Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 7, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/334/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413215295
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413215295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť

so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát,
so sídlom Námestie Martina Benku 9 - C1, Bratislava proti odporcovi: C. B., naposledy bytom M. C. X,
Bratislava t.č. na neznámom mieste zast. opatrovníkom P. P., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava
IV o zaplatenie sumy 50,70 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniadoručenýmsúdudňa21.08.2013domáhalzaviazaťodporcu
na zaplatenie sumy 50,70 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že odporca sa v dopravnom prostriedku

navrhovateľa nepreukázal na výzvu kontrolného orgánu platným cestovným lístkom.

Súdvoveciprvýkrátrozhodolrozsudkomč.k.9C334/2013-30zodňa24.06.2014tak,ženávrhzamietol
z dôvodu premlčania, na ktoré bol povinný prihliadnuť v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“), a odporcovi nepriznal náhradu trov
konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol navrhovateľ odvolaním. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť mu žalovanú sumu 50,70 eur a náhradu trov
konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozhodol uznesením č. k. 8Co 813/2014 - 45 zo

dňa 27.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2015, tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol svoj právny názor, podľa
ktorého zák. č. 250/2007 Z. z. je hmotnoprávnym predpisom upravujúcim hmotnoprávne postavenie
subjektov spotrebiteľských vzťahov a samotný inštitút premlčania má hmotnoprávny charakter. S
ohľadom na zásadu zákazu retroaktivity nemožno preto toto ustanovenie aplikovať na konania začaté
pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia, t.j. pred 01.05.2014.Súd tak v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 813/2014 - 45 zo dňa 27.01.2015
opätovne rozhoduje vo veci.

Nakoľko sa právny zástupca navrhovateľa a odporca neustanovili na pojednávanie a ani nežiadali z

dôležitého dôvodu o jeho odročenie a doručenie predvolania mali riadne vykázané, odporca uložením
zásielky na pošte, súd vec prejednal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) v
ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, hlásením o porušení
tarifných a prepravných podmienok zo dňa 22.02.2012, kontrolným lístkom, pokusom o zmier zo dňa
02.04.2012, podacím hárkom a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania

zistil,žeodporcavuvedenýdeňnalinkeMHDč.XXX cestovalbezcestovnéholístkaanavýzvurevízora
sa nepreukázal ani iným platným cestovným dokladom.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o preprave osôb

vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca
prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110).

Podľa § 108 OZ, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri
preprave osôb.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v
širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,

pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný
typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého
právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných
podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale ajiné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch

a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere),
zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská
zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je

ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní
tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je
rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eura a úhrady vo

výške 50,- eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si navrhovateľ môže uplatniť do
výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Podrobnosti o právach a povinnostiach
účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú jednotliví
dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím vlastne doplňujú všeobecnú
úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje spravidla v dopravnom

prostriedku, prípadne na miestach na to vhodných ( napr. jednotlivé zastávky dopravného prostriedku a
pod.) je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi
konania bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ust. § 760 OZ. Ustanovenie § 760 OZ presnejšie
nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby. Ide o neformálnu zmluvu, ktorá
sa môže uzavrieť rôznym spôsobom (napr. zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného

prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení
miesta určenia dopravy a pod.). Nástupom odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa tak došlo
ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 OZ a jeho
zotrvaním v dopravnom prostriedku došlo aj priamo k využitiu služby poskytovanej dopravcom, ktorá je
predmetom jeho obchodnej činnosti a za ktorú má nárok na primeranú odmenu, a to cestovné. Zároveň

je však nevyhnutné, v súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne vyjadreným
v ustanovení § 52 OZ, prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu,
v ktorej navrhovateľ koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa; odporca ako fyzická osoba nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ho v

zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o preprave posúdiť
ako spotrebiteľskú zmluvu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa dňa 22.02.2012 na linke MHD č. 202 na výzvu
revízora (zamestnanca navrhovateľa povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) nepreukázal
platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Navrhovateľ si návrhom podaným

na súde dňa 21.08.2013 voči odporcovi uplatnil nároky z prepravy na zaplatenie cestovného vo výške
0,70 eura a úhrady vo výške 50,- eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si
navrhovateľ môže uplatniť do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporca cestoval v
dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (23.02.2012), mohol navrhovateľ

podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Posledný deň premlčacej
lehoty pripadol na 23.02.2013, čo je však sobota, premlčacia lehota tak uplynula najbližší pracovný deň
- pondelok 25.02.2013. Navrhovateľ svoje právo uplatnil v súdnom konaní dňa 21.08.2013, teda ho
nevykonal v lehote určenej v ust. § 108 OZ, v ktorom je stanovená jednoročná premlčacia doba na
uplatnenie práva z prepravy. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu

v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prihliadať ex offo na premlčanie
nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, neostávalo súdu iné, než návrh navrhovateľa zamietnuť.

Nakoľko obidva navrhovateľom uplatnené nároky, konkrétne nárok na zaplatenie cestovného, ako i
úhrady až do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav, majú rovnaký právny

základ spočívajúci v porušení podmienok z konkludentne uzatvorenej zmluvy o preprave, je potrebnéaplikovať ustanovenie § 108 OZ, zaoberajúce sa premlčaním práv z prepravy, na oba tieto nároky. Na
základe uvedeného tak obidva nároky vznikli súčasne, porušením zmluvy o preprave osôb v MHD, a
preto jednoročná premlčacia doba začína plynúť súčasne, dňom 23.02.2012.

Súd v závere dodáva, že pri opätovnom rozhodovaní vo veci nepostupoval podľa právneho názoru na
danú právnu vec vysloveného odvolacím súdom v rozsudku č. k. 8Co 813/2014 - 45 zo dňa 27.01.2015,
pretože uvedený právny názor bol neskoršou judikatúrou už prekonaný. Súd v tejto súvislosti poukazuje
tiež na stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2015 k otázke
výkladuustanovenia§5bzák.č.250/2007Z.z.voveciachnavrhovateľaDopravnéhopodnikuBratislava,

a.s., podľa ktorého „ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. účinné od 01.05.2014 je možné aplikovať
aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 01.05.2014“. Na jeho základe
sa súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť v súdnom
konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny
procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide
o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa

právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je
účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo
skôr, t.j. pred účinnosťou zákona.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 224 ods. 1 a 3 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a § 224
ods. 3 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi právo právo na náhradu trov konania nepriznal,

pretože jednak si ich náhradu v konaní neuplatnil a tiež z dôvodu, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 O.s.p., zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný

poriadok).