Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/198/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204588
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712204588.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš
Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi v 1 rade:
V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, XXX XX B., štátny občan SR a odporcovi v 2. rade: Q. B., nar.
XX.X.XXXX, S. XX, XXX XX B., štátny občan SR, o zaplatenie 5 954,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi sumu 1.897,58 €
súrokomzomeškania vovýške9%ročneod 1.3.2011dozaplatenia, stým,žesúdodporcompovoľuje
dlh splácať v splátkach po 50,-€ mesačne, prvá splátka splatná do 20.dňa v kalendárnom mesiaci

nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá ďalšia splátka splatná do 20.dňa kalendárneho
mesiaca, a to tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporcom v 1. a 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresnom súde Skalica dňa 29.6.2012 domáhal, aby súd uložil
odporcom povinnosť zaplatiť sumu 5 954,58 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 538,67 eur a

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4 286,03 eur od 1.3.2011 do zaplatenia a náhradu
trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s.
so sídlom Bratislave (ďalej v texte označovaný aj ako právny „predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný
veriteľ „) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.10.2009 (ďalej len „zmluva o postúpení
pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporcami dňa 8.7.2004 Zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky v znení ich dodatkov (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), na základe ktorých boli

odporcom poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného
zákonníka. Vzhľadom na to, že odporcovia neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju
povinnosť podľa zmluvy a preto navrhovateľ vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka
navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 6 114,58 eur, ktorá pozostávala z

istiny 4 446,03 eur, úroku 220,59 eur, úroku z omeškania 1 447,96 eur v súlade s prílohou k zmluve
o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Navrhovateľ
uplatnil návrhom aj úrok z omeškania odo dňa 16.10.2009, t.j. nasledujúcim dňom po dni účinnostipostúpenia pohľadávky, resp. po dni splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky. Ak
nenastala splatnosť úveru, podľa uvedenia v návrhu si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania počnúc
dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s odkazom

navrhovateľa na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009 odkazom
na jeho znenie účinné od uvedeného dátumu, pre prípad, že výška úroku z omeškania dohodnutá nebola
na spravovanie sa pri nesplnení povinnosti dlžníka plniť riadne a včas na predpisy občianskoprávne, na
§ 517 OZ a nariadenie vlády SR č. 586/2008 Z. z. V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že odporcovia po
postúpení pohľadávky ku dňu podania návrhu uhradili tri splátky spolu v sume 160 eur.

Dlžná suma ku dňu podania návrhu je v sume 5 954,58 eur a pozostáva z istiny úveru vo výške 4
286,03 eur (rozdiel medzi istinou a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), úroku
vo výške 220,59 eur (rozdiel medzi postúpenými úrokmi a platbami započítanými na tieto úroky), úroku
z omeškania vo výške 1 447,96 eur (rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami
započítanými na tieto úroky). Samostatne uplatňovaný úrok z omeškania v sume 538,67 eur bol

vypočítaný vo výške 9 % zo sumy 4 446,03 eur od 16.10.2009 do 11.1.2010, zo sumy 4 346,03 od
12.1.2010 do 28.1.2011 a zo sumy 4 296,03 eur od 29.1.2011 do 28.2.2011.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd výzvou zo dňa 8.10.2012 vyzval navrhovateľa na doplnenie
návrhu. Súd požadoval po navrhovateľovi bližšie uviesť, čo konkrétne tvorí istinu, či istina obsahuje

aj nejaký úrok, poplatky prípadne zmluvné pokuty, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania, ako bol
vypočítaný úrok z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a akou výškou sadzby je úrok z omeškania
počítaný) a koľko splátok a v akej výške odporcovia celkovo zaplatili a ako boli tieto splátky započítané.
Súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu
a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad splátok, cenník poplatkov). Navrhovateľ

sa podaním zo dňa 24.9.2013 vyjadril tak, že k odstúpeniu od zmluvy resp. k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru neprišlo. Splatnosť úveru nastala dňom konečnej splatnosti uvedeným v zmluvu. V
zmysle čl. III. bodu 7 a výňatku z úrokových sadzieb bola pri výpočte úrokov z omeškania vo výške 1
447,96 eur použitá výška úrokovej sadzby pre úrok z omeškania 26,40 % ročne. Istina vo výške 4 286,03
eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Odporcovia čerpali celkom

3 319,39 eur, odporcovia uhradili sumu 1 261,81 eur, na istinu bola započítaná suma 1 128,70 eur, na
poplatky suma 66,39 eur a na úrok z omeškania 66,72 eur. Poplatky za správu účtu a za upomienky
boli účtované odporcom v celkovej výške 150,37 eur a úrok v celkovej výške 2 104,97 eur. Po postúpení
pohľadávky odporcovia uhradili sumu 160 eur, ktorá bola započítaná na istinu.

Navrhovateľ, predvolaný riadne a včas sa na pojednávanie nedostavil, neúčasť ospravedlnil. Odporca
v 1. rade sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavil, odporca v 2. rade predložil
plnomocenstvo na zastupovanie odporcu v 1. rade. Právny zástupca navrhovateľa a odporca v 2. rade
sa zúčastnili pojednávania.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8.7.2004, Všeobecnými
obchodnými podmienkami v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od
30.9.2003, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 4.1.2011, oznámením

o postúpení pohľadávky adresovaným obom odporcom, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/
XXXX/CE zo dňa 15.10.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1, Dodatkom č. 1 zo dňa 12.11.2009 k
zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier zo dňa 12.6.2012, výzvou súdu pre navrhovateľa na
špecifikáciu istiny, úroku z omeškania, výpisom z účtu odporcu v 1. rade, výsluchom účastníkov a zistil
tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.10.2009, k nej patriacou prílohou č. 1 a
dodatkom č. 1 zo dňa 12.11.2009 má súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil
na postupníka, ktorým je navrhovateľ v tomto konaní pohľadávku voči odporcom v tomto konaní, a to v
sume 6 114,58 eur pozostávajúcej z istiny 4 446,03 eur, úrokov 1 668,55 eur, s počtom dní omeškania

1416.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2009 právny predchodca navrhovateľa oznamoval
odporcom, že postupuje pohľadávku vo výške 6 114,58 eur na základe Zmluvy o postúpení pohľadávokzo dňa 15.10.2009. Súdu bola predložená doručenka pre odporcu v 2. rade, odporca v 1. rade zásielku
neprevzal v odbernej lehote.

G. o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8.7.2004 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa,
veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a obaja odporcovia v postavení dlžníka podpísali zmluvu o splátkovom
úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom v sume a mene a za
podmienok dohodnutých v zmluve. Dlžníci boli povinní za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť
poskytnutý úver, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom.

Podľa článku I. zmluvy bola výška úveru, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom 3 319,39 eur (100
000 Sk), úver bol špecifikovaný ako spotrebný úver - bezúčelový, výšku úrokovej sadzby bola 11,80 %
ročne, úroky splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky
úveru splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 1,33 eur mesačne, výšku splátok 77,34
eur splatných mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.8.2004, konečná splatnosť úveru
20.5.2009. Podľa článku II. bodu 4 sa zmluvné strany dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa

dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Podľa článku IV. bod 5 je uvedená ročná
percentuálnamieranákladov14,57%.Vbode4článkuIII.dlžníkvyjadrujesúhlas,abybankavykonávala
inkaso z inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok v súlade s úverovou zmluvou. Podľa
bodu 5 je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru splatný v deň podpisu zmluvy.
Článok V bod 2 je ďalším vyhlásením dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými

od 1.8.2002 a Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Z čl. V. bodu 3 vyplýva, že
všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť VOP, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. V. bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva,
že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný
zákonník s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Súd v zmluve o úvere nenašiel,

žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.

Súdu boli predložené všeobecné obchodné podmienky v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003
a Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003. Všeobecné obchodné podmienky sú vopred pripravené na
formulárovej predtlači a sú bez podpisu účastníkov.

Z pokusu o zmier zo dňa 12.6.2012 súd zistil, že odporcovia boli navrhovateľom vyzvaní na zaplatenie
záväzku do 12.6.2012 v sume 6 989,96 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 4 286,03 eur, zmluvný/
zákonný úrok 1 035,38 eur, riadny úrok 220,59 eur a úrok z omeškania 1 447,96 eur. Doručenky súdu
predložené neboli.

Z Výpisu z účtu odporcov vyplýva, že účet mali založený dňa 8.7.2004, úver bol odporcom poskytnutý
ten istý deň a takým spôsobom, že odporcom veriteľ na účte najskôr strhol poplatok za poskytnutie úveru
v sume 2 000 Sk, ktorý je vo výpise z účtu označený ako bezhotovostná splátka v úveru a v poradí sa
nachádza ešte pred bezhotovostným čerpaním úveru, a až následne odporcovia čerpali úver, vo výpise

z účtu predloženého navrhovateľom je uvedené, že odporcovia čerpali sumu 3 319,39 eur (100 000
Sk), avšak súdu bolo v iných konaniach, kde vystupoval navrhovateľ ako účastník a kde vystupovali
iní odporcovia, z úplného výpisu preukázané, že odporcom boli reálne poskytnuté finančné prostriedky
znížené o poplatok za poskytnutie úveru a preto má súd za to, že odporcom boli reálne poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 3 253 eur. Ako vyplýva z výpisu z účtu odporcov súčtom bezhotovostných

a hotovostných splátok, odporcovia do dňa postúpenia pohľadávky zaplatili veriteľovi sumu 1 195,42
eur (36 013,2 Sk). Z výpisu súd ďalej zistil, že odporcom boli účtované poplatky za vedenie účtu 1,33
eur (40 Sk) mesačne, od 30.11.2004 vo výške 1,66 eur mesačne (50 Sk) a od 31.7.2006 vo výške
1,99 eur mesačne (60 Sk). Odporcom boli účtované poplatky za správu účtu a za upomienky v celkovej
výške 150,37 eur a úrok v celkovej výške 2 104,97 eur. Odporcom boli účtované tiež úroky z omeškania,

poplatky za upomienky vo výške 39,83 eur. Splátky odporcov neboli najskôr započítavané na istinu, ale
na úroky, poplatky, úroky z omeškania, až potom na úroky a nakoniec na istinu.

Oboznámením sa s Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 4.1.2011
súd zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporca v 2. rade ako osoba

pristupujúca k záväzku uznal záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa
8.7.2004 a pozostáva podľa tejto listiny z istiny 4 346,03 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy,
pričom však výška príslušenstva pohľadávky nebola v dohode určená. Výška splátok, ani dátum prvej
splátky a termíny splátok v dohode uvedené neboli. V bode 3.2 dohody je uvedená podmienka, že vprípade, ak nebude splácať svoj záväzok v pravidelných dohodnutých splátkach najneskôr do termínu
ich splatnosti, stane sa splatným celý zvyšok pohľadávky a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti
prvej neuhradenej splátky.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporcovia získali úver vo výške 100 000 Sk, úver splatili v
sume 1 261,81 eur, preto žiadal, aby odporcovia boli zaviazaní splatiť navrhovateľovi istinu 2 057,58 eur,
poplatky a poplatky za upomienky vo výške 150,37 eur, zmluvný úrok 11,8 % ročne v sume 2 104,97
eur, úrok vo výške 220,59 eur, úrok z omeškania 1 447,96 eur vo výške 26,40 % ročne vypočítaný odo

dňa nasledujúceho od splatnosti tej ktorej nesplatenej splátky.

Pri výsluchu odporca v 2 rade uviedol, že si bral úver pre potreby domácnosti, nie pre podnikateľské
účely. Odporca pri výsluchu uviedol, že pri získaní úveru nedohadovali s bankou poplatky za vedenie
účtu, ani to, že banka bude započítavať najprv úroky, poplatky, náklady až potom istinu. Dohodu podpísal
z dôvodu, že chcel získať splátky, nevedel akú výšku má dlh. Požiadal o splátky 50 eur mesačne.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv

na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 30.6.2006 (ďalej len
„zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na

úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto

zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahujea) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je

zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
(účinné od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere
podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo
občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.
09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne

kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré
umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd zastáva názor,
že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497
a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom.
Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie zák.

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi a nejedná sa o obchodno-právny vzťah,
ale ide medzi účastníkmi o občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je
zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými
subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodca

navrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová
spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen
a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie
úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo,

žeby odporcovia požadovali poskytnúť úver nie ako spotrebitelia podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby
konali ako osoby pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, odporca v 2. rade pri výsluchu výslovne uviedol, že si nebral
úver na podnikateľské účely. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne,
najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikla zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského
úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah
posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. v odkaze pod

čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie § 48
Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie § 344
Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom predmetnej
zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom, že uvedenázmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu,
aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného
zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva,

že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv,
tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj
absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah

účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach
nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy
podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej
právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku,
atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou

konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je
ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatváral

navrhovateľ, ktorý je bankou a je podnikateľom, inak podľa § 52 ods. 2 zákona č. 150/2004 Z.z. (v znení
platnom a účinnom v čase uzavretie zmluvy o úvere) dodávateľom, osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ako vyplynulo z výpovede odporcu v 2. rade,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti, úver požadoval ako fyzická osoba, nepodnikateľ na súkromné účely a mal
postavenie spotrebiteľa.

K zaväzujúcemu výroku a zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej súd zdôvodňuje, že
vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba s časti. Z listinných dôkazov

(najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporcov) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporcami dňa 8.7.2004 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetnou zmluvou
sa banka zaviazala odporcom poskytnúť úver vo výške 3 319,39 eur (100 000 Sk) s konečnou
splatnosťou úveru do 20.5.2009 a odporcovia sa zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a
zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 77,34 eur (2 330 Sk). Súd mal za preukázanú

existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom
úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi
právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporcami, ktorej predtlač formulára mala banka už

pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporcov, pričom ako vyplýva tiež
z výpovede odporcu v 2. rade obsah zmluvy nemohol ovplyvniť, nedohadoval obsah zmluvy a teda
„dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do zmluvy o úvere na predtlači, vyhotovenej bankou
a odporcovia mali síce možnosť sa pred podpísaním zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohli podmienky
zmluvy individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom

úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti
podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu, úroky, výšku a termíny splátok, meno a adresu
spotrebiteľov, RPMN.

Zmluva o splátkovom úvere obsahuje výšku úveru 3 319,39 eur, výšku úrokovej sadzby 11,80 % ročne,
úroky splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úveru
splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru 1,33 eur mesačne, výšku splátok 77,34 eur
splatných mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.8.2004, konečná splatnosť úveru
20.5.2009. V článku IV. v bode 5 je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 14,57 %.

Zmluva o splátkovom úvere neobsahuje dohodu o sankcii pre prípad porušenia zmluvy. Zmluva o
úvere neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie splátok na
istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z ust. § 4
ods. 2 písm. a) a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle ods. 5 veriteľ nemôže odspotrebiteľa úrok alebo poplatky neuvedené v zmluve požadovať. Jednou z povinných náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Ustanovenie § 4 z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje
náležitosti zmluvy. Absencia niektorých náležitostí (napr. výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov) nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa.
Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu

splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky
z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa
tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy, a to podľa výpisu z účtu odporcov, teda treba vyvodiť, že odporcovia prijali dňa 8.11.2005
spotrebiteľský úver v sume 3 253 eur (98 000 Sk). Súdu bolo z výpisu z účtu preukázané, že odporcovia
získali od navrhovateľa finančné prostriedky vo výške 3 253 eur (98 000 Sk) a nie tak ako tvrdil
navrhovateľ vo výške 3 319,39 eur (100 000 Sk), pretože pôvodný veriteľ strhol odporcom sumu 2 000 Sk

ako poplatok za spracovanie zmluvy, ktorý označil vo výpise ako hotovostná splátka za úver, odporcovia
tak reálne získali len finančné prostriedky vo výške 3 253 eur (98 000 Sk). Odporcovia mali dňa 8.7.2004
na účte pripísaných síce 100 000 Sk, ale dňa nemohli platne podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č.
258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom
úvere čiastku 100 000 Sk z účtu reálne vybrať, nakoľko z nej bol odúčtovaný poplatok za poskytnutie

úveru vo výške 2 000 Sk. Je nelogické, že banka najprv odpočíta spracovateľský poplatok, o ktorom ani
nie je zrejmé, za aké služby ho pred poskytnutím úveru dlžníkovi účtuje, vyznačí ho na účte dlžníka ešte
pred poskytnutím peňazí dlžníkovi, vyznačí splátku od dlžníka 2 000 Sk a až potom vyznačí čerpanie
úveru bezhotovostne vo výške 100 000 Sk.

Odporcovia splatili navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 1 355,42 eur. Odporcovia na istine
neuhradili sumu 1 897,58 eur. Z návrhu vyplýva, že po postúpení pohľadávky uhradili odporcovia
navrhovateľovi 160 eur a to dňa 11.1.2010 v sume 100 eur, dňa 28.1.2011 v sume 50 eur a dňa 28.2.2011
v sume 10 eur. Iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporcov preukázané nebolo.

Súd ďalej z úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2
ZoSÚ, ktorou sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vo forme odloženej
platby. Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi z platne uzavretej zmluvy

medzi účastníkmi podľa § 488 OZ vzniká právo na plnenie - pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí sumy 98 000 odporcom, nakoľko
uvedené vyplýva z výpisu z účtu odporcov. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal

čerpať súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
istinu v sume 1 897,58 eur, vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a
splatenými prostriedkami s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.3.2011 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku
z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Pokiaľ ide o navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd ho priznal od
dátumu žiadaného v návrhu, keďže dňa 20.5.2009 došlo podľa zmluvy ku konečnej splatnosti úveru. Súd
nepriznal navrhovateľovi v návrhu uplatnený úrok z omeškania v sume 538,67 eur, ani úrok z omeškania,
ktorý si navrhovateľ uplatnil ako súčasť istiny vo výške 1 447,96 eur. Úrok z omeškania vo výške 1
447,96 eur bol počítaný nezákonnou výškou úrokovej sadzby 26, 40 % ročne z nezákonnej výšky istiny.

Uvedený úrok z omeškania a tiež úrok z omeškania vo výške 538,67 eur neboli priznané z dôvodu,
že súd považuje za neprijateľné, aby sa opätovne úročili úroky a poplatky. Pri zamietnutom úroku z
omeškania sa nedá oddeliť to, čo je zákonom dovolené a čo už dovolené nie je.Úrok je cena peňazí, na úroku žiadne peniaze odporcom nepožičiava, nedáva nič dlžníkovi a preto
je neprijateľné, aby bolo navrhovateľovi priznané plnenie vo zvyšnej časti pohľadávky predstavujúcej
kapitalizované úroky vo výške 220,59 eur. Ak by súd priznal pravdepodobné úroky išlo by o plnenie z

neprijateľných podmienok, ktoré sú neplatné a zákon z neplatného právneho úkonu zo záväzkového
vzťahu nepripúšťa priznať plnenie.

Súd tak nepriznal navrhovateľovi ním uplatnené poplatky, úrok a úrok z omeškania, pretože sú
príslušenstvom pohľadávky a súd považuje za neprijateľné, aby sa opätovne úročili. Pri zamietnutom

úroku a úroku z omeškania sa nedá oddeliť to, čo je zákonom dovolené a čo už dovolené nie je.

Aj pre platnosť Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 22.10.2011
sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým
náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods.
3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou

osobou. Súd poznamenáva, že odporca v 2. rade podpísal dohodu ako osoba pristupujúca k záväzku,
pričom odporca v 2. rade vystupoval vo vzťahu účastníkov ako spoludlžník a preto už nemohol k záväzku
opätovne platne pristúpiť. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné pre jej
neurčitosť a preto v konaní na „dohodu“ neprihliadal a nezaoberal sa ani neprijateľnými podmienkami
v nej uvedenými. Neurčitosť dohody súd vidí v samotnej výške uznanej dlžnej sumy, ktorá pozostáva z

istiny 4 346,03 eur a z príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy, pričom príslušenstvo v dohode nebolo
určené presnou sumou ani bližšou špecifikáciou, aby bolo jasné, z čoho pozostáva. Neurčitá je tiež časť
3 nazvaná forma splatenia záväzku, ktorá neobsahuje ani výšku splátky, ani dátum prvej splátky, ani
termíny splátok.

V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, typovú /
adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporcami - spotrebiteľmi a
vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporcovia ako fyzické osoby - spotrebitelia

nemali možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, mohli predložený návrh navrhovateľom na uzavretie
zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS už súd v

predchádzajúcejčastirozhodnutiauviedol,žesazaoberalotázkou,čispotrebiteľskázmluva,neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda či neobsahuje neprijateľnú podmienku. Súd poukazuje na ustanovenie §
52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech

strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V. č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Neprijateľné podmienky zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá
pri podpise zmluvy možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť

pochopiť ich obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného
formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

W. ochrany uvedený Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabom postavení voči
predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalostí. To vedie k tomu, že

spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho, aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Pre ochranu spotrebiteľa je preto v článku 6 Smernice premietnutý záväzok
pre členské štáty EÚ, ktorý od nich vyžaduje že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
tiež podľa článku 7 Smernice stanoviť vo vnútorných právnych poriadkoch a zabezpečiť primeranéa účinné prostriedky, ktoré majú zabrániť súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo a na dodávateľov, ak podľa čl. 3 Smernice,
spôsobujú zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú nekalé, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa, čo je
premietnuté do ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným
veriteľom a odporcom v nadväznosti na čl. 6 ods. 1 Smernice tak, že spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka") pod následkom ich neplatnosti

podľa § 53 ods. 5 OZ. Pokiaľ ide o článok 4 ods. 1 Smernice ten ustanovuje, aby bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia čl. 7, že nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí. Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ ( napríklad Rozsudok Európskeho súdneho
dvora vo veci C-243/08 - Pannon GSM Zrt.proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho

súdneho dvora vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd
oprávnený skúmať zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo, aby sa dosiahla faktická
rovnosť zásahom vonkajším zásahom. V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou
Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská
zmluva, konkrétne zmluva zo dňa 8.7.2004 ako aj Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v

splátkach zo dňa 4.1.2011, ktorej účastníkom je odporca v 2. rade na strane spotrebiteľa, neobsahuje
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech odporcov, teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku", teda či sú alebo nie sú jednotlivé ustanovenia zmluvy
individuálne vyjednanými zmluvnými podmienkami. Skúmaniu zmluvných podmienok súdom nebráni ani

fakt, že navrhovateľ je novým veriteľom odporcov, pretože ani postúpením pohľadávky na navrhovateľa
zmluva o úvere spotrebiteľský charakter nestráca, nový veriteľ iba stráca voči spotrebiteľovi postavenie
dodávateľa.

Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. II. bod 3. zmluvy o úvere,

podľa ktorej je dlžník povinný za podmienok dohodnutých v zmluve splatiť poskytnutý úver, platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a tiež podmienka daná do
čl. II. bod 1, kde pohľadávku veriteľa tvorí istina, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady
veriteľa spojené s úverom. Ide o podmienku neurčitú, nie je jasné aké ďalšie poplatky a náklady spojené
s úverom má spotrebiteľ plniť. Ustanovenie v čl. I bod 1 o poplatku za poskytnutie úveru vo výške 2 %

z výšky úveru a o poplatku za správu úveru 40 Sk mesačne a tiež v čl. III. bod 5, kde sa dlžník zaviazal
zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale
je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ
by pritom nemal podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené

v zmluve, avšak z výpisu z účtu odporcov je zrejmé, že navrhovateľ účtoval odporcom aj poplatky
za upomienky. Vedením úverového účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí
úverov klientom. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi
neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že
navrhovateľovi nepatrí ani poplatok za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 1,33

eur mesačne, pričom podľa výpisu z účtu sa jeho výška zvyšovala na 1,66 eur a neskôr na 1,99 eur
mesačne), pretože ako už súd uviedol, predpokladá sa, že za poplatok sa poskytne nejaká odplatná
služba alebo protiplnenie, o ktorých bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia
uznesenia o skončení dokazovania preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ
neurobil, považoval súd podmienku za individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor

so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53 ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa
neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je
podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym
úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s
dobrýmimravmi.Dlžníkaneplatnýprávnyúkonnezaväzuje,nevznikámupovinnosťniečodaťveriteľovia

z neplatného právneho úkonu nemožno ani veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového
účtu. Z dôvodu neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa akýchkoľvek poplatkov, za ktoré neobdržali
odporcovia žiadnu službu či plnenie, súd navrhovateľovi plnenie z poplatkov rozsudkom nepriznal.Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. III bod 4., ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z účtu
spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok v súlade so zmluvou v spojení s podmienkou v spojení s čl.
I posledná veta v zmysle ktorej zmena výšky ktorejkoľvek úrokovej sadzby sa riadi VOP veriteľa. Dlžník

tak vo svoj neprospech súhlasí so zmenou inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že
jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka podľa výpisu z účtu ako aj podľa zmluvy v čl. II bod. 7
si najprv vykonala inkaso z účtu na poplatkoch, úrokoch z omeškania, úrokoch a až nakoniec na istine.
Taktiež neprijateľnou je podmienka v čl. II. v bode 4, kedy sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich
splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Tieto podmienky dávajú veriteľovi možnosť, aby bez

toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene
dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť.
Súd má výpisom z účtu odporcov preukázané, že došlo k dvojnásobnej zmene výšky poplatku za správu
úveru. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že
Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a preto považoval uvedené zmluvné podmienky za

neplatné nielen z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, ale aj za neplatné podľa § 40 ods. 2 OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže
zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene
písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene
tak, ako je to uvedené v podmienke zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy

robí zmluvnú podmienku neplatnou. Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade
nevymožiteľnosti jej pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru
a o poplatky za upomienky.

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným

veriteľom spotrebiteľovi v čl. III. bod. 7 veta prvá, spočívajúce vtom, že pôvodný veriteľ zrejme
vychádzajúc z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval
spotrebiteľa pri vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia
zmluvy o úvere medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom.
Súd má za to, že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka,

a teda vo výške ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná
o neprijateľnú podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho
práve byť v prípade omeškania s peňažným dlhom sankcionovaný podľa predpisov občianskeho práva,
konkrétne§517ods.2Občianskehozákonníkaaknemuvykonávaciemuprávnemupredpisunariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. Dodávateľ tak účtoval odporcom vyšší úrok z omeškania ako je prípustný

podľa občianskoprávnych predpisov. Podľa výpisu z účtu odporcov nezákonná výška úroku z omeškania
ovplyvňovala výšku úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ došlých
splátok odpočítaval najprv úrok z omeškania ako svoju istinu, tiež poplatky až potom úroky a istinu, čo
je v rozpore s ustanovením § 566 OZ, a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou
inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože

banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch
z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.

Takisto podmienka v článku III bod 9 je neprijateľnou, keď podmieňuje predčasné splatenie úveru
súhlasom veriteľa, keď vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ. Takýto postup

považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť istinu úveru a v rozpore s
ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka kedy veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, pričom pre spotrebiteľa je výhodnejšie, ak sa plnenie
započítava najprv na istinu. Touto podmienkou veriteľ sa odchýlil od ustanovení Občianskeho zákonníka
vneprospechspotrebiteľa,keďpodľatejtopodmienkysanapredčasnésplnenievyžadujesúhlasveriteľa

a splnenie podmienok určených veriteľom. Súd dodáva, že považuje právny úkon obsiahnutý v tejto
podmienke za neplatný pre nedostatok vôle spotrebiteľa a nemožnosť realizovať jeho právo určiť v
zmysle § 566 OZ započítavanie zo splátky, nakoľko spotrebiteľ mohol zmluvu buď ako celok prijať alebo
odmietnuť, podmienku nemohol vyjednať.

Súd považuje zmluvnú podmienku uvedenú v základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere
v článku V. bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie, čo
sa premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40 % ročne. Takto
stanovený úrok z omeškania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Súd

má za to, že ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu
odchýleniasaodpredpisovobčianskoprávnych,voľnejšiaúpravaprávapovinnostízúverovéhovzťahuv
Obchodnomzákonníkuvyznievavneprospechspotrebiteľaapretojepodľa§52ods.2OZobchádzaním
zákona a v zmysle § 39 OZ neplatná.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Odporcovia neboli v konaní celkom úspešným účastníkom oproti navrhovateľovi a preto súd vypočítal
ich pomer úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní.

Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporcov zníženého o pomernú časť ich
neúspechu. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 5 954,58 eur, z toho mu súd priznal sumu
1 897,58 eur a do zvyšku tejto sumy o 4 057 eur návrh zamietol. Miera úspechu odporcov predstavuje
68,13 % a u navrhovateľa 31,87 %, čo znamená, že čistý úspech odporcov je vo výške 36,26 %.
Úspešnejší odporcovia oznámili, že si trovy konania neuplatňujú a preto súd rozhodol, že sa im náhrada

trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).