Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/170/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215991
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912215991.3

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právne veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zast.FridrichPaľkos.r.o.,sosídlomBratislavaGrösslingova4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Účastníkov súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi uhradiť majetkovú škodu a
nemajetkovú ujmu z dôvodu, že v exekučnom konaní č. 12Er/984/2011 nerozhodol o vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonnej 15- dňovej lehote podľa Exekučného poriadku. Tvrdil, že je daná
zodpovednosť odporcu za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa z.č. 514/2003 Z.z. uplatňuje z

titulu majetkovej škody voči odporcovi sumu 125,- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 425,96,- €.

Výšku majetkovej škody navrhovateľ špecifikoval ako úhradu nákladov na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumou 70,- €,
náklady na udržiavanie a správu informačného systému v sume 40,- €, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- €.

Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ určil výpočtom, ktorým je nárok na úhradu 55 € za každý
mesiac omeškania činnosti exekučného súdu od uplynutia zákonnej lehoty v ktorej bol súd povinný

rozhodnúť o žiadosti o zmene exekútora až do termínu rozhodnutia v tejto konkrétnej exekučnej veci
č.k. 12Er/984/2011.

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odôvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na
predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu ale odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal aj priznať náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 29.5.2015 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu

nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa z.č. 514/2003 Z.z. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich
nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s § 15 ods. 1 a § 16 ods.
4 z.č. 514/2003 poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môžedomáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti preto má za to, že navrhovateľ
uplatnil nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie v konaní žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok

na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tvrdil,
že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrhy na začatie
súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy pre

kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škodu podľa z.č. 514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho
poriadku. Nakoľko podľa odporcu už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
absentovali také údaje ako označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami ako aj určitosť
právnej kvalifikácie hmotnoprávneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu je potrebné takéto
návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania zamietnuť.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa ktorej samotné

nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkony alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej ako nedôvodné uplatnenie
nároku navrhovateľa hodnotí aj tým, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách
škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,
že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné

sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní,
v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť

na ochranu spotrebiteľských práv pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych
pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálne riaditeľa pre spravodlivosť

pod č. JUST/A3/RM/kbD (2010) [1360] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri
Európskej únií, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
navrhovateľa dostáva sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť zo slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom
návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove

(vec C-76/10). Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou resp. aj
špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v Denníku SME zo dňa
16.07.2012, ktorý súdu v prílohe priložil. Z článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz
vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku, Okresný súd Prešov označil konania v
prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré

prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svoj práv (s odkazom na rozhodnutie súdneho
dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané
sankcie a úroky). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a
v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany

právspotrebiteľovnavšetkyúrovniachštátnejmoci.Navrhovateľjevnímanýakospoločnosťvyužívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti škody štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Preto považuje odporca jeho návrh za právne neopodstatnený a žiadal ho zamietnuť.Zo spisu Okresného súdu Trebišov č.k. 12Er/984/2011 súd zistil, že na tunajšom súde sa viedlo
exekučnékonanie,vktoromnavrhovateľakooprávnenýpodalžiadosťnavykonanieexekúcie,ktorábola
doručená súdu dňa 30.8.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola uznesením č.

k. 12Er/984/2011-10 zo dňa 27.12.2011 zamietnutá.

Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody
formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u odporcu a rovnako nie je sporné, že odporca o jeho
žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť či táto žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo odporca
jednoznačne namieta.

Podľa § 44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. exekučného poriadku účinného od 01.01.2006 do 31.05.2011,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný zákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľačlánku48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky u ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 62 ods. 1 z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana

v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.Podľa § 64 ods. 1 z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa § 49 z.č. 38/1993 Z.z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom čo zistil, že v tomto štádiu konania
navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú
ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č.k. 12Er/984/2011 rozhodol o jeho
žiadosti na zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z.č.

514/2003 Z.z. ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní, nie je oprávnený súd konajúci o
návrhu na náhradu škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal
zodpovednosť odporcu za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu
v konaní. Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní iba
predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu

na posúdenie prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na
náhradu škody spôsobenej prieťahov v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších
stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania.
Inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah
v konaní inému súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o šťažnosti

účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu
súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa § 63 ods. 1 a § 64 ods. 4 z.č. 757/2004 Z.z.

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu škody
spôsobenú prieťahom v súdnom konaní musí byť preukázaná existencia právne účinného aktu predsedu
súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní kvalifikovaná

ako dôvodná.

Navrhovateľ nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie nároku, ktorého sa domáha podaným
návrhom v tejto veci preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ nepreukázal existenciu právne
účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní prieťahov v exekučnej veci č.k.
12Er/984/2011.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinné po
01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania a však to na vyššie uvedenom
konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa táto nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch ako aj Ústavy Slovenskej republiky
boli účinné aj v čase, keď vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o žiadosti

navrhovateľa o zmene súdneho exekútora a súd v tejto zákonnej lehote o jeho žiadosti nerozhodol.
Skutočnosť, že aj keď od 01.01.2013 je ustanovenie § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. rozdielne od
úpravy účinnej do 31.12.2012 nič nemení na právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez
novelizácie § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013 by súd z vyššie uvedených dôvodov
návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto prípade zamietol z rovnakých

dôvodov.V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.11.2014 č.k. 25Co/66/2014
vo veci Okresného súdu v Trnave č.k. 8C/9/2013 a na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19.11.2014
č.k. 6Co/376/2014 vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 6C/695/2012. V uvedených veciach súdy

rozhodovali o návrhoch navrhovateľa proti odporcovi ako v tejto veci a predmetom konania boli
nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom istom skutkovom základe s rovnakým právnym
odôvodnením.

Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal preto
súd podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).