Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 23, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/178/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712213444
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712213444.13

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ C. J.,
L.. XX.X.XXXX, J. K. P. XXX, XXX XX P., E. O. X/ I. V., L.. XX.XX.XXXX, J. K. P. XXX, XXX XX P., obaja
právne zastúpený JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Jazerná 19, 940 71 Nové Zámky proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320
155, právne zastúpeného Beňo & partners advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 44 250 029, Námestie

sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad v štádiu konania o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2000 eur takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č. Z-03165-05 zo dňa 19.8.2005 uzavretej medzi žalobcom v rade 2/ a žalovaným a o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur sa zamieta.

II. O trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou v spojení s doplneniami žaloby domáhali jednak určenia neplatnosti
zmluvy o poskytnutie úveru Quatro rekonštrukcie U-03165-05 zo dňa 19.8.2005 uzavretej medzi
žalobcom v rade 1/ a I. J. a žalovaným, ako aj neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. Z-03165-05 zo dňa 19.8.2005 uzavretej medzi žalobcom v rade 2/ a žalovaným a

zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur. Súd vo veci rozhodol rozsudkom
č. k. 15C/178/2012-164 dňa 2.10.2013 tak, že žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol, že bude o nich rozhodnuté uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
vo veci samej.
Proti rozsudku podali žalobcovia v rade 1/ a 2/ odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Žiline,
a to rozsudkom č.k. 11Co/320/2013-220 zo dňa 14.4.2014. Tento rozsudok okresného súdu vo výroku

I. v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ o určenie neplatnosti Zmluvy o poskytnutie
úveru Quatro rekonštrukcie č U-03165-05 zo dňa 19.8.2005 potvrdil a v časti výroku I., ktorým okresný
zamietol žalobu žalobcov v rade 1/ a 2/ o určenie neplatnosti Zmluvy a o povinnosti o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostič.Z-03165-05zodňa19.8.2005aozaplatenieprimeranéhofinančného
zadosťučinenia vo výške 2000 eur a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd konštatoval v časti, ktorú zrušil, že dôvodom zamietnutia

žaloby v časti o určenie neplatnosti záložnej zmluvy bol konštatovaný nedostatok naliehavého právneho
záujmu na určenie neplatnosti zmluvy. Nepochybne naliehavý právny záujem je v konaní o určovacích
žalobách procesnou podmienkou, bez ktorej súd meritórne nemôže rozhodnúť. Záver okresného súdu o
nedostatku naliehavého právneho záujmu podľa názoru krajského súdu je všeobecný a arbitrálny. Podľa
názoru krajského súdu naliehavý právny záujem žalobcov v rade 1/ a v rade 2/ na určení neplatnosti
záložnej zmluvy je daný. V čase, keď žalobcovia v rade 1/ a 2/ preukázali začatie realizácie záložného

práva zo strany záložného veriteľa, niet rozumného dôvodu konštatovať neexistenciu naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy. V danom štádiu konania nemajú žalobcoviav rade 1/ a rade 2/ inú možnosť právnej ochrany proti neplatnej zmluve, ako zvoleným procesným
prostriedkom. Ďalej krajský súd konštatoval, že pokiaľ sa žalobcovia v rade 1/ a 2/ domáhali priznania
primeraného zadosťučinenia vo výške 2000 eur, ide o závislý výrok vo vzťahu k určeniu neplatnosti

úverovej, ako aj záložnej zmluvy. Podmienkou úspechu žalobcov v rade 1/ a 2/ vo vzťahu k tomuto
výroku je záver súdu o porušení spotrebiteľských práv. Pokiaľ teda nedôjde k právoplatnému zamietnutiu
nároku aj, čo do určenia neplatnosti záložnej zmluvy, akýkoľvek záver o tomto nárokuje predčasný.
Rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučineniu bude závislé na úspechu žalobcov v rade 1/ a 2/, vo
vzťahu k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy. V prípade, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ budú úspešní,

bude povinnosťou okresného súdu posúdiť, či sú zároveň splnené podmienky pre priznanie finančného
zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., a v akej výške.

Súd pokračoval v konaní o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy sa stal rozsudok okresného súdu
právoplatným.

Žalobcovia v rade 1/ a 2/ v podanej žalobe uvádzali, že zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. Z-03165-05 zo dňa 19.8.2005, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom v rade 2/ a
žalovaným obsahuje veľké množstvo hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienok, ktoré
zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Sú v rozpore s

ústavnými princípmi SR a hrubo porušujú § 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“). Pri hodnotení
neprijateľnosti zmluvných podmienok musí súd prihliadnuť na nemorálnosť zmluvných podmienok,
najmä na okolnosť, že podmienky predformulovával profesionál - banka - žalovaný, ktorý mal povinnosť
odbornej starostlivosti. Žalobca v rade 1/, ak jednoduchý spotrebiteľ bol vystavený značnému množstvu
neprijateľných zmluvných podmienok, ale naviac aj neprimeranému postupu žalovaného, ktorý sa

snažil za každú cenu vykonať záložné právo na obydlie jeho príbuzného. Postupoval tak napriek
tomu, že už pri dojednávaní spotrebiteľských zmlúv postupoval bez odbornej starostlivosti. Stres
spotrebiteľa bol privodený permanentným stavom neistoty, obavami o výšku dlhu a jeho neustále
narastanie. Žalobcovia trpeli stresom, keď žalovaný uplatňoval voči ním jednotlivé nemorálne zmluvné
podmienky. Najväčší stres im bol spôsobený práve oboznámením o výkone záložného práva, ktoré

priviedlo predovšetkým žalobcu v rade 2/ do permanentného strachu o jeho strechu na hlavou, ktorá je
jeho jedinou životnou istotou. Zanedbanie odbornej starostlivosti žalovaného, ako dôvod zapríčiňujúci
značný stres spotrebiteľov je v poradí ďalším dôvodom, ktorý oprávňuje spotrebiteľov na poskytnutie
primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalovaného vo výške 2000 eur. Ďalej žalobcovia
poukázali na to, že výkon záložného práva je v ich prípade zjavne neprimeraný spôsobu uspokojenia

pohľadávky veriteľa. Je až neuveriteľné, že kvôli dlhu vo výške 3 485,49 eur je žalovaný schopný vôbec
prísť s myšlienkou dobrovoľnej dražby, v rámci ktorej by vydražil nehnuteľnosť - jediné obydlie žalobcu
v rade 2/, ktorého hodnota je niekoľkonásobne vyššia, než hodnota dlhu. Existuje tak hrubý nepomer
medzi výškou dlhu a hodnotou predmetu zabezpečenia. Takýto hrubý nepomer nemôže zakladať
a odôvodňovať v demokratickom a právnom štáte oprávnený výkon práva. Žalovaný má povinnosť

postupovať nielen v súlade so zákonmi, ako aj primerane, aby spotrebiteľov nevystavil neprimeranému
výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia
pohľadávky. Myšlienka dobrovoľnej dražby je zarážajúca, keď sa zoberie do úvahy skutočnosť, že
žalobca v rade 1/ aj v súčasnej dobe po zdravotnej stránke je stabilizovaný, má stabilný príjem, čo
umožňuje jeho dlh pravidelne splácať. Tento fakt však žalovaný vôbec nebral na zreteľ a ani trochu

nezohľadnil.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 2.3.2015 za účasti žalobcov v rade 1/, 2/, ich právneho zástupcu
a za účasti právneho zástupcu žalovaného. V súvislosti s právnym zastúpením žalobcov v rade 1/ a 2/
vznikli v priebehu konania určité nezrovnalosti, ktoré boli odstránené jednak vyjadrením žalobcu v rade

1/ ( č.l. 268 súdneho spisu), v ktorom žalobca v rade 1/ uviedol, že podpísal plnú moc zo dňa 12.12.2012
právnemu zástupcovi, ktorý je naďalej jeho právnym zástupcom. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa
2.3.2015 žalobca v rade 2/ prehlásil, že podpísal plnú moc z 12.9.2012 pre právneho zástupcu a je
právne zastúpený JUDr. Juríkom. Poukázal na to, že to, čo rozprával na predchádzajúcom pojednávaní,
a to, že si nikdy nezobral právneho zástupcu v danej veci, uvedené bolo všetko dopletené. Jeho právnym

zástupcom je JUDr. Jurík ( č.l. 248).

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 2.3.2015 právny zástupca žalobcov trval na to, že podstatou
neplatnosti záložnej zmluvy je jej rozpor s dobrými mravmi, hlavne to, že umožňuje nútený výkon právasúkromnou osobu bez efektívnej kontroly súdu. Takáto záložná zmluva je spôsobilá poškodiť základné
právo na vlastníctvo, právo na prístup súdu a pod. a je v rozpore s aktami Európskej únie, najmä so
smernicou č. 93/13/EHS. V čase, keď sa uzatvárala zmluva bola aj značná nevyváženosť medzi výškou

úveru, čo bolo okolo 156 000,- Sk, t.j. 5000 eur a hodnotou nehnuteľnosti. Reálna hodnota nehnuteľnosti
bola niekoľkonásobne vyššia. Opäť to len zakladá rozpor s dobrými mravmi, prečo je táto záložná
zmluva neplatná. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.3.2015 mal za to, že
zmluva o zriadení záložného práva je platná a nebol preukázaný nárok na finančné zadosťučinenie.
Poukázal na svoje písomné vyjadrenie. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 7.3.2013,

kde uviedol, že došlo k uzavretiu medzi žalobcom v rade 1/, kde uviedol, že má za to, že záložná
zmluva alebo zmluva o zriadení záložného práva, ktorej neplatnosť je predmetom tohto konania . Trval
na tom, že bola uzavretá v súlade s § 151 a a nasl. Občianskeho zákonníka a nevidí dôvod, v čom
konkrétne by mali by ustanovenia v rozpore so zákonom. Podľa žalovaného žalobcovia v rade 1/ a
2/ žiadnym spôsobom nešpecifikovali, ktoré podľa nich sú neplatné zmluvné podmienky v zmluve o
zriadení záložného práva, akým spôsobom môžu mať vplyv na neplatnosť celej tejto zmluvy. Navrhoval

žalobu v tejto časti zamietnuť. Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že pri zmluve o poskytnutí úveru
Quatro rekonštrukcie U-03165-05 nebolo dojednané poistenie schopnosti splácať úverové splátky a trval
na tom, že žalobcovia neuniesli bremeno tvrdenia ohľadom určenia neplatnosti záložnej zmluvy, ani
nároku na výplatu finančného zadosťučinenia.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k týmto skutkovým zisteniam:

Dňa 19.8.2005 bola uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru „Quatro rekonštrukcie“ U-03165-05 / ďalej len
„ úverová zmluva“ / zo dňa 19.8.2005 ( č.l. 95) medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom v rade 1/
a I. J. ako spoludlžníkmi. Na základe tejto úverovje zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi v rade 1/ spolu

so spoludlžníkom I. J. účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výške 100 000,- Sk s tým, že
celková výška úveru bola dohodnutá na 104 700,- Sk. Na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva
z tjeot úverovej zmluvy bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva z nehnuteľnosti č. Z 03165-05
( č.l. 99) dňa 19.8.2005 medzi žalovaným, ako záložným veriteľom a medzi žalobcom v rade 2/ ako
záložcom. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie

Dolný Turček, v podiele 1/1 - rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc. č. 188, ďalej pozemok
parc. č. XXX o výmere 429 m2, pozemok parc. č. XXX o výmere 838 m2, ak orná pôda a pozemok parc.
č. XXX 419 m2 trvalé trávnaté porasty, vrátene všetkých súčastí a príslušenstva týchto nehnuteľností.
V čl. 4 bod 4.1 predmetnej zmluvy bola hodnota nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu, stanovená
na základe ohodnotenia Programu Hypo dňa 4.8.2005 vo výške 200 000,- Sk. Ďalej bolo uvedené,

že zmluvné strany súhlasia, aby uvedená hodnota predstavovala hodnotu zálohu v čase zriadenia
záložného práva podľa tejto zmluvy. Zmluva bola na základe návrhu na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľnosti z 19.8.2005 zavkladovaná do katastra nehnuteľností, a to Rozhodnutím Správy
katastra Turčianske Teplice, kde vklad bol povolený dňa 26.9.2005 pod č. V XXX/XXXX ( č.l. 97, 99).
Súd ďalej z listinného dôkazu zistil, že v súvislosti s úverovou zmluvou žalovaný upovedomil žalobcu

v rade 2) ako záložcu, že úverová zmluva sa napriek opakovým výzvam nespláca, a že v prípade, že
nedôjde v 30 - dňovej lehote poskytnutej dlžníkovi k uhradeniu dlžnej čiastky, ktorá je ku dňu 26.1.2012
vo výške 2 781,30 eur, dôjde keď realizácii záložného práva ( č.l. 94). Z listov zo dňa 26.1.2012 ( č. l.
92,93) súd zistil, že žalovaný tieto adresoval žalobcovi v rade 1) a I. J., ako spoludlžníkom z úverovej
zmluvy, a týmito listami im oznámil, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti z dôvodu, že neboli

uhradenésplatnésplátky kstanovenémutermínuavýškazáväzkuk26.1.2012bolavsume2781,30eur
a vyplatenie celého úveru musí byť zrealizované do 30 dní od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Z listinného dôkazu, a to oznámenia o začatí realizácie záložného práva ( č.l. 10 ) súd zistil, že
spoločnosť Dražby a aukcie s.r.o. z poverenia žalovaného a v súlade so zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. Z- 03165-05 zo dňa 19.8.2005 uzavretej medzi žalovaným a žalobcom v rade 2/

oznámila záložcovi začatie realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam. Dôvodom začatia realizácie
záložného práva je skutočnosť, že nebol splatený úver napriek výzva žalovaného na základe zmluvy o
poskytnutí úveru Quatro rekonštrukcie č. U-03165-05 zo dňa 19.8.2005.

Podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) návrhom na začatie konania možno

uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia, existencia naliehavého právneho
záujmu. Čo sa týka vecnej legitimácie, účastníkmi v prípade neplatnosti zmluvy o zriadenie záložného
práva k nehnuteľnosti, či už na strane žalobcu alebo žalovaného musia byť všetci účastníci právneho

úkonu, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich ( § 159 ods. 2 prvá časť vety OSP) V konaní
bol žalobca v rade 2/, ktorý bol záložcom a ako záložný veriteľ bol vlastne v konaní označený žalovaný,
čiže bola daná vecná legitimácia v súvislosti s určením neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti. Čo sa týka existencie naliehavého právneho záujmu, tak tu súd vychádzal z právnych
záverov, ktorými je viazaný, a ktoré vyslovil krajský súd, ktorý konštatoval, že keďže žalobcovia v rade 1/

a 2/ preukázali začatie realizácie záložného práva zo strany záložného veriteľa, niet rozumného dôvodu
konštatovať neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti záložnej zmluvy.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §151a OZ platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva záložné právo
slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušentsva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť
sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len“záloh“), ak

pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b odseky 1,2,3,4 OZ platného a účinného v čase uzavretia zmluvy o zriadení záložného
práva záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, shcválenou dohodu dedičov o vyporiadaní
dedičstva, rozhodnutím súdu alebo spávneho orgánu, alebo zákonom, Zmluva o zriadení záložného

práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci
podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej
sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej
pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva

a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh
určiť.

Podľa § 151c odsek 1 OZ platného a účinného v čase uzavretia zmluvy záložným právom možno
zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo

kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

V prvom rade je potrebné uviesť, že Zmluva o poskytnutí úveru Quatro rekonštrukcie č. U-03165-05
je dojednaná v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a teda je v zmysle
§ 261 ods. 3 písm. d) absolútnym obchodno-právnym vzťahom. Nejde o zmluvu o spotrebiteľskom

úvere v zmysle v tom čase platnom zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko tento
zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru, ktorých účelom je nadobudnutie existujúcich alebo
projektovaných nehnuteľností alebo dodatočné, alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu. Úverová zmluva je však bezpochýb spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 OZ, ako aj v
súlade s ust. v tom čase platného zákona na ochranu spotrebiteľov, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, čiže bez ohľadu
na to, či ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka alebo podľa iného
zákona, ak spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah tejto uzatváranej zmluvy. Keďže zmluva
záložnájezmluvouakcesorickou,čiževedľajšouvovzťahukhlavnejzmluve,ktorúzabezpečujevdanom
prípade vo vzťahu k úverovej zmluve, jej akcesorický charakter spôsobuje, že je závislá, čo do vzniku

a trvania na hlavnej zmluve, ktorú zabezpečuje. Podľa názoru súdu však zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti určite nie je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko túto zmluvu
nedpojednal žalovaný ako dodávateľ so žalobcom v rade 2/ ako spotrebiteľom, žalobca v rade 2/ je
osobou odlišnou od spotrebiteľa v spojení s uzavretou úverovou zmluvou Medzi spotrebiteľské zmluvymožno zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter, pričom subjektom, ktorý poskytuje
odplatu je spotrebiteľ. Záložná zmluva je osobitným typom akcesorického záväzku, ktorého účelom je
riadne a včasné uspokojenie pohľadávky veriteľa pre prípad, že by dlžník nemohol splniť svoj záväzok

riadne a včas. Takže ju nie je možné posudzovať z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je možne ju však posudzovať zo všetkých hľadísk, na ktoré
Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov ( § 34 a nasl. OZ). Absolútna neplatnosť
právnehoúkonunastávabezďalšiehozozákonaahľadísanaň,akokebynebolurobený,tátoneplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím

dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne následky, ani v prípade, že na
jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré
musia byť účastníkom tvrdené, nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl
a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť

subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.

Podľa citovaných zákonných ustanovení zmluva o zriadení záložného práva musí obsahovať označenie
zmluvných strán, predmetu zálohu, pohľadávky, ktorej splnenie záloh sleduje. Písomná záložná zmluva
musí obsahovať vôľu zmluvných strán zriadiť záložné právo k predmetu záložného práva a popis

právnych skutočností, s ktorými zmluvné strany vznik záložného práva spájajú.

Súd po preskúmaní zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti má za to, že táto zmluva má
všetky formálne a obsahové náležitosti predpísané zákonom. Žalobcovia v rade 1) a 2) uviedli ako
dôvody neplatnosti záložnej zmluvy jej rozpor s dobrými mravmi, hlavne to, že umožňuje nútený výkon

práva súkromnou osobu bez efektívnej kontroly súdu, a značná nevyváženosť medzi výškou úveru, čo
bolo okolo 156 000,- Sk, t.j. 5000 eur a hodnotou nehnuteľnosti, hoci reálna hodnota nehnuteľnosti bola
niekoľkonásobne vyššia.
Esenciálnou náležitosťou zmluvy o zriadení záložného práva je podľa § 151b ods. 3 OZ určenie
hodnoty zabezpečovanej pohľadávky alebo určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej pohľadávka sa

zabezpečuje. V súvislosti s výškou pohľadávky vzniká otázka, či hodnota pohľadávky má alebo musí
korešpondovať hodnote predmetu záložného práva. Skutočnosť, že založená vec má inú ( väčšiu)
hodnotu,nežjehodnotazálohomzabezpečenejpohľadávky,samaoosebenemôžespôsobiťneplatnosť
záložnej zmluvy. Je len vecou tretej osoby ( ak záloh poskytuje odlišná osoba od dlžníka), či svoju vec
založí alebo nie, on je povinný zistiť si, akú skutočnú hodnotu má založená vec v jeho vlastníctve ( Ro NS

ČR zo dňa 16.4.2009, sp. Zn. 21 Cdo 1425/2008). Z výpovede žalobcu v rade 2/ ( č. l. 4) je zrejmé, že
sa týmito úvahami nezaoberal, a na založenie jeho nehnuteľnosti ho presvedčilo prehováranie žalobcu v
rade 1/. Predmetnou zmluvou došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam pre zabezpečenie
pohľadávky žalovaného, ak záložného veriteľa vo výške 104 700,- Sk. Predmetom záložného práva
boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XXX, nachádzajúci sa na parc.

č. XXX, ďalej pozemok parc. č. XXX o výmere 429 m2, ďalej pozemok parc. č. XXX o výmere 838
m2-orná pôda a pozemok parc. č. XXX o výmere 419 m2 trvalé trávnaté porasty, vrátene všetkých
súčastí a príslušenstva týchto nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve žalobcu v rade 2/. V čl. 4 bod 4.1
predmetnej zmluvy bola hodnota nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zálohu stanovená na základe
ohodnotenia Programu Hypo dňa 4.8.2005 vo výške 200 000,- Sk. Ďalej bolo uvedené, že zmluvné

strany súhlasia, aby uvedená hodnota predstavovala hodnotu zálohu v čase zriadenia záložného práva
podľa tejto zmluvy. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že skutočnosť, že založená vec má inú
( väčšiu) hodnotu, než je hodnota zálohom zabezpečenej pohľadávky, sama o osebe nemôže spôsobiť
neplatnosť záložnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi
nemusí vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania, v zmysle zhrňujúceho

zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzavretý. Pri uzavretí zmluvy o zriadení záložného práva súd nezistil, že by sa žalovaný ako
záložný veriteľ síce správal podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok normou nepredvídaný
a nežiadúci, čo by zakladalo neplatnosť zmluvných dojednaní pre rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný
ako bankový subjekt postupoval pri uzatváraní tejto zmluvy podľa práva a uzavretím tejto zmluvy mienil

dosiahnutlenzabezpečenienávratnostiposkytnutéhoúveru.Žalobcavrade2/akozáložcajednoznačne
vedel, že zakladá nehnuteľnosti z dôvodu úveru poskytnutého jeho príbuznému, teda žalobcovi v rade
1/ a Jozefovi Berkovi ako spoludlžníkovi.V ďalšom žalobcovia uvádzali ako podstatu neplatnosti záložnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi
aj to, že táto umožňuje nútený výkon práva súkromnou osobou bez efektívnej kontroly súdu, tu
mali žalobcovia na mysli dobrovoľnú dražbu, ktorú začal realizovať založný veriteľ teda žalovaný cez

dražobnú spoločnosť. Podľa čl. 6 bod 6.3. predmetnej zmluvy je záložný veriteľ oprávnený zvoliť sám
vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti, najmä na verejnej dražbe, v rámci núteného výkonu podľa OSP
priamo kupujúcemu, iným vhodným spôsobom, ktorý zvolí záložný veriteľ. V čase uzavretia zmluvy
bola platná a účinná úprava o predaji zálohu na dražbe, a to v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách, takže toto ustanovenie je podľa názoru súdu platné a žalovaný mohol realizovať

výkon záložné práva dobrovoľnou dražbou. K samotnej realizácii výkonu záložného práva súd len
dopĺňa, že v konaní bol preukázané, že sa úver nesplácal, hoci spoludlžníkmi boli nielen žalobca v rade
1/ ale aj Jozef Berko, a preto žalovaný v súlade s ustanoveniami zmluvy, ako aj zákona začal realizovať
výkon záložného práva. K tomuto však súd úvadza, že predmetom tohto konania je neplatnosť zmluvy o
zriadení záložného práva z hľadiska náležitostí tejto zmluvy, z hľadiska rozporu jej zmluvných dojednaní,
ako aj postupu pri jej uzatváraní s dobrými mravmi ( § 3 v spojení s § 39 OZ). Samotný výkon záložného

práva formou dobrovoľnej dražby je možné napadnúť v súlade s citovaným zákonom č. 527/2002 Z. z.
v znení neskorších predpisov, uvedené však nie je predmetom tohto konania.

Na základe uvedeného súd mal za to, že zmluva o zriadení záložného práva je platným právnym úkonom
a žalobu v tejto časti zameitol.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučineniu je závislé na úspechu žalobcov v rade 1/ a 2/,
vo vzťahu k určeniu neplatnosti záložnej zmluvy. Nakoľko súd mal za to, že zmluva o zriadení
záložného práva je platná, a teda žalobcovia neboli úspešní, nevzniklo im právo na primerané finančné
zadosťučinenievzmysleust.§3ods.5zákonač.250/2007Z.z..Pretosúdžalobuajvtejtočastizamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ust. § 166 sa nepoužije. Ustanovenia § 151 ods.
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci

samej. V súlade s citovaným zákonným ustanovením si súd vyhradzuje rozhodnutie o trovách konania
na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie bolo
dôvodné preto, že v čase vyhlásenia rozsudku ešte nebola ustálená výška trov konania z dôvodu, že
súdne pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku v zmysle § 156 ods. 2 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.