Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220114
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113220114.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu A. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. Č.. XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom
Plzenská č. 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan
s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č. 41, Košice, sp. zn. 3C 1609/2012

zo dňa 19.01.2012.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia
vo výške 369 eur tieto na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.07.2013 žiadal, aby súd rozhodol o odložení
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C
1609/2012 zo dňa 19.01.2012 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zároveň žiadal,
aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1609/2012 zo dňa 19.01.2012 a zaviazal

žalovaného nahradiť mu trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že Rozhodcovským
rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1609/2012 mu bola uložená povinnosť zaplatiť
žalovanému do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku peňažnú sumu vo výške 176,31 Eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Žalobca žalobu vo veci samej odôvodnil poukazom na
ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozsudok prevzal
dňom 19.06.2013. Žalobca v žalobe uviedol, že má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť
poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho

práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, aj keď k tomu
nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená a právomoc rozhodcovského
súduneboladaná.Žalobcamalzato,žerozhodcovskédoložkyvspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné,
a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi. V žalobe poukázal na nedostatok právomocí rozhodcovského
súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 16.10.2013, v ktorom namietal, že

rozhodcovský rozsudok nepochybne nie je zmluvou, mal za to, že zo strany žalobcu nebola splnená
poplatková povinnosť, keď nezaplatil súdny poplatok za žalobu. Ďalej poukázal na neurčitosť návrhu
na začatie konania, keď citoval Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý výslovne a
taxatívne stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť , resp. domáhať sajeho zrušenia. Žalovaný bol toho názoru, že žalobný návrh je neurčitý, nezrozumiteľný, v dôsledku
čoho je samotný návrh na začatie konania nepreskúmateľný. Žalovaný poukázal na to, že v petite
žaloby nie je presne uvedené, z ktorého právneho dôvodu žalobca žiada rozsudok zrušiť, čo podľa

jeho názoru môže viesť k stavu právnej neistoty, keď nebude určené, ktorý orgán bude ďalej po
zrušení rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Ak by súd žalobe vyhovel, je viazaný petitom
žalobného návrhu, v takom prípade by rozhodnutie súdu malo za následok nie odstránenie právnej
neistoty, ale naopak vznik právnej neistoty, nakoľko vôbec nebude zrejmé, ktorý orgán má ďalej vo veci
konať. Žalovaný vo vyjadrení poukázal, že ak všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy, zamerané

na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica č. 93/13EHS, sú za splnenia aplikačných
podmienok povinné interpretovať a aplikovať právne normy, v súvislostiach a s prihliadnutím na zámer
tejto smernice, obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv výslovne týka. Žalovaný
mal za to, že v tomto prípade nie je založený žiadny z namietaných, ani iných zákonných dôvodov
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky sú
nepravdivé. Rozhodcovská doložka bola medzi žalobcom a žalovaným dojednaná individuálne, nie

je preto neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, podľa žalovaného je platná. Rozhodcovská
doložka bola uvedená a dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007, obsahujúcich
len dva body, na ktorých sa nachádza vlastnoručný osobitný podpis poistníka, hneď za textom týchto
dojednaní. Žalobca podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku,
uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by žalobca rozhodcovskú doložku nepodpísal,

nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok všeobecných poistných podmienok, teda na poistný vzťah.
Právny vzťah medzi poisťovňou a poistníkom vznikol na základe poistnej zmluvy, vzájomné práva a
povinnosti medzi poisťovňou a poistníkom boli obsiahnuté v poistnej zmluve a všeobecných poistných
podmienkach. Z právnej úpravy vyplýva, že ak má poistný vzťah platne vzniknúť, poistník musí podpísať
jednak poistnú zmluvu a jednak všeobecné poistné podmienky. Poistník síce podpisuje celý súvislý text

všeobecných poistných podmienok, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami všeobecných
poistných podmienok, na ktoré poukazuje poistná zmluva. Osobitné dojednania môže poistník buď
prijať, alebo neprijať, má teda na výber dve alternatívy. Dôsledkom individuálnej voľby poistníka z
viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka. Zároveň žalovaný poukázal na to,
že podpisom záznamu o potrebách a požiadavkách klienta, žalobca jednoznačne potvrdil, že mu boli

o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta, v tomto zázname
uvedené, že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia alebo dojednania nežiadal. Zároveň mu v rámci tohto
záznamu v písomnej forme v súlade so zákonom č. 340/2005 Z.z. bolo dané poučenie o možnostiach
riešenia sporov mimosúdne - v rozhodcovskom konaní. Samotný žalovaný nemal inú možnosť, ako
akceptovať záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ako pravý verne odrážajúci skutočný priebeh

predzmluvnej komunikácie sprostredkovateľa s klientom, v odôvodnenom presvedčení, že preukazuje
skutočný rozsah splnených povinností sprostredkovateľa poistenia v zmysle Zákona č. 340/2005 Z.z. V
dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôže súd skúmať prípadnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej doložky teda,
aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebol

by súd oprávnený ju preskúmavať. Zároveň žalovaný poukázal na koncepciu priemerného vnímaného
a obozretného spotrebiteľa, vypracovanú judikatúrou súdneho dvora EÚ. Pričom poukázal na to, že
ochranu nepožíva každý spotrebiteľ bez rozdielu, ale len ten spotrebiteľ, ktorý je aspoň priemerne
obozretný a vnímavý. Podľa jeho názoru, priemerný spotrebiteľ je taký, ktorý má prístup k informáciám,
je v rozumnej miere pozorný a opatrný, najmä so zreteľom na povahu tovaru a služieb, na ktoré bola

zmluva uzatvorená, a to všetko s ohľadom na sociálne, kultúrne a jazykové faktory. Vzhľadom na formu
rozhodcovskej doložky a spôsoby jej verifikácie, nemožno mať pochybnosti o tom, že táto rozhodcovská
doložka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. V prípade, ak žalobca popiera individuálnosť
dojednania, jeho konanie by sa považovalo za ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa, ktoré
však už nie je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len priemerne obozretnému a

vnímavému spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie nemôže byť na ťarchu dodávateľa - žalovaného. V
dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní, obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu, došlo k
zníženiu predpokladaných, to znamená gama nákladov, zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa,
teda získanie materiálnej výhody pre spotrebiteľa, ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Žalovaný mal
za to, že v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, nemôžu súdy skúmať prípadnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej
doložky, teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, nebol by ju súd oprávnený skúmať v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský
súd neporušil žiadne zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný zdôraznil, že žalobcamal dostatok procesných prostriedkov na svoju právnu obranu, avšak žalobca len svojou vlastnou
nečinnosťou a pasivitou, žiadne zo svojich procesných práv vlastnou vinou nevyužil.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu a svedka, listinnými dôkazmi a to žalobou zo
dňa 04.07.2013, poistnou zmluvou, pripoistením, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými
zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve, oznámením poisťovne, pripojeným spisom
Arbitrážneho súdu sp. zn. 3C/1609/2012, vyjadrením žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.11.2007 bola uzatvorená medzi poistníkom - žalobcom a žalovaným Poistná zmluva č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol dohodnutý začiatok poistenia dňom 23.11.2007 a koniec poistenia
dňom 23.11.2017, pričom žalobca sa zaviazal na poistnú dobu 10 rokov platiť poistné, spolu vo výške
733,- Sk.

Súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky, ako aj osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, ktoré boli podpísané žalobcom, kde podľa Osobitných
zmluvných dojednaní č. 01/2007, bodu 1, zmluvné strany sa v súlade s Článkom IX. ods. 1, prvá veta
druhej časti všeobecných poistných podmienok dohodli, že poistenie zanikne aj tým, že poistné za ďalšie
obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti. Túto lehotu je možné písomnou dohodou

predĺžiť. Poistenie zanikne aj uplynutím tejto doby, to isté platí ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve, poistník a poisťovňa
týmto vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu

účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu, v zmysle Článku XV. časti
týchto všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápali zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.

Podľa Článku XV., bod 1 Všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky

vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským
súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov, s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom,
štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľa Článku XV., bod 3 Všeobecných poistných podmienok, rozhodcovskému konaniu podliehajú
všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobu, alebo ich právnymi
nástupcami, najmä bod a) - pohľadávky poisťovne voči poistníkovi z dlžného poistenia.

Listom zo dňa 17.03.2009 oznámil žalovaný žalobcovi, že ku dňu 23.04.2009 zanikla poistná zmluva č.

XXXXXXXXXX v zmysle zmluvných dojednaní a to v dôsledku doručenej žiadosti žalobcu o zrušenie
poistnej zmluvy

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice mal súd za preukázané, že žalovaný podal dňa
04.01.2012 na Arbitrážnom súde Košice, návrh na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 176,31 Eur.

Arbitrážny súd vydal dňa 09.01.2012 upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 176,31 Eur. Dňa 19.01.2012 bol Arbitrážnym súdom Košice vydaný
rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/1609/2012, ktorým súd uložil žalobcovi, aby do 5 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku, zaplatil žalovanému dlžnú sumu vo výške 176,31 Eur, ako aj trovy
rozhodcovského konania, vo výške 276,00 Eur.

Podľa doručenky čl. 102 súdneho spisu mal súd za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol
žalobcovi doručený dňa 19.06.2013.

Písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 12.05.2014 žalovaný žiadal súd, aby toto konanie

prerušil postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to do právoplatného skončenia konania pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 382/2013, RVP 5052/2012. Návrh na prerušenie
konania žalovaný odôvodnil tým, že uznesením Ústavného súdu SR, II.ÚS 382/2013 zo dňa 10.07.2013
Ústavnýsúdprijalnaďalšiekonaniesťažnosťžalovaného,ktorounamietalaporušeniezákladnéhoprávana súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
Článku VI., ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a to uznesením Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012. Zároveň poukázal na to, že v obdobnej veci Ústavný súd už prijal

sťažnosť sp. zn. II.ÚS 499/2012 a z nej vyplýva pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie
Najvyššiehosúdusp.zn.6Cdo/1/2012budezrušené,nakoľkovecprejednávaidentickýsenátÚstavného
súdu, ktorý v inom obdobnom konaní podobné uznesenia Najvyššieho súdu SR zrušil.

Dňa 22.11.2007 bol podpísaný sprostredkovateľom poistenia ako aj žalobcom Záznam o požiadavkách

a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Súd vo veci vypočul žalobcu, ktorý súdu uviedol, že poistnú zmluvu uzatvoril so žalovaným, uzatváral ju
s bývalou manželkou, ktorá pre žalovaného pracovala ako sprostredkovateľ poistenia, navrhla mu, aby
uzatvorili poistnú zmluvu pre syna. Keďže nemal s odstupom času dostatok finančných prostriedkov,
listom zo dňa 11.03.2009 požiadal žalovaného o zrušenie zmluvy. Žalovaný mu listom zo dňa 17.03.2009

oznámil zánik poistného a zároveň ho vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky v sume 24,33 eur, ktorú
mu aj zaplatil. Poistná zmluva bola zrušená, na internete si pozrel údaje, tam zistil, že voči poisťovni
nemá žiadne podlžnosti. Dňa 19.06.2013 mu však z arbitrážneho súdu prišlo oznámenie, že prebieha
voči nemu arbitrážne konanie a v tom čase mu bol aj doručený rozsudok. Pri podpise samotnej
poistnej zmluvy ho zaujímalo aká bude výška poistného, aká je cieľová suma, prípadne určité úrazové

dojednanie. Všeobecné poistné podmienky, ako aj osobitné zmluvné dojednania nečítal, aj keď boli
súčasťou poistnej zmluvy. Čo je rozhodcovské konanie, ako aj arbitrážny súd, o tom vedomosť nemá.
Rozsudok z arbitrážneho súdu mu bol doručený dňa 19.06.2013. Na arbitrážnom súde nepodal žiaden
odpor. Listiny si po predložení prečítal, detaily však neskúmal. Manželka mu povedala, že ide o výhodné
poistenie pre ich syna. Zmluvu si narýchlo prečítal. Osobitne zmluvné dojednania si pozrel, podrobne

ich však nečítal. Poistné uhrádzal výlučne on, nakoľko v tom čase jeho manželka nemala dostatok
finančných prostriedkov.

Súd na pojednávaní dňa 29.09.2014 vypočul svedkyňu O. S., ktorá uviedla, že pre žalovaného
vykonávala poistky, na činnosť mala licenciu. Poistné zmluvy uzatvárala veľmi krátku dobu, dva alebo

tri mesiace, potom s tým prestala. Zmluvy uzatvárala len s rodinnými príslušníkmi. Nemá vedomosť
o tom, čo je arbitrážny súd, resp. rozhodcovské konanie. Na školenia k žalovanému chodila. V čase
podpisovania poistnej zmluvy so žalobcom boli už asi dva roky rozvedení. Na okolnosti podpísania
poistnej zmluvy si s odstupom času už nespomína. Klienti sa mali možnosť oboznámiť s listinami, ktoré
im dávala k podpisu. S povinnosťami, ktoré jej ukladá zákon o sprostredkovaní poistenia a zaistenia sa

oboznámila, vzdelanie si nedopĺňala. Myslí si, že na poradách u žalovaného bolo rozhodcovské konanie
a arbitrážny súd spomínané, avšak sama nevie, čo je to. Arbitrážny súd im spomínala vedúca, že keď
nebudú platiť, bude arbitrážny súd. Poistnú zmluvu pripravovala sama.

Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 7C 91/2013- 64 zo dňa 11.11.2013 súd postupom podľa §

40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku sp. zn. 3C 1609/2012 zo dňa 19.01.2012. Voči uvedenému uzneseniu podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote dňa 05.12.2013 odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 18Co
4/2014-71 zo dňa 30.01.2014 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Uznesenie tak nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.03.2014.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

dal súd na takéto konanie podnet.

V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú v tomto konaní splnené zákonné podmienky- dôvody na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 O.s.p.. Predložený Nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa
10.07.2013 na ktorý žalovaný poukázal sa však týka iba procesných nedostatkov postupu všeobecných

súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo zásah do konkrétnych
ústavných práv žalovaného. Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže nahrádzať všeobecné súdy a
preskúmavať ich právne názory, okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí, a preto sa vecne sporným
problémom- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Súd má teda za to, že nie jepotrebné prerušiť konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku do právoplatného skončenia konania
na Ústavnom súde SR vedeného pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012.

Súd taktiež zdôrazňuje, že ten istý právny záver ako bol prijatý v konaní pod sp. zn. 6 Cdo 1/2012 o
neplatnosti rozhodcovskej doložky bol vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ( 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013, 6Cdo 3/2013 zo dňa 13.03.2013), a preto návrh
žalovaného na prerušenie konania v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo

zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú
alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za
škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť

od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú
dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú
bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy,
ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v

čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup
k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného
nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa
domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči
predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia,na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno
rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom
rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už
predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo

o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto
okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť
zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského
konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne
schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa

§ 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania
podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu,
účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené

všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 17 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má
poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia v konaní vykonaných dôkazov mal
súd za to, že žalobný návrh bol v časti, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
dôvodným. Žalobný návrh podal žalobca na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, t. j. včas.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom, keďže zmluvu uzatvoril ako fyzická
osoba a pri jej uzatváraní nekonal v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane

s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených
tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takýchto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka
aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravených predtlačených
tlačivách a s pripraveným znením bola žalobcovi predložená na podpis. V čase uzavretia poistnej
zmluvy už Občiansky zákonník upravoval, že neprijateľnou podmienkou je požadovanie od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 54 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka).Žalovaný mal za to, že v záväzkových vzťahoch, ktoré vznikli medzi ním a žalobcom bola rozhodcovská
doložka individuálne dojednaná, o čom malo svedčiť to, že aj keď bola uvedená vo všeobecných
poistných podmienkach, išlo o dojednanie osobitné, pretože táto bola oddelená od ostatného textu

všeobecných poistných podmienok.

Týmto tvrdením žalovaného takto formulovanými a vo všeobecných poistných podmienkach
umiestnenými rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013, a to práve v kontexte s tvrdením

žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných
podmienkach malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal však
za to, že rozhodcovská doložka, nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaný so
spotrebiteľom v časti všeobecných poistných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok nie je
spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom takto upravenej rozhodcovskej doložky je to,
že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne

dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka,
reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu,
pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd Českej republiky. Z jeho rozhodnutia sp. zn. II
ÚS 2146/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej
doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia
rozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovaťrovnaké
zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.

j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť,
priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Podmienky rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného
žalovaným podmienky rovnakého zaobchádzania podľa názoru súdu nespĺňajú. Požiadavka ústneho

prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal
uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského
súdu. Na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada za podmienky zaplatenia poplatku.
Odpor je možné podať iba v krátkej 5-dňovej lehote. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie
rozhodcovského súdu, ktorý zvolil žalovaný nezaručuje porovnateľné procesné práva, aké sú v súdnom

konaní, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ
v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že rozhodcovská doložka nebola individuálne
dojednaná. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti
všeobecných poistných podmienok žalovaného a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v
tlačivách o záznamoch a potrebách klienta je vopred predformulovaná všeobecná informácia o možnosti

riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je podľa názoru súdu nesporné, že v rámci
rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. Porušená bola taktiež
zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu.
Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nie je teda platnou.

Súd na zdôraznenie svojho rozhodnutia ďalej uvádza, že je nepochybné, že poistná zmluva uzavretá
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka.

Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka, obsiahnutá vo všeobecných poistných

podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Odpoveď na túto
otázku možno nájsť v ustanovení § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého individuálne
dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, ak súzmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru
o tom, že by sa mohol meniť ich obsah.

Žalovaný správne uviedol, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy, čo vyplýva
priamo zo zákona, a to § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Preto aj v prípade, ak by žalobca
nepodpísal sporné osobitné zmluvné dojednania, stále by platili všeobecné poistné podmienky, ktoré
taktiež obsahovali rozhodcovskú doložku v Článku XV. Spomínané všeobecné poistné podmienky totiž
tvoria zákonnú súčasť poistnej zmluvy, takže nebolo nutné ich podpísať, na čo správne poukázal

žalovaný. Zároveň to však znamená, že sa nemohol meniť ich obsah.

Podľa názoru súdu, dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi,
teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak
musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a ťažko

si možno predstaviť opak, v prípade predtlačeného formulára.

Žalovaný ako jediný dôkaz označil záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý je podpísaný
žalobcom, ako aj sprostredkovateľkou poistenia. Ten je opäť v predtlačenom formulári, v predtlačenej
časti formulára je uvedené, v prípade vzniku sporov, vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je

možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zákona č.
244/2002 Z.z. a všeobecné poistné podmienky poisťovne platných od 21.05.2007. Uvedená veta je
však absolútne bezvýznamná pre tento spor, nepreukazuje, že boli poskytnuté informácie spotrebiteľovi
o rozhodcovskom konaní, ale upozorňuje len na možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní,
navyše nie sporov z poistenia, ale sporov zo sprostredkovania poistenia, nie v zmysle aktuálnych

všeobecných poistných podmienok, ale skorších, platných od 21.05.2007. Navyše z výpovede žalobcu,
ale aj zo spomínaných listinných dôkazov, predstavujúcich výpoveď svedkyne, ako sprostredkovateľky
poistenia, jasne vyplynulo, že k žiadnemu individuálnemu vyjednávaniu nedošlo. Napriek snahe
žalovanéhospochybniťaktuálnuprávnuúpravu,uvedenúv§53ods.4,písm.r)Občianskehozákonníka,
jeho závery sú právne irelevantné. Dané zákonné ustanovenie je platné a v zmysle neho spornú

rozhodcovskúdoložkujepotrebnépovažovaťzaneprijateľnúpodmienku.Jebezvýznamnouskutočnosť,
že žalobca mal možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Táto okolnosť nemôže
ovplyvniťzáverotom,žerozhodcovskádoložkanebolaindividuálnedojednanáajeprávneirelevantnáaj
vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka je zo zákona neplatná.
Ide o jej absolútnu neplatnosť zo zákona s účinkami ex tunc. Odstúpiť pritom možno len od platného

právneho úkonu.

Ustanovenia zmluvných podmienok, ktoré sú formulárovo predtlačené a neumožňujú jednoznačne
slabšej strane ( spotrebiteľovi) ich modifikáciu, predstavujú možnosť vyvolania nepriaznivých následkov
na strane spotrebiteľa ( Nález Ústavného súdu ČR 3ÚS/562/2012 zo dňa 24.10.2013, I. ÚS/199/2011).

Tento uhol pohľadu, spočívajúcu v rozhodujúcom princípe, a to ochrany práva spotrebiteľa, ako slabšej
zmluvnej strany je rozhodujúci pri spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Ani argumentácia žalovaného o vylúčení posudzovania neprijateľných zmluvných podmienok v
poistných zmluvách s ohľadom na smernicu Rady 93/13 EHS neobstojí. Súd svoje rozhodnutie vyvodil z

právnych noriem, na ktoré poukázal vyššie a tie sú v súlade s Európskou právnou úpravou a judikatúrou.
Navyše príslušná časť smernice sa netýka rozhodcovskej doložky, ale podmienky, vyplývajúcich z
poistného rizika.

Podľa názoru súdu návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým

spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať, alebo neprijať
návrh na riešenie prípadných sporov, výlučne v rozhodcovskom konaní, aby bolo tiež z neho zrejmé,
že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, týkajúce sa výlučného riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá, ktorá voľba konkrétne
znamená. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú možnosť nemal,pokiaľ chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako spotrebiteľ bol
informovaný o rozhodcovskom konaní ako inštitúte o jeho rozdieloch, v porovnaní so súdnym konaním,
o rokovacom poriadku rozhodcovského súdu.

Opäť je potrebné zdôrazniť, že princíp ochrany práv spotrebiteľa je dôležitejší ako princíp ,, ignoratia iuris
non excusat“( neznalosť zákona neospravedlňuje), na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí 6MCdo/9/2012.

Vykonané dôkazy, a to výpoveď žalobcu, ako aj svedkyne- sprostredkovateľky poistenia, ako aj listinné
dôkazy, vylučujú poskytnutie týchto informácií žalovaným žalobkyni.

Na tomto závere súdu nemení ani okolnosť na ktorú žiadal žalovaný prihliadať a to skutočnosť, že
zmluvu uzatváral žalobca so svojou bývalou manželkou ako sprostredkovateľkou poistenia, s ktorou bol
v tom čase asi dva roky rozvedený. Súd je toho názoru, že žalobca mal aj v tomto prípade postavenie

spotrebiteľa. Pokiaľ ide o argument žalobcu, že podpis na Osobitných zmluvných dojednaniach nie
je jeho podpisom a to iba v spodnej časti textu, k tomu súd uvádza, že jeho podpis sa nachádza v
hornej časti textu pod Osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007. To, že podpis v dolnej časti textu
nie je jeho vlastnoručným podpisom, súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Preto súd vychádzal z tej
skutočnosti, že ide o jeho vlastnoručný podpis. Túto skutočnosť v konečnom dôsledku nenamietal ani

samotný žalovaný. Rovnako za nesúvisiaci argument žalovaného, súd považoval žalovaným predložené
uznesenie Súdneho dvora zo dňa 3. apríla 2014, ktoré po oboznámení sa súdom s jeho obsahom,
s týmto konaním vôbec skutkovo nesúvisí. Uvedené rozhodnutie sa týka iba výkladu rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve o hypotekárnom úvere.

Pokiaľ ide o námietky žalovaného, a to nedostatku právomocí okresného súdu v tomto konaní, súd
uvádza a poukazuje na znenie § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z., ktorý
jednoznačne umožňuje súdny prieskum rozhodcovských rozsudkov. Súd je toho názoru, že by to bolo
v rozpore s účelom týchto zákonných ustanovení, aby súd tento prieskum nemohol vykonať z dôvodu,
že rozhodcovská zmluva vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalovaného, že v tomto prípade mal súd konanie zastaviť a
to z dôvodov nesplnenia poplatkovej povinnosti zo strany žalobkyne za žalobný petit o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, tu súd poukazuje, že je toho názoru, že v tomto konaní je žalobca v pozícii
spotrebiteľa osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov, pričom súd poukazuje na ustálenú prax

súdov, z ktorých vyplýva, že takéto oslobodenie sa vzťahuje aj na prípad, keď spotrebiteľ je v pozícii
žalovaného.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, súd uvádza,
že s takouto právnou argumentáciou nie je možné súhlasiť.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/191/2013- 104 zo
dňa 28.10.2013, kde na strane 13 citovaného rozsudku, odvolací súd uviedol, že nevidí dôvod na odklon
od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, uzavretej

po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, zakotvených do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základ nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O
takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským

a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, že nijako
nespochybňuje význam materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým v záujme
právnej istoty, vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia. Na druhej strane však materiálna

právoplatnosť rozhodnutia štátneho orgánu nie je bezvýnimočná, možno ju prelomiť v zákonných
prípadoch.Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na výpoveď samotného žalobcu, v neposlednom rade aj na výpoveď
vypočutej svedkyne - S.Á., ktorá pracovala u žalovaného v pozícii sprostredkovateľky poistenia, keď
jednoznačne uviedli a poukázali na to, že vôbec nemali vedomosť o tom, čo je rozhodcovská doložka,

čo je arbitrážny súd, resp. aký je rozdiel medzi arbitrážnym a všeobecným súdom, ako prebieha
rozhodcovské konanie.

Súd je tak toho názoru, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej doložky. Musel ju buď
prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah tejto doložky bol dodávateľom ( žalovaným) vopred pripravený

a na jej obsahu podľa názoru súdu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. Inštitút individuálne
dojednanej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice podľa ktorej sa podmienka
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola pripravená vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predloženou formulárovou štandardnou zmluvou ( Článok
III., bod 2 smernice). Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo samotného žalovaného, ktorý v
priebehu celého súdneho sporu namietal, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

Súdu žalovaný nepredložil žiadne relevantné listinné dôkazy, podporujúce prijatie záveru o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky. Podľa názoru súdu nie je to spotrebiteľ, ktorý má
dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje dôkazné bremeno súd
presvedčiť a preukázať a zdokladovať individuálne dojednanie ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Súd je toho názoru, že v tomto konaní si žalovaný nesplnil dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní
rozhodcovskej doložky.

Súdu nedá ešte vyjadriť sa k argumentom žalovaného, na ktoré žalovaný poukazoval aj pri vypočutí
svedkyne,sprostredkovateľkypoistenia,ževyjednaniutejtorozhodcovskejdoložkypredchádzalzáznam

sprostredkovateľa poistenia o potrebách klienta, ktorý bol spísaný pri uzatváraní poistnej zmluvy.

Súd je toho názoru, že záznam sprostredkovateľa poistenia o požiadavkách a potrebách klienta k
predmetnej poistnej zmluve je opäť len predtlačený formulár, keď samotný žalobca nemal na výber
možnosť individuálne dohodnúť obsah podmienky. Súd je toho názoru, že takýto predtlačený formulár

nie je dôkazom toho, aby súd si mohol osvojiť názor, že žalobca si individuálne dojednala rozhodcovskú
doložku.

Žalovaný v priebehu konania súdu nepreukázal relevantnými listinnými dôkazmi, aby vysvetlil žalobcovi,
resp. aby školil svojich sprostredkovateľov poistenia o rozhodcovskom konaní, čo pre súd vyplynulo

z výpovede žalobcu, ale aj vypočutého svedka, aby im vysvetlil, čo je rozhodcovská doložka, aké sú
pravidlá rozhodcovského konania, arbitráže, čo je to vlastne arbitrážny súd.

Súd poukazuje v tejto súvislosti na výpoveď žalobcu, ako aj vypočutej svedkyne, ktorí vôbec nevedeli
vysvetliť rozdiel, čo je rozhodcovská doložka a súdu vysvetliť, resp. ozrejmiť, aký je rozdiel medzi

všeobecným a arbitrážnym súdom.

Žalovaný súdu nepreukázal, aby žalobcovi, resp. sprostredkovateľke poistenia vysvetlil, aké sú pravidlá
rokovacieho poriadku, resp. dopodrobna vysvetlil, čo je rozhodcovské konanie a ako prebieha.

Preto, ak spotrebiteľ mal vyjednať tento proces, mal nepochybne byť zo strany dodávateľa informovaný
o jeho pravidlách. O tom však žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz. V neposlednom rade
je v tomto konaní potrebné poukázať aj na zásadu rovnosti účastníkov, keď spotrebiteľ ak by
sa chcel podrobiť rozhodcovskému konaniu, musel by znášať neprimerane vysoké poplatky, ak
sa vôbec by mal podrobiť rozhodcovskému konaniu. Treba podotknúť, že trovy rozhodcovského

konania niekoľkonásobne prevyšujú výšku istiny. Treba poukázať aj na zaplatenie súdneho poplatku
za odpor vo výške 72,00 Eur. Treba dospieť k záveru o poškodení procesných práv spotrebiteľa,
pretože jednoznačne znevýhodňuje spotrebiteľa oproti súdnemu konaniu, Je možné poukázať napr. na
zásadu písomnosti rozhodcovského konania, na to, že spotrebiteľ mal síce možnosť žiadať nariadiť
pojednávanie, ale len za zaplatenie príslušného poplatku. Navyše musí platiť aj paušál na správne

náklady,ktoréjeodstupňovanépodľahodnotysporu.Napodanieodporuvočirozhodcovskémurozsudku
je stanovená neúmerná krátka 5 - dňová lehota. Fikcia o doručení rozsudku platí aj v prípade, ak adresát
sa nezdržiava na adrese doručovania. V prípade procesných úkonov, je podmienkou prijatia takéhotoprocesného úkonu zaplatenie príslušného poplatku. Nie je upravené žiadne oslobodenie od poplatku v
dôsledku hmotnej núdze spotrebiteľa a podobne.

Už len táto skutočnosť podľa názoru súdu predstavuje pre spotrebiteľa neprimeranosť arbitrážneho
procesu. Súd je tak toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.

V závere je potrebné poukázať aj na praktiky žalovaného, že predkladá tieto rozhodcovské doložky
spotrebiteľom na podpis za stavu, keď títo nemajú vôbec vedomosť, čo je arbitrážny súd, rozhodcovský

proces, nakoľko rozhodcovská doložka je zakotvená vo všeobecných zmluvných podmienkach
vyhotovených v štandardnej rozhodcovskej zmluve.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd opomenul uviesť v prípade zrušenia rozhodcovského
rozsudku, aj samostatný výrok o pokračovaní v ďalšom konaní, aj túto námietku súd považuje v celom
rozsahu za nedôvodnú.

Je potrebné poukázať na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z, o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40, písm. a), c), pokračuje v
konaní vo veci, v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Práva žalovaného v súvislosti s týmto ustanovením zákona neboli porušené, pretože aj keď súd prvého
stupňa svojim rozhodnutím zruší rozhodcovský rozsudok a do výroku neuvedie príslušné zákonné
ustanovenie, povinnosť pokračovať v konaní mu vyplýva priamo zo zákona.

Podľa názoru súdu z poistenej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že

rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v
nej uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v Článku XV., v časti týchto podmienok.

Súd je tak toho názoru, že rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi tohto konania individuálne

dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľky.

Z uvedených dôvodov súd preto na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z.
z. žalobe v časti zrušenia rozhodcovských rozsudkov vyhovel, rozhodcovské rozsudky ako je uvedené

vo výroku rozsudku zrušil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

V tomto konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto je mu žalovaný povinný nahradiť trovy
konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa žalobcu si trovy konania vyčíslila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa

26.11.2014,kdežiadalapriznaťodmenucelkovozašesťúkonovprávnejpomoci,spoluvovýške369eur.

Súd rozhodol o trovách právneho zastúpenia postupom podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a),
c), d), ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Právnej zástupkyni žalobcu priznal súd odmenu za tieto úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 20.05.2013
- žaloba vo veci samej zo dňa 04.07.2013

- účasť na pojednávaní dňa 12.05.2014
- účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 23.06.2014
- účasť na pojednávaní dňa 29.09.2014
- účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014.Právna zástupkyňa žalobcu má nárok na odmenu vo výške 1/13 výpočtového základu, ktorý bol v roku
2013 vo výške 60,07 eur a v roku 2014 vo výške 61,87 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 23.06.2014,

ktoré bolo odročené bez prejednania veci, má právna zástupkyňa žalobcu nárok na odmenu podľa §
13a ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. 1 t.j. v sume 15,47 eur.

Spolu odmena za šesť úkonov právnej pomoci predstavuje 321,22 eur ( 2x 60,07 eur + 3x 61,87 eur
+ 1x 15,47 eur).

Postupom podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, priznal súd právnej zástupkyni žalobcu aj režijný paušál spolu vo výške
47,78 eur ( 2x 7,81 eur + 4x 8,04 eur).

Celkovo je tak žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia vo výške 369 eur ( 321,22 eur + 47,78 eur).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.