Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4P/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614201227
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3614201227.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom N.Á.I.E., Z.. I. XXX/XX, zastúpeného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky K. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom N.I.E., Z.. I. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Milanom Petríkom, Veľké Uherce 122 a otca N. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom R. K. R. C., Š. XXXX/XX, o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.10.2012 č.k. 4P/75/2012-42 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 6.3.2013 č.k. 17CoP/13/2013-75 tak, že upravuje styk otca
s mal. K., nar. XX.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.

bez prítomnosti matky maloletého, vždy v sobotu nasledujúcu po 17.9. toho ktorého roku od 15.00 hod.
do 18.00 hod., vždy v sobotu nasledujúcu po 11.11. toho ktorého roku od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý
kalendárny rok dňa 24.12. od 10.00 hod. do 13.00 hod. , každý kalendárny rok počas veľkonočných
sviatkov v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého s tým, že matka je
povinná mal. K. na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloletého otcovi odovzdať
pred vchodom do Mestského úradu na Nám. SNP v N. a povinná v určený deň a hodinu mal. K. pred
vchodom do Mestského úradu na Nám. SNP v N. od otca prevziať.

Otec je oprávnený v určený deň a hodinu mal. dieťa od matky pred vchodom do Mestského úradu na

Nám. SNP v N. prevziať a povinný v určený deň a hodinu mal. dieťa pred vchodom do Mestského úradu
na Nám. SNP v Partizánskom matke odovzdať.

Vo zvyšku súd návrh matky mal. dieťaťa zamieta.

Matka je povinná raz mesačne najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca
informovať otca dieťaťa elektronickou poštou - e-mailom na jeho e-mailovú adresu N..I..P. o zdravotnom
stave mal. K., nar. XX.X.XXXX, o jeho aktivitách a ďalších podstatných veciach týkajúcich sa mal. K..

Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.10.2012 č.k. 4P/75/2012-42 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín zo dňa 6.3.2013 č.k. 17CoP/13/2013-75 zostáva v ostatných častiach
nezmenený.

Súd odníma otcovi mal. dieťaťa oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého K. A., nar. XX.X.XXXX, sa podaným návrhom domáha úpravy styku otca s maloletým
tak, že sa styk bude realizovať iba raz za mesiac, v sobotu od 15:00 hod do 18:30 hod. v prítomnosti

matky, pretože dieťa pri návštevách s otcom nepretržite plače. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 30.10.2012 bol maloletý zverený do jej výchovy a opatery. Súd upravil styk otca
s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ním každý kalendárny týždeň v sobotu v čase od
15:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky. Keďže otec nedodržiava návštevy ako určil súd a nechodí
za synom pravidelne, iba vtedy keď to jemu vyhovuje, a to cca každých 5-6 týždňov, žiada o úpravu
styku otca s maloletým.

V záverečnom návrhu uviedla, že chce, aby otec chodil za dieťaťom každý mesiac, pretože on každé dva
týždne za dieťaťom aj tak chodiť nebude. Od posledného pojednávania bol na styku 1.6.2014, 9.8.2014
a 27.9.2014, potom mal záujem až 19.12.2014 a výpisy má aj z predchádzajúceho roka 2013, chodieval
za dieťaťom každých 5-6 týždňov, teraz sa vyhovára na december 2014, keď bol malý chorý aj ona, bol
celý jún, júl a august 2014, keď sa na dieťa ani neopýtal, stále tvrdí, že ona mu bráni v styku. Pokiaľ

by sa mal aj stretávať s dieťaťom každé dva týždne, tak ona znovu podá na zmenu podľa toho ako sa
stretávať bude. K odovzdávaniu by malo dochádzať mimo miesta jej bydliska, pretože ona sa už hanbí
a to v centre mesta a to na námestí pri fontáne. Teda na verejnom priestranstve a to bez jej prítomnosti.
Pokiaľ bude chodiť pravidelne každý mesiac a požiada ju o stretnutie s dieťaťom slušne napríklad sms-
kou, tak by nebola proti tomu. Ale musí chodiť pravidelne, nie tak ako doteraz, ako jemu vyhovuje. On

žiada, aby sa jemu prispôsobila, ak nie, tak píše do správ. Pokiaľ ide o informovanie otca dieťaťa, o
podanie informácie o mal. dieťati, tak ona tieto informácie odmieta podávať, pokiaľ sa otec jej opýta, tak
ho bude informovať. On doteraz záujem nemal, len ona aby informovala.

Otec maloletého k návrhu uviedol, že s ním nesúhlasí.

Vo svojom záverečnom stanovisku uviedol, že navrhuje styk upraviť každé dva týždne v čase od

15.00 hod. do 19.00 hod. v sobotu bez prítomnosti matky, trvá na tom, aby syn bol odovzdávaný bez
akéhokoľvek sprostredkovateľa, pretože trvá na tom, že je otec dieťaťa a žiadneho sprostredkovateľa
nepotrebuje.Budetojednoduchotak,žeonsipresynaprídeabudevidieť,čosastane.Pretožebohužiaľ
za prítomnosti matky všetci vedia, ako to bolo, doteraz mu syna ani raz riadne neodovzdala. Odovzdanie
dieťaťa musí niekto realizovať, či to bude matka alebo nejaká iná osoba, na tom mu nezáleží. On si pre

maloletého príde pred miesto jeho bydliska na adresu, ktorá bude v rozhodnutí napísaná. Pokiaľ ide o
vianočné sviatky tieto pozostávajú z 3 vianočných dní, styk navrhuje počas Vianoc tak, že jeden rok by
mal syna on od 24.12. od 11.00 hod. do 26.12. do 17.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od piatku od
15.00 hod. do pondelka do 17.00 hod., ďalej by tiež chcel sláviť s maloletým jeho meniny a narodeniny,
a to každý druhý rok, aby ani jeden z nich nebol ukrátený, a to v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. alebo

v najbližší víkend. Zo života svojho syna nevie nič. Komunikácia medzi ním a matkou nie je žiadna. Na
jeho sms neodpovedá, nekomunikuje s ním, a to od narodenia syna. Aby mu styk nebol odopieraný.
Pokiaľ ide o informovanie o maloletom, môže to byť formou e-mailových správ a to na adresu: N..I..P. a
to raz v mesiaci, aby vedel významné veci zo života maloletého, a to z hľadiska jeho zdravotného stavu
a všetky základné veci. Keď sa chce dozvedieť veci, tak musí volať jeho pediatričke. Tiež chce vedieť,

kde sa matka s maloletým nachádza, nejaké výlety a podobne.

Kolízny opatrovník maloletého k návrhu uviedol, že v prípade, ak nedôjde k dohode rodičov, odporúčajú
nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zhodnotenia osobností oboch rodičov a vzťahových väzieb
medzi nimi navzájom s prihliadnutím na riziká vplývajúce na maloleté dieťa.

V záverečnom stanovisku uviedol, že odporúča upraviť stretávanie otca s maloletým vzhľadom na to,

že otec sám deklaroval, že z rôznych príčin nie je vytvorený vzťah medzi ním a dieťaťom. Neodporúčajú
stretávanie s prespaním dieťaťa na viacej dní, ale za účelom nadviazania vzťahu len stretávanie v
určitých hodinách, najlepšie na verejnom mieste bez prítomnosti matky, aby sa predišlo akýmkoľvek
konfliktom. Keďže sa rodičia nedohodli na intenzite, odporúčajú stretávanie každý tretí kalendárny
týždeň. Zásadne dieťa musí otcovi odovzdať matka a to na verejnom mieste, ktoré napríklad je

monitorované, aby obaja rodičia mali pocit bezpečia a mohli si dieťa odovzdať a matka sa mohla vzdialiť.Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletým počas menín a narodenín, malo by sa to uskutočniť najbližší
víkend, tak ako to otec aj navrhol, inak to zase nie je realizovateľné. Počas sviatkov od 15.00 - 19.00
hod. a to v jeden zo sviatočných dní. Matka by mohla informovať otca v rozpätí jedenkrát štvrťročne a to

v rozsahu, že by informovala o všetkých dôležitých zmenách zdravotného stavu, školského zariadenia,
prípadne v budúcnosti voľnočasových aktivít. Najlepšou formou by bola asi písomná forma.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov C. A., S. I., N. I., K.. K. C., Z. D.,
oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, správy ÚPSVaR Partizánske, potvrdenia o ošetrení starej
matky maloletého dňa 24.02.2014, prepisu audiozáznamu z 8.2.2014, čestného vyhlásenia starých

rodičov maloletého z otcovej strany, zápisnice o trestnom oznámení z 24.02.2014, úradného záznamu
ÚPSVaR Partizánske, záznamu o podaní oznámenia na OO PZ Partizánske, žiadosti otca o preverenie
starostlivosti o maloletého adresovanej Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, správy
z poradensko-psychologického procesu, úradného záznamu ÚPSVaR Partizánske, správy ÚPSVaR
Partizánske, úradných záznamov ÚPSVaR Partizánske, žiadosti o preverenie starostlivosti o maloletého
adresovanej otcom Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, úradných záznamom ÚPSVaR

Partizánske, odpovede ÚPSVaR na žiadosť otca, úradného záznamu ÚPSVaR Partizánske, žiadosti
otcaadresovanejÚPSVaRPartizánskeoprevereniestarostlivostiomaloletéhoauskutočneniepohovoru
s matkou, vyjadrenia matky, znaleckého posudku N.. O. D. č. 67/2014, Úradného záznamu ÚPSVaR
Partizánske, správy ÚPSVaR Partizánske, výpisu z SMS komunikácie otca a matky, potvrdenia o príjme
otca a obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4P/75/2012 a zistil, že maloletý K. A., nar. XX.X.XXXX

je dieťa narodené zo vzťahu matky K. A., nar. XX.X.XXXX a otca N. I., nar. XX.X.XXXX. Maloletý bol
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.10.2012 č.k. 4P/75/2012-42 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 6.3.2013 č.k. 17CoP/13/2013-75 zverený do osobnej starostlivosti matky a
otcovi bolo určené výživné sumou 100 € mesačne s účinnosťou od 17.9.2012. Súd upravil styk otca s
maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v sobotu

v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky maloletého s tým, že matka je povinná maloleté
dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloleté dieťa otcovi odovzdať.

Z výpovede matky maloletého na pojednávaní vyplýva, že rozsudkom z 30.10.2012 bol styk otca s
maloletým upravený každý kalendárny týždeň v sobotu od 15. hodiny do 18. hodiny, ale otec od začiatku
úpravy styku týmto rozsudkom za maloletým každý týždeň nechodil. Otec videl dieťa 30.10.2012,

21.11.2012, 30.12.2012, 28.2.2013, 6.4.2013, 21.5.2013 kvôli úradu, myslí tým, že otec mal pozvanie
aj od úradu, a vtedy aj videl syna, potom 5.6.2013, 15.6.2013 s tým, že sa spísala nejaká dohoda o
tom, že otec bude za synom chodiť každú druhú sobotu a to pred A.. V. - psychologičkou a vždy v
piatok do 18. hodiny jej dá vedieť, či príde alebo nie. Dodržiaval to asi 2 týždne. Dňa 29.6.2013 mal
prísť, ale ospravedlnil sa, že nepríde, potom 10.7.2013 mali pozvanie na úrad, či sa to dodržiava a

13.7.2013 mal otec prísť, ale neprišiel, neospravedlnil sa, myslela si, že príde, ale neprišiel. Dieťa bolo
pripravené, ale on neprišiel. Dňa 27.7.2013 opäť nenapísal, že nepríde a neprišiel, 10.8.2013 takisto,
24.8.2013nenapísalaneprišiel.Naposledyvideldieťa15.6.2013aprišiel7.9.2013,aletonapísal.Potom
21.9.2013 zase neprišiel a nenapísal, 5.10.2013 opäť neprišiel a nenapísal, 12.10.2013 napísal a prišiel,
16.11.2013 napísal a prišiel, 21.12.2013 napísal a prišiel, 1.2.2014 nenapísal vopred, ale napísal jej v

ten deň, že okolo 11. hodiny príde za synom a že nie je povinný jej to oznamovať, ale neprišiel, dieťa
bolo pripravené a neospravedlnil sa. Dňa 8.2.2014 nenapísal, ale prišiel, dieťa pripravené nebolo, otec
sa dobíjal k nim do vchodu, boli zavolaní policajti a tí rozhodli o tom, že dieťa mu nebolo odovzdané.
Dňa 22.2.2014 nenapísal, ona už bola pripravená niekde inde, odišla aj s malým do obchodu. Otec
prišiel dolu, oni sa začali dobíjať do vchodu, že on si prišiel za synom. Nadávali jej otcovi vulgárne do

„kokotov starých“ a že za chvíľu aj tak zdochne. Otec zavolal hliadku mestskej polície a tí mu povedali,
že v rozsudku je úprava styku otca s dieťaťom každý týždeň. Dieťa bolo roztrasené, povedali jej, aby
mu ho odovzdala a na druhý deň išla na sociálne. Dieťa mu bolo vydané v prítomnosti jej matky. To,
čo sa tam odohrávalo, vie povedať jej matka, ako sa správal. Ona ich išla pozrieť, pretože boli vonku.
Našla tam len svoju matku s matkou otca a keď sa pýtala, kde je maloletý, tak matka jej povedala,

že jej otec vytrhol kočiar a išiel s ním preč. Bol vpredu asi 20 metrov pri OD Cieľ a keďže vie, aký je
otec agresívny ku nej, dieťa pri ňom stále plače, dieťa zobrala na ruky, lebo plakalo, otec dieťaťa ju
chcel biť, ale neudrel ju, hneď prišla jeho matka a zabránila mu v tom. Ona potom dieťa mala stále na
rukách, aby ho upokojila a povedala otcovi, nech zoberie kočiar, že nemusí ísť domov, ale on už nemal
záujem a s matkou odišiel. To bola posledná návšteva otca. Ona sa otca bojí, ešte keď bola tehotná,

tak sa jej nejedenkrát vyhrážal, že jej vypáli. Keď jej otec napísal, vždy bolo pripravené a chce, aby
mal porozumenie aj pre nich a o dieťa sa v podstate stará sama, lebo jej matka má 76 rokov a otec84 rokov. Oni jej s dieťaťom veľa nepomôžu. Nikdy sa nebránila, aby otec nebol s malým, ale toto mu
nemieni tolerovať. On robí všetko, aby ublížil jej, ale maloletý to na nej cíti. Ona sa o dieťa stará, otec ju
osočuje v tom, že ako sa o dieťa stará. Ona a dieťa majú svoj program a každú sobotu niekam idú, tým,

že jej napíše, ona je už pripravená. Bola medzi nimi dohoda o tom, že bude oznamovať. Ona navrhuje
zmenu úpravy styku otca s maloletým na raz mesačne. Vie, že tento styk nie je dostatočný na to, aby
sa udržal vzťah medzi otcom a maloletým. On chodí pomaly každých 5-6 týždňov, nechodil aj celé dva
mesiace v lete a keď náhodou príde, tak ukáže rozsudok, že to tam má na to právo a tým ju vydiera.
Otec maloletého je jeho otcom, výživné stanovené súdom jej platí, ale nie do 15. v mesiaci. Poukazuje

na to, že otec mal možnosť chodiť za synom každý týždeň, ale nechodil a mohol si vybudovať vzťah
s maloletým a teraz to vlastne kvôli nej zneužíva, pretože tvrdí, že on má vlastne upravený styk každý
týždeň a že on je oprávnený. Jeho matka jej povedala, že ona musí mať pripravené dieťa každý týždeň,
či príde alebo nie, lebo je to v rozsudku. Ona sa o maloletého osobne stará, ak chce otec o ňom niečo
vedieť, tak by sa mal zaujímať. Od začiatku mu nebránila, aby za dieťaťom chodil, spočiatku neprišiel
aj dva mesiace, vyhováral sa na sneh, na horúčavy. Keď má otec záujem o dieťa, tak príde kedykoľvek,

teraz povie, že je ľad a prší. Keď jej dal vedieť, že príde, vždy bolo maloleté dieťa pripravené, tak prečo
to tak nerobí. Bola ochotná umožniť mu styk aj bez svojej prítomnosti, ale v prítomnosti jej matky. Aký
cit má on k dieťaťu, keď je dieťa pripravené vonku s jej matkou na horúčave a on si nepríde. Ku nej sa
správa ako k handre, hanbí sa za neho. Ona mu nikdy nebránila, bola na sociálnom povedať, ako ju týra
a deptá ju a dieťa to z nej cíti. Tým ubližuje aj dieťaťu. Ona maloletého nemôže s otcom nechať, on s

ním nevyrastal, nič o ňom nevie okrem toho, že povie, že je jeho syn. Ona mu vždy syna dala. Ona s
otcom nebola v kontakte od 8.4.2013 do 8.2.2014, vôbec sa po túto dobu nevideli.

Na ďalšom pojednávaní uviedla, že otec maloletého hovorí len svoje pravdy, nepáči sa jej ako ju v
znaleckom posudku opisuje ako nejakú agresívnu, labilnú a neschopnú ženu, ktorá nie je schopná
vychovávať dieťa. Povedala by to tak, že nie je psychicky a fyzicky schopná, ponižuje ju pred dieťaťom,

stále ju kritizuje a uráža. Ona si to nenechá, lebo o dieťa sa stará 24 hodín denne a vie čo to obnáša.
On príde raz za čas akoby na návštevu, správa sa k nej odmerane a drzo. Aj by súhlasila s tým, aby
po dobu asi pol roka sa realizoval styk za prítomnosti jej krstnej matky, pretože v priebehu roku 2014
sa otec s dieťaťom stretol možno štyrikrát, dieťa ho síce vizuálne ako človeka pozná, ale nemá k nemu
vytvorený žiadny citový vzťah, žiadnu väzbu. Ona pôvodne podala návrh na úpravu styku otca so synom

raz mesačne, vidí však, že je to málo na to, aby si otec so synom vytvorili vzťah. Je za to, aby otec
chodil za maloletým každé dva týždne a pravidelne a deň vopred jej dal určite vedieť, aby dieťa mohla
pripraviť. Tiež jej oznámi, keď na styk s dieťaťom nepríde, aby si potom mohla urobiť program ona. Styk
by sa mohol realizovať každé dva týždne v sobotu od 15. do 18. hodiny tu v meste, nie v jej bydlisku,
ale v centre mesta, kde maloleté dieťa vyzdvihne a maloleté dieťa aj odovzdá. Navrhovala by, aby styk

prebiehal za prítomnosti jej krstnej matky a starých rodičov maloletého zo strany otca s tým, že ona
prítomná nebude. Pokiaľ ide o jej krstnú matku, ona je už na dôchodku, má síce vlastnú rodinu, ale chodí
k nim často a bola by ochotná sa tohto styku s otcom zúčastňovať. Od posledného pojednávania sa
otec s maloletým stretol 1.6.2014, styk otca prebiehal úplne v pohode, otec bol ticho, bol nekonfliktný ,
nič nehovoril, nerýpal do nej a nekritizoval ju. Jeho otec sa zaujímal o malého, maloletý síce plakal ale

tým, že bola pri tom, tak ho nejako odpútavala. Styk prebiehal úplne v pohode. Boli spolu na zmrzlinu,
maloletého jej aj v pohode odovzdal. V tento deň bolo všetko v poriadku, potom prišiel 9.8.2014 a ona
bola zase prekvapená, že otec bol normálny. Išli spolu do mesta, maloletý trošku poplakal, ale tým, že
bola prítomná tak to bolo v pohode. Starý otec dieťaťa sa stále venuje maloletému, čo otec nie. Snaží
sa maloletého si získať, s deťmi to vie. Styk prebiehal v pohode a bez hádky. Ďalšie stretnutie bolo

27.9.2014. Bola u nich jej krstná matka, rozhodla sa, že keď pôjdu na styk rodičia otca, tak pôjde aj
ona. Keď sa stretli a malý zbadal otca, tak začal plakať. Myslí si, že je to tým, že otec za ním nechodí
pravidelne a maloletý ho až tak nepozná. Maloletého zobrala na ruky a išla s ním dopredu. Stará matka
dieťaťa zo strany otca na ňu kričala, prečo uteká. Jej krstná matka ťahala kočiar, počula ako otec začal
na ňu nadávať, že je ťava a sprostá. Potom sa s maloletým vrátila k ostatným, otec dieťaťa jej tým svojím

tónom povedal, že je povinná ho informovať o zdravotnom stave a celom živote maloletého. Začal do nej
poučovačným a rozkazovačným tónom, začali sa hádať. Prišlo medzi nimu už aj ku konfliktu, pri ktorom
ju otec chytil a začal ju trhať. Ona si to nenechala, tiež ho ťahala od seba preč, bolo to krikom, starý otec
dieťaťa odtiahol otca preč. Ona zobrala dieťa a išla ho ukľudniť. Krstná matka tam zostala a počula ako
starý otec dieťaťa povedal, že je tu s nimi naposledy. Krstná matka sa otca pýtala čo to má znamenať,

na čo jej povedal, že on to napíše do správ. Pokiaľ ide o otca dieťaťa, správa sa agresívne a útočí na
ňu, čo robí chybu, keď sa takto správa k matke svojho dieťaťa. Maloletý plakal, z toho stretnutia nebolo
nakoniec vôbec nič. Otec maloletého zo stretnutia odišiel. Jeho matka tam zostala sedieť, otec tiež.Potom starý otec dieťaťa doniesol dieťaťu hračku a aj sa s nimi rozprával. S otcom sa stretli 20.10.2014
v N. na vyšetrení, čo neberie ako návštevu. Dňa 19.12.2014 jej otec napísal SMS, že príde za synom,
ale syn bol bohužiaľ chorý. Automaticky ju napadol SMS, že keď ide za synom, je vždy chorý. Čo sa

však stalo prvýkrát, že syn bol chorý. Ďalšie stretnutie chcel otec o týždeň, ale maloletý bol ešte stále
chorý, bral antibiotiká, tak mu napísala, že malý nie je v poriadku. Napriek tomu, že maloletý ešte nebol
celkom zdravý, nechala to tak, aby otec za ním prišiel. Dňa 27.12.2014 napokon otcovi napísala, že
malý je chorý, pretože mal horúčku, kašeľ. Môže predložiť aj potvrdenie od lekára. Následne v pondelok
išla k lekárovi s maloletým a preto otec dal pokoj. Napísal zase o týždeň , že príde v sobotu. Ochorela

však ona. Preto mu znovu napísala, že je chorá ona. Napísala mu nech príde na nasledujúci týždeň,
že budú už hádam v poriadku, od tej doby sa neozval, ani nemal záujem sa s malým stretnúť, ani sa
nespýtal, či je maloletý zdravý. Od septembra do decembra 2014 otec neprejavil záujem o maloletého.

Z výpovede otca maloletého na pojednávaní vyplýva, že výpoveď matky je nepravdivá, účelová a
tendenčná, matka si vymýšľa a klame. On od vydania rozsudku chodil za synom tak, ako to mal uložené
rozsudkom, ktorý dodržiaval, ale chce upozorniť aj na to, že miesto jeho bydliska je vzdialené asi

hodinu cesty autom. Syna sa snažil navštevovať, vidieť a byť s ním minimálne raz za mesiac. Každý
týždeň nechodil tak, ako to bolo upravené rozsudkom, ale zo začiatku za ním chodil každé dva týždne.
Samozrejme tam dosť veľkú rolu hralo počasie, rozsudok vznikol, keď mal malý asi 3 mesiace. On mal
vždy o komunikáciu záujem, chcel sa s ňou rozprávať a vždy sa dopredu dohodnúť normálne. On sa jej
nikdy telefonicky nedovolal, ani raz telefón nezdvihla. Keď jej poslal SMS, tak žiadna odpoveď neprišla,

prípadne prišla vo forme urážok, nadávok. Keď žiadal náhradný termín, keď mu sobota nevyhovovala ,
chcel prísť niekedy inokedy, tak mu to neumožnila. Tiež, keď tu bol na ÚPSVaR v Partizánskom, ktorý
kontaktoval preto, že mu matka neumožňuje styk so synom a narúša jeho vzťah so synom, podľa neho
marí právoplatné súdne rozhodnutie. Matka toto považuje za zdrap papiera, ktorý si môže niekam strčiť
spolu s jej rodičmi. Tvrdí, že mu bránila v styku, pretože keď mal styk s ním a prišiel na adresu, tak tam

matka nebola. Prišli s jeho rodičmi v sobotu o 15.00 hod. na uvedenú adresu, zazvonil, otvorila dvere
jej matka, prečo sa neohlásili, že matka dieťaťa nie je doma, že nie je prítomná. Je niekde u kamarátky
v meste aj so synom. Povedal jej, aby sa s ňou skontaktovala, pretože jemu telefón nebrala. To sa
uskutočnilo, matka dieťaťa povedala, že ju to nezaujíma, že prišiel. Jeho rodičia ho na tieto návštevy
sprevádzajú, ako synovi starí rodičia, lebo ho chcú vidieť. Matka dieťaťa sa vôbec nemienila vrátiť,

nemala záujem o to, že prišiel za synom. Vybrali sa s rodičmi na adresu, kde sa mala matka zdržiavať.
Matku maloletého bolo vidieť v tomto RD za oknom, zvonil tam na zvonček, ľudia v dome boli, aj matka
so synom. Na ich zvonenie nikto nereagoval a celá návšteva sa minula účinku. V ten deň mu neumožnila
styk so synom. Toto bolo zhruba pred rokom. Takáto situácia sa opakovala dosť často, že mu matka, keď
prišiel , neumožnila styk. Potom sa to opakovalo, že mu neumožnila styk, obrátil sa na ÚPSVAR s tým,

že je takýto problém, že mu bráni matka v styku so synom. Potom mu prišlo pozvanie, kde boli vypočutí
a vznikla tam vtedy rodičovská dohoda 5.6.2013, že styk bude zmenený na dvakrát v mesiaci vždy v
sobotu. On v dohodnutých časoch na styk s maloletým prišiel. Oba razy bol styk realizovaný. Jeho
kontakt so synom prebieha tak, že vždy je prítomná stará matka maloletého, nie matka. Jednoducho
ju zastupuje a je prítomná a takto to prebieha. Častokrát pri nevhodnom správaní matky alebo starej

matky, ktoré ho nejakým spôsobom vždy urážajú, týmto stále narúšajú čas, ktorý má stráviť so synom.
Problém je v tom, že tam je stará matka prítomná. On musí čeliť nevhodnému správaniu týchto osôb.
Súdom je určené jasne, že na styk s otcom musí dieťa riadne pripraviť matka, čo často nie je a má
na to dôkazy a v určený deň a hodinu mal. dieťa otcovi odovzdať. S týmto on nesúhlasí, aby to za
takéhoto stavu prebiehalo, ak syna vôbec náhodou uvidí. Syn ho pozná ako otca, pokiaľ aj pri styku s

ním plače, často plače preto, že styk je narúšaný zo strany matky a jej rodičov. Vyzerá to tak, že keď je
so synom v meste, tak on nie je so synom sám, je tam jeho stará matka a v blízkosti je aj niekde synova
matka a otec matky, ktorí ich takto sledujú a znepríjemňujú jemu a jeho rodičom svojim správaním
styk. Neustále na nich vykrikujú, sú osočovaní, napádaní. Keď sú na stretnutí a oni sa tam v blízkosti
stále nachádzajú, on nemá možnosť s ním nadviazať kontakt a zamerať jeho pozornosť na svoju osobu,

nemá kľud na stretnutie so synom. Ani raz nevyužil čas určený súdom na styk so synom , pretože je
mu to znemožňované. Čas tri hodiny, na ktorý má nárok, vždy stretnutie vychádza na pol hodinu a nie 3
hodiny. Takto to pri styku býva. Za takéhoto stavu si môže ťažko so synom budovať vzťah. Po dohode na
ÚPSVaR, ktorú dodržal ale nie matka, pretože na určený termín sa matka nedostavila. On vždy, kedy bol
v meste, mal záujem vidieť syna a má ten záujem vidieť syna a byť s ním. Od začiatku je to tak. Potom

po júni 2013 prišiel za synom minimálne raz v mesiaci, keď prišiel tak sa domáhal styku so synom , ktorý
mu nebol umožnený. Boli to nejaké termíny, kedy sa pokúšal syna vidieť, ale povedať ich nevie a týka sa
to roka 2013. V roku 2013 syna od leta videl sporadicky. Naposledy to bolo 21.12.2013, pred Vianocamichcel byť so synom a odovzdať mu darčeky, kontakt vtedy bol, aj keď len krátko za prítomnosti starej
matky. On mu priniesol veci, hračky. V roku 2014 syna v januári nevidel z dôvodu svojej PN. Prvýkrát
v roku 2014 navštívil syna 8.2.2014 o 15.00 hod., styk prebiehal tak, že keď sa s rodičmi dostavil na

adresu matky, tak ich privítala jej matka s tým, že prečo nedal vedieť, že príde. Asi tak, že čo tu robia
a prečo nedali vedieť, že prídu. Boli pozvaní do vchodu domu a povedala, aby počkali. Je to nahraté
aj na CD. Je to autentický prepis matky. V tento deň mu opakovane nebol umožnený styk so synom.
Rozhodol sa preto zavolať na OO PZ nakoľko to nebolo prvýkrát. Matka si z jeho výziev nič nerobila,
všetko zosmiešňuje a nezabudne poznamenať, že mu urobí zo života peklo. Policajti prišli, ukázal im

rozsudok. Keď ich oboznámil so situáciou, tak sa za nimi zavreli dvere, údajne matku vypočuli v byte.
Následne bol vypočutý on. Policajti povedali, že nemôžu nič robiť, že majú zviazané ruky, že môžu
matke dohovoriť. Matka mu dieťa neodovzdala, nedbala na to. On sa rozhodol podať na matku aj trestné
oznámenie pre jej nevhodné správanie. Namiesto styku so synom strávil 1,5 hod. na polícii aj s rodičmi.
Znovu sa chcel so synom stretnúť 22.2.2014. Po príchode na adresu matky, počas parkovania pri dome
zbadal, že jej matka je s jeho synom vonku neďaleko asi 15 metrov od nich. Zaparkovali, vystúpil z auta,

išiel k nim. Ako sa približoval, tak jej matka sa zvrtla aj so synom a v tom už z pravej strany domu sa rútila
matka za kriku behom k nim. Potom schmatla kočiar so synom a dala sa na útek pred nimi. Vôbec ju
nezaujímalo, že prišli za synom a rozbehla sa k zadnému vchodu domu. Z toho takisto existuje zvukový
záznam. Matka pritom kričala, aby volali políciu na nich. On ju vyzýval, že kam uteká, ona nedbala a
utekala k zadnému vchodu. Toto sa jej pýtala aj jeho matka, že prišiel za synom. On sa domáhal styku

so synom. Domáhal sa toho ústne. Stará matka matku upozorňovala, že ako sa správa, aby to nerobila
a to viackrát, ale ona ju nikdy nepočúva. Medzi dverami zadného vchodu došlo k tomu, že sa tam stretli.
On sa domáhal styku s maloletým. Vnútri v dome čakal otec matky, ktorý im povedal, aby vypadli, že
tam nemá čo robiť a rozsudok si môžu niekam strčiť. Pri tomto bola aj jeho matka, za ktorou stál
on medzi dverami a starý otec dieťaťa tlačil do dverí tak, že jeho matka bola privretá medzi dvere a on

bránil tejto situácii, musel vyvíjať značné úsilie, aby dverami nebola poškodená. On tomu zabránil. Starý
otec ju chcel udrieť, zdvihol ruku a útočil na jeho matku. Musela vyhľadať lekárske ošetrenie. Potom bola
privolaná polícia. Zopakovalo sa to, že prišla hliadka a štátna polícia. Potom sa dohodli, že to preberú
mestskí policajti a styk sa neuskutočnil, resp. uskutočnil sa po pol hodine. Toto prebieha za neustáleho
kriku, nadávok. Takéto situácie sú nevhodné pre mal. syna, ktorý im čelí a je pri nich prítomný a aký to

má dopad na jeho psychický a fyzický vývoj, toto sa deje opakovane. Polícia matke dohovorila. Matka
nevie na otázky odpovedať a stále klame, z jej strany je všetko účelové. Bolo mu doporučené podať na
matku trestné oznámenie, preto ako sa matka opakovane bezdôvodne nevhodne správa. Vyhotovenie
nejakého záznamu od mestskej polície mu nedali, ale súdu ho môžu zaslať tento záznam. Po odchode
polície prišla za nimi stará matka s tým, že či počkajú, že aby videl syna, že príde so synom von, teda s

jej vnukom. Toto sa aj stalo. Asi po 20 minútach prišla stará matka so synom, potom išli na prechádzku
do mesta. Na synovi bolo poznať, že je rozrušený. Bolo im povedané, že nie je vôbec pripravený, že
nejedol,niejevyspatý.Bolavšaksobotaamalbyťpripravenýmatkou.Starámatkaodzačiatkunemábyť
prítomná pri styku, styk má realizovať matka. Jeho styk so synom bol narúšaný jej narážkami, nadávkami
a nevhodným správaním, toto sa deje stále. Po 20 minútach sa snažil vytvoriť situáciu, aby so synom

bol sám, ktorého zobral s kočiarom a išli sa prejsť spolu, aby boli sami, chcel sa vzdialiť od matky .
Chcel byť s ním sám, čo sa mu aj podarilo, išli do bočnej ulice, syn vôbec neplakal. Mal nadviazaný
kontakt, pozná ho ako otca. Išli po ulici, rozprával sa s ním. Bol rád, že je so synom sám, ale táto radosť
netrvala dlho, nakoľko sa asi po 10 minútach spoza rohu druhej ulice vyrútila znova matka, za kriku,
nadávok bežala rovno k nim. Keď ju syn počul a jej krik, tak pribehla ku kočíku, schmatla ho, syn sa z

tejto situácie rozrušil a rozplakal sa. Matka mu nadávala, schmatla kočík a povedala, že to bude za jej
prítomnosti. Uchopila syna do náručia, správa sa k nemu ako k majetku a prišla so synom ďalej, kde
už bola matka a jeho rodičia a boli svedkami tohto incidentu. Matka mu vykričala, že mu urobí peklo.
On sa v záujme syna rozhodol odísť z toho miesta aj spolu s rodičmi. Podnikol právne kroky a jeden
z nich je aj ten, že poslal prípis na ústredie ÚPSVaR v Bratislave, kde opísal situáciu. Od 22.2.2014

sa so synom nestretol a to preto, že za takéhoto stavu odmieta chodiť za synom, aby ho vystavoval
takýmto krokom, ako to na neho vplýva a aby na neho negatívne nevplýval, na jeho psychický a fyzický
vývoj. Toto neprospieva maloletému a je potrebné, aby bolo vo veci urýchlene rozhodnuté a to tak, aby
sa matke vysvetlila situácia a povinnosti, ktoré má voči nemu a voči synovi. Matka sa snaží maloletého
viazať iba na svoju osobu a do budúcna nemožno očakávať, že pokiaľ jej bude maloletý zverený do

starostlivosti, bude podporovať styk otca s maloletým. Poukazuje na ust. § 24 a 25 Zákona o rodine.
Matka mu opakovane bezdôvodne neumožňuje styk so synom a § 24 ustanovuje, že dieťa má právo
na to, aby bol zachovaný vzťah s oboma rodičmi. Má právo podieľať sa na výchove maloletého ako otec
a rešpektovanie osobného práva dieťaťa na rovnocenné, osobné a pravidelné stretávanie sa s obomarodičmi. Pokiaľ matka žiada, aby sa styk realizoval bez jej prítomnosti, tak musí preukázať, že existuje
vážna prekážka, ktorá bráni stretávaniu otca s dieťaťom osamote. Zákon o rodine zaručuje rodičom
právo osobného rovnocenného a pravidelného styku s dieťaťom. Styk by mal byť upravený každý druhý

týždeň , či už párny alebo neprávny v sobotu bez prítomnosti matky na čom trvá s tým, že matka mu dieťa
odovzdá a syn bude na styk riadne a včas pripravený a styk by mal trvať aspoň 4 hodiny zo začiatku, aby
si mohol vybudovať so synom vzťah, pretože doteraz mu to nebolo umožnené. On pokiaľ je aj z iného
dôvodu tu v meste, je samozrejmé, že chce vidieť syna a rád by bol s ním, ale nie je mu to umožnené.
Trvá na tom, aby bol styk realizovaný bez prítomnosti matky, aby mu bol syn odovzdávaný ako matka

deklaruje, tak aby to tak aj bolo. Podľa neho matka chce maloletého vytesniť z jeho života, aby za ním
ako otec vôbec nechodil. On chce, keď príde do mesta za synom, sám alebo s rodičmi, aby mu bol styk
umožnený a mohol čas stráviť so synom. Syna videl veľmi málo, je to kvôli matke. Syna nevidel 5-6
týždňov preto, lebo ho nechce vystavovať situáciám, ktorým musí čeliť zo strany matky.

Na ďalšom pojednávaní uviedol, že keď s maloletým chcel realizovať styk, tak mu doteraz ani raz nebol
odovzdaný matkou. K znaleckému posudku má výhrady k výpovedi matky, pretože sú to klamstvá,

nepravdy alebo polopravdy, zavádzajúce a tendenčné výpovede. Súhlasí v tom, že stretávanie otca
so synom za prítomnosti matky nie je vôbec vhodné. Periodicita stretávania so synom by mohla byť v
intervale 2 týždňov vždy v sobotu a to v čase od 14 hod. do 18 alebo 19 hodiny. So stykom s maloletým
za prítomnosti krstnej matky, ktorú vníma ako neutrálnu osobu, ktorú pozná a ktorá sa na stretnutiach
správa na úrovni a slušne, nenarúša styk so synom, tak s týmto by súhlasil. Nie je to tak ako keď je

pri styku prítomná stará matka lebo vtedy sa styk so synom míňa svojho účinku. Chcel by, aby počas
styku upraveného so synom mohol syna zobrať a ísť s ním kam chce. Aby to nebolo obmedzené len
mestom Partizánske, aby si mohol vybrať, kde s ním chce ísť, pretože je jeho otec. Takisto jeho rodičia
majú záujem sa zúčastňovať týchto stretnutí, ale samozrejme nie vždy. Od posledného pojednávania sa
stretol 1.6.2014, 9.8.2014, chcel 13.9.2014 ale odpoveď bola, že je chorý. Podotýka, že 17.9.2014 mal

syn narodeniny, dva roky. On so synom doteraz nestrávil ani jedny narodeniny, ani Vianoce, ani Veľkú
noc a už tobôž nie jeho krst, o ktorom ani nevedel. Potom sa stretol 27.9.2014 so synom. K výpovedi
matky o tom, ako to prebiehalo uvádza, že je to skreslené. Dôrazne popiera to, že na matku zaútočil a
držal ju, to je nehorázne klamstvo. Má na to aj svedkov. On je z takýchto situácii mimoriadne rozhorčený
a žiada nápravu. Chcel syna navštíviť 18.10.2014, odpoveď prišla od matky, že je chorý a to formou

SMS. Dňa 20.12.2014 chcel syna navštíviť, syn bol zase chorý. Návšteva sa nekonala. Cez Vianoce
syna nevidel, lebo bol znovu chorý. Podľa informácií od matky je syn chorý od 18.10.2014 až dodnes.
Dňa 27.12.2014 sa stretnutie neuskutočnilo, 30.12.2014 sa informoval na zdravotný stav maloletého s
odpoveďou, že nemôže ísť s ním von, lebo je zima. Dňa 3.1.2015 chcel znovu navštíviť syna, odpoveď
bola, že syn bol chorý, povedala mu, že v pondelok ide so synom k lekárke. Dňa 9.1.2015 chcel znovu

prísť za synom, odpoveď matky bola, že je chorá matka a že kašeľ má ešte aj maloletý ale na budúci
týždeň už budú hádam v poriadku. Syna naposledy videl 20.10.2014 na pár minút u K.. D. v N.. Jeho
návrh na úpravu styku je ešte v tom, že aby bolo jasné, aby so synom mohol tráviť aj jeho narodeniny,
ak nedôjde k dohode, aby každý párny alebo nepárny rok oslávil so synom narodeniny a takisto aj Veľkú
noc a Vianoce. Toto by sa týkalo narodenín a menín, Vianoc a Veľkej noci. Jemu je jedno, či mu syna

odovzdá tretia osoba alebo matka. Malo by to byť na taký čas, aby mohol synovi urobiť oslavu a stráviť
s ním nejaký čas. Na narodeniny aspoň pol dňa, syn je stále starší. Vianočné sviatky by so synom trávil
rád aj on. Navrhoval by, aby jeden rok trávil Vianoce s matkou a aj Veľkú noc a druhý rok zase opačne,
resp. Vianoce s matkou a Veľkú noc s ním a druhý rok zase naopak. Malo by to byť od 24.12. do 26.12.
aj s prespaním maloletého u neho. Na Veľkú noc od piatku do nedele resp. do pondelku. Tiež chce, aby

ho matka pravidelne informovala vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave
maloletého a jeho aktivitách, aktuálnych, mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa jeho a jeho
života. Malo by to byť písomnou formou alebo aj e-mailom. Ale určite trvá na tom, aby ho informovala,
pretože vôbec nie je informovaný o veciach zo života syna. Má 2 roky a 4 mesiace. Na tomto dôrazne
trvá, že ho bude takto informovať, keďže si voči nemu neplní svoje povinnosti a nerešpektuje právoplatné

súdne rozhodnutie. Kladie dôraz na to, aby rozhodnutie o úprave styku bolo v záujme dieťaťa. Pokiaľ ide
o dodržiavanie súdneho rozhodnutia z jeho strany chce uviesť, že je oprávnený stretávať sa s maloletým
každý týždeň, ale nie je mu uložená taká povinnosť. Je zamestnaný, chodí riadne do práce a niekedy aj
v sobotu. Matka mu nikdy náhradný termín na stretnutie nedala. Stále ho zo života vytesňuje.

Z výpovede svedkyne C. A. vyplýva, že matka dieťaťa je jej dcéra a otec dieťaťa je otec dieťaťa, účastníci

sú na súde kvôli tomu, že otec prišiel, nenapísal, že príde a dieťa nebolo pripravené. Keď povedala, že
prečo im nenapísal, tak povedal, že on to nepotrebuje, že on to nemusí. Keď otec prišiel pre syna tak zozačiatku to ako tak bolo, dcéra tam nechodila zo začiatku tam chodila ona. Ona teda chodila namiesto
dcéry na styk otca so synom. Potom jedného dňa išla s kočiarom a druhá stará matka dieťaťa aj s otcom
ju od kočiara odstrčili a chytili kočiar oni. Ona sa pustila do plaču, dieťa veľmi plakalo a došlo k tomu,

že ju otec dieťaťa opľul. Potom prišiel aj jej muž a pýtal sa, čo sa stalo. Otec dieťaťa jej povedal, že ho
sotí z bicykla, aby čušal. Toto bolo prvýkrát, čo vznikol nejaký konflikt, potom prišiel druhýkrát, ona išla s
ním, ale dieťa stále plakalo. Keď sa otec postavil ku kočiaru tak prestalo plakať a plakalo dokiaľ neodišli.
Ďalší raz pri stretnutí dieťa znovu plakalo. Potom boli na námestí a otec ju zase od kočiara odstrčil preč a
zobral kočiar a išiel preč. Keď mu povedala, čo robí, čo blázni, tak ju začal biť. Jeho rodičia sú stále s ním

a jeho matka ho chytá, aby nič neurobil. Zakaždým sú s ním jeho rodičia. Pokiaľ otec príde na meniny,
narodeniny, vždy donesie darček, ona zo strany starých rodičov zo strany otca lásku nevidí. Jedine starý
otec, ten sa s ním hrá a malý starého otca aj chce. Toto už bolo naposledy, čo sa toto odohralo a ona s
nimi viac nebola. Potom na stretnutia chodila dcéra. Dcéra mala s ním tiež konflikt. Otec dieťaťa prišiel
matku do ich bytu biť a nadával jej do špín , do všelijakých. Po tomto konflikte ich jej muž z bytu vyhodil a
odvtedy k ním domov nechodili, ani nechodia, ani ich nepustí. Otec je agresívny, nahnevaný. Ona napr.

maloletému utierala čistým kapesníkom ústa a otec mal výhrady čím mu ústa utiera. On mal všeličo, ona
to už aj pozabúdala. Mal výhrady voči tomu, akú má maloletý čiapku, rukavičky, na všetko upozorňuje.
Teraz naposledy povedali, že mal maloletý naopak nohavice a špinavé. Otec dieťaťa čo povie, tak všetko
klame. Otec dieťaťa je veľmi agresívny, hneď ide dcéru biť, rozkazuje jej , ako má toto, ako má hento.
Kritizuje ako sa stará o maloletého. Dcéra sa o syna stará ozaj na jednotku, umýva ho, oblečie ho , stará

sa o neho . Oni dvaja s mužom sú už starí a chorí, tak sa o syna stará len ona. Otec maloletého je
vždy nahnevaný, tvrdí, že dieťa pripravia na plač. Ona by bola najradšej, aby si ho otec mohol zobrať
aj na 4 hodiny, alebo na celý deň, aby si dcéra oddýchla. Podľa nej by ho otec nemohol mať, lebo on je
nervózny človek. Jediný, kto by ho mohol mať, tak to je starý otec. Starý otec povedal, že on by dieťa
nikdy nemohol nechať s otcom samé.

Z výpovede svedkyne S. I. vyplýva, že otec dieťaťa je jej syn, predmet konania pozná. Zmena úpravy
by bola určite potrebná, aby bol v tom poriadok a pokoj. Vždy keď išiel syn za svojím synom tak oni išli s
ním, pretože chceli vidieť vnuka. Pokiaľ by sa matka bola držala rozsudku a odovzdala syna otcovi, tak
by sa boli zblížili a bolo by všetko v poriadku a predišlo by sa zbytočným scénam. Najsmutnejšie na tom
je, že matka háji seba a svoje záujmy a využíva na to syna a má ho ako prostriedok pomsty voči otcovi,

jednoznačne. Myslí si to preto, že normálna žena, matka má záujem, aby sa otec so synom zblížili, lebo
je to v záujme citového a morálneho zdravého vývoja dieťaťa. V nej je také množstvo nenávisti a robí
všetko preto, aby sa oni dvaja vnuk a syn nezblížili. Keď sa podarilo otcovi ísť chvíľu s kočíkom, bola
tam stará matka dieťaťa, s ktorou sa rozprávali, tak prišla matka a behom letela za otcom dieťaťa, ktorý
v pohode kočíkoval syna, pribehla zozadu, vytrhla maloletého z kočíka. Ten sa pustil do revu. Ešte k

tomu tie nadávky. Bola to hanba na celú ulicu, niečo hrozné. Pri stretnutiach otca s maloletým robí matka
všetko preto, aby syna od otca odlákala, aby ho zobrala čo najďalej od neho. Napríklad sedeli na lavičke,
ona mala dieťa na kolenách, synovi sa podarilo k nemu po dlhom čase vôbec priblížiť. Syn maloletého
pohladkal po nožičke lebo ho má rád, tak matka dieťa schmatla a zobrala dieťa preč. Normálna matka
by chcela, aby sa otec so synom zblížil, ona to tak nerobí, robí presne naopak, ako keby si to pripravila.

Ona toho chlapca má ako nástroj pomsty voči synovi. V nej je hrozná nenávisť voči nemu. Matka sa
vyjadrila tak, že otca nemôže ani vidieť ani cítiť a to robí pri každej príležitosti. Najsmutnejšie je, že nikto
neberie ohľad na toho chlapca, pretože potrebuje materinskú lásku, ale aj lásku otca. Syn potrebuje
poznať aj otca. Prečo má malý trpieť, matka chce vymazať otca z jeho života. Má to byť za to, že matka
to nechce. To sa furt opakuje dokola. Nikdy to nie je tak ako by to malo byť. Pokiaľ by sa držala rozsudku

súdu, tak je dávno pokoj. Ona marí súdne rozhodnutie. Ona si prečíta len začiatok vety a nie až do
konca. Keď jej to povedali, tak povedala, že súdne rozhodnutie môže hodiť do koša. Pri stretnutiach sú
tam zo strany matky nadávky, urážky, ponižovanie a syn na to reaguje. Fyzicky nie, to sa zatiaľ nestalo.
To je úplne zbytočné. Jedine čo ju napadol p. A., o čom je predložený aj doklad od lekára. Najhlavnejšie
je, aby sa zabezpečil styk s otcom. Ona to považuje za obmedzovanie ľudských práv a slobôd, aby si

otec nemohol zobrať syna domov. Maloletý musí poznať aj prostredie, kde žije otec a jeho rodičia, musí
žiť ako zdravé dieťa a nie mu v tom brániť. Ona si myslí, že keď by aj styk otca s dieťaťom prebiehal bez
prítomnosti inej osoby, tak by malý spočiatku plakal, ale určite by sa zblížili, lebo raz k tomu musí dôjsť a
čím skôr tým lepšie. Chce, aby K. netrpel tým, že niekto niekomu chce robiť zle a naprotiveň a používať
dieťa ako nástroj pomsty. Syn maródoval pol roka, mal dlhodobú maródku a ďalšia vec je, že tu chodiť

150 km a dotyčná mu umožní byť so synom pol hodinu až hodinu a potom syna zoberie a odíde domov.
Koľkokrát tu so synom bola na stretnutí s dieťaťom presne povedať nevie, nebude si vymýšľať. Veľakrát
chcel otec ísť za synom, ale prišli SMS , že syn je chorý, potom ona bola chorá. Naposledy mu napísalaSMS, že keď chce syna vidieť na 5 minút medzi dverami tak nech príde. Keby matka dodržiavala znenie
rozsudku, že má maloletého odovzdať otcovi a nebudú tam žiadne scény, tak by to bolo bez problémov.
32 krát podľa rozsudku tu neboli. Pri takom malom dieťati je treba brať ohľad na to, že môže pršať, byť

chlad a horúčava a môže sa s dieťaťom motať len po vonku v Partizánskom.

Z výpovede svedka N. I. vyplýva, že otec je jeho syn a ona je matka dieťaťa jeho syna. Vie, že v tomto
konaní ide o styk maloletého s otcom. Pokiaľ sa otec so synom stretával, tak on vždy s ním išiel a tiež
jeho žena. Spočiatku na styk s dieťaťom chodila stará matka dieťaťa so strany matky. To bolo také
všelijaké, keď boli vonku, maloletý plakal lebo ich tak nepozná. Po čase sa ukľudnil, on si ho zobral aj na

ruky a bol v pohode. Chodili po námestí a hrali sa s ním. Koľkokrát sa stalo, že prišla matka a jeho syn
sa nemohol ani k synovi priblížiť. Keď prišiel k nemu, tak ho ona zobrala na ruky. Hneď bolo vreskotu,
treskotu, urážky, nadávky zo strany matky. To bolo po celom N.R. ako chodili. Myslí, že keby dodržiavala
to čo jej súd stanovil, že má syna nachystať a odovzdať ho otcovi, tak by si bol určite rýchlejšie zvykol
aj na syna, aj na nich. Najviac ho mrzia nadávky zo strany matky na adresu jeho syna, to sa už nedalo
počúvať niekedy. Nadáva mu do špín, chrapúňov a potkanov. Pokiaľ ide o správanie syna, je to tak, že

vždy každý na niečo reaguje, na tie nadávky reaguje tak , že čo si to dovoľuje, že si to nezaslúži. On v
živote nevidel, že by syn matku napadol. Myslí si, že obaja ako rodičia by si mali uvedomiť, že takto sa
pred dieťaťom nemôžu správať. Vo vlastnom záujme toho dieťaťa je to normálne samozrejmé. Všetko
to vychádza z toho, ako sa matka správa, tie nadávky, to je samozrejmé, že sa musí na to reagovať.
Keď tu minulý rok za maloletým prišli, tak nebola doma, bola u kamarátky, maloletého im len z okna

ukazovala. Takto sa matka nespráva. Otec matky urážal jeho manželku a jeho syna a to na verejnom
mieste vo vestibule ich domu a spôsobil jeho manželke zranenia, keď ju privrel medzi dvere. Takto by sa
nemal správať pán v jeho veku. Pokiaľ ide o styk s maloletým, myslí, že matka by mala syna jednoducho
nachystať, aby si ho syn zobral a mohol by ho zobrať do auta, aby si chlapec zvykal, keby náhodou
plakal, tak to budú riešiť tak , že ho musia ukľudniť. Všetko bude vychádzať z danej situácie, ako na to

zareaguje. On by len chcel požiadať, aby sa matka vyvarovala najmä urážok, predsa sú ľudia a treba
sa dohodnúť. Ten malý za nič nemôže. Nebolo by na škodu veci, keby sa dali veci na pravú mieru.

Z výpovede svedkyne K.. K. C. vyplýva, že otec dieťaťa je jej brat. Ona pozná predmet konania. Vie to
osobne od otca mal. dieťaťa a od starých rodičov maloletého. Ona sa nikdy stretávania otca s dieťaťom
nezúčastnila. Vie, že matka by mala otcovi dieťaťa umožniť stretávanie sa s ním na základe rozhodnutia

súdu. Pokiaľ vie, tak matka toto súdne rozhodnutie porušuje a bráni otcovi v styku s dieťaťom tým, že mu
styk neumožňuje. Bráni mu v tom pokiaľ vie svojím nevhodným správaním. Maloletého na tieto stretnutia
nepripravujeabránivpodstatevtom,abysiotecvybudovalkdieťaťuvzťah.Jejbratmázáujemstretávať
sa s mal. synom, chce si s ním vybudovať vzťah. Zo stretnutí, ktoré by mali trvať 3 hodiny, býva väčšinou
také 10 minútové stretnutie alebo žiadne, väčšinou plné emócií. Myslí, že sa to stále točí dookola a je v

tom, ide o to, že keď otec má záujem stretávať sa s mal. synom teda mu umožniť, aby so svojím synom
moholbyťajdlhšieakonejakýchtých10minút.Abymoholbyťsnímosamoteamoholsisnímvybudovať
vzťah. Myslí, že keď má otec záujem byť so synom, že toto právo by sa mu nemalo upierať. Otec sa
s dieťaťom stretol vždy, keď mu to matka umožnila, väčšinou sa pred stykom so synom ohlási. Čo vie,
je malý buď chorý alebo matka posiela nevhodné sms a urážlivé správy. Pre dospelú osobu a matku

dieťaťa to nie je vhodné. Podľa nej je najdôležitejšie, aby sa otcovi umožnil styk s dieťaťom. Za takých
podmienok, aby nebola stresovaná žiadna strana ani mal. dieťa. Myslí si, že hlavne kľudné, nemali by
tam byť žiadne emócie a hlavne neriešiť vzájomné vzťahy medzi matkou a otcom dieťaťa. Že by sa už
obaja mali preniesť nad to, že ich vzájomný vzťah nefungoval a v záujme dieťaťa sa porozprávať. Myslí
si, že jej brat je toho schopný, ale pokiaľ ide o matku dieťaťa, nevie.

Z výpovede svedkyne Z. D. vyplýva, že matka dieťaťa je jej neter a krstná dcéra. Vie, že predmetom
konania je styk dieťaťa s otcom. Ona o tom vie veľa, pretože sem chodieva za svojou sestrou aj za mal.
K.. Do septembra 2014 prebiehal styk tak, že otec poslal sms, že príde za svojím synom, stalo sa, že
bola tu, bolo pekné počasie, tak vyšla s maloletým K. von a išli pešo oproti otcovi dieťaťa a jeho rodičom,
malý už videl, ťahal ju preč a hovoril mama, ona mu povedala, že je to jeho otec, jeho babka a starý otec.

Prvý k ním prišiel otec dieťaťa a malý začal už plakať a matka dieťaťa išla s kočíkom za nimi. Bola ďalej.
Oproti stál starý pán, ktorý tam býva. Tento sa pýtal mal. či ho prišiel otec pozrieť, otec hneď zareagoval,
čo sa do toho stará. Starý pán povedal, že jeho K. pozná, ale či jeho pozná. Otec mu povedal, čo sa
do toho stará. Malý stále plakal, keď prišla matka, zobrala ho na ruky a išla s nimi k starému otcovi.
Dieťaťu hovorila, že tu má starého otca. Všetci sa spolu vybrali do mesta. Matka s dieťaťom, ktoré mala

na rukách a ktoré plakalo išla dopredu, oni s pani I. išli za nimi. Stará matka dieťaťa zakričala na matku,čo tak uteká, otec dieťaťa zareagoval tak, že povedal, čo vieš, veď ona je taká sprostá ťava. Povedala
starej matke dieťaťa, čo sú to za slová, ona jej neodpovedala a začala medzi rodičmi dieťaťa slovná
výmena. Matka dieťaťa povedala otcovi, že prečo jej nadáva, že ona sa o dieťa stará 24 hodín denne.

On jej na to potom niečo povedal, aj ona jemu povedala na záver, že je potkan. Potom ju chytil za ruku a
triasol ju za tuku a trval na tom, aby to povedala ešte raz. V tom prišiel starý otec dieťaťa a otca dieťaťa
od matky odtiahol. Potom prešli určitú časť cesty do mesta, starý otec dieťaťa otca pustil a povedal, že
je tu dnes naposledy. Ona ešte starej matke dieťaťa dohovárala, prečo otec maloletého začal matke
nadávať. Keď prišli k fontáne, tak ona a starý otec dieťaťa sa bavili s dieťaťom a otec a matka si sadli na

lavičku. Toto sa odohralo v septembri 2014. Do septembra 2014 mal pri stretnutiach otec narážky, ale
je to tak , že on k dieťaťu nemá vzťah, maloletý sa ho bojí. Ani raz ho pred nimi nepobozkal, neopýtal
sa ho, ako sa má, ani stará matka, maloletý sa ho bojí. A skôr má k nemu vzťah starý otec dieťaťa, ten
sa ho snaží zaujať, prihovára sa mu, ukazuje mu veci. Otec dieťaťa prišiel dieťa pozrieť, keď malo 6
týždňov, matka vtedy nebola doma, ona mu dieťa dala na ruky, on si ho obzeral a povedal pred ňou, že
jedno oko má na K., že škúli, čo vôbec nie je pravda. Oni ho ešte nevideli ani vyzlečeného. Vie tiež, že

otec dvakrát písal matke, že príde pozrieť syna, oni so starou matkou dieťaťa na neho čakali, otec na
styk neprišiel, ale matke to neoznámil. On jej stále rozkazuje, aby mu mesačne písala, aký má životopis
dieťa. Neverí jej, keď dieťa ochorie, pritom bolo choré raz za dva roky. Stále otec matke rozpráva, že
ona dieťa nebude vychovávať, že ho bude on vychovávať. Pokiaľ by bol styk upravený každé dva týždne
a ona by mala byť pri odovzdávaní dieťaťa, tak sem každé dva týždne chodiť nemôže, lebo to nie je

isté, či otec dieťaťa každé dva týždne príde. On si robí, čo on chce. Potom je ťažké rozprávať, aký je
on. On s matkou dieťaťa robí čo chce, on s ňou manipuluje. On si povie, že je otec dieťaťa, že je to
jeho syn a čo pre neho urobil. Otec dieťaťa sa nevie k dieťaťu priblížiť, nevie si ho opantať, dať mu
lásku. Hovorila aj starému otcovi, že nech dajú dieťa do auta, poukazujú mu ho, zaujmú ho. Povedal,
že nemajú sedačku. Ona má veľkú rodinu, má sa o čo starať, takže určite prostredníkom pri stretávaní

sa nebude. Keby to ešte bolo každý mesiac, tak príde, ale inak nie. Podľa nej vzťah otca k maloletému
a maloletého k otcovi nie je žiadny, ten malý sa ho veľmi bojí. Trvalo to dva mesiace, kým sa chlapec
z toho dostal po poslednom stretnutí, ktoré bolo v septembri 2014, keď videl nejakého chlapa, tak sa
bral stále preč. Podľa nej stretávanie s otcom na 3 hodiny je málo, pretože s maloletým chodievajú na
prechádzky, mohol by prísť, snažiť sa zaujať ho. Ona rozmýšľala nad tým, že keď je pekné počasie, otec

by mohol prísť, pobudnúť s maloletým, ale keď tri mesiace nepríde.

ZosprávyÚPSVaRPartizánskeodňa14.4.2014vyplýva,ženazákladeprešetreniapomerovmaloletého
bolo zistené, že matka maloletého je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský
príspevok 203,20 € mesačne a prídavok na dieťa 23,52 € mesačne. Spolu s maloletým býva v N. R.
B. R., kde uhrádza výdavky spojené s bývaním cca 100 € mesačne, často však prespáva u svojich

rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 60,70 € mesačne. Matka im uviedla, že otec nedodržiava
rozhodnutie súdu a za maloletým chodí iba sporadicky, zväčša len raz mesačne alebo aj menej.
Skutočnosť, že nepríde, matke nikdy vopred neoznámi, často sa stáva, že dieťa je pripravené, oblečené
a otec sa na stretnutie nedostaví. Na stretávaní každú sobotu trval on sám, napriek tomu že bol na súde
upozornený na možné komplikácie. Presadzuje iba svoje záujmy, správa sa sebecky na úkor iných. Nie

je ochotný akceptovať potreby dieťaťa, za synom chodí len vtedy, keď mu to vyhovuje, v lete neprišiel
takmer dva mesiace údajne kvôli horúčavám. Matka vždy dieťa pripraví na stretnutie, otec však nepríde
a matke to vopred neoznámi. Takéto správanie je pre matku i dieťa veľmi zaťažujúce. Trvá na svojej
prítomnosti pri stretnutí otca so synom, pretože dieťa údajne má z otca strach a v jeho prítomnosti plače.
V minulosti skúšala i to, že pri stretnutí bola prítomná jej matka, otec ju však odháňal, urážal ju a dieťa

následne plakalo ešte viac. Otec maloletého bol zamestnaný v spoločnosti EDYMAX SE Bratislava,
býval v 3-izbovom byte u svojich rodičov. Má záujem stretávať sa so svojím synom, má ho rád, nevie,
prečo mu matka neustále v tom bráni. Ak nebude častejšie vídať maloletého, dieťa si na neho nezvykne
a nebude ho ani poznať. Chce sa podieľať na jeho výchove, vyživovaciu povinnosť si riadne plní.
Nesúhlasísnávrhommatkyabysasmaloletýmstretávalzaprítomnostimatky,pretožematkarobívšetko

preto, aby stretávanie neprebiehalo v pokoji, ale neustále vyvoláva hádky. Rodičia sa viackrát zúčastnili
konzultácie na Referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR v Partizánskom. Spolupráca s
nimi je veľmi náročná, nie sú schopní komunikovať bez vzájomného atakovania. Obaja sa neustále
navzájom obviňujú z psychických problémov. Obaja boli opakovane upozornení na potrebu vzájomnej
komunikácie, ktorej súčasťou musí byť i slušné správanie sa voči sebe i svojim rodinným príslušníkom.

Celá konzultácia bola nahrávaná zo strany otca, pričom na zhotovenie záznamu nemal súhlas ani
jedného zo zúčastnených. Ani počas jednej z uskutočnených konzultácií sa nepodarilo dospieť k dohode
rodičov maloletého dieťaťa.Z potvrdenia o zdravotnom stave starej matky maloletého z otcovej strany vyplýva, že dňa 24.2.2014
bola ošetrená pre úraz, ktorý utrpela dňa 22.2.2014, pričom úraz bol zavinený inou osobou pri návšteve
vnuka. Bolo zistené pohmoždenie ľavého laketného zhybu a podliatina kolena vľavo.

Z prepisu audiozáznamu zo dňa 8.2.2014 predloženého otcom vyplýva, že došlo ku konfliktu medzi
matkou a otcom maloletého, kedy matka odmietla dieťa otcovi odovzdať, pričom sa na jeho adresu
vulgárne vyjadrovala.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 24.2.2014 vyplýva, že otec na OO PZ Nové Mesto nad Váhom
urobil oznámenie o tom, že mu matka bráni v styku so synom, uráža ho, nadáva mu, ponižuje ho na

verejnosti a v prítomnosti maloletého.

Z úradných záznamov spísaných Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že medzi
matkou a otcom maloletého dochádza pri styku otca s maloletým k nezhodám, ktoré sa nepodarilo
odstrániť ani počas konzultácií. Ich vzájomná komunikácia je výrazne narušená.

Zo záznamu o podaní oznámenia o priestupku vyplýva, že otec dňa 8.2.2014 na OO PZ Partizánske
podal oznámenie o tom, že matka sa dopustila priestupku, keď mu počas doby, kedy malo dôjsť k jeho

styku s maloletým, nadávala a kričala.

Zo žiadostí o preverenie starostlivosti o maloletého a o uskutočnenie pohovoru s matkou a preverenie jej
psychického stavu vyplýva, že otec sa dožadoval od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava
uskutočnenia pohovoru s matkou, aby mu umožňovala styk s maloletým a aby matke boli vysvetlené
jej rodičovské povinnosti. Žiadal o prešetrenie situácie a dojednanie dohody medzi rodičmi, ktorou by

bol jeho styk s maloletým zmenený, aby sa predišlo vzájomným konfliktom. Domáhal sa pravidelnej
realizácie styku s maloletým v súlade s rozhodnutím súdu a informovania o živote maloletého.

Zo správ a záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že medzi rodičmi
maloletého dochádza dlhodobo k nezhodám a k nedostatku racionálnej komunikácie ohľadom styku
otca s maloletým. Podarilo sa uzavrieť len krátkodobú dohodu o realizácii styku. Konzultácie na

Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske
neviedli k očakávanému výsledku a komunikácia rodičov sa nezlepšila. Úrad nezistil žiadne nedostatky
v starostlivosti o maloletého zo strany matky. Rodičia maloletého sa navzájom obviňujú zo psychických
problémov, z napádania, z vyvolávania konfliktov. Otec maloletého sa nedostavoval na styk s maloletým
pravidelne, v rozsahu aký vyplýva z rozhodnutia súdu. Konflikty medzi rodičmi musela riešiť polícia.

Rodičia sa počas konzultácie dňa 5.6.2013 dohodli, že otec bude oznamovať prípadné zrušenie termínu
styku najneskôr v piatok pred jeho realizáciou formou sms. Víkend predtým sa otec styku s maloletým
nezúčastnil.

Z písomného vyjadrenia matky vyplýva, že medzi ňou a otcom dochádza dlhodobo ku konfliktom. Otec
nechodí za maloletým pravidelne, tak ako mu to umožňuje rozsudok súdu, príde každých 5-6 týždňov,

niekedy raz za dva mesiace. Skutočnosť, že nepríde, matke vopred neoznámi. Podľa matky má otec
konfliktnú povahu, je agresívny a nervózny, neustále ju poučuje a napomína.

Zo záverov znaleckého posudku znalca N.. O. D. zo dňa 31.10.2014 vyplýva, že obaja rodičia
prechovávajú k maloletému pozitívnu emocionálnu väzbu. Obaja majú záujem podieľať sa na výchove a
starostlivosti o maloletého. Obaja sa spolupodieľajú na tom, že maloletého vystavujú emočne vypätým

situáciám v dôsledku ich vzájomných konfliktov. Matka v tej miere, že sa ťažšie dokáže emocionálne
ovládať. Otec v tej miere, že sa zameriava respektíve kriticky upozorňuje matku na detaily v súvislosti so
starostlivosťou o maloletého. V prípade, ak je v takýchto situáciách prítomný maloletý, má to negatívny
emočnýdopadajnaneho,čosanajčastejšieunehoprejavujeplačomacelkovounepohodou.Vzhľadom
k tomu, že je s matkou na materskej dovolenke, ktorá s ním trávi najviac času, je aj jeho vzťahová väzba

najviac rozvinutá k osobe matky a čiastočne aj ľuďom (rodina matky maloletého), ktorí sú v denno-
dennomkontaktesosoboumatky.Maloletýsapripriblíženícudziehočlovekaalebozvláštnehopredmetu
najskôr dožaduje schválenia matkou v podobe toho, že sa spolieha na hodnotenie situácie matkou.
Vzhľadom k svojmu fyzickému veku je závislý na matke, dlhodobá separácia od nej by v ňom mohla
vyvolať prudké separačné reakcie napríklad regres na nižší psychomotorický a psychosociálny vývin.

Maloletý je však schopný krátkodobého odlúčenia od matky (niekoľko hodín), ak zostáva v známom
prostredí širšieho domova a s ľuďmi, na ktorých si zvykol. Medzi týchto ľudí možno zaradiť najmästarých rodičov otca a matky, krstnú matku matky a otca maloletého. Maloletý sa spontánne viaže na
matku, ktorú pozná lepšie ako otca, je na ňu viac naviazaný, to, že si nevybral otca nesúvisí s tým,
že by k otcovi prechovával negatívny postoj resp. strach, tak ako to opakovane interpretuje matka, ale

vyberá si matku, pretože ju viac pozná, je s ňou v každodennom kontakte a vytvoril si k nej pevnú
emocionálnu väzbu. S otcom z objektívnych dôvodov ako je rozídenie rodičov, vzájomné odlúčenie sa,
menej času vzájomne strávených chvíľ, nepravidelne realizovaný styk zo strany otca, ako aj konfliktných
situácií sprevádzaných afektívnym správaním sa matky počas realizovania styku majú za následok to,
že maloletý nemá vytvorenú tak pevnú citovú väzbu k otcovi ako k matke, ale otca pozná, je to pre neho

osoba známa. Vzťah otca a matky maloletého k sebe navzájom je výrazne disharmonický. Rodičia spolu
nedokážukomunikovať.Počasznaleckéhovyšetrenia,keďbolikonfrontovaní,bolomožnépozorovať,že
otec maloletého sa zameriava, resp. kriticky upozorňuje matku na detaily v súvislosti so starostlivosťou o
maloletého, čo spôsobilo iritovanie matky, matka začala kričať a prejavovala sa afektívne. Maloletý, ktorý
bol dovtedy pokojný, začal plakať. Matka maloletého má vytvorené dostatočné osobnostné predpoklady
pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti v súvislosti so zdravým psychickým a fyzickým

vývinom maloletého. V štruktúre jej osobnosti nebola zistená žiadna závažnejšia psychopatológia,
nevykazuje žiadnu duševnú poruchu a chorobu. Z hľadiska osobnostných čŕt ťažšie dokáže regulovať
afekt, čo spôsobuje slabšiu sebareguláciu správania, respektíve je impulzívna a iritabilná. Je citlivá,
ľahko sa rozčúli, vzkypí. Nízku frustračnú toleranciu má už pri bežných problémoch. Otec má vytvorené
dostatočné osobnostné predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti v súvislosti

so zdravým psychickým a fyzickým vývinom maloletého. V štruktúre jeho osobnosti nebola zistená
závažnejšiapsychopatológiavzmysleaktuálnejduševnejporuchyčichoroby.Osobnostnemátendenciu
nadmerne tlmiť uvoľňovanie emócií. Má tendenciu vyhnúť sa emočným podnetom, pri stretnutí s
emóciami sa necíti pohodlne a v dôsledku toho sa sociálne sťahuje. V prípade, že sa nemôže vyhnúť
emočným podnetom, je prítomná slabšia modulácia afektu. Má tendenciu vysoko hodnotiť seba samého,

v dôsledku čoho je prítomná potreba častého potvrdzovania a posilňovania prehnaného pocitu osobnej
hodnoty, čo negatívne vplýva na vytváranie a udržiavanie zmysluplných interpersonálnych vzťahov.
Otec maloletého z objektívnych, ale aj zo subjektívnych, či už opodstatnených alebo neopodstatnených
dôvodov nebol schopný realizovať styk každý kalendárny týždeň v sobotu. Realizovanie styku otca s
maloletým v prítomnosti matky je nevhodné, pretože dochádza k častým a opakujúcim sa konfliktom

medzi rodičmi, čo negatívne vplýva na maloletého a nenapĺňa sa tým samotná podstata styku otca
s dieťaťom. Neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať s prejavmi emocionálne vypätých situácií
a prejavov z ich strany, vzájomné obviňovanie sa pred maloletým, má výrazne negatívny vplyv na
emocionálnustabilitumaloletéhovrámcijehovývinu.Maloletýsaspontánneviaženamatku,ktorúpozná
lepšie ako otca, je na ňu viac naviazaný, to že si nevybral otca nesúvisí s tým, že by k otcovi prechovával

negatívny postoj alebo strach, matku viac pozná, je s ňou v každodennom kontaktne, vytvoril si k nej
pevnú emocionálnu väzbu. S otcom z objektívnych dôvodov nemá vytvorenú tak pevnú citovú väzbu
ako k matke, ale pozná ho. Pri realizovaní styku otca s maloletým je potrebné obmedziť kontakt matky a
otca pri realizovaní styku a zároveň obmedziť kontakt matky a otca pri preberaní maloletého od matky a
odovzdávaní maloletého matke. Znalec navrhol odovzdanie realizovať tak, že matka poverí odovzdaním

a preberaním maloletého otcovi a od otca osobu pre maloletého dobre známu, ktorej aj matka dôveruje
(navrhol krstnú matku matky maloletého). Samotný styk otca s maloletým navrhol realizovať v mieste
bydliska matky, t.j. v meste N.I.E., ktoré je pre maloletého jediným známym prostredím. Najviac po
dobu jedného štvrťroku realizovať styk otca s maloletým za prítomnosti poverenej osoby, ktorá bude
určená aj pri preberaní maloletého od matky a odovzdávaní maloletého matke. Po tejto dobe navrhuje

realizovať styk otca s maloletým bez prítomnosti poverenej osoby, teda bez prítomnosti iných osôb, v
mieste bydliska matky, t.j. v meste Partizánske. Styk navrhuje realizovať každý druhý týždeň v sobotu v
časeod15:00hoddo18:00hod.Neodporúčalbyzúženiestykuotcasmaloletýmvrozsahurazmesačne.

Z odpovede OR PZ Partizánske vyplýva, že oznámenie otca o podozrení zo spáchania prečinu marenie
výkonu úradného rozhodnutia bolo odmietnuté.

Zo správy Okresného úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý je príslušný na
prejednanie priestupkov vyplýva, že neevidujú žiadny spis.

Z úradného záznamu a správy ÚPSVaR Partizánske z 26.1.2015 vyplýva, že otec navštívil v čase od
15.4.2014 dieťa dňa 30.6.2014, 10.8.2014, 27.9.2014. Dňa 20.12.2014 a dňa 27.12.2014 bol maloletý
chorý a dňa 10.1.2015 bola chorá matka, preto požiadala otca sms správou, aby prišiel o týždeň neskôr.

Otec vždy prišiel s rodičmi, starý otec sa hral s dieťaťom, stará matka matku upozorňovala a vyvolávalakonflikty. Pri stretnutí dňa 27.9.2014 bolo dieťa nervózne a uplakané, otec matku napádal, verbálne ju
urážal, pripomínal jej, že je povinná ho informovať. Otec bol nervózny a matku schytil za plecia a triasol
ňou a kričal na ňu, na čo maloletý začal plakať. Do incidentu zakročil starý otec z otcovej strany. Otec

odišiel a s matkou a maloletým nechal svojich rodičov. Otec chodí za maloletým nepravidelne, preto
maloletý nemá k nemu vytvorený taký silný vzťah, čo otec odmieta pochopiť. Očakáva, že sa dieťa za
ním ihneď rozbehne, ak to tak nie je, obviňuje matku zo slabej prípravy na stretnutie. Dieťa je zmätené
z otcovho neustáleho napomínania matky. Matka je presvedčená, že ak by otec chodil pravidelne, dieťa
by si na neho postupne zvyklo, ale tým, že otec chodí nepravidelne a vždy vznikne nejaký konflikt, dieťa

sa stretnutia obáva. Je ochotná v prípade pravidelných návštev v prítomnosti rodičov otca maloletého
umožniť otcovi stretnutie bez svojej prítomnosti s cieľom zamedziť vzniku prípadných konfliktov. Trvá
však na pravidelnosti návštev a na prítomnosti rodičov otca maloletého dieťaťa, nepravidelné stretnutia
považuje pre dieťa za stresujúce a ohrozujúce jeho zdravý vývoj.

Z potvrdenia o príjme otca vyplýva, že v súčasnosti je zamestnaný u zamestnávateľa Nissen Slovakia,
s.r.o. s čistým mesačným príjmom 701,77 €.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom Ľ. A., starého otca maloletého z matkinej strany, pretože jeho
zdravotný stav neumožňoval jeho účasť na pojednávaní a ostatné vykonané dôkazy súd
považoval za dostatočné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 Dohovoru každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo
na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na
ich starostlivosť.

Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa

oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi,
ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä

určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4, 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní
o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,

ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa§25ods.2,4zákonaorodineaksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťompodľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh matky na zmenu
úpravy styku otca s maloletým je podaný dôvodne, avšak nie v celom rozsahu a zároveň je potrebné
súdom upraviť povinnosť matky informovať otca o podstatných záležitostiach maloletého dieťaťa. Súd

vychádzal z toho, že styk otca s maloletým bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu
Partizánske zo dňa 30.10.2012 č.k. 4P/75/2012-42 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 6.3.2013 č.k. 17CoP/13/2013-75 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým K. každý
kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod v prítomnosti matky maloletého s tým,
že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu maloleté

dieťa otcovi odovzdať. Rozsudok v časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletým nadobudol právoplatnosť
dňa 15.1.2013. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že styk otca s maloletým sa nerealizuje v plnom
rozsahu v súlade s uvedeným rozhodnutím, a to z rôznych subjektívnych i objektívnych dôvodov na
strane oboch rodičov maloletého. Matka maloletého neumožňuje otcovi realizovať styk s maloletým
nerušeným spôsobom. Do realizácie jeho práva na styk s maloletým nevhodne a nedôvodne zasahuje,
čím bráni naplneniu účelu styku, a to vytvoreniu riadneho citového vzťahu maloletého so svojím otcom.

Maloletý nie je vždy v súlade s rozhodnutím súdu na styk riadne pripravený. Matka nemôže maloletého
na styk nepripraviť a brániť sa tým, že otec jej vopred neoznámi, že sa styku zúčastní. Otcovi totiž taká
povinnosť z rozhodnutia súdu nevyplýva. Rozhodnutie jasne a zrozumiteľne určuje, kedy má matka
maloletého na styk s otcom pripraviť a v tento deň a v túto hodinu maloletý (pokiaľ tomu nebránia
objektívne okolnosti, najmä choroba maloletého) musí byť na styk riadne pripravený (pokiaľ je to možné,

najmä riadne nasýtený , vhodne oblečený a pripravený musí byť aj po psychickej stránke). Súčasťou
riadnej prípravy na styk otca s maloletým je aj vhodné správanie matky maloletého bezprostredne
pred stykom a počas neho. Afektívne a neprimerané reakcie matky na otca nie je možné považovať
za súladné s riadnou prípravou maloletého na styk s otcom, bez ohľadu na to, aký vzťah matka k
otcovi pociťuje. Ak matka nedokáže prejaviť voči otcovi maloletého pred maloletým pozitívne emócie,

je potrebné, aby sa počas styku správala voči otcovi aspoň neutrálne a slušne a aby maloletý nebol
svedkom verbálnych či fyzických konfliktov matky a otca. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že
výkonu styku otca s maloletým nedôvodne bráni aj stará matka maloletého z matkinej strany, keď bráni
fyzickému kontaktu otca s maloletým. Hoci môže byť pri tom vedená dobrými úmyslami, v konečnom
dôsledku svojím správaním poškodzuje maloletého, ktorý má právo vytvoriť si riadny a zdravý citový

vzťah k svojmu otcovi.

Na druhej strane, do práva maloletého poznať svojich rodičov a do práva na ich starostlivosť (čl. 7 ods. 1
Dohovoru) zasahuje nedôvodne otec maloletého. Otec maloletého považuje súdom určenú úpravu styku
s maloletým výlučne za svoje právo, ktorého sa dôrazne a rôznymi prostriedkami dožaduje podľa toho,
ako to sám považuje za potrebné. Je však potrebné prihliadnuť na to, že úprava styku maloletého s tým

z rodičov, s ktorým nebýva v spoločnej domácnosti a ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti,
nie je len právom rodiča, ale aj právom maloletého dieťaťa, na ktoré je potrebné prihliadať v prvom rade
(čl. 3 ods. 1 Dohovoru). Otec tým, že z rôznych dôvodov nerealizoval svoj styk s maloletým v takom
rozsahu, v akom bol upravený rozhodnutím súdu, uprel maloletému jeho právo na poznanie svojho
otca a na starostlivosť otca o neho. Otec maloletého si bezpodmienečne musí uvedomiť, že maloleté

dieťa nie je len objektom jeho práva, ktorého sa môže domáhať, ale najmä je živou bytosťou, ktorá má
vlastné práva a ktorá je chránená nielen zákonom, ale aj medzinárodným právom. Súd otcovi umožnil
svojím rozhodnutím vo veci sp. zn. 4P/75/2012 relatívne široký rozsah styku s maloletým. Rešpektoval
pritom právo otca i právo dieťaťa na vytvorenie si vzájomného citového vzťahu. Vychádzal z návrhu
samotného otca, ktorý sám navrhoval styk s dieťaťom, hoci ide o veľmi malé dieťa a hoci otec býva

mimo trvalého bydliska dieťaťa, počas každého kalendárneho týždňa. Otec musel už v tom čase vedieť,
že vzhľadom na objektívne skutočnosti (najmä vzhľadom na vzdialenosti jeho bydliska od bydliska
maloletého, ktoré je vzdialené hodinu cesty autom, ako i vzhľadom na možné zaneprádzenie otca inou
činnosťou) môže byť realizácia styku každú sobotu v mesiaci komplikovaná. Napriek tomu na takejto
úprave trval. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že styk v rozsahu každého kalendárneho

týždňa sa vôbec nerealizoval. Nie je možné opomenúť, že v niektorých prípadoch to bolo z dôvodov
na strane matky alebo na strane dieťaťa (návšteva kamarátky, choroba matky, choroba dieťaťa), avšak
v prevažnej väčšine prípadov to bolo z dôvodov na strane otca, ktorý sa na styk v súdom určenom
termíne nedostavil, častokrát aj bez toho, aby to matke vopred oznámil. Je pravda, že takáto povinnosť
(informovať matku) mu nikdy uložená nebola, avšak včasné informovanie matky o prekážke výkonu

styku otca s maloletým zodpovedá dobrým mravom. Otec vystavuje maloletého zbytočnému stresu tým,
že sa napriek dôvodnému očakávaniu matky i maloletého riadne a včas na styk neustanoví a matkeprekážku výkonu styku vopred neoznámi, hoci mu je vopred známa. Súd takéto správanie otca považuje
za správanie, ktoré je v rozpore so záujmami maloletého.

Súd prihliadal aj na závery znaleckého posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že otec nebol schopný

realizovať styk s maloletým každý kalendárny týždeň v sobotu a styk otca s maloletým za prítomnosti
matky je nevhodný. Znalec navrhol styk realizovať každý druhý týždeň v sobotu od 15:00 hod. do 18:00
hod.

Zuvedenýchdôvodovsúddospelkzáveru,žeúpravastykuotcasmaloletýmvdoterazurčenomrozsahu
sa neosvedčila a je potrebné v súlade s § 26 zákona o rodine upraviť styk otca s maloletým iným

spôsobom.

Súd pri úprave styku otca s maloletým vychádzal predovšetkým zo záujmov maloletého dieťaťa. Je
nepochybné,žerodičiamaloletéhosanastykuotcasnímdohodnúťnevedia,pretojesúdnaúpravastyku
naďalej potrebná. V zásade je vhodné, aby sa maloleté dieťa stretávalo s tým z rodičov, s ktorým nebýva
v spoločnej domácnosti, v čo najväčšom možnom rozsahu. Pritom treba prihliadať aj na objektívne
možnosti oboch rodičov ako aj na ich subjektívnu vôľu. Objektívne okolnosti matke nebránia umožniť

otcovi styk s maloletým. Matka je na rodičovskej dovolenke, o maloletého sa sústavne a celodenne stará,
otcovi teda môže umožniť stretnúť sa s maloletým. Otec maloletého býva v R. K. R. C., za maloletým
bude musieť pravidelne dochádzať. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že navrhuje upraviť styk s maloletým
každé dva týždne v sobotu. Súd pri úprave rozsahu styku otca s maloletým teda vychádzal z toho, že
je v objektívnych možnostiach otca stretnúť sa s maloletým každé dva týždne v mesiaci v sobotu. Súd

špecifikoval dobu styku na každý párny kalendárny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod do 18:00 hod.
Vychádzal pritom z veku maloletého a z toho vyplývajúceho denného režimu, ktorý nebráni tomu, aby
sa mohol stretnúť s otcom počas troch hodín v popoludňajších hodinách. Pravidelné stretávanie otca s
maloletým obom umožní vytvoriť si zdravý vzájomný citový vzťah, spoznať sa navzájom a otcovi umožní
sčasti sa podieľať aj na výchove maloletého. Je však potrebné v záujme maloletého, aby otec rozsah

styku s maloletým dodržiaval.

K realizácii styku bude dochádzať bez prítomnosti matky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
maloletý otca pozná, nie je pre neho cudzou osobu. Pozná aj svojich starých rodičov z otcovej strany,
ktorí sa doteraz realizovaného styku s maloletým zúčastňovali. Znalec jednoznačne vylúčil, že by mal
maloletý zo svojho otca strach. Súd preto dospel k záveru, že k styku otca môže dochádzať aj bez

prítomnosti matky maloletého. Súd prihliadol aj na vzájomný vzťah otca a matky, ktorý je mimoriadne
komplikovaný. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nie sú schopní navzájom racionálne
komunikovať a reagujú na seba nevhodne, afektívne, ba až agresívne. Ich vzájomné rozpory sa
nepodarilo odstrániť ani po mnohých pohovoroch pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Partizánske. Je potrebné maloletého ochrániť od toho, aby bol svedkom konfliktov svojich rodičov. Preto

nie je žiaduce, aby k styku otca dochádzalo v prítomnosti matky. K rovnakému záveru došiel aj znalec v
znaleckom posudku, keď uviedol, že styk otca s maloletým v prítomnosti matky je nevhodný a vplýva na
maloletého negatívne. Realizácia styku v prítomnosti tretej osoby respektíve odovzdávanie maloletého
otcovi treťou osobou (krstnou matkou matky maloletého) nebolo možné, pretože rozhodnutím súdu nie
je možné ukladať povinnosti inej osobe ako účastníkovi konania (krstnej matke matky) a tiež preto, že

krstná matka sa vyjadrila, že takéto sprostredkovanie v plnom rozsahu nebude schopná zabezpečiť,
pretože nebýva v mieste bydliska matky a má svoju rodinu a svoje záujmy.

Súd považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým aj počas sviatkov (narodenín, menín
maloletého, Vianoc a Veľkej noci). Vzhľadom k tomu, že nie je možné, aby styk otca prebehol vždy práve
v deň narodenín alebo mením maloletého, a to vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca a maloletého

ako aj vzhľadom na pracovné zaneprázdnenie otca, súd považoval za vhodné a súladné so záujmami
maloletého,abysajehostyksotcomuskutočnilvždyvsobotunasledujúcupodnimenínalebonarodenín
maloletého, teda v sobotu nasledujúcu po 17.9. a v sobotu nasledujúcu po 11.11. toho ktorého roku
vždy od 15:00 hod do 18:00 hod., bez ohľadu na to, či táto sobota pripadne na párny alebo na nepárny
kalendárny týždeň. V čase Vianoc súd upravil styk otca s maloletým tak, že sa uskutoční vždy dňa 24.12.

od 10:00 hod do 13:00 hod a v čase veľkonočných sviatkov vždy vo Veľkonočný pondelok od 15:00 hod
do 18:00 hod. Súd nepovažoval za vhodné upraviť styk otca s maloletým počas sviatkov vo väčšom
rozsahu, najmä aj s prenocovaním u otca. Vychádzal pritom najmä zo záverov znaleckého posudku, z
ktorého vyplýva, že maloletý je naviazaný na matku a na prostredie, ktoré pozná a ak by mal byť z tohto
prostredia vyčlenený po dlhší čas ako niekoľko hodín, mohlo by to na neho vplývať negatívne a mohloby to mať vplyv na jeho riadny vývin. Súd tiež vychádzal zo stavu, ktorý v súčasnej dobe v stretávaní
otca s maloletým je, pretože stav s maloletým je taký, že maloletý doteraz s otcom v podstate nebol
sám, vždy bola pri styku s otcom osoba, ktorá je maloletému známa. Je potrebné najprv pravidelným

realizovaním styku otca s maloletým bez matky v upravenom rozsahu zistiť, ako bude styk prebiehať ,
aký vzťah sa medzi maloletým a otcom vytvorí, ako si maloletý prípadne zvykne v prostredí u otca a
podľa toho následne upraviť styk otca so synom prípadne aj vo väčšom rozsahu.

Matke súd uložil povinnosť maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v určený deň a hodinu
maloletého otcovi odovzdať. Za miesto odovzdania súd nezvolil miesto bydliska maloletého, pretože

na tomto mieste dochádzalo pri odovzdávaní maloletého ku konfliktom otca, matky a starých rodičov
maloletého z oboch strán. Z uvedených dôvodov je potrebné, aby k odovzdávaniu maloletého otcovi
a k jeho prevzatiu matkou dochádzalo na neutrálnom mieste, ktoré bude zároveň maloletému známe.
Za také miesto súd považuje priestor pred vchodom do Mestského úradu na Námestí SNP v N.. Ide o
verejný priestor, navyše monitorovaný kamerovým systémom, čo súd považuje za vhodný preventívny
prostriedok na zabránenie vzniku konfliktných situácií pri odovzdávaní maloletého. Matka je povinná

zabezpečiťprítomnosťmaloletéhonatomtomiestevždyvurčenýdeňavurčenúhodinuaotecjepovinný
maloletého v určený deň a hodinu na tomto mieste matke odovzdať. Takáto úprava nevylučuje možnosť,
aby matka zabezpečila fyzické odovzdanie maloletého inou osobou (napríklad svojou matkou, krstnou
matkou), ak to bude nevyhnutné pre predídenie prípadných sporov a konfliktov rodičov maloletého.
Právna povinnosť pripraviť a odovzdať maloletého a po realizácii styku ho prevziať však aj v takom

prípade zaťažuje matku.

Povinnosti matky dieťa pripraviť a odovzdať zodpovedá povinnosť otca maloleté dieťa v určený deň a
hodinu na určenom mieste prevziať a v určený deň a hodinu a na určenom mieste matke vrátiť. Súd
vychádzal z toho, že právo styku nie je len právom rodiča, ale aj právom dieťaťa, a je teda nielen otcovým
právom, ale aj jeho povinnosťou, pokiaľ mu v tom nezabránia objektívne prekážky, styku s maloletým

sa zúčastniť. V prípade vzniku prekážok brániacich účasti na styku je jeho morálnou povinnosťou a
je v súlade s dobrými mravmi takúto prekážku matke včas oznámiť, aby maloletý nebol vystavovaný
zbytočným stresujúcim situáciám súvisiacim s tým, že otec sa na určené miesto v určenom čase
nedostaví.

Vo zvyšku súd návrh matky maloletého dieťaťa zamietol. Matka sa domáhala úpravy styku s otcom

iba raz v mesiaci za svojej prítomnosti. Takúto úpravu styku súd nepovažuje za súladnú so záujmami
maloletého dieťaťa. Súd vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého úprava styku
otca s maloletým len raz mesačne nie je vhodná a úprava styku za účasti matky maloletého pôsobí na
maloletého negatívne. Z uvedených dôvodov súd upravil styk otca s maloletým počas každého druhého
týždňa v mesiaci a bez prítomnosti matky.

O povinnosti matky informovať otca raz mesačne vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho
mesiaca elektronickou poštou o zdravotnom stave maloletého, jeho aktivitách a ďalších podstatných
veciach týkajúcich sa maloletého súd rozhodol podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine. Otec má právo na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, ktorého sa môže domáhať na súde. Vzhľadom k tomu,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia maloletého nie sú schopní zmysluplnej vzájomnej

komunikácie, za najvhodnejšiu formu informovania o maloletom súd považuje formu elektronickej správy
s periodicitou raz mesačne. Takýmto spôsobom sa otec dozvie aktuálne informácie o maloletom a
zároveň nebude ani matka nedôvodne zaťažovaná, na rozdiel od toho, ak by súd uložil povinnosť
poskytovaťinformáciepísomne,poštou.Matkajepovinnáve-mailovejsprávezaslanejnaurčenúadresu
otcovi oznámiť, aký bol zdravotný stav maloletého v uplynulom mesiaci, aké podstatné aktivity vykonal

respektíve očakáva, že vykoná (napríklad výlety, návštevy, dovolenky, realizácia záujmov maloletého
a podobne) a k akým podstatným veciam týkajúcim sa maloletého došlo alebo má dôjsť (napríklad
významný pokrok vo vývine, významná dispozícia s jeho majetkom a podobne). V prípade, ak by matka
svoju povinnosť riadne a včas neplnila, je možné nútene ju vymôcť podľa osobitného zákona spôsobom
pre vymoženie nepeňažnej pohľadávky.

Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 30.10.2012 č.k. 4P/75/2012-42 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 6.3.2013 č.k. 17CoP/13/2013-75 ostáva v ostatných častiach,
nedotknutých týmto rozhodnutím, nezmenený.Súd otcovi odňal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodol tak podľa § 138 ods. 5 Občianskeho
súdneho poriadku z dôvodu, že došlo u neho k podstatnej zmene pomerov oproti času, kedy mu
bolo oslobodenie od súdnych poplatkov priznané. V čase priznania oslobodenia od súdnych poplatkov

bol nezamestnaný, poberal len dávky nemocenského poistenia. V súčasnosti je zamestnaný a má
pravidelný čistý príjem vo výške 701,77 €, preto jeho pomery naďalej neodôvodňujú oslobodenie od
súdnych poplatkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa
§ 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).