Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/252/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815206618
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815206618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci navrhovateľa Z.

H., P.. XX.XX.XXXX, Y. D. XXXX, J. P. X., proti odporcovi Z.Y. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. G. XXXX/XX,
J. P. X., o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľa sumou po 30,- € mesačne, vždy do 10-teho
dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 1.7.2015.

Dlžné výživné za obdobie od júla do septembra 2015 vo výške 90,- € odporca zaplatí navrhovateľovi v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil súdu návrh, ktorým žiadal, aby mu otec, v konaní odporca, prispieval na výživu
sumou po 30,- € mesačne, vždy do 10-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc podaním návrhu,
a to dňom 1.1.2015, a aby mu zaplatil aj dlžné výživné od podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnil
tým, že rodičia sú rozvedení a od rozvodu manželstva rodičov navrhovateľ žije s matkou v spoločnej

domácnosti. Navrhovateľještudentom UKFvNitreaukončildruhýročníkštúdia,pričommatka,sktorou
žije v spoločnej domácnosti, je toho času na rodičovskej dovolenke, preto jej príjem nie je dostatočný na
podporu jeho štúdia. Uviedol, že otec si až do ukončenia strednej školy svoju vyživovaciu povinnosť
plnil a táto bola zrušená rozsudkom tohto súdu, ktorý sa stal právoplatným 01.09.2012, ale otec mu aj
napriek tomu príležitostne prispieva na väčšie výdavky. Nakoľko sa navrhovateľ pripravuje na svoje
budúce povolanie a nemá príjem, preto navrhol, aby súd zaviazal otca prispievať mu na jeho výživu. K
návrhu doložil kópiu rozsudku č.k. 9P 330/2012-9 zo dňa 18.12.2012, kópiu rodného listu.

Na výzvu súdu navrhovateľ doložil potvrdenie o štúdiu na vysokej škole.

Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom navrhovateľa súhlasí a zároveň ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní, a to výkonom práce v zahraničí.

Navrhovateľ tiež svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a navrhol, aby súd vec prejednal a

rozhodol v jeho neprítomnosti.Keďže obaja účastníci konania svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a navrhli, aby súd vec
prejednal bez ich prítomnosti, súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, v
súlade s ust. § - 101 ods. 2 OSP.

Z pripojených spisov bol zistený tento skutkový stav:

V konaní, sp. zn. XC XX/XXXX, súd rozhodoval o rozvode rodičov navrhovateľa, rozsudkom zo dňa
31.10.2006 vtedy maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho

výživu sumou 1.500,- Sk mesačne.

V konaní, sp. zn. XP XXX/XXXX, súd rozhodoval o zvýšení vyživovacej povinnosti otca, a to tak, že ho
zaviazal prispievať mu na jeho výživu sumou po 90,- € mesačne.

Rozsudkom v konaní sp. zn. XP XXX/XXXX zo dňa 18.12.2012 súd zrušil vyživovaciu povinnosť otca

voči plnoletému synovi.

Z potvrdenia doloženého navrhovateľom vyplynulo, že je študentom Fakulty sociálnych vied a
zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, magisterského študijného programu - urgentná
zdravotná starostlivosť so štandardnou dĺžkou štúdia v trvaní troch rokov.

Súd vykonané dokazovanie takto právne hodnotí:

Podľa ust. §-u 62 ods. 3, zák. č. 36/2005 Z.z., o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na
svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť
(62 ods. 1 Zák. č. 36/2005 o rodine). Toto ustanovenie nerobí rozdiel medzi výživným maloletých a
plnoletých; zdôraznila to i dôvodová správa k zákonu č. 94/1963 Zb., podľa ktorej, veková hranica

plnoletosti u detí je významná potiaľ, že do plnoletosti dieťaťa bude možné začať konanie o výživné aj
bez návrhu účastníka.

Ustanovenie §-u 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. zabezpečuje deťom výživné od rodičov do toho času,
pokiaľ nie sú samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí

tieto nároky nediferencuje. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy Zákona o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez
návrhu účastníka, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté iba na návrh oprávneného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Zákon uprednostňuje záujem oprávneného v prípade, ak sa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní.

Podľa§62ods.2Zákonaorodineobajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľasvojichmožností,

schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( § 62 ods. 3 Zákona o rodine ).

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno
na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie

dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov ( § 163 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku ).

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej
povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči

dieťaťutrvá,kýmdieťaniejeschopnésamésaživiť.Kedynastanetakýtofaktickýstavzávisíodokolností
konkrétneho prípadu. Zákon uprednostňuje záujem dieťa, preto ak sa dieťa rozhodne pokračovať v
ďalšom vzdelávaní, hoci už skončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa
nezaniká.Vyživovaciapovinnosťzuhlapohľaduprípravydieťaťanapovolaniekončídosiahnutímprvého
najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese ( prvá ukončená vysoká škola alebo
univerzita ).

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejšie
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov

môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného prípadne oprávneného alebo
objektívne, vývojom životných nákladov.

Zmena pomerov nepochybne nastala u oprávneného navrhovateľa, ktorá študuje na vysokej škole,
s čím sú nepochybne zvýšené náklady.

Keďže navrhovateľ pokračuje v štúdiu na vysokej škole, vyživovacia povinnosť voči nej zo strany rodičov
naďalej trvá.

Navrhovateľ žije a býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá ako uviedol nemá dostatočný príjem na

to, aby mu financovala jeho štúdium, preto požiadal aj otca, aby mu mesačne prispieval na jeho výživu.

Otec s návrhom súhlasil, a keďže návrh navrhovateľa bol dôvodným, súd návrhu vyhovel a odporcu
zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, veta druhá, výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania, preto súd výživné od tohto dátumu priznal a určil, že odporca je povinný dlžné výživné za
obdobie od júla do septembra zaplatil vo výške 90 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a v ostatnej časti návrh zamietol, lebo navrhovateľ žiadal priznať výživné aj za obdobie pred podaním
návrhu na súd.

Podľa §-u 142, odsek 2, Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, avšak nakoľko mu trovy konania nevznikli, súd účastníkom nepriznal

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.