Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 8, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813210037
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7813210037.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej T. E., N.. XX. XX. XXXX, W. A. T., B. XXXX/
X, v konaní zastúpená ustanoveným opatrovníkom, V.. V. S., zamestnancom Okresného súdu Košice
II., o zaplatenie 1.143,63 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.143,63 Eur, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z
uvedenej dlžnej sumy, za čas od 15. 02. 2011 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 448,06 Eur, v lehote do troch dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.143,63 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.143,63 Eur od 15. 02. 2011 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Žalobu odôvodnil tým, že žalobca prevzal uvedenú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011 od právneho predchodcu žalobcu, od Všeobecnej úverovej banky, a.
s. (ďalej len „VÚB, a. s.“). Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 21. 04. 2006 Zmluvu
č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy VÚB, a. s. poskytla peňažné prostriedky žalovanej, a

to do výšky požadovaného kontokorentného úveru 10.000,- Sk, typ úveru Flexidebet. Žalobca vyslovil
názor, že uvedená zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507
Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu v čase postúpenia predstavovala sumu 1.166,66 Eur,
ktorá pozostávala z istiny 1.143,63 Eur, z kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 23,03 Eur.
Kapitalizovaný úrok z omeškania si žalobca neuplatnil v tomto konaní. Žalobca poukázal na to, že
novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01.
2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov, ktoré vznikli pred týmto dňom. Pokiaľ bola pred

uvedeným dňom uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, je potrebné posudzovať v
danom prípade zákon o spotrebiteľských úveroch ako špeciálny predpis a z hľadiska práva a povinnosti,
ktoré nie sú v tomto zákone upravené, je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Použitie Občianskeho zákonníka do 31. 12. 2007 bolo prípustné len podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka, a to v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka.
V tomto prípade zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v dôsledku tohosa nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ust. § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka na
účastníkov úverovej zmluvy.

Dňa 23. 10. 2013 vstúpil do konania na stranu žalovanej vedľajší účastník, a to OZ právna pomoc

spotrebiteľom, so sídlom Košice.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 19Ro/232/2013 - 35 zo dňa 07. 11. 2013, proti ktorému podal
odpor vedľajší účastník, ktorý súčasne podal námietky premlčania celej pohľadávky.

Žalovanej nebolo možné doručiť platobný rozkaz a z toho dôvodu bol platobný rozkaz zrušený
uznesením č. k. 19Ro/232/2013 - 53 zo dňa 14. 03. 2014.

Súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nebolo možné zabezpečiť od žalovanej, následne

vedľajší účastník dňa 11. 11. 2014 vystúpil z konania. Z toho dôvodu súd nerozhodol o vznesenej
námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.

V priebehu konania nebolo možné zistiť miesto pobytu žalovanej, z toho dôvodu súd ustanovil
uznesením č. k. 12C/77/2014 - 79 zo dňa 09. 06. 2015 žalovanej opatrovníka, v zmysle ust. § 29 ods.
2,6 O. s. p.

Súdvovecivykonaldokazovanie výsluchomžalobcu,oboznámenímsaspripojenýmilistinnýmidôkazmi
a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Žalobca trval na podanej žalobe, aj s poukazom na pripojené listinné dôkazy. Zdôraznil, že žalovanej
bola doručená výpoveď dňa 05. 10. 2010, od uvedeného obdobia nedošlo zo strany žalovanej k žiadnej
úhrade.

Ustanovený opatrovník žalovanej sa k doručenej žalobe nevyjadril, nenavrhol doplnenie dokazovania,
z toho dôvodu súd postupoval podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p.

Zo žiadosti o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu zo dňa 21. 04. 2006 vyplynulo, že
žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu, Všeobecnú úverovú banku, a. s., so sídlom v
Bratislave, o poskytnutie kontokorentného úveru do výšky sumy 10.000,- Sk. Súčasťou žiadosti boli

informácie a údaje o žalovanej, kde bol zisťovaný aj zárobok žalovanej.

Z pripojených Všeobecných obchodných podmienok pre VÚB, a. s. pre depozitné produkty vyplynulo,
že povolené prečerpanie znamená povolený debetný zostatok na bežnom účte, o výšku ktorého sa
zvyšuje použiteľný zostatok na bežnom účte. V zmysle bodu 4.10.1., na základe stanovených kritérií,
ktoré závisia od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte, môže zriadiť poskytovateľ k bežnému

účtu povolené prečerpanie. O výške a začiatku povoleného prečerpania bude žiadateľ informovaný. V
zmysle bodu 4.10.5, povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorý je
možnéjednostrannemeniťaktorésaoznamujezverejnením.Dňomvznikudebetnéhozostatkuzdôvodu
povoleného prečerpania, sú účtované úroky počnúc dňom vzniku debetného zostatku na bežnom účte
do dňa predchádzajúcemu dňu úplného zaplatenia dlžnej čiastky.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 02. 2011 vyplynulo, že VÚB, a. s., so sídlom v
Bratislave, postúpila pohľadávky spoločnosti EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave. K
zmluve bola pripojená príloha, z ktorej bolo zistené, že dlžník bol identifikovaný pod č. 585, bežný účet
XXXXXXXXXX, celková výška pohľadávky ku dňu postúpenia predstavovala 1.166,66 Eur, z toho istina
1.143,63 Eur a úrok z omeškania 23,03 Eur. Úrok z omeškania predstavoval výšku 25 %. Posledné

evidované prečerpanie bolo dňa 22. 10. 2007 a dátum poskytnutia úveru bol 10. 09. 2004.Pokusom o zmier zo dňa 22. 08. 2013 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
1.143,63 Eur, zmluvného úroku vo výške 259,43 Eur a úroku z omeškania vo výške 23,03, dlžná suma
spolu 1.426,09 Eur, a to najneskôr v lehote do 29. 08. 2013.

V danom prípade súd posudzoval uvedený vzťah ako vzťah v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa ust. § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky
splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanej bol poskytnutý kontokorentný úver právnym

predchodcom žalobcu, VÚB, a. s., ktorý riadne žalovaná nesplácala, v dôsledku čoho dlžná suma
predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky 1.166,66 Eur, z toho istina sumu 1.143,63 Eur, zvyšujúcu
časť tvoril kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý si však žalobca neuplatňoval. V zmysle citovaného
ust. § 497 ObZ bolo povinnosťou žalovanej vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Túto povinnosť
si nesplnila, z toho dôvodu súd zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 1.143,63 Eur.

Žalovaná sa dostala do omeškania nepochybne najneskôr v období, kedy jej bola zaslaná výpoveď, tzn.
05. 10. 2010. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od dňa 15. 02. 2011, tzn. dňom nasledujúcim po
postúpení pohľadávky a keďže súd je však viazaný žalobou, priznal úroky z omeškania od uvedeného
obdobia.

Podľa ust. § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Úrok z omeškania bol priznaný v zmysle ust. § 369 ods. 1 ObZ, ako zákonný úrok, vychádzajúc z
Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. a bol tvorený jednak základnou úrokovou sadzbou ECB, ktorá v
období uplatňovania úroku predstavovala 1 %, s pripočítaním 8 percentuálnych bodov, predstavoval

úrok z omeškania 9 %.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
žalovanej sumy od žalovanej, vrátane úroku z omeškania a preto žalobe vyhovel.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej pomoci
(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby dňa 26. 09. 2013, pokus o zmier zo dňa 22. 08. 2013
a účasť na pojednávaní dňa 08. 07. 2015).

Hodnota jedného úkonu v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. predstavovala výšku 61,41
Eur. Súd priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci žalobcovi, a to vo výške 184,23 Eur. K 2 úkonom
vykonaným v roku 2013 bol priznaný režijný paušál, v zmysle ust. § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky, vo

výške 7,81 Eur, tzn. za 2 úkony vo výške 15,62 Eur a za 1 úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,39
Eur. Spolu režijný paušál výške 24,01 Eur.

Trovy právneho zastúpenia vrátane režijného paušálu predstavovali výšku 208,24 Eur.

Právny zástupca žalobcu si uplatnil cestovné výdavky spojené s cestou na pojednávanie na tunajší súd
dňa 08. 07. 2015. Cesta bola vykonaná osobným motorovým vozidlom značky Audi Q7, EČV: K., za

cestu vykonanú z K. do T. a späť, za cestu obojstranne vykonanú. Bola uplatnená základná náhrada
za cestu, kde počet kilometrov bol 140 km a bol násobený náhradou/km v sume 0,183 Eur. Náhrada
predstavovala sumu 25,62 Eur. V rámci cestovného bola uplatnená náhrada za spotrebované pohonné
hmoty pri priemernej spotrebe 7,4 litra/100 km a cene pohonných hmôt 1,21 Eur/liter, spolu v sume
12,54 Eur.

Právny zástupca žalobcu si vyúčtoval stratu času za 5 začatých polhodín strávených na ceste na
vytýčené pojednávanie (á 13,98 Eur) v sume 69,90 Eur.

Spolu odmena a hotové výdavky predstavovali sumu 316,30 Eur.

Právny zástupca žalobcu preukázal, že je platiteľom DPH Osvedčením o registrácii s účinnosťou od 10.
07. 2006, z toho dôvodu súd priznal v zmysle ust. § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky DPH 20 % zo sumy

316,30 Eur, z vyčíslenej sumy odmeny, režijného paušálu, cestovného a straty času, vo výške 63,26
Eur. Spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 379,56 Eur.

Súd nepriznal žalobcovi úkon - pokus o zmier, pretože v danom prípade sa jednalo o úkon právnej
pomoci pred začatím konania a naviac nebola pripojená žiadna listina, z ktorej by bolo možné vyvodiť,
že pokus o zmier bol skutočne doručovaný žalovanej.

Celková náhrada trov konania, vrátane zaplateného súdneho poplatku vo výške 68,50 Eur,
predstavovala výšku 448,06 Eur, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s.
p., na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský

súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.