Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214296
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5712214296.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpená Fridrich Paľko s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 27. 9. 2012 sa domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady

majetkovej škody v sume 2.316,25 € a nemajetkovej ujmy v sume 463,25 €. V odôvodnení uviedol,
že navrhovateľ ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
na pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 608900275
dlžníkom P. Q., K.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci č. Ex 8054/2011.Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie
exekúciespolusexekučnýmtitulommiestneavecnepríslušnémuokresnémusúduapožiadaloudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v označenej exekučnej veci uviedol všetky informácie,

ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľ neoznámil spisovú značku exekučného
konania. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
bolo povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až
dňa 26.09.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak

došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (v omeškaní viac ako 118 dní ). Ako dôkaz navrhol pripojiť
súdny spis exekučného súdu, teda Okresného súdu v Martine, založený pre exekučné konanie vedené
medzi oprávneným, teda navrhovateľom a uvedeným povinným pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o
úvere. Zároveň uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a exekučný súd mu
neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,

konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci takéúkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil vo vzťahu k majetkovej ujme 2.316,25
€ a z titulu nemajetkovej ujmy 463,25 €.

Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou

požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania návrhu však odporca
na žiadosť pozitívne nezareagoval. Poukázal na to, že potvrdenie a prijatie žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody je založené v inom súdnom spise. Ako dôkazné preukázanie
týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu
nároku navrhovateľa na náhradu škody v tomto konaní.

V predmetnom návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného
súdu Martin by porušovalo právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom,
pretože podľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ
v zmysle § 12 O.s.p. žiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednávaním veci o prikázaní
veci inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania.

Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti bol
navrhovateľ vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnom návrhu námietku zaujatosti voči
všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval vznesenú námietku

zaujatosti v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. Navrhovateľ osobitným podaním uviedol, že na výzvu odpovedá
nasledovne: „Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p.“ Z úradného
záznamu nachádzajúceho sa v spise je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci konštatoval, že vo
veci sa necíti byť zaujatý ani pre pomer veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcom.

Krajskému súdu v Žiline ako odvolaciemu súdu boli predložené vznesené námietky zaujatosti právnym
zástupcom navrhovateľa. Odvolací súd svojím rozhodnutím č.k. 9NcC/423/2013-71 zo dňa 12.09.2013
rozhodol tak, že sudcovia Okresného súdu Martin nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
okrem JUDr. Heleny Menichovej.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa
22.04.2015v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a odporcu. Odporca ospravedlnil
svoju neúčasť a žiadal, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. V priebehu konania
zo strany právneho zástupcu navrhovateľa bol podaný návrh na prerušenie konania, o ktorom bolo
rozhodnuté uznesením zo dňa 17.02.2014. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.06.2014

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu, č. k. 8Co/281/14-125 zo dňa 29.05.2014. Opakovane o
prerušení konania bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 15.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
20.02.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu, č. k. 9 Co/1105/2014-165 zo dňa 30.12.2014.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 22.04.2015. Elektronickým podaním zo dňa 16.04.2015 bez
zaručeného elektronického podpisu navrhovateľ opakovane žiadal o prerušenie konania. Svoje podanie

nedoplnil. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný bez zaručeného elektronického podpisu, podaním
prostredníctvom e-mailu, súd na uvedený návrh neprihliadol.

K otázke nestrannosti súdu a sudcu súd opakovane konštatuje, že navrhovateľ vo svojich podaniach

uviedol, že nepodáva námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi a zároveň sudca uviedol, že sa
necíti byť zaujatý pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania, alebo ich zástupcov. Otázkou
nestrannosti súdu a sudcu sa vysporiadával tak okresný súd, ako aj Krajský súd v Žiline vo svojom
rozhodnutí č. k. 9NcC/423/2013 zo dňa 12. 09. 2013, doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa
25.09.2013.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj obsahom pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Martine sp. zn. 18Er/2580/2011 a
zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Er/2580/2011 súd zistil, že súdny exekútor podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 05.08.2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o.,
IČO:35807598protipovinnémuP.Q., K..XX.XX.XXXXvymoženiepohľadávkynazákladeexekučného
titulu rozhodcovského súdu, v ktorom bol posudzovaný nárok spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. voči

povinnému na základe Zmluvy o úvere č. 608900275. V predmetnej exekučnej veci okresný súd žiadosť
súdneho exekútora zo dňa 05.08.2011 uznesením zamietol dňa 18.08.2011, ktoré bolo exekútorovi
doručené dňa 13.09.2011. Následne súd exekúciu uznesením zo dňa 16.01.2012 zastavil.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm. a) a d) Ústavy
SR, ak postup alebo výsledok postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 116 písm. b)
Ústavy SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní. Právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola týmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a zmene niektorých zákonov zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa
týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. Žiadosti pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na

výzvu príslušného orgánu v určitej lehote neodstránil nedostatky žiadosti. Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenie nároku, alebo jeho
časti na súde. Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s
odôvodnením,žežiadosťužbolaprerokovanáanaopakovanúžiadosťpríslušnýorgánďalejneprihliada.
Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok
na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol
predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. považuje sa ním za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený

sa však môže domáhať súdnej ochrany až po tom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom
prípade Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie žiadosti a odškodnenie a tento orgán
neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Doručenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bolo doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré túto
skutočnosť aj potvrdilo, avšak ďalej uviedlo, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, nakoľko žiadosť

nemala požadované náležitosti. Súd nemal preukázané, žeby nárok navrhovateľa na náhradu škody,
alebo jeho časti bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posúdení nároku navrhovateľa v súlade s jeho návrhom na začatie konania a oboznámením sa

s pripojeným exekučným spisom súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu uvádza nepravdivé údaje
týkajúce sa obdobia nečinnosti súdu pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Jednoznačne z exekučného spisu bolo možné zistiť, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola podaná dňa 05.08.2011 a zamietnutá uznesením dňa 18.08.2011.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný súd
SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb, súd môže

pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v zmysle
§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. len v prípade tak ako na to poukázal odporca vo svojom vyjadrení.
Ich konštatovania či už vo výsledkoch vybavenie žiadosti, na prieťahy žiadosti na prešetrenie vybavenia
sťažnosti, na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom konaní, právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti konštatujúcom
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ nesplnil svoju dôkaznú
povinnosť v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. v tomto sporovom konaní a netvrdil a ani nepreukázal, kedy
a ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorých rozhodnutím zistil existencie prieťahov v súdnom konaní,
keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu I. stupňa.

Súd mal zato, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
v predmetnej veci konal riadne. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného a
boli vykonané v súlade s Exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy
v exekučnom konaní, teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal

preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu
zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, však právo na náhradu nepriznal. Odporca vo vyjadrení, ktoré bolo súdu podané vo veci
samej,siuplatnilprávonanáhradutrovkonania,avšakkonkrétnesitrovykonanianevyčíslilanivpodaní,
ani nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Na základe
uvedeného súd rozhodol, že odporca nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.