Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 45Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311212067
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Linetová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2012:1311212067.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci navrhovateľky: H.. J. U.,

R.., J., R. XX, U., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave,
Limbová 12, Bratislava, IČO: 00 165 361, zastúpená: JUDr. Daniela Simanová, advokátka, Palkovičová
15, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, z titulu trov právneho zastúpenia v
sume X.XXX,XX eur, do rúk JUDr. Daniele Simanovej, advokátke, Palkovičová 15, Bratislava, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.10.2011

domáhala sa určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom
dňa 11.07.2011 z dôvodu nadbytočnosti v súvislosti s hromadným prepúšťaním na Slovenskej
zdravotníckej univerzite v Bratislave a náhrady priemerného mesačného zárobku od 1.10.2011 až do
skončenia pracovného pomeru, spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Návrh skutkovo odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy vykonávala prácu vysokoškolského
učiteľa vo funkcii odborného asistenta v študijnom odbore verejné zdravotníctvo na Fakulte verejného
zdravotníctva SZU Bratislava. Dňa 11.7.2011 za prítomnosti dekanky jej bolo dourčené skončenie
pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, pracovný

pomer sa mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňom 30.9.2011.

Rozviazanie pracovného pomeru vyplynulo z rozhodnutia Akademického Senátu SZU o transformácii
pracovísk VVZ SZU, ústavov a ich začlenení do jednotlivých fakúlt SZU a znížení počtu pracovných
miest SZU zo dňa 27.1.2011, a rozhodnutia Rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave
zo dňa X.X.XXXX o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce. V dôsledku
uvedenej organizačnej zmeny sa navrhovateľka stala nadbytočnou, rozviazanie pracovného pomeru
výpoveďou ako aj organizačné zmeny boli prerokované v Základnej organizácií pri SZU v Bratislave.

Navrhovateľka v doplnenom návrhu uviedla, že odporca keď prerokovával skončenie pracovného
pomeru s navrhovateľkou mal voľné najmenej jedno pracovné miesto na ktoré od 12.9.2011 bol prijatý J..

N. X. O.., ako nový zamestnanec a preto nebola splnená podmienka ustanovená v § 63 ods. 2 písm. a)
Zák. práce. Ďalej uviedla, že zamestnávateľ nesplnil podmienku prerokovania hromadného prepúšťaniaso zástupcami zamestnancov podľa prvej vety § 73 ods. 2 Zák. práce z dôvodu, že 30.5.2011 bola prof.
H.. X. W., R.., J. doručená len informácia o hromadnom prepúšťaní zamestnancov. K prerokovaniu,
t.j., výmene názorov a dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom o možnostiach

umiestnenia hromadne prepúšťaných zamestnancov vo vhodnom zamestnaní na iných pracoviskách
SZU, ako aj opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov,
prípadne iných skutočnostiach súvisiacich s hromadným prepúšťaním, nedošlo.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť s uvedením, že navrhovateľka
pracovala na Slovenskej zdravotníckej univerzite (ďalej len SZU) v období od 1.9.2010 do 30.9.2011

na základe pracovnej zmluvy č. XX - XXX/XXXX-OLZ Y. zo dňa XX.X.XXXX ako vysokoškolský učiteľ
spôsobiaci vo funkcii odborný asistent v študijnom odbore verejné zdravotníctvo. Pracovná zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2010. Odporca pri vzniku pracovného pomeru s navrhovateľkou
nemoholuzavrieť pracovnýpomernačasneurčitý,vzhľadomnaskutočnosť, ženavrhovateľkaneprešla
pred nástupom do pracovného pomeru výberovým konaním.

Dňa 27.12.2010 navrhovateľka a odporca uzavreli dodatok č. 1 k pracovnej zmluve o predlžení

pracovného pomeru na dobu určitú do 30.6.2011 a vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka podpísala
dodatok až dňa 18.1.2011 zmenil sa pracovný pomer navrhovateľky na dobu neurčitú.

Navrhovateľka na základe tohto dodatku vykonávala prácu vysokoškolského učiteľa - odborný
asistent Katedry manažmentu a ekonomiky zdravotníctva Fakulty verejného zdravotníctva Slovenskej
zdravotníckej univerzity v Bratislave.

Odporca vzhľadom na situáciu v hospodárstve SR a následne zníženie príspevku zriaďovala na rok
2011 ako aj na zistenie, že v roku 2010 vykázal v účtovnej závierke nevyrovnaný rozpočet bol nútený
pristúpiť k úsporným opatreniam ako v hospodárení tak aj mzdovej a personálnej oblasti.

Rozhodnutím Rektora SZU v Bratislave o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti
práce zo dňa 5.5.2011 bol znížený celkový počet zamestnancov o 103 zamestnancov s cieľom

zefektívnenia práce na SZU a ozdravenie jej hospodárenia okrem iných aj na Fakulte verejného
zdravotníctva SZU v počte 5 zamestnancov. SZU zrušila pracovné miesta dohodnuté ako druh práce
zo zamestnancami, ktorí sa pre SZU stali nadbytoční. Rektor SZU uložil dekanom jednotlivých fakúlt
SZU a kvestorovi SZU predložiť v lehote do 25.5.2011 zoznam jednotlivých zamestnancov a pracovných
miest, ktorí sa pre fakulty a ostatné súčasti SZU stali nadbytočnými, uložil vedúcej oddelenia ľudských

zdrojovSZU okreminéhospracovaťzoznamzamestnancovSZUvybranýchdekanmifaktúrakvestorom
s ktorými zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, spracovať súpis
zrušených pracovných miest.

Odporca splnil všetky zákonom požadované povinnosti týkajúce sa hromadného prepúšťania
zamestnancov a predložil rozhodnutie spolu s kritériami výberu zamestnancov s ktorými mal rozviazať

pracovné pomery a zoznam konkrétnych zamestnancov na prerokovanie odborovej organizácii, ktoré
sa uskutočnilo dňa 30.5.2011. Odporca predložil informáciu o pripravovanom hromadnom prepúšťaní
a výsledku jeho prerokovania so zástupcami zamestnancov príslušnému úradu prace dňa 31.5.2011.
Dňa 22. júna prerokoval s príslušným úradom práce opatrenia, ktoré by umožnili predísť hromadnému
prepúšťaniu čím splnil stanovenú hmotnoprávnu podmienku hromadného prepúšťania zamestnancov.

K doručovaniu výpovedi pristúpil zamestnávateľ v zákonom stanovej jednomesačnej lehote po splnení
zákonom stanovených hmotnoprávnych podmienok.

V zmysle rozhodnutia rektora SZU o znížení stavu zamestnancov sa na Fakulte verejného zdravotníctva
zrušilo päť pracovných miest, pričom právo výberu konkrétnych zamestnancov mala dekanka Fakulty
verejného zdravotníctva SZU, ktorá predložila rektorke odporcu menný zoznam zamestnancov fakulty,

u ktorých malo dôjsť k zrušeniu ich pracovných miest ku dňu skončenia pracovného pomeru v súlade
s rozhodnutím rektora o znížení stavu zamestnancov zo dňa 5.5.2011. Na Katedre manažmentu aekonomiky zdravotníctva bola výslovne označená aj navrhovateľka, ktorá sa stala jej zamestnankyňou
len v roku 2010. Najnižšiu efektívnosť práce z hľadiska uvedených činností na katedre vykazovala práve
navrhovateľka.

Štatutárny orgán odporcu rektorka SZU oboznámila navrhovateľku s prijatým rozhodnutím o znížení
stavu zamestnancov vzhľadom na zefektívnenie práce na osobnom rokovaní s navrhovateľkou v
mesiaci júni 2011, na rokovaní ponúkla navrhovateľke vhodné pracovné miesto ktoré bolo u odporcu
voľné a zodpovedalo kvalifikácii navrhovateľky - miesto odborného asistenta na Katedre medicínskeho
právaLekárskejfakultySZUvBratislave. Navrhovateľaoponúkanépracovnémiestoneprejavilazáujem

a nebola ochotná prejsť na ponúkané pracovné miesto.

V nadväznosti na osobné rokovanie rektorky s navrhovateľkou dňa 11.7.2011 uskutočnila dekanka
FVZ SZU, D.. J.. T. J., R.., J. za prítomnosti vedúcej oddelenia ľudských zdrojov odporcu T. H. a
H.. D. Y. prerokovanie skončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou. Navrhovateľka sa opätovne
jednoznačne vyjadrila a uviedla, že nemala záujem o ponúkané vhodné pracovné miesto u odporcu a
na základe odmietnutia skončenia pracovného pomeru dohodou ako aj vhodného pracovného miesta

bola navrhovateľke doručená výpoveď z pracovného pomeru o čom bol spísaný písomný záznam, s
ktorého vyplynulo, že rokovanie viedla vedúca oddelenia ľudských zdrojov a dekanka fakulty, čo svojim
podpisom na písomnom zázname potvrdila aj navrhovateľka.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkyne J.. T. J., oboznámil
sa listinnými dôkazmi, pracovnou zmluvou zo dňa 30.8.2010, dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve

z 27.12.2010, skončením pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti z 11. 7.2011,
záznamom z prerokovania ďalšieho pracovného zaradenia zamestnanca z 11.7.2011, zápisnicou zo 46
riadneho zasadania AS SZU v Bratislave zo dňa 21.7.2011, rozhodnutím Rektora SZU v Bratislave o
zníženístavuzamestnancovzaúčelomefektívnostiprácez5.5.2011,štruktúrouzamestnancovsktorými
SZU v Bratislave mala rozviazať pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti z 30.5.2011, zápisnicou z

rokovania rektora SZU Bratislave a Základnej odborovej organizácie SZU o podmienkach hromadného
prepúšťania z 30.5.2011, zápisnicou zo schôdze výboru ZO SZU č. X/XXXX zo dňa 31.5.2011 spolu
s prezenčnou listinnou, informáciou o hromadnom prepúšťaní zamestnancov z 30.5.2011 informáciou
adresovanou predsedovi výboru ZO SOZ pri SZU, uznesením zo zápisnice schôdze výboru ZO
SOZ č. X/XXXX z 31.5.2011,oznámením navrhovateľky zo dňa 22.8.2011 zamestnávateľovi o

tom, že trvá na ´ďalšom zamestnávaní, odpoveďou SZU zo dňa 5.9.2011 navrhovateľke na jej
podanie zo dňa 22.8.2011, mzdovým listom navrhovateľky za rok 2010, 2011, rozvrhom hodín
FVZ v akademickom roku XXXX/XXXX - zimný semester, Zmluvou o poskytovaní právnych služieb
z 30.12.2010 Štatútom Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave, Organizačným poriadkom v
Bratislave a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla , že s odporcom uzavrela pracovnú zmluvu dňa 30.8.2010 s
nástupom do práce dňa 1.9.2010 ako vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistentka
vo študijnom odbore verejné zdravotníctvo a to na Fakulte verejného zdravotníctva SZU Bratislava na
dobu určitú do 31.12.2010. Dodatok č. 1 pracovnej zmluvy bol navrhovateľke osobne doručený dňa
18.1.2011 a z toho dôvodu pracovný pomer uzavretý na dobu určitú do 31.12.2010 bol zmenený na

dobu neurčitú, od 1.1.2011 jej zamestnávateľ nezakázal výkon práce. Zamestnávateľ dňa 11.7.2011 jej
osobne do vlastných rúk doručil skončenie pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti,
pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím dvoj mesačnej výpovednej doby dňom 30.9.2011 a následne
jej bolo vyplatené odstupné. U odporcu prestala pracovať od 1.10.2011, je poberateľkou starobného
dôchodku.

Vo výpovedi ďalej uviedla, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo prerokované so
zástupcami zamestnancov t.j. ZO - SZU dňa 30.5.2011, predseda profesor H.. X. W. vzal informáciu o
hromadnom prepúšťaní na vedomie, neboli vznesené zásadné pripomienky voči predloženým kritériám
výberu zamestnancov, s ktorými mal zamestnávateľ rozviazať pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti.
Oprávnený konať za ZO SZU bol výbor, ktorý bol päťčlenný a to profesor X. W. predseda výboru,

prof. J.. F. D.., H.. R., H.. U.. R. na to, že hromadné prepúšťanie neoblo vopred prerokované výboromZO -SOZ ale len predsedom výboru prof. H.. X. W. dňa 30.5.2011, pričom zápisnica z rokovania
rektora 30.5.2011 nie je zápisnicou so schôdze výboru Základnej organizácie zo dňa 31.5.2011. Mala
vedomosť o tom, že dňa 31.5.2011 sa uskutočnila schôdza výboru ZO SOZ na ktorej bolo prerokované

hromadné prepúšťanie, výbor akceptoval hromadné prepúšťanie 103 zamestnancov, nemal však
predložené kritéria podľa ktorých bol vytvorený zoznam hromadne prepustených zamestnancov.
Základnáorganizácianavrhla,abyboliprepustenízamestnancizvedecko-výskumnejzákladne,nakoľko
sa nevedelo na čom konkrétne pracujú a nepracovali pre granty a neboli predložené žiadne dokumenty
týkajúce sa prepúšťania. Jednoznačne uviedla, že členská schôdza dňa 31.5.2011 sa nekonala ale

výbor základnej organizácie bol oprávnený prerokovať hromadné prepúšťanie, poukázala na rozsudok
NSSR č. sp zn. XCdo XXX/XXXX podľa ktorého prerokovanie výpovedi len s predsedom výboru ZO bez
poznania stanoviska ostatných členov tohto výboru je negovaním postavenia uvedeného kolektívneho
orgánu.

V zmysle § 10 ods. 1 Zák. č. 131/2002 Z.z., o vysokých školách rektor za svoju činnosť zodpovedá
akademickému senátu univerzity a v pracovnoprávnych vzťahoch bol oprávnený vo vzťahu k

zamestnancom konať rektor na návrh dekana. Priamym nadriadeným zamestnancom navrhovateľky bol
vedúci Katedry manažmentu a ekonomicky zdravotníctva PhDr. G. X. a nie D.. T. J.. Dňa 11.7.20011
zamestnávateľ s navrhovateľkou prerokoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou o čom bola
vyhotovená zápisnica a navrhovateľke nebolo ponúknuté vhodné zamestnanie nakoľko nemali pre ňu
prácu.

Na Fakulte verejného zdravotníctva SZU Bratislava v dôsledku organizačných zmien malo byť
prepustených 5 zamestnancov, medzi ktorými bola uvedená aj navrhovateľka ktorá uviedla, že má
vedomosť o tom, že od 12.9.2011 na FVZ SZU Bratislava bol Z.. X. O. zaradený zimného rozvrhu hodín
FVZ na rok 2011 - 2012 a vykonával činnosť vysokoškolského učiteľa. Taktiež D.. N. X. bol zaradený do
zimnéhorozvrhuFVZSZUnarok2011-2012,ktorývyučovalštudijnýpredmetzdravotnápolitikaktorého

navrhovateľka v študijnom predmete zastupovala pričom bol zaradený na Fakulte ošetrovateľstva a
zdravotníckych štúdií.

Ďalej poukázala na zasadnutie Akademického senátu SZU v Bratislave zo dňa 21.7.2011 na ktorom
bolo prijaté uznesenie k bodu 4, ktorým bol schválený návrh rektora tak ako bol predložený s
platnosťou od 1.2.2012 na realizáciu transformácie pracovísk Vedecko-výskumnej základne SZU,

ústavov, a ich začlenenie do jednotlivých fakúlt SZU. V rámci tejto transformácie malo dôjsť
k zníženiu počtu pracovných miest SZU, hromadné prepúšťanie sa malo vzťahovať na pracoviská
Vedecko-výskumnej základne a ústavov, čo sa však neuskutočnilo. Rektorka dňa 5.5.2011 vydala
rozhodnutie o znížení celkového počtu 103 zamestnancov v rozpore s uznesením č. 4 so schôdze
AS SZU, v ktorom bolo uvedené, že na Fakulte verejného zdravotníctva SZU sa mal znížiť počet

zamestnancov o 5 zamestnancov, pričom s týmto rozhodnutím nebol pripojený a predložený menný
zoznam zamestnancov, ktorý bol spracovaný až dňa 27.5.2011 D.. J.. T. J., dekankou Fakulty verejného
zdravotníctva SZU.

Navrhovateľka ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že nedošlo k prerokovaniu hromadného prepúšťania
medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov v zmysle zákonníka práce, pretože sa tohto

rokovania nezúčastnil zástupca zamestnávateľa napr. rektorka, alebo ňou poverený zamestnanec.
Predseda ZO listom zo dňa 31.1.2011 adresovaný rektorke SZU vyslovil súhlas s návrhom rektorky na
transformáciu VVZ SZU a ústavov začlenených pod rektorát SZU a dal súhlas s predloženým znením
dočasného organizačného poriadku SZU na obdobie od 1.2.2011 - 31.8.2011. V danom prípade išlo o
prejav vôle ktorý urobil bez vedomia ostatných členov výboru a skutočnosti nezodpovedá ani to, že bol

predložený dočasný organizačný poriadok SZU, ktorý nebol schválený v Akademickom senáte SZU.

Navrhovateľka uviedla, že vyučovala študijný predmet a to projektový manažment v letnom semestri na
rok 2010 - 2011, zastupovala D.. N. X. st., v študijnom predmete zdravotná politika v zimnom aj letnom
semestri akademického roku 2010/2011 asi tri krát za celý zimný semester, pričom v zimnom semestri
na akademický rok 2011/2012 sa nevyučoval študijný predmet projektový manažment. Jednoznačne

však uviedla, že študijný predmet ktorý vyučovala neprednášal novo prijatý zamestnanec.Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že v zmysle zákona o vysokých školách a v
zmysle Štatútu SZU v Bratislave zo dňa 13.3.2008 bol oprávnený o organizačných zmenách rozhodnúť
rektor SZU - Dr. h. c. prof. R.. D. A., O.. o znížení stavu zamestnancov rozhodnutím zo dňa 5.5.2011.

Akademický senát SZU o transformácii pracovísk VVZ SZU, Ústav a jej začlenením do jednotlivých fakúlt
SZU a znížením počtu pracovných miest SZU zo dňa 27.1.2011 nemal vplyv na prijatie organizačných
zmien vo vzťahu k navrhovateľke. Akademický senát SZU má len charakter doporučujúci preto v zmysle
§ 9 ods. 1 písm. n / Zák. o vysokých školách č. 131/2002 Z.z., sa iba vyjadruje k návrhu rektora
na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčasti vysokej školy, ktorá

nie je fakultou. Priamym nadriadeným navrhovateľky bola dekanka fakulty verejného zdravotníctva
D.. T. J.. Právomoc v pracovnoprávnych vzťahov k navrhovateľke mala len rektorka. Rozhodnutím
rektorky zo dňa 5.5.2011 bol znížený počet zamestnancov na Fakulte verejného zdravotníctva SZU
v celkovom počte piatich zamestnancov a to J.. H. U., H.. J. U..- navrhovateľka, Z.. X. O., J. U.,
R. X.. Na miesto navrhovateľky, ktorá vykonávala funkciu vysokoškolského učiteľa pôsobiaceho vo
funkcii odborného asistenta Katedry Manažmentu a ekonomiky zdravotníctva FVZ SZU nebol po

prijatých organizačných zmenách nikto prijatý na jej miesto. V štruktúre zamestnancov s ktorými SZU
rozviazala pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, podľa prílohy č. 1 zo dňa 30.5.2011, ktorá
bola súčasťou informácie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov z 30.5.2011 č. j. 12-411/2011,
bola navrhovateľka uvedená, ako nadbytočná na Fakulte verejného zdravotníctva SZU, zaradená
do kolónky PP - VŠ, pedagogický pracovník s vysokoškolským vzdelaním, navrhovateľka vykonávala

pedagogickú činnosť. Návrh na zníženie počtu zamestnancov na FVZ podala dekanka o ktorom
rozhodla rektorka, ktorej povinnosť uložil minister zdravotníctva na rokovaní dňa 4.5.2011 ohľadne
zníženiafinančnýchnákladovnamzdy,vykonávaniaaktivítzameraných naekonomickýprínosarozvíjať
existujúcepodnikateľskéaktivitytak,abyvovyššejmiereprinieslidorozpočtuuniverzitypríjmy. Rektorka
Odborovému orgánu - Slovenskému odborovému zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb - základnej

organizácie pri SZU v Bratislave dňa 30.5.2011 pod č .j. 12-411/2011 podala žiadosť o vyjadrenie k
hromadnému prepúšťaniu zamestnancov. Dňa 30.5.2011 Odborová organizácia na schôdzi nevzniesla
zásadné pripomienky ku kritériám výberu zamestnancov k počtu a ich štruktúre s ktorými zamestnávateľ
mal rozviazať pracovným pomer z dôvodu nadbytočnosti, odborová organizácia prijala uznesenie z
členskej schôdze. Odporca dňa 30.5.2011 oznámil Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave

informácie o hromadnom prepúšťaní zamestnancov, ktorému zároveň zaslal záznam z prerokovania
hromadného prepúšťania z 22.6.2011.

Právna zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že rektorka SZU informáciu o hromadnom prepúšťaní
zamestnancov 30.05.2011 doručila prof. H.. X. W., R.., J. ako predsedovi výboru ZO pri SZU spolu s
prílohou č. 1, prílohou č. 2. Dňa 31.5.2011 sa uskutočnilo zasadnutie výboru ZO pri SZU na ktorom bola

prerokovaná informácia o hromadnom prepúšťaní zamestnancov a zamestnávateľovi bolo doručené
Uznesenie č. 4/2011 dňa 31.52011, ktorým sa výbor Základnej organizácie vyjadril k hromadnému
prepúšťaniu a nezniesol zásadné pripomienky. Zamestnávateľ v zastúpení rektorky dňa 30.5.2011
prerokoval s predsedom výboru ZO hromadné prepúšťanie, ktorý koná navonok ako štatutár v zmysle
metodickej pomôcky. Podľa zákonníka práce sa vyžaduje prerokovanie hromadného prepúšťania

so zástupcami zamestnancov ktorým bola Základná organizácia SOZ a hromadné prepúšťanie bolo
prerokované so štatutárnym orgánom. Následne bola zaslaná písomná informácia o hromadnom
prepúšťaní dňa 31.5.2011 ZO SOZ, ktorá doručila 31.5.2011 zamestnávateľovi - rektorke výpis z
uznesenia so schôdze výboru ZO. Zákonník práce vyžaduje prerokovanie hromadného prepúšťania so
zástupcami zamestnancov a zamestnávateľ považoval splnenie podmienky prerokovania hromadného

prepúšťania so ZO za splnenú nakoľko hromadné prepúšťanie bolo prerokované s predsedom ZO ako
štatutárnym orgánom a vo výbore ZO.

Podľa dodatku č. 1 pracovnej zmluvy bola navrhovateľka zaradená do obsadenia miesta výberovým
konaním ako vysokoškolský učiteľ - odborný asistent Katedry manažmentu a ekonomiky zdravotníctva
FVZ s čím navrhovateľka súhlasila, prácu na katedre v tomto zaradení aj vykonávala. V zimnom semestri

akademického roku 2010/2011 nebola zaradená do výukového procesu, bola požiadaná o zastúpenie
D..N.X.st.,vprednáškepredmetuzdravotnápolitikaktorásaprednášalavrozsahudvehodinytýždenne
po dobu 12 týždňov v semestri. Navrhovateľka v letnom semestri prednášala svoj vyučujúci predmet,
v zimnom semestri rok 2011/2012 nevyučovala svoj predmet na pracovné miesto navrhovateľky po
hromadnom prepúšťaní zamestnancov však nebol prijatý nový zamestnanec a dodnes nebolo vytvorené

toto miesto, nakoľko predmet navrhovateľky vyučoval v letnom semestri 2011/2012 PhDr. G. X..Z výsluchu J.. T. J. súd zistil, že od 1.11.2010 vykonávala funkciu dekanky na FVZ SZU, navrhovateľka
v tomto období už bola na FVZ a vykonávala funkciu odborného asistenta, ktorá vyučovala predmet
manažment na FVZ v zimnom období. Podľa potrieb fakulty vyučovala aj iné predmety v rámci predmetu

manažmentu. Pod FVZ patrí aj Katedra manažmentu na ktorej bola navrhovateľka zaradená a svedkyňa
jednoznačne uviedla, že bola priamym nadriadeným zamestnancom navrhovateľke aj keď vedúcim
Katedry manažmentu bol N.. G. X.. Asi v mesiaci marci 2011 sa začali pripravovať organizačné zmeny
ohľadom zníženia počtu zamestnancov a museli sa znížiť aj prevádzkové náklady. V tomto období sa
konala porada na ktorej sa riešilo zníženie počtu zamestnancov na základe určitých kritérií, 1. kritérium

bolavyťaženosťvpedagogickomprocese,zabezpečenievýukypreinéfakulty,2.kritériumbolavedecko-
výskumná činnosť a 3. kritérium boli iné okolnosti a všetci zamestnanci vrátane N.. X. jej dali návrhy na
zníženie počtu zamestnancov na základe uvedených kritérií. Ako dekanka nemala právnu subjektivitu
ale mohla len navrhovať rektorke návrh opatrení. Asi v mesiaci apríli až máji 2011 dala návrh na zníženie
počtu zamestnancov na FVZ medzi ktorými bola aj navrhovateľka. Osobne s každým zamestnancom
vykonala pohovor, navrhovateľke povedala, že jej pedagogická vyťaženosť bola 50 hodín za semester

čo bola veľmi nízka, mala minimálnu vedecko-výskumnú činnosť a väčšiu časť svojej práce vykonávala
pre pani rektorku. Navrhovateľka s jej návrhom nesúhlasila mala za to, že jej zotrvanie na fakulte má
opodstatnenie a vymenovala jej celý rad svojich činností ktoré vykonávala. Následne navrhla rektorke
možnosť aby navrhovateľka vykonávala prácu na Ústave zdravotníckeho práva, ktorého predsedom
je prof. H.. W.. Jednoznačne povedala navrhovateľke, že na FVZ nebolo pre ňu vhodné pracovné

miesto vzhľadom na jej kvalifikáciu. Následne rektorka mala pohovor s navrhovateľkou v súvislosti
so znížením počtu zamestnancov a ponúkla jej miesto na Ústave zdravotníckeho práva - odborného
asistenta, ktoré navrhovateľka neprijala. Svedkyňa ďalej uviedla, že iným zamestnancom na FVZ ktorí
boli navrhnutí na prepustenie z organizačných dôvodov sa im vhodná práca neponúkla nakoľko pre
nich nemali iné vhodné pracovné miesto a mali vyplatené len odstupné. Opätovne vykonala pohovor

s navrhovateľkou v mesiaci júli 2011 o čom bol vyhotovený písomný záznam v súvislosti s návrhom
na ukončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, rokovania sa zúčastnila H.. Y. a vedúca
odd. ľudských zdrojov pani H.. Po prijatých organizačných zmenách na miesto navrhovateľky nebol
nikto iný prijatý. Ostatní pedagogickí pracovníci si rozdelili vyučovací predmet navrhovateľky nakoľko sa
jednalo len o 50 hodín. Na uvedenej katedre došlo ešte k zníženiu o ďalšieho jedného pedagogického

zamestnanca (pani A.) a na miesto navrhovateľky nebol nikto prijatý ani na dobu určitú. V súčasnej
dobe sú na Katedre manažmentu len traja zamestnanci ako vysokoškolskí učitelia. Ďalej uviedla, že pani
rektorka v mesiaci júni 2011 na kolégiu rektora im povedala, že organizačné zmeny boli prerokované
odborovou organizáciou ktorá nevyjadrila nesúhlas.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.2010 súd zistil, že bola uzavretá medzi zamestnávateľom Slovenskou

zdravotníckou univerzitou Bratislava zamestnancom H.. J. U., R.. J. na základe ktorej vykonávala prácu
vysokoškolského učiteľa spôsobiaceho vo funkcii odborného asistenta, v študijnom odbore verejné
zdravotníctvo s miestom výkonu práce na Fakulte verejného zdravotníctva SZU Bratislava od 1.9.2010,
pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.12.2010. Podľa dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo
dňa 21.12.2010 bol pracovný pomer predlžený do 30.6.2011, ktorý prevzala H.. J. U. dňa 18.1.2011.

Z rozhodnutia rektorky SZU v Bratislave o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti
práce zo dňa 5.5.2011 súd zistil, že SZU v Bratislave znížila celkový počet zamestnancov o 103
zamestnancov s cieľom zefektívniť prácu na SZU a ozdraviť jej hospodárenie nasledovne.

- Lekárska fakulta SZU v počte 30 zamestnancov,

- Fakulta verejného zdravotníctva SZU v počte 5 zamestnancov,

- Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií SZU v počte 7 zamestnancov,

- ekonomicko - prevádzkový úsek SZU v počte 43 zamestnancov,

- účelové vzdelávacie zariadenie SZU v počte 18 zamestnancov.SZUvBratislavezrušilapracovnémiestadohodnutéakodruhprácezozamestnancami,ktorísapreSZU
stali nadbytočnými, zrušila ku dňu skončenia pracovného pomeru každého jednotlivého zamestnanca
vykonávajúceho povinnosti na príslušnom pracovnom mieste.

Rektor SZU uložil dekanom jednotlivých fakúlt SZU a kvestorovi SZU predložiť v lehote do 25.5.2011
zoznam jednotlivých zamestnancov a pracovných miest, ktorí sa pre fakulty a ostatné súčasti SZU
stali nadbytočnými, prehodnotiť vyťaženosť každého zamestnanca, predložiť súpis pracovných miest,
ktoré sa v zmysle uznesenia k bodu 4 zo 46 riadneho zasadnutia Akademického senátu SZU zo dňa
27.1.2011 rušili. Rektor SZU uložil vedúcej OLZ SZU okrem iného spracovať zoznam zamestnancov

SZU vybraných dekanmi fakúlt a kvestorom s ktorými zamestnávateľ ukončí pracovný pomer v rámci
hromadného prepúšťania, spracovať súpis zrušených pracovných miest.

Zo zápisnice zo schôdze výboru ZO SZU č. 4/2011 zo dňa 31.5.2011 súd zistil, že pracovnú schôdzu
viedol prof. J.. X. W., R.. J., programom schôdze bola informácia o hromadnom prepúšťaní
zamestnancov SZU ( list zo dňa 30.5.2011 ). Členovia výboru boli oboznámení s menným zoznam
pracovníkov, ktorých pracovné miesta mali byť zrušené z dôvodu organizačných zmien v priebehu

mesiacov jún a júl 2011. Výbor ZO SOZ pri SZU vzal informáciu o hromadnom prepúšťaní na vedomie
jednohlasne a neboli vznesené žiadne zásadné pripomienky k predloženému uzneseniu AS SZU zo
dňa 27.1.2011, ani voči predloženým kritériám výberu zamestnancov, počtu a ich štruktúre s ktorými
zamestnávateľ mal rozviazať pracovný pomer z dôvodu ich nadbytočnosti.

Profesor H.. X. W. R., J., D.. R.. D. U., R.., J. a N.. Z. R. v čestných prehláseniach zo dňa 14.5.2012

uviedli , že sa zúčastnili dňa 31.5.2011 na rokovaní schôdze výboru ZO SOZ pri SZU v Bratislave
na ktorom výbor prerokoval informáciu o hromadnom prepúšťaní v SZU v Bratislave. Hlavným bodom
programu rokovania bolo hromadné prepúšťanie v zmysle rozhodnutia rektora SZU v Bratislave
o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce zo dňa 5.5.2011. Písomné
podklady k hromadnému prepúšťaniu týkajúce sa počtu a štruktúry zamestnancov SZU, ktorí sa stali

nadbytočnými a s ktorými sa mal rozviazať pracovný pomer boli dané k dispozícii všetkým členom
výboru a mali možnosť do týchto nahliadnuť. Svoje právo jednotliví členovia výboru aj realizovali, do
podkladovnahliadli,napr.prof.F.anazákladeoboznámeniasasozoznamomzamestnancovichpočtom
a štruktúrou jednohlasne vzali informáciu o hromadnom prepúšťaní na vedomie a žiadny člen výboru
nevzniesol voči informácii zásadné pripomienky.

Zo záznamu z prerokovania ďalšieho pracovného zaradenia zamestnanca zo dňa 11. júla 2011 súd
zistil, že rokovania sa zúčastnila T. H. - vedúca odd. ľudských zdrojov SZU, D.. J.. T. J., R.., J., mim.
prof., dekanka FVZ SZU, H.. D. Y. a H.. J. U., R.., J., ako zamestnankyňa SZU. Vedúca oddelenia
ľudských zdrojov informovala zamestnankyňu o kritériách výberu zamestnancov s ktorými v rámci
hromadného prepúšťania sa mal rozviazať pracovný pomer a uviedla, že hlavným kritériom na fakulte

bol rozsah vedeckovýskumnej činnosti a pedagogickej činnosti. Informovala zamestnankyňu o tom,
že sa stala nadbytočnou nakoľko bolo jej pracovné miesto zrušené a zamestnávateľ nemal možnosť
zamestnávať zamestnankyňu v mieste ktoré bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté ako miesto
výkonu práce. Zamestnankyňa nemala vedomosť o inom pracovnom mieste v rámci organizačnej
štruktúry vzhľadom nato, že vnútorný predpis organizačný poriadok nebol schválený od roku 2002.

Návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou zamestnankyňa neprijala a bola jej doručená
výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Zároveň bola informovaná o skutočnosti, že
výpoveď prerokoval zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov a ku dňu skončenia pracovného
pomeru zamestnávateľ vyplatí zamestnankyni odstupné vo výške dvoch funkčných platov.

Podľa § 61 ods. 1Zák. práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec.

Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, abyho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b),

nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného
pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej
doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak
je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná
doba najmenej tri mesiace.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 62 ods. 3 Zák. práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u
zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto

zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o
peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Podľa § 63 ods. 2 písm. a) a b) Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak
nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v

mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 71 ods. 1 Zák. práce pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.

Podľa § 71 ods. 2 Zák. práce ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím
zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer
uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Podľa § 73 ods. 1 Zák. práce ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer
výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí z

iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami, ide
o hromadné prepúšťanie.

Podľa § 73 ods. 2 Zák. práce s cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden
mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u
zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami opatrenia

umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkýmprerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po
predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania
zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky

potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o

a) dôvodoch hromadného prepúšťania,

b) počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,

c) celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,

d) dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,

e) kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.

Podľa § 74 Zák. práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k

prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení zákonník práce kogentným spôsobom upravuje spôsob

skončenia pracovného pomeru pri uplatňovaní ktorého je potrebné dodržiavať formálno-právne a
hmotno-právne náležitosti skončenia pracovného pomeru. Výpoveď zo strany zamestnávateľa je
jednostranný prejav vôle a to i proti vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna
úprava obsiahnutá v zákonníku práce viaže platnosť výpovede na splnenie stanovených podmienok.

Súd posudzoval formálno-právne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a dospel

k záveru, že tieto boli splnené. Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, ktorý bol písomný,
podpísaný osobou oprávnenou konať za odporcu, skutkovo riadne vymedzený, došlo k nemu v
zákonnej jednomesačnej subjektívnej prekluzívnej lehote. Bol riadne doručený druhému účastníkovi, t.
j. navrhovateľke osobne dňa 11.7.2011, ktoré skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné.

Dvojmesačná lehota vyplývajúca z ustanovenia § 77 Zákonníka práce sa týka uplatnenia neplatnosti

skončenia pracovného pomeru, ide o prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu, čo má za následok, že
navrhovateľka musela svoj nárok uplatniť na súde tak, aby žaloba bola podaná na súd najneskôr v
posledný deň tejto lehoty. V prejedávanej veci bol návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou doručený súdu dňa 4.10.2011, teda v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal
pracovný pomer skončiť.

Základnými podmienkami výpovedného dôvodu podľa § 63 ods.1 písm. b/ Zák. práce je zamestnancova
nadbytočnosť. O nadbytočnosť ide vtedy ak zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca
zamestnávať prácami dojednanými v pracovnej zmluve, dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec
alebo v pôvodnom rozsahu. Druhou podmienkou je skutočnosť, že nadbytočnosť zamestnanca je

dôsledkom zmeny úloh zamestnávateľa, zmeny jej technického vybavenia alebo iných organizačných
zmien. Zásadne musí pri tomto výpovednom dôvode ísť o organizačné zmeny vo vnútri
zamestnávateľa ,ktorých existenciu v čase dodania výpovede musí zamestnávateľ v spore o
neplatnosť výpovede preukázať. Treťou podmienkou výpovedného dôvodu je príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou zamestnanca a organizačnými zmenami. Nadbytočnosť zamestnanca musí byťteda dôsledkom organizačných zmien zamestnávateľa, ktoré sa týkajú počtu zamestnancov. Výber
nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi.

Pokiaľ ide o organizačné zmeny ,musí ísť o také zmeny vo vnútri zamestnávateľa o ktorých v

čase výpovede bolo už stanoveným spôsobom rozhodnuté tak, aby bolo zrejmé, že v primeranom
čase sa zamestnanec v dôsledku ich realizácie stane nadbytočným. Rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny dôsledok spočívajúci v
tom, že účastník pracovného pomeru sa nemôže domáhať na súde vyslovenia neplatnosti takéhoto
rozhodnutia zamestnávateľa. Súd nemôže skúmať jeho platnosť, skúma len či rozhodnutie bolo prijaté

a či ho prijal zamestnávateľ.

V prejedávanej veci mal súd preukázané, že pracovný pomer medzi účastníkmi bol uzavretý na dobu
určitú do 31.12.2010,ktorý podľa dodatku č.1 pracovnej zmluvy bol predlžený do 30.6.2011,ktorý sa
zmenil na pracovný pomer uzatvorený na dobu neurčitú, zamestnanec po uplynutí dohodnutej doby
pokračoval vo výkone práce s vedomím zamestnávateľa, ktorý nezakázal navrhovateľke pokračovanie
v práci, uvedená skutočnosť nebola ani medzi účastníkmi sporná.

Navrhovateľka vykonávala prácu vysokoškolského učiteľa, pôsobiaceho vo funkcii odborného asistenta,
v študijnom odbore verejné zdravotníctvo s miestom výkonu práce na Fakulte verejného zdravotníctva
SZU Bratislava.

Organizačná zmena spočívajúca v znížení počtu zamestnancov existovala v čase výpovede danej
navrhovateľke, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z písomného rozhodnutia zamestnávateľa a to z

Rozhodnutia Rektora SZU v Bratislave o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti
práce zo dňa 5.5.2011, ktorým bol znížený celkový počet zamestnancov o 103 zamestnancov s cieľom
zefektívnenia práce na SZU a ozdravenie hospodárenia okrem iných aj na Fakulte Verejného
zdravotníctva SZU v počte piatich zamestnancov, pričom právo výberu mala dekanka Fakulty verejného
zdravotníctva, ktorá predložila rektorke menný zoznam zamestnancov fakulty u ktorých malo dôjsť k

zrušeniu ich pracovných miest.

Rektor je štatutárnym orgánom univerzity, zodpovedným za plnenie hlavných úloh univerzity aj v oblasti
pracovno-právnychvzťahovpodľačl.11,čl.29ŠtatútuSZUvBratislaveapretoboloprávnenýrozhodnúť
o organizačných zmenách.

Zo svedeckej výpovede J.. T. J. mal súd ďalej preukázané, že osobne vykonala pohovor s

navrhovateľkou v súvislosti so znížením počtu zamestnancov, zrušenie jej pracovného miesta
odôvodnila nízkou pedagogickou vyťaženosťou 50 hodín za semester, minimálnou vedecko-výskumnou
činnosťou s uvedením, že väčšiu časť svojej práce vykonávala pre rektorku SZU. Jednoznačne ale
uviedla, že pre navrhovateľku na FVZ nebolo pre ňu vhodné pracovné miesto vzhľadom na jej
kvalifikáciu a iným zamestnancom na FVZ ktorí boli navrhnutí na prepustenie z organizačných dôvodov

nebola ponúknutá vhodná práca, nakoľko pre nich nemali iné vhodné pracovné miesto.

Rektorka SZU ako štatutárny orgán odporcu oboznámila navrhovateľku s prijatým rozhodnutím o
znížení stavu zamestnancov na osobnom rokovaní v mesiaci júni 2011, na ktorom bolo navrhovateľke
ponúknuté vhodné pracovné miesto zodpovedajúce jej kvalifikácií ,miesto odborného asistenta na
Katedre medicínskeho práva Lekárskej fakulty SZU v Bratislave. Navrhovateľka o ponúkané pracovné

miesto nemala záujem a nebola ochotná prejsť na ponúkané pracovné miesto, čo mal súd preukázané
aj svedeckou výpoveďou J.. T. J. ktorá uviedla, že jej osobne rektorka povedala, že mala pohovor
s navrhovateľkou v súvislosti so znížením stavu zamestnancov a navrhovateľka ponúkané pracovné
miesto neprijala.

V konaní mal súd teda preukázané, že zamestnávateľ ponúkol navrhovateľke iné vhodné zamestnanie,

ktoré navrhovateľa odmietla, nebola ochotná prejsť na inú pre ňu vhodnú prácu ktorú jej zamestnávateľponúkol. Inou vhodnou prácou sa rozumie práca zodpovedajúca zdravotnému stavu, schopnostiam a
kvalifikáciizamestnanca,teda prácaktorújezamestnanecspôsobilývykonávať,pričomponúkanápráca
nemusí zodpovedať druhu doterajšej vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. V danom prípade

zamestnávateľ si splnil ponukovú povinnosť ako hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede v zmysle
§ 63 ods.2 Zák. práce.

Uvedenú organizačnú zmenu ako aj výpoveď zamestnávateľ prejedal s navrhovateľkou dňa 11. júla
2011,ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z písomného záznamu, z prerokovania ďalšieho pracovného
zaradenia zamestnanca. Zamestnávateľ oznámil zamestnankyni, že vzhľadom na prijaté organizačné

zmeny sa stala nadbytočnou a zamestnávateľ nemal možnosť zamestnávať navrhovateľku v mieste
ktoré bolo dohodnuté zmluvným stranami ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ
dal možnosť vyjadriť sa zamestnankyni, ktorá nesúhlasila s rozviazaním pracovného pomeru dohodou
a navrhovateľke bola osobne do vlastných rúk doručená výpoveď daná v zmysle § 63 ods.1 písm.
b/ Zák. práce. Námietka navrhovateľky, že H.. D. Y. ako právnik SZU nebola oprávnená zúčastniť
sa prerokovávania ďalšieho pracovného zaradenia navrhovateľky dňa 11.7.2011, súd vzhľadom na

prejednávanú vec považoval za irelevantnú, nakoľko D.. J.. T. J., dekanka FVZ SZU a T. H., vedúca
oddelenia ľudských zdrojov SZU boli oprávnenými osobami konať za zamestnávateľa v súvislosti s
rozviazaním prac. pomeru s navrhovateľkou.

Podľa názoru súdu zamestnávateľ nemal s ohľadom na prijaté rozhodnutie o organizačnej zmene
možnosť navrhovateľku zamestnávať na FVZ, ostatní pedagogickí zamestnanci si rozdelili vyučovací

predmet navrhovateľky nakoľko sa jednalo o 50 vyučovacích hodín za semester a na uvedenej katedre
došlo ešte k zníženiu o ďalšieho jedného pedagogického zamestnanca. Na miesto navrhovateľky teda
nebol nikto iný prijatý ani na dobu určitú a zamestnávateľ znovu neutvoril zrušené pracovné miesto a
neprijal po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto navrhovateľky iného zamestnanca v
zmysle § 61 ods. 3 Zák. práce, čo mal súd preukázané výpoveďou svedkyne J.. T. J.. Navrhovateľka

sa stala nadbytočnou v súvislosti s prijatými organizačnými zmenami o znížení stavu zamestnancov
za účelom zvýšenia efektívnosti práce zo dňa 5.5.2011, kedy bol znížený celkový počet zamestnancov
o 103 s cieľom zefektívniť prácu na SZU a ozdraviť jej hospodárenie, ktorú povinnosť uložil rektorke
SZU, minister zdravotníctva za účelom zníženia finančných nákladov na mzdy, vykonávania aktivít
zameraných na ekonomický prínos tak, aby vo vyššej miere priniesli do rozpočtu univerzity príjmy.

Námietku navrhovateľky ,že doc. J.. N. X., O.., vyučoval jej študijný predmet zdravotná politika, súd
považoval za neopodstatnenú, nakoľko podľa rozvrhu hodín na zimný semester 2011/2012 doc. J.. N.
X. O.., odučil študijný predmet len v rámci výpomoci medzi fakultami pre FVZ .

Súd ďalej posudzoval hmotnoprávnu podmienku platnosti výpovede v zmysle § 74 Zák. práce
ktorá je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú výpoveď predtým, než zamestnávateľ voči

zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním pracovný pomer. Oprávneným subjektom na prerokovanie
výpovede je odborový orgán .Pri posúdení, či bol splnený predpoklad pre platné rozviazanie pracovného
pomeru súd skúma, či a aké stanovisko zaujal príslušný odborový orgán k výpovedi, ktorú zamýšľal
dať zamestnávateľ. To a akým spôsobom príslušný odborový orgán vec prejednal, je jeho vnútornou
záležitosťou, ktorú súd nie je oprávnený preskúmavať/rozsudok Vrchného súdu v R. sp.zn.6Cdo

69/1994/.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že Výbor Základnej odborovej organizácie pri SZU
prerokoval dňa 31.5.2011 informáciu odporcu o hromadnom prepúšťaní zamestnancov SZU na základe
listu zamestnávateľa č.j.XX-XXX/XXXX zo dňa 30.5.2011.Členovia výboru boli oboznámení s menným
zoznamom zamestnancov, ktorých pracovné miesta mali byť zrušené z dôvodu organizačných zmien

v priebehu mesiacov jún a júl 2011.Výbor ZO SOZ pri SZU vzal informáciu o hromadnom prepúšťaní
na vedomie jednohlasne a neboli vznesené žiadne zásadné pripomienky, ani voči predloženým
kritériám výberu zamestnancov, počtu a ich štruktúre s ktorými zamestnávateľ mal rozviazať pracovný
pomer z dôvodu ich nadbytočnosti . Uvedené skutočnosti mal súd preukázane zo zápisnice zo
schôdze Výboru ZO Y. č.X/XXXX zo dňa 31.5.2011,prezenčnej listiny z 31.5.2011 a členovia výboru

základnej organizácie, predseda Prof. H.. X. W., R.., D.. D. U. ,R.. členka výboru a N.. Z. R. , členka
výboru v písomných čestných prehláseniach potvrdili uvedené skutočnosti. Námietku odporkyne ,žezamestnávateľ neprerokoval s odborovým orgánom výpoveď, vzhľadom na uvedené dôvody, súd
považoval za nedôvodnú. Aj keby Základná organizácia pri SZU v lehote do desiatich kalendárnych dní
ododňadoručeniapísomnejžiadostizamestnávateľaneprerokovalavýpoveď,platízákonnýpredpoklad,

že k prerokovaniu došlo podľa § 74 veta tretia Zák. práce.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd nemal pochybnosti o prijatí organizačnej zmeny
zamestnávateľom a o jej existencii v čase výpovede danej navrhovateľke, z výsledkov vykonaného
dokazovania súd vyvodil, že v konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca a zamestnávateľ splnil všetky hmotnoprávne podmienky

výpovede podľa § 63 ods.1.písm.b/ Zák. práce.

Súd v odôvodnení rozsudku uviedol tie skutočnosti, ktoré mali pre vec podstatný význam, objasnil
skutkovýaprávnyzákladrozhodnutia súvisiacispredmetomsúdnejochrany t.j.suplatnením nárokova
obranou proti takému uplatneniu a preto nedal odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania/
Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III US 209/2004 z 23.6.2004/.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané ,že návrh nebol podaný dôvodne, ktorý v celom rozsahu

zamietol teda aj v súvislosti s uplatňovaným nárokom na náhradu mzdy spolu s príslušenstvom od
1.oktobra 2011 až do rozhodnutia o skončení pracovného pomeru.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech priznal trovy konania v plnej výške. Právna zástupkyňa odporcu si uplatnila náhradu
trov konania v písomnom podaní zo dňa 21.09.2012 za sedem úkonov právnej služby v sume 2.358,58

eur, za sedem úkonov paušálnej náhrady výdavkov v sume 53,41 eur s 20 % DPH v sume 482,40 eur
v celkovej výške 2.894,39 eur.

Súd priznal odporcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia JUDr. D. Y., podľa vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd stanovil podľa tarifnej hodnoty veci, ktorej hodnota bola najvyššia,

keďže predmetom konania bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru spolu s náhradou
mzdy (1.849,45 eur iba za 9 mesiacov) v sume 336,94 eur podľa § 9 ods. 1, 2 v spojení s § 10 ods. 1
a § 13 ods. 4 cit. vyhl., nasledovne:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 7.2.2012 336,94 eur

§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.

režijný paušál § 16 ods. 3 cit. vyhl. 7,63 eur

- písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu 336,94 eur

zo dňa 13.2.2012, § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.

Režijný paušál 7,63 eur

- Konanie pred súdom , pojednávanie 336,94 eur

dňa 28.02.2012, § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.

- režijný paušál 7,63 eur

- pojednávanie dňa 15.05.2012 336,94 eur

- režijný paušál 7,63 eur

- písomné podanie na súd z 08.06.2012 336,94 eurrežijný paušál 7,63 eur

- pojednávanie dňa 28.06.2012 336,94 eur

režijný paušál 7,63 eur

- pojednávanie dňa 18.09.2012 336,94 eur

režijný paušál 7,63 eur

Spolu trovy právneho zastúpenia 2.411,99 eur

Súd nepriznal advokátke trovy právneho zastúpenia za zvýšenie odmeny a náhrady o 20 % daň z
pridanej hodnoty, nakoľko nezaslala súdu Osvedčenie o registrácií pre daň z pridanej hodnoty o tom, že
ako advokátka je platiteľom dane z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo samej, možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.