej prejednania na pojednávaní s použitím ust. § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pretože vo veci sa jedná o drobný spor do 1000 Eur (§ 29 ods. 6 a
§ 200ea O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené

na úradnej tabuli súdu dňa 13.08.2015.

Súd vykonal dokazovanie navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 420122590 datovanej dňom 28.08.2012 navrhovateľ
poskytol odporcovi úver vo výške 400,- Eur. Úver bol poskytnutý na 13 mesiacov za úrok vo výške 20
% a okrem toho si navrhovateľ účtoval odmenu za poskytnutie úveru vo výške 18 %. V čl. II zmluvy sa

odporca zaviazal uhradiť istinu 400,- Eur a odplatu 152,- Eur v 13 mesačných splátkach.

Z charakteru zmluvy z hľadiska jej formy ako formulára pripraveného navrhovateľom ako aj z postavenia
jej účastníkov niet pochýb, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (čo koniec koncov vyplýva aj z jejsamotného označenia ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

Ku dňu uzavretia zmluvy 28.08.2012 uvedený zákon v § 9 ods. 2 písm. f) ako náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento
údaj v zmluve absentuje, pretože síce v Obchodných podmienkach (bod 2), ktoré sú na rubovej strane
zmluvy je uvedené, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie
poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej

splatnosti úveru“, no takéto znenie nevyjadruje konkrétny deň, v ktorý má spotrebiteľ uhradiť poslednú
splátku. Platí to vo väzbe na skutočnosť, že splatnosť splátok úveru bola dohodnutá tak, že prvá splátka
je splatnou 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, čo znamená, že veriteľ preniesol svoju povinnosť rešpektovať
jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový
okamih splatnosti poslednej splátky.

Okrem toho v čase uzavretia zmluvy citovaný zákon vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvedenie
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V predloženej zmluve je uvedený úrok 20 % z istiny 400,- Eur
a súčasne „odmena za poskytnutie úveru“ vo výške 18 % z istiny 400,- Eur, čo teda evokuje, že sa jedná
o peniaze poskytované pri 20 percentom úroku. Ako je však zo zmluvy zrejmé, išlo o spotrebiteľský úver

poskytovaný formou hotovostnej pôžičky (deklarácia v zmluve, že dlžník potvrdzuje podpisom zmluvy
prevzatie istiny) a preto podľa názoru súdu poplatkom za poskytnutie úveru navrhovateľ v skutočnosti
prekrýva reálnu úrokovú sadzbu úveru, ktorá tak predstavuje 38 %.

Napokon ani RPMN vyžadovaná ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu 28.08.2012 nie je v zmluve obsiahnutá. RPMN (ročná percentuálna
miera nákladov) je údaj slúžiaci spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných
inštitúcii poskytujúcich úvery a posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Takýto údaj obsahujú
obchodné podmienky nachádzajúce sa na druhej strane zmluvy, no je uvedený všeobecne pre splatnosť
úveru na 7 mesiacov (66,19 %), resp. na 13 mesiacov (67,70 %) bez ohľadu na to, aká suma a s akými

splátkami je predmetom zmluvy. Odhliadnuc od toho je aj tak v konečnom dôsledku neakceptovateľnou
(atýmpraktikou,ktoránemôžepožívaťprávnuochranu)snahanavrhovateľaobchádzaťspotrebiteľským
predpisom jasne vyžadovaný údaj spotrebiteľskej zmluvy jeho uvedením v obchodných podmienkach,
ktorých prioritným významom je doplnenie/spresnenie určitých menej podstatných zložiek zmluvy. Už
len samotný odkaz na obchodné podmienky (či rôzne prílohy, sadzobníky, príklady atď.) vnáša do

procesu rozhodovania spotrebiteľa nežiaduci prvok neurčitosti (resp. nevedomosti), ktorého odstránenie
je primárnym zámerom spotrebiteľskej ochrany prostredníctvom uvedenej právnej normy.

Zhrnúc uvedené súd dospel k záveru, že kvôli absencii uvedených náležitostí v predloženej zmluve o
spotrebiteľskom úvere je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto pokiaľ odporca vrátil zo sumy 400,- Eur iba 281,-
Eur, je povinný uhradiť navrhovateľovi ešte zvyšok v sume 119,- Eur. Vzhľadom na to, že úver bol
bezúročný a bez poplatkov, súd zamietol aj návrh navrhovateľa ohľadne zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške 39,60 Eur, ktorú požadoval s odkazom na bod 3 obchodných podmienok. Odhliadnuc od
toho, že opätovne ako RPMN aj dojednanie o zmluvnej pokute bolo inkorporované navrhovateľom do

obchodných podmienok, z úveru nemá navrhovateľ právo požadovať žiadne poplatky. To kvôli porušeniu
povinnosti uviesť základné zmluvné náležitostí. Ak teda navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky zo
zmluvy práve preto, že ako dodávateľ si nesplnil svoje povinnosti, nemôže byť odporca ako spotrebiteľ
sankcionovaný navrhovateľom ani zmluvnou pokutou (majúcou právny základ v ust. § 544 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka), ktorá je tiež v širšom zmysle poplatkom súvisiacim s úverovou zmluvou.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
(ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. §
10c uvedeného nariadenia (vzhľadom na to, že išlo o úverový právny vzťah založený dňa 28.08.2012

majúci právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka kedy je treba aplikovať úpravu § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 odkazujúcu na občianskoprávnu úpravu
omeškania dlžníka). Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009
do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 08.08.2013 poukazujúc na to, že listom zo dňa 22.08.2013
zosplatnil úver ku dňu 07.08.2013. Nepreukázal však, že tento list doručil odporcovi, lebo z poštového
podacieho hárku je zistiteľné len jeho odoslanie na poštovú prepravu. Odporca sa preto nedostal do
omeškania dňom 08.08.2013. Nepochybne však odporca bol v omeškaní s celým dlhom po uplynutí

splatnosti poslednej splátky, čo prepočtom údajov o splatnosti splátok v zmluve možno určiť na deň
07.09.2013. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne (sadzba ECB ku dňu 08.09.2013
bola 0,50 %) zo sumy 119,- Eur od 08.09.2013 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania. Odporca bol úspešný v prevažnej časti (pokiaľ išlo o sumu 191,60 Eur ako

nepriznaná suma úveru a zmluvná pokuta), navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia sumy 119,- Eur.
Nakoľko v pomernom vyjadrení prevažuje úspech odporcu, ktorý však trovy nepožadoval (a ani mu
žiadne nevznikli), súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.