Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200061
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Dlugolinský
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8513200061.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484 proti povinnému
K & K spol. s r. o., Stavebno - obchodná činnosť, Veľký Lipník 24, 065 33 Veľký Lipník, IČO: 36 467 634,
v konaní o vymoženie 104,03 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Oprávnenému a povinnému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský úrad
Humenné, Kukorelliho 1505/50, 066 01 humenné vo výške 46,63 eur a u k l a d á oprávnenému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 9.1.2013 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 14.12.2012, doručeného súdnemu exekútorovi
dňa 20.11.2012 a exekučného titulu rozhodnutie č. 700-3110864412-GC04/12 zo dňa 14.11.2012
vydané oprávneným. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 104,03
eur a trov exekúcie.

Okresný súd Stará Ľubovňa poverením číslo 5710*029314 zo dňa 22.1.2013, sp. zn. 7Er/5/2013 poveril
súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.

Dňa 13.11.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1

písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. a vyúčtovanie trov exekúcie a to s odôvodnením, že elektronickou
súčinnosťou so Správou katastra zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností. Z odpovede na
žiadosť o poskytnutie súčinnosti OR PZ, ODI vyplýva, že povinný nie je vlastníkom motorových vozidiel.
Súdny exekútor vykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v exekučných konaniach
Ex 192/2011, Ex 526/2011, Ex 1419/2012 vedených proti povinnému, no povinný nemal na účtoch
žiadne finančné prostriedky. V súlade so zásadou hospodárnosti v tomto exekučnom konaní súdny

exekútor nevykonal exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko vykonanie exekúcie týmto
spôsobom bolo neúspešné. Povinný má v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne nedoplatok vo výške
28 328, eur. Exekútorský úrad voči povinnému vedie celkovo 21 exekučných konaní a ku dňu podania
podnetu na zastavenie neeviduje ani len čiastočné úhrady.

Z predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 6982/2012 vyplýva, že povinný neuhradil na istinu

oprávnenému nič.Z obsahu predloženého spisu súdneho exekútora č. EX 6982/2012 vyplýva, že povinný nedisponuje
majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej
príslušenstvo a trovy exekúcie. Povinný priamo na účet oprávneného uhradil z vymáhanej istiny sumu

28,26 eur dňa 3.6.2013.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona číslo 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, súd exekúciu zastavil z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ustanovenia

§ 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí
trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi súd v danom prípade rozhodol
podľa § 200, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko k
zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy

exekúcie znáša oprávnený.

Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie začalo pred 31.5.2014 súd o trovách exekučného
konania rozhodol s poukazom na znenie § 243c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. účinného do 31.5.2014 v spojení s § 196 a § 203 ods. 2 a v

súlade s §§ 14, 15, 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,63 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy
exekúcie uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 14, § 15 a § 22 Vyhlášky MS SR

číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej
len „Vyhláška“).

Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 60,71 eur s tým, že suma 33,19 eurv predstavuje
odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky, suma 7,40 eur náhradu hotových

výdavkov titulom poštovného, suma 10,00 eur náklady administratívy súvisiace so založením a vedením
exekučného spisu a suma 10,12 eur predstavuje DPH.

Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 46,63 eur. Tieto trovy pozostávajú z:
1/ § 14 a § 15 cit. vyhl. - odmena exekútora pri zastavení exekučného konania

- minimálna odmena 33,19 eur
2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné 5,67 eur
zvýšené o 20 % DPH podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. 7,77 eurTrovy exekúcie celkom: 46,63 eur

Keďže exekučné konanie začalo dňa 20.12.2012, v súlade s ust.§ 14 ods.1 Vyhlášky v znení účinnom

od 1.1.2009 patrí exekútorovi odmena vo výške paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
najmenej 33,19 eur. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo
výške 33,19 eur bez DPH, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu
exekútorovi vznikol podľa § 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume
5,67 eur bez DPH. Hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v súvislosti

s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi na základe
skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora pozostávajú z poštovného zaplateného pošte za
doručenie 8 zásielok súdneho exekútora spojených s exekúciou (návrh na zastavenie exekúcie - 1,40
eur, žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti - 1,40 eur, oznámenie podľa § 35
odsek 3 Exekučného poriadku - 1,40 eur, vrátenie poverenia - 1,40 eur

Na rozdiel od vyúčtovania súdneho exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie priznal náhradu poštovného iba v alikvotnej
výške, a to vo výške 0,07 eur, keďže z exekučného spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručovaná spolu s ďalšími 19 písomnosťami tak, ako je vyššie uvedené
zlomkom, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len jej

zodpovedajúcu časť.

Keďže súdny exekútor preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné
ešte prirátať DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov, pričom základom pre výpočet je suma 38,86
eur a DPH predstavuje 7,77 eur. Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 46,63 eur.

Náhradu ostatných nedôvodne a neúčelne vyúčtovaných trov exekúcie súd exekútorovi nepriznal.
Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za žiadosť o poskytnutie súčinnosti (OR PZ, Sociálna
poisťovňa, Správa katastra, daňový úrad), nakoľko vykonanie dožiadaní zo spisu súdneho exekútora v
tomto konaní nevyplývajú.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,00 eur súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu- spis.
obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov
exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene,
ale o náklady vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento

názor súdneho exekútora nezdieľa a má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,00 eur súdnemu
exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene

aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady
a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku
a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na

energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady
na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske
potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že
všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen

v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že
náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na
spisové obaly, etikety, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akokoľvekextenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne
uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22
Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že

normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov,
náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady
si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné
preukazovanietakýchtovýdavkovvichkonkrétnomčíselnomvyjadrenívdanommiesteačasevovzťahu
ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto

výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd
v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012 v zmysle ktorého
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť
a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č.
405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s

vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 eur (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú
súčasťou administratívnych prác“.

V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,

kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

Navrhované zmeny schválené neboli.

Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k

záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu
výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za
výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu
súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej
(kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale

aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).

Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v
konaníI.ÚS157/08posudzovanýprípad,keďzostranysúdnehoexekútorabolaspochybňovanáústavná
udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa

o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007
že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnostinajmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,

jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.
I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom
legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené,
keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za

bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného
súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže
krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a
preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo
možnékvalifikovaťakozjavneneodôvodnenéaleboarbitrárne,ataknezlučiteľnésobsahomzákladného

práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu

exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či
prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti
dospeli aj iné súdy (viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013

sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;
Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).

Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného
spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,00 eur súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z
dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom
konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod. Uvedené

by bolo potrebné už len z toho dôvodu, že súdny exekútor predložil súdu v období november 2014
aj vyúčtovania svojich trov v iných exekúciách (napr. vo veci sp. zn. tunajšieho súdu 7Er/319/2012,
spisová značka exekútora Ex 2956/2012 a vo veci sp. zn. tunajšieho súdu 7Er/372/2012, spisová
značkaexekútoraEx3401/2012),kdepriodlišnomrozsahusvojhoexekučnéhospisupožadovalrovnako
náhradunákladovadministratívysúvisiacichsozaloženímavedenímexekučnéhospisuvpresnetejistej

výške 10,00 eur, čo svedčí skôr o paušalizácii vecných nákladov a vyvoláva to pochybnosti či, v tomto
konaní bola požadovaná reálna výška tu vynaložených nákladov alebo ich spriemerovaná, paušálna
výška. Tu súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov
reálne vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“
z iných exekučných konaní.

Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 46,63 eur.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia (§ 171 ods.3 Občianskeho

súdneho poriadku).

Oprávnený návrh na náhradu trov exekúcie nepodal, povinnému právo na ich náhradu nepatrí, a tak súd
o trovách exekúcie u týchto účastníkov rozhodol bez ďalšieho tak, že ich náhradu im nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15 dní
odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.