Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412220458
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2013:1412220458.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa:

Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, IČO: 00 603 147, zast. LEGAL
CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporkyni N.. Y. P., bytom V. XX, Bratislava, zast. Mgr.
Peter Arendacký, advokát, Čapkova 2, Bratislava o zaplatenie 93 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 18.12.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd odporkyňu zaviazal na zaplatenie
93 eur s príslušenstvom dôvodiac, že dňa 14.10.2011 na základe rozhodnutia správcu komunikácie,
ktorý rozhodol o odstránení vozidla značky B., evidenčné číslo: BA - XXX B. patriace odporkyni, vykonal

technický odťah vozidla a toto umiestnil v stráženom areáli, na prevádzke T. ulica v Bratislave. Dňa
14.10.2011 o 12.28 hod. si odporkyňa od neho prevzala motorové vozidlo, protokol o vydaji vozidla a
faktúru na uhradenie sumy 93 eur. Výkonom odtiahnutia vozidla vznikla odporkyni povinnosť náhrady
nákladov spojených s odtiahnutím v sume 93 eur.

Platobným rozkazom zo dňa 18.12.2012 č.k. 25Ro/1838/2012-48 súd návrhu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu podala odporkyňa odpor, v ktorom dôvodila predovšetkým tým, že i pokiaľ by
existoval právny titul nároku uplatneného navrhovateľom, uplatnená výška náhrady nákladov na odťah
je príliš vysoká a nezodpovedá reálnym nákladom. Ďalej uviedla, že navrhovateľ doposiaľ nepreukázal

ani svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j. skutočnosť, že je správcom komunikácie, z ktorej bolo vozidlo
odporkyne odtiahnuté. O odstránení vozidla v danom prípade mohol okrem správcu cesty rozhodnúť aj
policajt. Policajtom sa však rozumie iba príslušník Policajného zboru SR, nie však príslušník mestskej
(obecnej) polície. Navrhovateľom predložené poverenie príslušníkov mestskej polície je v rozpore so
zákonom, a preto neplatné. O odťahu preto nebolo rozhodnuté v súlade so zákonom, v dôsledku čoho
je aj nárok navrhovateľa nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s protokolom o odstránení motorového vozidla zo dňa
14.10.2011, protokolom o výdaji vozidla zo dňa 14.10.2011, faktúrou č. 3105/2011 zo dňa 31.10.2011,

poverením zo dňa 20.10.2009, dodatkom č. 3 k zmluve o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006, a
inými listinnými dokladmi založenými v spise, vypočul zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový
stav:Je nesporné, že dňa 14.10.2011 bolo osobné motorové vozidlo zn. B., evidenčné číslo: BA - XXX B.
na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocneného
zástupcu správcu komunikácie v zmysle Poverenia starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o

zabezpečení odstraňovania vozidiel na území mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009
z miesta naloženia z ulice X. v Bratislave na odstavnú plochu v Bratislave. Dôvodom odťahu bolo
státie vozidla na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nebolo určené. Dňa 14.10.2011 o 12.28 hod. si
odporkyňa uvedené vozidlo prevzala od navrhovateľa spolu s príkazom na úhradu sumy 93 eur. Cenu
núteného odťahu odporkyňa navrhovateľovi nezaplatila.

Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:

Podľa § 4b ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo
vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych
komunikácií.

Podľa § 3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších

predpisov miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Podľa § 3d ods. 5 písm. d/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o prejazdné úseky ciest vo
vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne
právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.

Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikaciách v znení neskorších
predpisov, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí,
odstráni ju na jeho náklady správca cesty ( § 3d zák. č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov).

Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane

chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie
zakázané.

Podľa § 40 ods.5 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších
predpisov, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4,
môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho

prevádzkovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z
nasledovných dôvodov:

Z ustanovenia § 3d zák. č. 135/1961 Z.z. a ust. § 40 ods. 1 zák. č. 135/1996 Z.z. nepochybne vyplýva, že
úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií

a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn. že
výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré
by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky,
okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej . Uvedené platí bez ohľadu
na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky

cestnej premávky, nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno
vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z
verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami
výkladu výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie
prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým

je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1992 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok v zneníneskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri
odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania,
zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a podobne. Sledovaným

cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo
byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch
správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.

Keďže odstránenie vozidla v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho)
práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne

vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej
správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba, a na druhej strane
prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej
správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom
stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo
zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného

orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán
verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne
previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto
oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď
samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR,

sp. zn. 3Cdo 70/2003.

Výkonnútenéhoodťahunavrhovateľodvodzujeodzmluvyovýkoneodťahovejslužbyzodňa23.10.2006
a dodatku k zmluve zo dňa 13.11.2009 uzavretej medzi príkazcom mestskou časťou Bratislava -
Staré Mesto a príkazníkom Car Towing, a.s. ktorou sa príkazník zaviazal na základe rozhodnutia
príkazcu, alebo rozhodnutia inej poverenej osoby o odstránení motorového vozidla zabezpečovať pre

príkazcu technickú realizáciu odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií, ich prepravu
na miesto odstavenia, vyloženie a ich uskladnenie do ich odovzdania oprávnenej osobe a v mene
príkazcu zabezpečovať inkasovanie úhrady nákladov príkazcu na odstránenie motorového vozidla
od prevádzkovateľov motorových vozidiel resp. osô oprávnených prevziať motorové vozidlo. Výška
nákladov je stanovená rozhodnutím starostu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktorým sa určujú

náklady spojené s odstraňovaním motorových vozidiel.

Spoločnosť Car Towing, a.s., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou
osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií.

Pretože spoločnosť Car Towing, a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných
komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v

mene obce, nemožno považovať odťah vozidla odporkyne touto spoločnosťou, za odťah, ktorý vykonala
obec ako správca komunikácie v zmysle § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods.
5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť Car Towing, a.s. na základe zmluvy o výkone odťahovacej
služby zo dňa 23.10.2006 v znení jej dodatkov, nakoľko mu to ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c) cestného

zákona (v znení platnom v čase odťahu vozidla), ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo.
Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak
navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a rozsahu spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V prípade zmluvy o výkone
odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Car Towing, a.s. tak ide o neplatný

právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 Obč. zákonníka obchádzala v čase uzatvorenia zmluvy platné ust. §
40 ods. 1 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z. Spoločnosť Car Towing, a.s. teda nebola oprávnená vykonať
technický odťah motorového vozidla odporkyne a následne si za tento účtovať paušálnu cenu 93 eur.

Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani jeho tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla
spoločnosťou Car Towing, a.s. išlo len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie.

Správu pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám,
alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu
aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom ale aj ústavou, ale aj s ochranou práv fyzických
a právnických osôb (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb) v prípade nakladania s ichmajetkom, aby ,,technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť,
ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

Neobstojí ani tvrdenie, že o odťahu rozhodol správca komunikácie, čo navrhovateľ preukazoval v konaní

Protokolom o odstránení vozidla, z ktorého vyplýva, že o odstránení motorového vozidla rozhodol
mestský policajt. Aj keď podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. mohol o odstránení vozidla rozhodnúť
aj policajt, pod týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej
(mestskej) polície. Z uvedeného teda vyplýva, že
o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba. Nič na tom nemení ani predložené

poverenie starostu mestskej časti z 20.10.2009. Toto poverenie starostu mestskej časti pre mestskú
políciu - ,,zabezpečiť odstraňovanie vozidiel"odporuje zákonu. Predovšetkým žiadny zákon nedovoľuje
správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda
ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v
prípade správy miestnych komunikácií, keď výkonom tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z.
prenesený na obce, ktoré vykonávajú ,,prenesený výkon štátnej správy". Zákonné oprávnenie správcu

komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva
príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa ust. § 3 zák. č.
564/1991Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne
ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení
vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v

mnohých iných) mestský policajt urobil , urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia

na Okresný súd Bratislava IV v 3 vyhotoveniach, o ktorom rozhodne Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinní dobrovoľne nesplnia čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.