Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 2T/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815010033
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viliam Hlaváč
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7815010033.6

Rozhodnutie

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Viliam Hlaváč, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
27.5.2015 v trestnej veci obžalovaného K. K. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. K.: R.. X.X.XXXX C. J., T. D. J.,
N. Č.. XXXX/XX, D. N. D. J.,
K. XX, T..Č.. C. Ú. R. C. C.

C. J.,

j e v i n n ý ,

že dňa 30.9.2014 okolo 21.20 hod. v Rožňave na ulici Šafárikovej, na verejnom priestranstve na
chodníku oproti budovy Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava, pod vplyvom alkoholických nápojov, po

predchádzajúcej slovnej hádke so svojou bývalou manželkou X. K. po tom, ako sa táto snažila pred
ním ujsť, dobehol ju a od chrbta ju chytil za vlasy a strhol na chodník, v dôsledku čoho X. K. spadla
na chodník, udrela si hlavu a utrpela pomliaždenie lebky a temennej oblasti vpravo s vnútrolebečným
krvácaním medzi tvrdú plenu a mozog, prasklinu na spánkovej kosti vpravo a spodnej hlavice sánky
vpravo, otras mozgu, s dobou liečenia nepresahujúcu dobu 6 týždňov,

a tohto činu sa dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 1T/33/2013 zo
dňa 27.5.2013, právoplatným dňa 15.8.2013 uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. l
písm. a Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov,

t e d a

· inému úmyselne ublížil na zdraví,
· dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005, v znení novely č. 1/2014, v
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. e Tr. zák. č. 300/2005, v znení
novely č. 1/2014 a za to ho

o d s u d z u j e :

Podľa § 364 ods.2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., s prihliadnutím
na ustanovenie § 37 písm. h Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov
nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b Tr. zák. ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d Tr. zák. mu ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa§76ods.2Tr.zák.,spoužitím§78ods.1Tr.zák.muukladáochrannýdohľadnadobu1(jedného)
roka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, na základe ktorého zistil tento skutkový a právny

stav.

Obžalovaný K. K. dňa 30.9.2014 po ukončení dobrovoľnej psychiatrickej liečby, spolu s bývalou
manželkou a poškodenou X. K. v Plešivci, okr. Rožňava, aj v Rožňave, skonzumovali väčšie množstvo
alkoholických nápojov. Vo večerných hodinách, v dôsledku alkoholického ovplyvnenia, došlo medzi nimi

k vzájomnej hádke, po ktorej poškodená odišla od obžalovaného, ktorý išiel za ňou, dobehol ju na ulici
Šafárikovej a na verejnom priestranstve, na vydláždenom chodníku ju od chrbta chytil za vlasy a strhol
na zem. V dôsledku toho poškodená spadla, hlavu si narazila na chodník a utrpela zranenia opísané vo
výroku rozsudku, ktoré si vyžiadali liečenie nepresahujúce dobu 6 týždňov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku. Obhajoval sa tým, že pre opilosť sa na
nič nepamätá, ovšem na druhej strane skutok opísal tak, že po tom, čo poškodená od neho odišla,
chcel jej zabrániť, aby sa sama netúlala a keď ju dobehol, chytil ju za plece. V dôsledku opilosti stratila
rovnováhu a spadla. Vyslovil názor, že to bola len nešťastná náhoda. Rozpor vo výpovedi vysvetlil tým,
že hoci mal tzv. okno, na túto časť sa pamätá. Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní bola

rozporná aj s jeho výpoveďou z prípravného konania, keď dňa 2.10.2014 priznal, že poškodenú chytil
za vlasy a uviedol, že všetko sa stalo tak, ako je to opísané v uznesení o vznesení obvinenia. V ďalšej
svojej výpovedi zo dňa 26.1.2015 opätovne zmenil svoju výpoveď, keď uviedol, že išiel za poškodenou,
táto v dôsledku opilosti stratila rovnováhu a keď padala, chcel ju zachytiť, chcel zabrániť jej pádu a vtedy
ju mohol chytiť za vlasy. Rozpor vo výpovediach z prípravného konania zo dňa 2.10.2014 vysvetlil tým,

že pri tomto výsluchu potvrdil okolnosti uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, lebo s domnieval, že
keď to pripustí, nebude vzatý do väzby a ďalší rozpor vo výpovedi zo dňa 26.1.2015 vysvetlil tak, že si
túto verziu vymyslel, aby zo všetkého vycúval.

SvedkyňaX.K.nahlavnompojednávanívypovedala,ževkritickýdeňpožilaspolusobžalovanýmväčšie

množstvo alkoholických nápojov. Vo večerných hodinách sa v bare pohádali, čo bol dôvod, prečo od
neho odišla. Išla po chodníku, registrovala, že obžalovaný ide za ňou. Nevedela sa vyjadriť, zhodne
ako vo výpovediach v prípravnom konaní, či ju obžalovaný strhol za vlasy alebo nie. Prebrala sa až v
nemocnici a po troch dňoch hospitalizácie na vlastnú žiadosť nemocnicu opustila. V nasledujúci týždeň
v pondelok vycestovala za prácou do zahraničia. Zranenia, ktoré utrpela, pociťovala bolestivosťou hlavy

po dobu asi jedného týždňa. Svedkyňa zhodne ako vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v
kritický deň vo večerných hodinách, aj pred týmto incidentom s obžalovaným, si udrela hlavu pádom aj
na autobusovej stanici.

Svedkovia F. Š. O. S. J. na hlavnom pojednávaní, zhodne ako vo výpovedi v prípravnom konaní potvrdili,

že v kritický čas z miesta, kde sa nachádzali, registrovali hluk od budovy ubytovne. Videli dve osoby,
ktoré sa hádali a vykrikovali po sebe. Žena išla vpredu a za ňou muž. Na vzdialenosť asi 20 metrov
videli, ako muž ženu dobehol, zozadu ju chytil za vlasy a strhol na zem. Žena dopadla na chrbát, pričom
počuli, ako jej hlava udrela o chodník.

Zranenie poškodenej X. K., opísané vo výroku rozsudku, boli objektívne preukázané na základe
znaleckého posudku a výpovede znalca z odboru zdravotníctva - chirurgie K.. Z. D., ktorý vychádzal zo
zdravotnej dokumentácie, obsahu spisového materiálu, ktorý okrem iného tvoria aj lekárske správy o
vyšetrení poškodenej, ale aj kompletnej zdravotnej dokumentácie z minulosti.Zhodne ako v písomne vypracovanom znaleckom posudku znalec aj na hlavnom pojednávaní opísal
rozsahzistenýchzranení,vyjadrovalsakjednotlivýmzraneniamzvlášť,alebovskupináchzranení,atov
oblasti hlavy, vrátane otrasu mozgu. Znalec stanovil mechanizmus vzniku zranení po prudkej akcelerácii

hlavy, s následným nárazom hlavy na tvrdú podložku. Následkom toho došlo u poškodenej ku krvácaniu
drobných ciev žilového pôvodu a aj k následnej zlomenine. Pri takýchto zraneniach dochádza aj ku
krátkodobému bezvedomiu, t.j. otrasu mozgu, aj k zlomenine kĺbového výbežku sánky, taktiež pádom
hlavy na tvrdú podložku.

Ako najzávažnejšie zranenia poškodená utrpela vnútrolebečné krvácanie medzi tvrdú plenu a mozog,
peritentoriálne vpravo, ináč ako subdurálny hematóm. Zranenie opísané znalcom poškodená pociťovala
bolestivosťou hlavy, bola v bezvedomí, mala závrate a poruchy vedomia. Znalec zároveň stanovil, že
vzhľadom na postoj poškodenej k celkovej liečbe, ktorá po troch dňoch na vlastnú žiadosť odišla z
nemocnice, ovšem už pri kontrolných vyšetreniach dochádzalo k ústupu hematómu, neabsolvovala
potom po odchode z nemocnice žiadne lekárske prehliadky, dokonca nastúpila do práce, zranenie, ktoré

utrpela mohlo byť zhojené aj po dobu nepresahujúcu 6 týždňov.

Znalec zároveň vylúčil, že k zraneniu mohlo dôjsť vo večerných hodinách, v čase, keď bola poškodená
sama a mala si udrieť hlavu na autobusovej stanici a taktiež vylúčil, že by zistené zranenia mohli mať
súvis so zlomeninou jej sánky ešte z roku 2008.

Z obsahu výpovede znalca z odboru psychiatrie dňa 25.3.2015 N.. K.. X. A. vyplýva, že obžalovaný
K. K. nemá žiadnu duševnú chorobu. Jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania, ako
aj schopnosť svoje konanie ovládať, boli v čase spáchania skutku zmenšené len pod vplyvom
požitých alkoholických nápojov. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Bola u neho zistená iba

porucha osobnosti, t.j. odchýlka povahových vlastností. Znalec na hlavnom pojednávaní podrobným
výsluchom vylúčil, že by obžalovaný trpel v čase skutku, alebo aj neskôr tzv. bipolárnou afektívnou
poruchou, čo bolo aj v súlade s písomným doplnkom k znaleckému posudku. Na hlavnom pojednávaní
dňa 8.4.2015, v súvislosti s osobou obžalovaného znalec uviedol, že po opätovnom preštudovaní
zdravotnej dokumentácie a po zvážení všetkých okolností, po vzájomnej porade znalci dospeli k záveru,

že obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov má opakované poruchy správania, dopúšťa sa
protiprávneho konania a preto znalci na rozdiel od písomného podaného znaleckého posudku doporučili
obžalovanému uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Ďalšie dôkazy, zápisnica o ohliadke, vrátane fotodokumentácie, dokumentujú miesto spáchania skutku,

ktoré bolo na chodníku v priestore pred bývalým domom služieb, kde sa nachádzali aj vypočutí
svedkovia. Z tohto dôkazu je nepochybné, že svedkovia sledovali incident bez toho, že by im vo výhľade
bránila nejaká prekážka. Na hlavnom pojednávaní bol pred procesnými stranami prehraný aj záznam
z kamerového systému Mestskej polície Rožňava. K tomuto dôkazu je potrebné uviesť tak, ako je to
konštatované aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní, že kamerový systém nezachytáva moment incidentu

a jeho priebeh, ale len okolnosti po ňom (č.l. 95) a taktiež z tohto záznamu je evidentné, že pouličné
osvetlenie bolo v prevádzke a na chodník bol dobrý dohľad.

Z obsahu lekárskej správy (č.l. 87) K.. Ľ. K., Obvodnej lekársky poškodenej, súd zistil, že táto v súvislosti
s predmetným zranením nebola u svojej zmluvnej lekárky a nebola ani práceneschopná. Zo záznamu

dychovej skúšky súd zistil, že ešte vyše pol hodiny po skutku mal obžalovaný hladinu alkoholu v krvi
2,58 ‰, t.j. ťažký stupeň opilstva.

Zo spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 1T/33/2013 je preukázané, že obžalovaný bol právoplatným
trestnýmrozkazomuznanývinnýmprečinomvýtržníctvapodľa§364 ods.1písm.aTr.zák.,bolmu

uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
15.8.2013.

K skutku rozsudku ustálenom súdom bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie v

rozsahu potrebnom pre objektívne posúdenie, za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, ako
nevyhnutného predpokladu pre spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní tak,
akosúopísanévpredchádzajúcejkonštatačnejčastiodôvodneniarozsudku,bolivyhodnotenéjednotlivo
aj v súhrne a súd vychádzal z týchto úvah.Na základe vykonaných dôkazov a po ich vyhodnotení súd nemal žiadne pochybnosti, že sa skutok stal
a že to bol práve obžalovaný K. K., ktorý sa ho dopustil. Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo

zamerané okrem iných aj na zavinenie obžalovaného.

Ako je v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku konštatované, obžalovaný na hlavnom
pojednávaní spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa tým, že poškodená po hádke s ním od neho
odchádzala, aby jej zabránil túlaniu sa v nočných hodinách po meste po tom, čo ju dobehol, ju chcel

zastaviť, zozadu ju chytil za plece a pretože bola opitá, stratila rovnováhu a spadla. Táto výpoveď
obžalovaného je rozporná s jeho výpoveďou zo dňa 20.10.2014, keď bol prvýkrát vypočutý po vznesení
obvinenia a kde sa priznal k skutku. Na jeho ďalšie rozporné výpovede z prípravného konania súd
poukázal v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku a preto nie je potrebné to opakovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považoval preto súd obhajobu obžalovaného, ktorú predniesol

na hlavnom pojednávaní, za účelovú, v snahe zmierniť, alebo vyhnúť sa možnému trestnému postihu. K
tomuto záveru súd dospel aj na základe objektívnych dôkazov, a to výpovedí svedkov F. Š.J., S. J., ktorí
ako nezaujatí a nestranní vypovedali zhodne a ich výpovede v podstate korešpondujú aj s výpoveďou
obžalovaného zo dňa 2.10.2014 a v podstate okrem iných dôkazov, aj toto boli okolnosti, na podklade
ktorých bol skutok ustálený. Vo veci je potrebné uviesť, že z výpovedí poškodenej z prípravného konania

a hlavného pojednávania nebolo možné vychádzať, pretože v dôsledku zranení, ktoré utrpela sa na
priebeh skutku nepamätá. Súd zároveň vychádzal aj z objektívnych znaleckých posudkov znalcov
psychiatrov o trestnej zodpovednosti obžalovaného a čo sa týka zranení, dĺžke liečenia, obmedzeného
obvyklého spôsobu života, mechanizmu vzniku zranení na základe znaleckého posudku a výpovede
znalca z odboru chirurgie.

Po právnej stránke súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm.
e Tr. zák..

Obžalovaný K. K. po hádke so svojou bývalou manželkou, keď obaja boli pod vplyvom alkoholu a po tom,
ako sa poškodená X. K. snažila pred nim újsť, ju dobehol na verejnom priestranstve, od chrbta ju chytil za
vlasy a strhol na zem, táto spadla dozadu a udrela si hlavu a utrpela zranenia opísané vo výrokovej časti
rozsudku. Vzhľadom na fyzické schopnosti obžalovaného a vedomý si tej skutočnosti, že poškodená je
pod vplyvom alkoholu a jej fyzické predpoklady ako substílnej ženy, na konanie postačovala aj mierna

intenzita, jej úmyselne, a to v priamom úmysle podľa § l5 písm. a Tr. zák. chcel a jej aj spôsobil ublíženie
na zdraví. Objektom prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. je ľudské zdravie
a objektom prečinu výtržníctva podľa § 364 Tr. zák. je ochrana pokojného občianskeho spolužitia proti
útokom narušujúcim verejný poriadok, a to fyzickým napádaním inej osoby. Bola splnená aj objektívna
stránka skutku, v súvislosti s konaním obžalovaného, vzniklým následkom a ich vzájomným príčinným

vzťahom.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku okresný prokurátor podal obžalobu s kvalifikáciou prečinu
ublíženia na zdraví podľa § l56 ods. l, 2 písm. a, ods. 3 písm. c) Tr. zák. a súd po vyhodnotení
dôkazov v konečnom dôsledku uznal vinu prečinom ublíženia na zdraví len podľa § l56 ods. l Tr. zák..

V celkovom kontexte je potrebné uviesť, že okresný prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 25.3.2015
po prednesení obžaloby modifikoval právnu kvalifikáciu ublíženia na zdraví s tým, že navrhol vypustiť
ods. 2 písm. a § 156 Tr. zák., vychádzajúc z ustanovenia § 127 ods. 4 Tr. zák. a § 139 ods. 1
písm. c Tr. zák., keď za blízku osobu sa nepovažuje bývalá manželka v súvislosti s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § l56 a konajúci súd si tieto závery osvojil a právnu kvalifikáciu ods. 2 písm. a) § 156 Tr.

zák. bez ďalšieho vypustil. Dôsledne sa zaoberal aj právnou kvalifikáciou ods. 3 písm. c) § 156 Tr. zák.,
t.j. v súvislosti so vznikom následku ťažkej ujmy na zdraví. Ustanovenie § 123 Tr. zák. charakterizuje
ujmu na zdraví, pojem ublíženia na zdraví a ťažkú ujmu na zdraví. Tak, ako je to ustálené v súdnej
praxi, pri kvalifikácii ujmy na zdraví, zvlášť ťažkej ujmy na zdraví, treba vychádzať z viacerých kritérií,
ktoré sú rozhodné a určujú charakter zranení. Nie je možné vychádzať iba z celkovej, lekárom alebo

znalcom vymedzenej dĺžky predpokladanej liečby. Podľa názoru súdu je potrebné vychádzať osobitne z
každého konkrétneho prípadu. Je nesporné, že poškodená Ingrid Majdaničová utrpela zranenia, ktoré
si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie, ale aj liečenie. Je možné vyvodiť záver aj o tom, že liečenie si
vyžiadalo nie krátky čas, t.j. viac ako sedem dní. Bolo preukázané aj to, ako sama poškodená pociťovalazranenia, a to po dobu asi jedného týždňa. Po prvotných ošetreniach, ale aj kontrolných, v čase, keď ešte
bola ústavne hospitalizovaná, na vlastnú zodpovednosť opustila nemocnicu a dokonca v nasledujúci
týždeň po zranení vycestovala do zahraničia za prácou. Za takto zistenej dôkaznej situácie nie je možné

vychádzať z obsahu písomného znaleckého posudku, kde znalec stanovil dobu liečenia viac ako 42
dní, ale z obsahu výpovede znalca, ktorý po zhodnotení všetkých okolností stanovil, hlavne vzhľadom
na postoj poškodenej, na to, ako sa podrobovalala liečbe, jej vyjadrenie, že po týždni nemala žiadne
problémy, nebola na žiadnom kontrolnom vyšetrení, stanovil celkovú dobu liečby nepresahujúcu šesť
týždňov. Nebolo možné vychádzať iba z výpovedí poškodenej, po akú dobu subjektívne pociťovala

zranenia, ale na základe celého komplexu zistených zranení a ich závažnosti si rozhodne liečenie
vyžiadalo dobu presahujúcu viac ako 7 dní. Na základe týchto skutočností súd vypustil aj kvalifikáciu
ods. 3 písm. e § 156 Tr. zák. a kvalifikoval konanie obžalovaného len ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § l56 ods. l Tr. zák., v súbehu aj s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a, ods. 2 písm. e
Tr. zák., pretože obžalovaný na mieste prístupnom verejnosti fyzicky napadol poškodenú, napriek tomu,
že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený.

Konanieobžalovanéhojenebezpečnéprespoločnosť,keďporušiljejdôležitýzáujemnaochranezdravia
iného človeka a nerušeného občianskeho spolunažívania.

Hodnotenie spravodlivosti je vždy preskúmateľné a zahŕňa spravodlivé preskúmanie trestnej veci

obžalovaného, vrátane spravodlivého rozhodnutia o uložení druhu a výmery trestu.

Súd prihliadol pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere na všetky okolnosti prípadu, na osobu
obžalovaného, jeho doterajší život, na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku.

Obžalovaný K. K. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Z výpisov ústrednej evidencie priestupkov
vyplýva, že bol opakovane postihnutý za priestupky. Aj z odpisu registra trestov a obsau prečítaných
trestných spisov o jeho predchádzajúcom odsúdení súd zistil, že bol opakovane súdne trestaný,
zvlášť pre násilnú trestnú činnosť páchanú pod vplyvom alkoholu. Práve v alkoholickom ovplyvnení
sa u neho prejavuje odchýlka povahových vlastností, má opakované poruchy správania a dopúšťa sa

protiprávneho konania.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. zo dňa 27.5.2013 sp. zn. 1T/33/2013 bol právoplatne
odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov, ktorého výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a

tak súdený skutok spáchal v lehote podmienečného odsúdenia. Na základe tohto odsúdenia súd zhodne
ako v obžalobe stanovil aj právnu kvalifikáciu.

Okresným súdom Košice II. sp. zn. 4T/81/2010 zo dňa 16.10.2013 bol aj v spojení s opravujúcim
uznesením tohto súdu zo dňa 9.9.2013 právoplatne odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156

ods.1,2písm.bTr.zák.abolmuokreminýchuloženýsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní18mesiacov
nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia. Súd týmto rozsudkom zároveň zrušil výroky o trestoch v jeho predchádzajúcich troch
trestných veciach. Aj v tomto prípade bola poškodenou X. K., v tom čase v postavení jeho manželky. Po
započítaní väzby bol z výkonu tohto trestu prepustený dňa 26.11.2013.

Posledne bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 4T/102/2013 zo dňa 18.11.2013
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. l, 2 písm. b Tr. zák.. Po uznaní viny súd podľa
§ 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest uložený mu vo veci Okresného
súdu Košice II. sp. zn. 4T/81/2010 zo dňa 16.10.2013. Aj v tomto prípade bola poškodenou v tom čase

jeho bývalá manželka.

Hodnotiac všetky tieto skutočnosti súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný napriek jeho
predchádzajúcim odsúdeniam a aj k nepodmienečným trestom odňatia slobody opakovane pácha
druhove zhodnú trestnú činnosť, jeho doterajšie tresty svoj účel nesplnili a preto mu súd uložil v tomto

prípade taký druh trestu, ktorý bude spojený bezprostredne s výkonom.

Podľa § 364 ods. 2 Tr. zák., aj s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., s
prihliadnutím na zistenú jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov a pri zvýšení dolnejhranice zákonom stanovenej trestnej sadzby, pretože prevažuje pomer priťažujúcich okolností, mu uložil
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne, pretože bol v posledných
10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin, pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný skutok pod vplyvom alkoholu a vzhľadom na závery znalca na
hlavnom pojednávaní, mu súd uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad na dobu l (jedného)
roka, pretože bol už v minulosti najmenej dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody za takýto trestný čin.

V zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák. obžalovaný Miroslav Majdanič po prepustení z výkonu trestu bude povinný:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,

b) osobne sa hlásiť v určených lehotách,
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedené v rozhodnutí súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech

(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
· štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345/1)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
· zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.