Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, December 11, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/262/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201313
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013201313.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr.

Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Z. T., W., M. XX, XXX XX V. V.,
C.: XX XXX XXX, Y.: XXXXXXXXXX, zastúpený JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom, Advokátska
kancelária Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
1100301/1/276332/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,
č. 1100301/1/276337/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,
č. 1100301/1/276333/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,

č. 1100301/1/276335/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,
č. 1100301/1/276336/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,
č. 1100301/1/276350/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,
č. 1100301/1/277349/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013,
č. 1100301/1/276347/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,
č. 1100301/1/277364/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013,
č. 1100301/1/276354/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,

č. 1100301/1/277357/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013,
č. 1100301/1/277369/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013,
č. 1100301/1/277372/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013,
č. 1100301/1/277376/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013,
č. 1100301/1/276352/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013,
č. 1100301/1/277353/2013/14003 zo dňa 08. júna 2013,
č. 1100301/1/276346/2013/14003 zo dňa 07. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .

II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvým napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276332/2013/14003 zo dňa 07.06.2013
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379782/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2009 v sume 46.939,- eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/262/2013.

Druhým napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276337/2013/14003 zo dňa 07.06.2013
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366051/2013/BizM zo
dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie júl 2009 v sume 8.917,14 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/263/2013.Tretím napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276333/2013/14003 zo dňa 07.06.2013
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/364301/2013/BizM zo

dňa 29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2009 v sume 5.163,18 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/264/2013.

Vo štvrtej veci žalovaný rozhodnutím č. 1100301/1/276335/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 žalovaný
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/365861/2013/BizM zo dňa

29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2009 v sume 3.260,83 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/265/2013.

Vo piatej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276336/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/365996/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie jún 2009 v sume 716,73 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/266/2013.

V šiestej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276350/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366062/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie október 2009 v sume 13.332,56 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/267/2013.

V siedmej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277349/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379491/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie február 2010 v sume 12.396,33 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/268/2013.

V ôsmej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276347/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366135/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie september 2009 v sume 6.385,66 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/269/2013.

V deviatej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277364/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379615/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie máj 2010 v sume 1.601,01 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/270/2013.

Desiatym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276354/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366260/2013/BizM zo dňa 29.01.2013,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december

2009 v sume 3.772,69 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/271/2013.

Jedenástym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277357/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379577/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie apríl 2010 v sume 6.091,18 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/272/2013.

Dvanástym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277369/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379642/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie jún 2010 v sume 6.689,73 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/273/2013.

V trinástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277372/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379667/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2010 v sume 8.001,93 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/274/2013.

Štrnástym rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277376/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379739/2013/BizM zo dňa29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2010 v sume 6.377,52 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/275/2013.

V pätnástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276352/2013/14003 zo dňa 07.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366203/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie november 2009 v sume 6.355,11 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/276/2013.

V šesťnástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/277353/2013/14003 zo dňa 08.06.2013 bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/379544/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2010 v sume 5.326,45 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/277/2013.

V sedemnástej veci rozhodnutím žalovaného č. 1100301/1/276346/2013/14003 zo dňa 07.06.2013

bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9600404/5/366098/2013/BizM zo dňa
29.01.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2009 v sume 21,21 eur. Vec napadla na krajskom súde pod sp.zn. 23S/278/2013.

Vzhľadom k tomu, že veci, ktoré napadli na krajskom súde pod sp.zn. 23S/262/2013 až 23S/278/2013

spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov konania, súd v záujme hospodárnosti konania v zmysle
§ 112 O.s.p. veci spojil na základe uznesenia krajského súdu č.k. 23S/262/2013-46 zo dňa 12.11.2013
s tým, že veci sa vedú pod spoločnou sp.zn. 23S/262/2013.

Proti všetkým napadnutým rozhodnutiam druhostupňového správneho orgánu - žalovaného, ktoré boli

na krajskom súde zapísané do registra pod sp.zn 23S/262/2013 až 23/278/2013 podal v zákonnej lehote
žaloby žalobca, v ktorých navrhoval všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca dôvody žaloby rozdelil do dvanástich bodov.

V 1.bode uviedol, že daňová kontrola dane z príjmu fyzických osôb, ako aj daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty podľa jednotlivých mesiacov, tak ako sú uvedené v rozhodnutiach prvostupňového
správneho orgánu, mala začať 19.10.2010 a mala byť ukončená prerokovaním protokolu č.
851/320/74206/11/Bel dňa 19.10.2011. Za zdaňovacie obdobie rok 2009, ako aj za zdaňovacie obdobie

v jednotlivých mesiacoch v roku 2009 a 2010 tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach prvostupňového
správneho orgánu, vydal už prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Banská Bystrica II rozhodnutia -
dodatočnéplatobnévýmeryvovšetkýchsedemnástichveciach,ktorébolinazákladepodanýchodvolaní
žalobcom rozhodnutiami druhostupňového správneho orgánu - Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky zrušené a veci boli vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie Daňovému úradu v Banskej

Bystrici. Už v tomto čase druhostupňový správny orgán vytýkal prvostupňovému správnemu orgánu
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Vyslovil právny názor, ktorým sa prvostupňový správny orgán
neriadil. Napriek týmto skutočnostiam druhostupňový správny orgán - žalovaný napadnuté rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V 2.bode žalôb žalobca tvrdil, že daňová kontrola v jeho prípade začala nezákonne. Pred začatím
daňovej kontroly musí byť uvedený dôvod jej začatia. Zo zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa
19.10.2010 je zrejmé, že dôvod začatia daňovej kontroly nie je uvedený. Všetky úkony správcu dane v
rámci „daňovej kontroly“ sú nezákonné a právne neúčinné. Nestačí dať len podnet Prezídia Policajného
zboru SR, musí byť podaná aj žiadosť na vykonanie daňovej kontroly. V spise sa žiadna písomnosť z

Policajného zboru SR nenachádzala, čo zástupca žalobcu zistil pri nahliadnutí do spisu dňa 16.10.2012.
Odvolací orgán sa v rozhodnutí vyjadril, že daňová kontrola bola vykonaná na základe podnetu Prezídia
Policajného zboru SR, t.j. že nešlo o žiadosť, preto na predmetnú kontrolu nemožno uplatňovať § 15
ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb..

V 3.bode žalôb žalobca tvrdil, že daňová kontrola nebola vykonaná v lehote stanovenej v § 15 ods.
17 zákona. Predĺženie daňovej kontroly bolo v danom prípade nulitné, pretože naň neexistovali žiadne
zákonné dôvody a postup správcu dane bol takisto nezákonný. Jediným dôvodom na predĺženie lehoty
daňovej kontroly je zložitosť prípadu. Správca dane uviedol ako dôvod neukončenia kontroly „Potrebadodatočného zistenia a preskúmania skutkového stavu vo veci“. Predĺženie lehoty bol správny orgán
povinný oznámiť, oznámenie malo byť doručené do vlastných rúk žalobcu.

Vo 4.bode žalôb žalobca vytýkal správnym orgánom, že daňová kontrola nebola riadne ukončená
prerokovaním protokolu o daňovej kontrole, pretože poučeniu, ktorý dal správca dane, neporozumeli.
Správca dane neposkytol žiadne vysvetlenie alebo poučenie a pokračoval v konaní.

V 5.bode žalôb žaloby žalobca vytýkal správnym orgánom, že dodatok k protokolu mu nebol riadne

doručený podľa § 17 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu na jeho prerokovanie. Súčasne mu mala
byť poskytnutá lehota 8 pracovných dní na vyjadrenie sa k dodatku. Žalovaný a prvostupňový správny
orgán porušil základnú zásadu daňového konania, a to rovnosť účastníkov a základnú zásadu daňového
konanianaúzkusúčinnosťdaňovéhosubjektusosprávcomdane.Natútonámietkužalovanýnereagoval
a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné.

V 6.bode žalôb žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že dôvody napadnutého rozhodnutia nikde
neobsahujú ani jedno hodnotenie správcom dane uvádzaných dôkazov, a to jednotlivo a vôbec nie vo
vzájomných súvislostiach. Správca dane nevykonal počas vyrubovacieho konania u daňového subjektu
žiadne dokazovanie, žiadne miestne zisťovanie, nepožiadal o súčinnosť v žiadnom smere, nevykonal
žiadne ústne pojednávanie z vlastnej iniciatívy, dokonca postupoval v rozpore s právnym názorom

odvolacieho orgánu.

V 7.bode žalôb žalobca tvrdil, že väčšina dôkazov uvedených v rozhodnutí bola vykonaná v rozpore so
zákonom, a preto nemožno na ne prihliadnuť. Dožiadania boli správcom dane vykonané bez vedomosti
žalobcu. Žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť sa, či a aký dôkaz je potrebné vykonať. Dožiadania, ako

aj odpovede nie sú v daňovom spise.

V 8.bode žalôb žalobca uviedol, že správca dane nemal kompetenciu na to, aby sa zaoberal platnosťou
alebo neplatnosťou úkonov. E. X. bol len čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony. E. X. nebol
spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom, ktorých hodnota presahuje 10 eur. Nemal

obmedzenú spôsobilosť na podnikanie a uzatváranie zmlúv. Okrem toho je potrebné prihliadať aj na
dobromyseľnosť žalobcu. Všetky právne úkony E. X. sú platné. Správca dane odmietol vypočuť E. X.,
vykonával nezmyselné a nepotrebné dôkazy vypočúvaním svedkyne L. R.. Pokiaľ si obchodný partner
žalobcu (E. X.) neplnil svoje daňové povinnosti, nemôže byť to vyhodnotené v neprospech žalobcu.

V9.bodežalôbžalobcatvrdil,žedokazovaniesúdnymznalcomBc.U.O.naokolnosti,čiE.X.podpisoval
faktúry, tento dôkaz nebol potrebný a okrem toho bol vykonaný nezákonným spôsobom. Žalobca nikdy
netvrdil, že podpisy na faktúrach sú podpisy E. X. a netvrdil to ani E. X.. Vykonaný dôkaz bol uskutočnený
v rozpore so zákonom. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť sa k osobe znalca. Správca dane vôbec
nezistil pomer znalca k veci, k účastníkom konania a k zástupcovi. Je úplne irelevantné, kto konkrétne

vystavil pre jeho dodávateľa faktúry.

V 10.bode žalôb žalobca poukazoval na to, že správca dane odmietol vypočuť ako svedka E. X., vypočul
len jeho opatrovníčku, ktorá je oprávnená konať za neho len v nevyhnutnom rozsahu v obmedzeniach
jeho spôsobilosti stanovenej rozhodnutím súdu. E. X. sa mohol vyjadriť k obchodným prípadom vo

vzťahu k spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o.. E. X. bol v čase ústneho pojednávania
hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici profesora U.. V deň ústneho pojednávania mal vystavenú
oficiálnu priepustku. Na ústnom pojednávaní sa neustále dožadoval priestoru na vyjadrenie sa ku
každej otázke. Svojimi odpoveďami potvrdzoval, že on vyberal hotovosť z bankového účtu. Potvrdil,
že fakturované práce boli skutočne vykonané. E. X. opustil pojednávaciu miestnosť, keďže mu nebolo

umožnené vyjadrovať sa k veci. Svedkyňa L. R. nemala byť vypočutá ako svedkyňa, keďže sa nemohla
vyjadrovať ku skutočnostiam, v ktorých nebola ustanovená za opatrovníčku, resp. o ktorých nemala
vedomosti.

V 11.bode žalôb žalobca uviedol, že pre správne určenie a vyrubenie dane je rozhodujúca skutočnosť,

či tovar alebo služby boli dodané, a nie kto konkrétne tieto služby vykonal. Nemôže mať ani vedomosti
a ani ich nemá, kto konkrétne práce vykonal, alebo dodal a žiaden daňový právny predpis a ani
všeobecnezáväzné právne predpisy neurčujú povinnosť, aby ten, kto sa zaviazal služby alebo tovar
dodať, ich aj skutočne vykonal. On nikdy netvrdil, že práce má vykonať IT Asset Management, spol.s r.o., ktorá je právnickou osobou, čiže logicky právnická osoba práce vykonať nemôže, ale on mal
dohodnuté s touto spoločnosťou, že zabezpečí vykonanie týchto prác, čo v skutočnosti i vykonané bolo.
Túto skutočnosť potvrdí i E. X.. Je len jeho povinnosťou, aby preukázal, kto za spoločnosť tieto práce

vykonal. Poukázal aj na dôvody uvedené v zrušujúcom rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR, ktoré
uvádzalo, že „Dôkazné bremeno odvolávajúceho sa nie je absolútne, to znamená nemožno privodiť
dôkaznébremenonaprávnevzťahytýkajúcesajehododávateľa,resp.dodávateľskýchsubdodávateľov,
preto sa čiastočne stotožňuje s námietkami odvolávajúceho sa, ktorý v odvolaní tvrdil, že on nie je
povinný preukázať, že práce vykonal dodávateľ alebo zmluvný partner alebo jeho rôzni subdodávatelia.

Žalobca tvrdil, že na výzvu správcu dane a opakované výzvy k predloženiu dôkazov viackrát reagoval. Z
protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že správca dane zaslal dožiadania miestne príslušným správcom
dane odberateľov žalobcu za účelom preverenia existencie tovaru a reálnosti obchodných aktivít medzi
nímadodávateľomajehoodberateľmi.Všetkydožiadania,ktorésprávcadanezaslal,potvrdiliexistenciu
tovaru, vykonania prác a reálnosť jeho obchodných aktivít. Napriek tomu správca dane konštatoval, že
miestnymi zisťovaniami neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok kontroly.

V 12.bode žalôb žalobca namietal, že správca dane na vydanie napadnutého rozhodnutia nemal
oprávnenie. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR o zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie
konanie správcovi dane bolo doručené 26.06.2012. Lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňom
12.07.2012 (§ 46 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona). Keďže správca dane vydal napadnuté rozhodnutie až

29.01.2013, je zjavné, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí objektívnej zákonnej lehoty a teda po
zániku kompetencii na vydanie takéhoto rozhodnutia. I keď správca dane takéto rozhodnutie vydal, ide
o administratívny akt, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky.

Na pojednávaní dňa 11.12.2013 zástupca žalobcu ďalej k veci uviedol, že dňa 05.12.2013 nahliadol

do spisov, ktoré boli na krajskom súde a zo spisov zistil, že sa v nich nachádza aj podnet Prezídia
Policajného zboru SR na vykonanie šetrenia. Tento podnet v čase, keď bola vykonávaná kontrola,
nemali k dispozícii, pretože správny orgán im neumožnil nahliadnuť do tohto podnetu. Policajti nežiadali,
aby sa robilo zisťovanie v súvislosti s trestnou činnosťou žalobcu, ale s trestnou činnosťou E. X.. Po
nahliadnutí zistil, že správny spis je nekompletný, nežurnalizovaný a je vo fotokópiách. V evidencii

tovarovnebolizistenénedostatky.Keďboltovardodaný,muselzároveňajexistovať,ovšetkýchtovaroch
sa viedla evidencia a tieto dôkazy svedčia v prospech žalobcu. Tieto skutočnosti sa v spise vôbec
nenachádzajú. Protokol o daňovej kontrole nebol riadne prerokovaný, pracovníčky, ktoré vykonávali
daňovú kontrolu, sa už nemali zúčastňovať prerokovania protokolu o daňovej kontrole. Daňová kontrola
skončila doručením protokolu a až následne sa žalobca vyjadroval k protokolu. Zo strany správnych

orgánov došlo k zásahu vo veci, keď správca dane žiadal nadriadený orgán o metodické pokyny v tom
smere, ako má ďalej postupovať. Žalobca mohol nahliadať do správneho spisu len ohľadom tých vecí,
ktoré považoval správny orgán za vhodné. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaniach proti prvostupňovým
rozhodnutiamzmenilsvojpôvodnýnázor.SvedkyňaL.R.nemalabyťvovecivôbecvypočúvaná,pretože
pri opakovanom výsluchu bola už manželkou E. X.. Dôležitý mal byť výsluch E. X., z ktorého výpovede

by bolo zrejmé, že k plneniu došlo. Pre žalobcu nebolo dôležité, kto práce vykonával, a či to bola
spoločnosť IT Asset Management, spol. s r.o.. Pokiaľ si E. X. neplnil svoje povinnosti daňového subjektu,
nemalo by to ísť na vrub žalobcu. Pokiaľ zástupca žalovaného predložil na pojednávaní originál spisu
a overené opisy, žalovaný týmto dokazoval, že v priebehu konania neboli predložené všetky doklady,
ktoré mali byť predložené žalobcovi k nahliadnutiu. Zástupca žalobcu ďalej tvrdil, že žalovaný už mal

pripravené rozhodnutia, ktorým zrušoval napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
ale v dôsledku zásahu nadriadeného orgánu k tomu nakoniec nedošlo a rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu boli potvrdené.

Žalobca na pojednávaní dňa 11.12.2013 k veci uviedol, že otázkou množstva tovaru a druhu tovaru od

spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. sa nezaoberal, nezaoberal sa ani tým, kto tento tovar
dovážal, pre neho bolo dôležité, že tovar došiel, a že boli vystavené faktúry, a že v zmysle faktúr bol
tovar dodaný a vyložený v jeho sklade.

Kžalobámžalobcupodalvyjadreniažalovaný,vktorýchnavrhovalvovšetkýchprípadochžalobyžalobcu

zamietnuť.

K 1.bodu žaloby žalovaný uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalobcu, že v odvolacom konaní konal
v rozpore s predchádzajúcimi konaniami, vyjadrenými v príslušných rozhodnutiach v napadnutýchveciach. Ďalej žalovaný posudzoval skutkový stav a postup správcu dane na základe odvolaní žalobcu
voči rozhodnutiam správcu dane, ktorými bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2009, ako aj rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie v

jednotlivých mesiacoch tak, ako sú uvedené v rozhodnutiach v roku 2009 a v roku 2010. Prvostupňový
správny orgán vykonal úkony v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu, ako napríklad úkony za
účelom vypočutia svedkov.

K 2.bodu žaloby žalobcu žalovaný vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ak nie

je dôvod začatia daňovej kontroly, v prípade ich začatie podľa § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov, že všetky úkony správcu dane v rámci daňovej kontroly sú nezákonné a
právne neúčinné. V prípade podnetu Prezídia Policajného zboru SR bol správca dane upozornený na
ustanovenie § 80 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov
s tým, že preverované subjekty nesmú byť oboznámené s dôvodom preverovania. Začatie daňovej
kontroly správcu dane ozrejmil v dodatku č. 1 k protokolu o daňovej kontrole, čo uviedol aj v dodatočných

platobných výmeroch. V súvislosti s podnetom Prezídia Policajného zboru SR bolo možné predpokladať,
že požadované doklady, ktoré boli predmetom daňovej kontroly, budú znehodnotené, zničené alebo
pozmenené a na základe toho správca dane predmetný dôvod do zápisnice o začatí daňovej kontroly
neuvádzal.

K námietkam uvedeným v 3.bode žaloby žalobca uviedol, že s týmto tvrdením v 3.bode nesúhlasí.
Toto tvrdenie považuje za bezpredmetné. Na základe žiadosti správcu dane Daňové riaditeľstvo
SR predĺžilo lehotu na výkon daňovej kontroly do 19.10.2011. O uvedenej skutočnosti bol žalobca
upovedomený listom č. 851/320/27813/2011/DizM zo dňa 15.04.2011. List bol doručený zástupcovi
žalobcu dňa 18.04.2011. S touto námietkou sa žalovaný vysporiadal aj v dodatočných platobných

výmeroch. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. III.ÚS 49/2008 zo dňa
14.05.2008, považuje žalovaný tento odkaz na toto rozhodnutie za bezpredmetné, nakoľko v tomto
prípade daňová kontrola nebola ukončená v zákonnej lehote a nebola ani zákonne predĺžená. Správca
dane v danom prípade postupoval v zmysle § 15 ods. 17 zákona o správe daní. Vo veci nariaďoval
znalecké dokazovanie, jednalo sa o zložitý a zdĺhavý proces, na základe čoho nebolo možné ukončiť

kontrolu v zákonom stanovenej lehote. Správca dane mal právo a zároveň aj povinnosť požiadať pred
uplynutím lehoty na vykonanie daňovej kontroly nadriadený orgán o jej predĺženie, čo aj urobil. Zákon
neustanovuje povinnosť správcovi dane vydať rozhodnutie o predĺžení daňovej kontroly. Správca dane
je povinný o predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly s uvedením dôvodov písomne upovedomiť
kontrolovaný daňový subjekt, čo sa aj stalo, o čom svedčí upovedomenie zo dňa 15.04.2011, ktoré

bolo doručené daňovému subjektu 18.04.2011. Daňovému subjektu doručením tohto upovedomenia
o predĺžení daňovej kontroly neplynú lehoty, ktorých nesplnením by pre adresáta mohli byť spojené s
právnou ujmou, ako to uvádza daňový subjekt v zmysle § 17 ods. 2 písm. b/ zákona o správe daní
a poplatkov. Žalobca na základe plnomocenstva zo dňa 28.02.2011 splnomocnil zástupcu, aby ho
zastupoval vo všetkých právnych úkonoch, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručenie písomností

atď. V zmysle tohto plnomocenstva bolo žalobcovi doručené aj upovedomenie o predĺžení daňovej
kontroly podľa ustanovenia § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení
neskorších predpisov.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe pod bodom 4/ sa žalovaný vyjadril tak, že správca dane

postupoval v súlade s § 23 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Poučenie
vychádza z náležitostí zápisnice o ústnom pojednávaní podľa § 11 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov. Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona daňovým tajomstvom je informácia o
daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním. Žalovaný
nepovažoval túto námietku za relevantnú.

K námietke žalobcu v žalobe uvedenej pod č.5 žalovaný vo vyjadrení uviedol, že s týmito námietkami
nesúhlasí a trval na svojich stanoviskách uvedených v napadnutých rozhodnutia, a to, že postup správcu
dane pri ukončení daňovej kontroly je v súlade s § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb.. Z citovaného
ustanovenia nevyplýva povinnosť správcu dane doručiť daňovému subjektu dodatok protokolu pred jeho

prerokovaním, a ani nie je vylúčená možnosť správcu dane oboznamovať kontrolovaný daňový subjekt
s obsahom dodatku k protokolu v deň prerokovania protokolu.K žalobnej námietke žalobcu uvedenú v žalobe pod bodom 6/ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k tejto
námietke zaujal stanovisko už v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný sa nestotožňuje s touto námietkou
žalobcu, že správca dane nekonal v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu. Správca dane už v

priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zhodnotil všetky získané dôkazy podľa jeho úvahy
tak, že žalobca dostatočne nepreukázal reálnosť obchodných vzťahov a existenciu prijatých tovarov a
služieb a spochybnená bola aj vierohodnosť dokladov vystavených dodávateľom IT Asset Management,
spol. s r.o.. V zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu sa prvostupňový správny orgán snažil o
výsluch svedkyne L. R., v ktorom by mohli získať ďalšie dôkazy vo veci, ale menovaná už ako manželka

konateľa dodávateľskej činnosti odmietla vypovedať ako blízka osoba. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením
žalobcu o nekonaní žiadnych dokazovaní vo vyrubovacom konaní, pretože vo všetkých predvolaniach
na výsluch svedka bolo správcom dane zaslané písomné upovedomenie splnomocnenému zástupcovi,
aby sa ho mohol aktívne zúčastniť. Správca dane v súlade s právnym názorom žalovaného orgánu uznal
výdavky na pohonné látky a napadnuté rozhodnutie neobsahuje ich vylúčenie z daňových výdavkov. Čo
sa týka dĺžky konania, správca dane rešpektoval dodržiavanie všeobecných lehôt v zmysle ustanovenia

§ 30a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a vzhľadom k potrebe preverovania
skutočností vypočutím svedka požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho
konania. Nadriadený orgán akceptoval dôvody uvedené v žiadosti správcu dane a predĺžil lehotu o 180
dní.Kpoužitýmdôkazom,ktorépodľažalobcumalibyťvspiseaneboli,čopreukazujeúkononahliadnutí
do spisu 16.10.2012, správca dane sa v predkladacej správe vyjadril, že v rozhodnutí uviedol všetky

dôkazy, ktoré mali vplyv na výsledok konania a vyrubenú daň. Podľa správcu dane spis, ktorý poskytol k
nahliadnutiu žalobcovi, bol roztriedený v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov. Ku konkrétnej námietke žalobcu sa k chýbajúcim rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR,
bolo správcom dane zaslané vyjadrenie a bolo umožnené odvolávajúcemu sa k ich nahliadnutiu.

K námietke žalobcu uvedenej v bode 7/ žaloby sa žalovaný vo vyjadrení k žalobe vyjadril tak, že s
touto námietkou nesúhlasí a vyjadril sa k nej už aj v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného
správca dane postupoval v zmysle § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb.. Dôkazy, ktoré
získal vlastnou činnosťou, ako dožiadaniami, miestnym zisťovaním, svedeckou výpoveďou, znaleckým
posudkom sú vykonané v súlade s § 29 ods. 2 a ods. 4 citovaného zákona. Z dôkazom, ktorý správca

dane použil v daňovej kontrole, a ktorý bol získaný z dožiadania Daňovým úradom v Žiari nad Hronom
bol žalobca oboznámený pri nahliadaní do spisov v dňoch 09.10.2011 a 16.11.2012, takže mu bolo
umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Tým dôkazom je zápisnica z miestneho zisťovania zo
dňa 29.11.2010. V prípade samotných listov vo veci dožiadaní na daňové úrady a odpovedí, správca
dane postupoval v zmysle § 22 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K námietke žalobcu uvedenú v žalobe pod bodom 8/ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k tejto sa už
vyjadril v samotnom napadnutom rozhodnutí. Zaoberal sa ňou aj v dodatku č. 1 k protokolu a vyjadril
sa k nej aj v dodatočných platobných výmeroch. Správca dane súhlasil s tým, že E. X. je len čiastočne
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Nie je spôsobilý nakladať s finančnými prostriedkami a

majetkom, hodnota ktorého presahuje 10 eur. Správca dane poukázal na neplatnosť právneho úkonu,
nakoľko E. X., konateľ spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. nakladala s majetkom v rozsahu
nad 10 eur. E. X. bol jediným konateľom a spoločníkom, čiže ide o jednoosobovú právnickú spoločnosť.
E. X. sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti ekonomického charakteru, a to práve vystavovaním faktúr
pre iné daňové subjekty a v dôsledku duševného ochorenia boli trestné stíhania voči E. X. zastavené.

Zo súdnych rozhodnutí bolo preukázané, že E. X. dlhodobe a opakovane absolvoval ústavné liečenie
na psychiatrickom oddelení v Kremnici a tiež dlhodobo sa podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe.
Na základe uvedených skutočností správca dane predvolal L. R., ktorá bola ustanovená súdom za
opatrovníčku pre E. X., opätovne ako svedka.

K námietke žalobcu uvedenú v žalobe pod bodom 9/ sa žalovaný vo vyjadrení vyjadril tak, že trvá na
svojom stanovisku, ktoré bolo vyjadrené už aj v napadnutom rozhodnutí a stotožňuje sa s postupom
správcu dane, ktorý na základe zistených skutočností, týkajúcich sa podpisu konateľa spoločnosti IT
Asset Management, spol. s r.o. p. E. X. na sporných faktúrach, napriek tomu, že v prípade zákona
o DPH podpis na faktúre nie je povinnou náležitosťou. Na všetkých sporných faktúrach však tento

podpis je a sám konateľ sa vyjadril, že faktúry vystavil. Dôvody vypracovania znaleckého posudku sú
uvedené v protokole o daňovej kontrole a sú vyjadrené aj v dodatku č. 1 k protokolu, ako aj dodatočných
platobných výmeroch. Správca dane upovedomoval splnomocneného zástupcu žalobcu o mieste a čase
uskutočnenia ústnych pojednávaní so súdnym znalcom. Umožnil mu zúčastniť sa ich, klásť otázky,žalobca však svoje právo nevyužil. Vyjadrenie žalobcu o odbornosti znalca a jeho vedomostiach, o tom,
že bol správcom dane ovplyvňovaný, nepovažuje žalovaný za relevantné.

K námietke žalobcu uvedenej v žalobe pod bodom 10/ sa žalovaný vo vyjadreniach vyjadril tak, že E. X.
počas výsluchu svedkyne L. R. a kladenia jej otázok, opakovane vstupoval a odpovedal za svedkyňu,
na čo ho zamestnanci správcu dane opakovane napomínali, že sa nemôže svojvoľne vyjadrovať za
svedkyňu. Následne E. X. opustil miestnosť a daňový úrad. V prípade výsluchu L. R. ako svedka, podľa
názoru žalovaného, postupoval správca dane v súlade s § 29 ods. 2 a 4 zákona č. 511/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov, čo je uvedené aj v napadnutom rozhodnutí.

V súvislosti s námietkou žalobu uvedenú v žalobe pod bodom 11/ sa žalovaný vyjadril tak, že spornými
sú len aktivity spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o., ktorých vierohodnosť nebola napriek
predloženým dokladom v zmysle zákona o DPH zo strany žalobcu dostatočne preukázaná. Daňový
subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je

povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií,
alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Správca dane všetky skutočnosti týkajúce sa ďalších
spoločnosti, ktoré uvádza žalobca, uznal a zohľadnil, nie sú predmetom dorubu a sú uznané v prospech
žalobcu.

K námietkam žalobcu uvedených v žalobe pod bodom 12/ žalovaný vo vyjadrení uviedol, že k tejto
námietke - k nedodržaniu lehoty vo vyrubovacom konaní sa vyjadril už v napadnutom rozhodnutí a trvá
nasvojomstanovisku.Podľanázoružalovaného,pozrušenídodatočnéhoplatobnéhovýmeruodvolacím
orgánom, sa na vydanie nového rozhodnutia správcu dane nevzťahujú lehoty podľa § 44 ods. 6 písm.

b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ale lehoty podľa § 30a citovaného zákona.
Správca dane požiadal o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania nadriadený orgán listom
zo dňa 01.08.2012 a lehota bola nadriadeným orgánom predĺžená o 180 dní. Správca dane vydal
nové rozhodnutie v lehote stanovenej nadriadeným orgánom. Odkaz na nález Ústavného súdu č. III.ÚS
24/2010-57 zo dňa 20.06.2010 je pre daný prípad nepoužiteľný.

Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.12.2013 k veci uviedol, že vo vyjadreniach sa vyjadrili ku
všetkým námietkam, ktoré uvádzal žalobca v žalobe. O daňovej kontrole za obdobie 2009 - 2010 sa
vyhotovovaljedenprotokolajedendodatokkprotokolu.Tietoboliďalejrozmnožovanédoďalšíchobalov.
Predložil k spisu sp.zn. 23S/262/2013 originály dokladov, alebo overené opisy dokladov, ktoré s vecou

súvisia. Časť originálov bola pripojená už v samotných spisoch, ktoré boli predložené krajskému súdu.
Pokiaľ ide o predkladanie spisov k nahliadnutiu, spisy boli roztrieďované podľa toho, čo mohli žalobcovi
predložiť a či sa jednalo o utajované veci, ktoré žalobcovi nebolo možné predložiť. Zástupca žalovaného
považoval za absurdné tvrdenie zástupcu žalobu, že mali byť pripravené už rozhodnutia, ktorými mali
byť zrušené rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu na základe odvolania. Rozhodnutia sa

pripravujú, prejdú schvaľovacím procesom a až potom zodpovedný pracovník povie, či rozhodnutia
sa podpíšu alebo nie, alebo ho podpíše zodpovedný pracovník. Rozhodujúci je podpis príslušného
generálneho riaditeľa sekcie. Je pravdou, že pracovníci si pripravujú „v tužke“ svoje rozhodnutia, ale
takéto rozhodnutia sa nestávajú záväznými. Spis sa v podstate tvorí na prvostupňovom správnom
orgáne, až do ukončenia kontroly. Keď je proti rozhodnutiu podané odvolanie, spis sa spolu s odvolaním

predkladá odvolaciemu orgánu v originály alebo v overených fotokópiách.

Krajský súd preskúmal žalobami napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. a po preskúmaní veci a postupu dospel k záveru, že zo strany správnych orgánov
nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí,

a preto žaloby žalobcu zamietol.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní; daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom.

Citované ustanovenie zákona stanovuje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu. Je pravdou, že
dôkazné bremeno je rozložené na správcu dane a daňový subjekt, ťarcha dôkazného bremena spočíva

však predovšetkým na daňovom subjekte.

Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
rok 2009 a daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za mesiace júl 2009, marec 2009, apríl 2009,
jún 2009, október 2009, február 2010, september 2009, máj 2009, december 2009, apríl 2010, jún
2010, júl 2010, august 2010, november 2009, marec 2010 a august 2009. Daňová kontrola začala dňa

19.10.2010 a ukončená bola prerokovaním protokolu a dodatku protokolu dňa 19.10.2011. Vo všetkých
sedemnástich veciach vydal prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Banská Bystrica II dodatočné
platobné výmery, proti ktorým podal žalobca odvolanie a na základe podaných odvolaní druhostupňový
správny orgán - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky všetky napadnuté rozhodnutie zrušilo a
veci vrátilo Daňovému úradu Banská Bystrica II na ďalšie konanie. Následne správca dane vydal v

roku 2013 nové dodatočné platobné výmery. Prvým daňovým dodatočným platobným výmerom vo
veci, ktorá napadla pod sp.zn. 23S/262/2013 bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za
zdaňovacie obdobie rok 2009 a v ďalších šesťnástich veciach, ktoré napadli na krajskom súde pod
sp.zn. 23S/263/2013 až 23S/278/2013 boli vydané dodatočné platobné výmery, ktorými bola vyrubená
daň platiteľovi z pridanej hodnoty v uvedených mesiacoch v roku 2009 a 2010. Proti všetkým uvedeným

rozhodnutiam podal žalobca odvolanie, na základe podaných odvolaní žalovaný rozhodol tak, že
napadnuté rozhodnutia potvrdil.

Proti všetkým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca žaloby, v ktorých navrhoval napadnuté
rozhodnutia zrušiť a veci vrátiť na ďalšie konanie.

V prvej veci (vec napadla pod sp.zn. 23S/262/2013) zostalo medzi účastníkmi sporné, či žalobca si
v roku 2009 neoprávnene zaúčtoval do daňových výdavkov výdavky na nákup tovaru a služieb na
základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou IT Asset Management, spol. s r.o., v celkovej
výške 286.760,65 eur, z toho základ dne 240.975,33 eur a DPH 45.783,32 eur. V ďalších veciach (veci,

ktoré napadli pod sp.zn. 23S/263/2013 až 23S/278/2013) bola medzi účastníkmi konania sporná daň z
pridanej hodnoty zistená po daňovej kontrole a daň, ktorá bola uvedená v daňovom priznaní.

Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v platnom znení; v preverovanom
období daňovým výdavkami je výdavkom (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov

preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaným v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v
evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov; pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa
vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie

evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Podľa § 21 ods. 1 písm. i/ zákona o dani z príjmov; daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré
nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady),
ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky na osobnú potrebu

daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na
ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka a majetku blízkych
osôb daňovníka, toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e/ a p/.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov v platnom znení

preverovaného obdobia; právo odpočítať daň z tovarov alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vznikla aj daňová povinnosť.Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov v platnom
znení preverovaného obdobia; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a
služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a ods. 7. Platiteľ

môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov v platnom znení
preverovaného obdobia; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní

dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 15 ods. 6 písm. d/, e/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov; kontrolovaný daňový
subjekt má okrem iného vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať
účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme
alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené,

a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia; e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky
dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Žalobca vo vzťahu k správcovi dane preukazoval dodanie tovaru a služieb predovšetkým faktúrami.
Samotné faktúry na preukázanie dodávky tovaru a služieb sú nepostačujúce. Pre daňové účely je

potrebné preukázať reálnosť dodania fakturovaného tovaru. Žalobca obchodoval so spoločnosťou IT
Asset Management, spol. s r.o., ktorej jediným konateľom, ale aj jediným zamestnancom, bol konateľ
spoločnosti E. X., ktorý bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného
súdu v Žiari nad Hronom č.k. 8Ps 13/09-16, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.04.2010. E. X. bol
obmedzený v právnych úkonoch, pokiaľ ide o nakladanie s finančnými prostriedkami, mohol nakladať

len do 10 eur. E. X. bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na právne úkony práve v súvislosti s tým,
že aj v minulosti vo viacerých prípadoch nakladal s faktúrami v obchodnom styku. Hrozilo mu trestné
stíhanie a len v súvislosti so znaleckými posudkami bolo trestné konanie zastavené. Na základe
rozsudku č.k. 8Ps 13/09-16 zo dňa 25.04.2010 bola za opatrovníčku pre E. X. ustanovená L. R., ktorá
je oprávnená zastupovať E. X. pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilý spravovať majetok a

poberať za neho dôchodok presahujúci 10 eur a nakladať s ním v záujme menovaného, nakladať s
finančnými prostriedkami a majetkom E. X., hodnota ktorého presahuje 10 eur. Za E. X. väčšie sumy
nevyberala, k prácam v prospech žalobcu sa nevedela vyjadriť, v mieste bydliska mala tovar len na
opravu domu, nevedela o žiadnych skladovacích priestoroch a ani o zamestnancoch spoločnosti IT
AssetManagement,spol.sr.o..Sfaktúraminepracovala,hotovosťneprijímala,úkonyzaE.X.dodatočne

neschvaľovala (ústne pojednávanie s L. R. dňa 16.02.2011). I napriek tomu, že E. X. tvrdil, že faktúry
vystavoval on, znalcom Bc. U. O. - znalec z oboru písmoznalectva bolo preukázané, že podpisy na
faktúrach nie sú podpismi E. X..

Dňa 01.12.2009 sa dostavil na Daňový úrad Banská Bystrica II žalobca, s ktorým bola spísaná zápisnica

o ústnom pojednávaní. Zo zápisnice vyplýva, že obchodné jednania žalobcu s E. X. najčastejšie
prebiehali v sídle spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o., v rodinnom dome. Práce od spoločnosti
IT Asset Management, spol. s r.o. mali byť vykonávané na základe ústnej dohody. Tovar mal byť
prepravovaný spoločnosťou IT Asset Management. Žalobca sa nevedel vyjadriť, kým boli práce
vykonávané. Faktúry mali byť uhrádzané osobne žalobcom v hotovosti p. X.. Na druhej strane samotný

konateľ spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. E. X. poprel, že by pre žalobcu vykonávala táto
spoločnosť nejaká práce (miestne zisťovanie 29.11.2010). Pri miestnom zisťovaní E. Velek nepredložil
správcovi dane knihu analytickej evidencie, evidencie dane z pridanej hodnoty a ani žiadne iné evidencie
správcadanenemoholposúdiť,čivpodanýchdaňovýchpriznaniachDPH,vktorýchboliuvedenéobraty,
boli zahrnuté obraty z odberateľských faktúr vystavených pre žalobcu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že bola spochybnená materiálna existencia deklarovaných služieb
a dodávok tovaru. Zo strany prvostupňového správneho orgánu boli urobené viaceré pokusy za tým
účelom, aby žalobca predložil požadované doklady, žalobca týmto výzvam nevyhovel, namiesto toho
vznášal námietky voči pracovníkom kontroly - správcu dane.

Sú tu pochybnosti v osobe dodávateľa, keď dodávateľ nevedel preukázať, že dodaný tovar skutočne
obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dodávky
tovaru od spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o., nebolo preukázané plnenie zo strany tejto
spoločnosti ako dodávateľa tovarov a služieb.

Pokiaľ žalobca obchodoval so spoločnosťou, v ktorej konateľ bol čiastočne pozbavený spôsobilosti na
právne úkony, konateľ spoločnosti E. X. sa už aj v minulosti dopustil viacerých trestných činov, ktoré
súviseli s fakturáciou tovaru, ak k odsúdeniu nedošlo len v dôsledku toho, že na základe posudkov
(štyroch znalcov) bolo konštatované, že nie je spôsobilý niesť trestnú zodpovednosť za tieto svoje činy,

žalobca v súvislosti s týmito obchodnými vzťahmi musí niesť riziko podnikania.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného v žalobe, že prvostupňový správny orgán sa nedržal
právneho názoru vysloveného v zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného, nakoľko zo správneho spisu je
zrejmé, že správny orgán robil po zrušení prvostupňových rozhodnutí ďalšie úkony v rámci dokazovania,
napr. úkony za účelom výsluchov svedkov, dožiadaní a ďalšie úkony.

K bodu 2/ námietok v žalobe súd uvádza: súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, podľa ktorého k
začatiu daňovej kontroly nedošlo a všetky úkony správcu dane sú nezákonné z dôvodu, že v zápisnici
o začatí daňovej kontroly zo dňa 19.10.2010 nie je uvedený dôvod začatia kontroly.

Z § 15 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov vyplýva, že správca dane doručí
daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Toto oznámenie musí obsahovať
miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu
aj bez oznámenia podľa ods. 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon, alebo ak o vykonanie daňovej

kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady
budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly,
zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly, okrem náležitostí uvedených v §
11zápisniceozačatídaňovejkontrolymusíbyťuvedenýdeňzačatia,miestovykonaniadaňovejkontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o správe daní, tento zákon upravuje správu daní. Podľa tohto zákona sa
postupuje, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 80 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore; ak bola osoba poučená Policajným

zborom alebo policajtom o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s činnosťou
alebo plnením úloh Policajného zboru, je povinná uloženú mlčanlivosť zachovávať. Povinnosť
mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré musia občania uviesť pri uplatňovaní svojich práv.

Zo žiadosti Prezídia Policajného zboru SR v Banskej Bystrici zo dňa 13.09.2010, ktorá bola adresovaná

Daňovému úradu II, Kuzmányho 18, Banská Bystrica - označená ako podnet k vykonaniu daňových
kontrol vyplýva, že žiadajú vykonanie vlastného šetrenia (miestneho zisťovania) a v prípade pozitívnych
zistení vykonanie daňových kontrol v zdaňovacích obdobiach v roku 2000 až do súčasného obdobia u
daňového subjektu Z. T., W., so sídlom M. XX. V podnete sú uvedené dôvody podnetu. Podanie zároveň
upozorňuje na ustanovenie § 80 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov má povinnosť zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach súvisiacich s trestnom činnosťou alebo
plnením úloh Policajného zboru. To znamená, že preverované subjekty nesmú byť oboznámené s
dôvodom preverovania.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keďže osobitný predpis (zákon č. 171/1993 Z.z.) vyžadoval

mlčanlivosť v súvislosti s podnetom, resp. so žiadosťou o vykonanie daňovej kontroly, správny orgán
nepochybil, keď dôvod daňovej kontroly v zápisnici o začatí kontroly zo dňa 19.10.2010 neuviedol.

Súd sa taktiež nestotožňuje s tvrdením žalobcu v bode 3/, podľa ktorého daňová kontrola nebola
vykonaná v lehote ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona.

Z § 15 ods. 17 zákona o správe daní vyplýva, že správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej
vete v zložitejších prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov.Správca dane požiadal Daňové riaditeľstvo SR žiadosťou zo dňa 21.03.2011 o predĺženie lehoty
na vykonanie daňovej kontroly až do 19.10.2011. Ako dôvod bola uvedená skutočnosť, že správca

dane preveruje skutočnosti formou znaleckého posudku. Žiadosti bolo Daňovým riaditeľstvom SR zo
dňa 13.04.2011 vyhovené. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do 19.11.2011. Súd
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa jednalo o jednoduchú záležitosť. Jednalo sa o vykonanie daňovej
kontroly v roku 2009 a za šesťnásť mesiacov v roku 2009 a v roku 2010. O predĺžení lehoty bol
žalobca oboznámený listom zo dňa 15.04.2011, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi dňa

18.04.2011. Žalobca má zástupcu - advokáta JUDr. Nováka, ktorý má všeobecné plnomocenstvo.
Správny orgán mohol, ale nemusel v zmysle § 9 ods. 4 zákona o správe daní doručovať rozhodnutie
o predĺžení daňovej kontroly aj daňovému subjektu. Vzhľadom k tomu, že správca dane sa rozhodol
doručiť rozhodnutie o predĺžení daňovej kontroly zástupcovi žalobcu, považoval to súd za postačujúce.

K námietke uvedenej v bode 4/ žaloby súd uvádza, že s touto námietkou nesúhlasí z nasledujúcich

dôvodov: podľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní; daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Daňová kontrola začala
19.10.2010. Daňová kontrola bola ukončená dňom 19.10.2011, keď bol prerokovaný protokol s
kontrolovaným daňovým subjektom. Lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená do
19.10.2011 a v tejto lehote bola daňová kontrola ukončená prerokovaním protokolu. Pokiaľ žalobca v

žalobe uviedol, že nerozumel poučeniu, ak poučeniu nerozumel, mohol si žiadať ďalšie vysvetlenie.

Pokiaľideonámietkužalobcuuvedenúvžalobepodbodom5/,súdstoutonámietkoužalobcunesúhlasí.
Dodatok k protokolu je reakcia na vyjadrenie žalobcu k protokolu o vykonaní kontroly. Je pravdou, že
dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, ale zákon o správe daní nevyžaduje, aby sa dodatok k

protokolu dodatočne doručoval s výzvou na vyjadrenie sa k nemu na jeho prerokovanie, a že im mala byť
poskytnutá lehota 8 pracovných dní na vyjadrenie sa k dodatku. Dňa 19.10.2011, keď bol prerokovaný
protokol, bol k tomuto protokolu zároveň pripojený aj dodatok a k tomuto dodatku mal žalobca možnosť
vyjadriť sa.

Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu v bode 6/ žaloby, že v priebehu vyrubovacieho konania neboli
vykonané žiadne dôkazy, bola predvolaná svedkyňa L. R., ktorá uzavrela manželstvo s E. X. a ako blízka
príbuzná odmietla vypovedať. V priebehu vyrubovacieho konania požiadal prvostupňový správny orgán
o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania. Táto jeho žiadosť bola akceptovaná a lehota bola
predĺžená o 180 dní.

S námietkou uvedenou v bode 7/ žaloby súd taktiež nesúhlasí, pretože žalobca mal možnosť oboznámiť
sa s dožiadaniami, ktoré vykonal správca dane, mal možnosť oboznámiť sa pri nahliadaní do spisu
19.10.2011, ako aj 16.10.2012, žalobca mal možnosť vyjadriť sa aj k znaleckému posudku, o termínoch
výsluchu svedkov pred dožiadanými orgánmi bol žalobca oboznámený.

Knámietkeuvedenejvbode8/žalobysúduvádza,žežalovanývrozhodnutínetvrdil,žeE.X.robilúkony,
a že všetky tieto úkony sú neplatné. E. X. bol len čiastočne obmedzený na spôsobilosti na právne úkony,
nebol spôsobilý nakladať len s finančnými prostriedkami a majetkom, hodnota ktorého presahovala
10 eur. Neplatné boli len tie úkony, v ktorých konal nad rozsah 10 eur. E. X. bol jediným konateľom
spoločnosti a už aj v minulosti sa dopúšťal majetkovej trestnej činnosti, ktorá súvisela s vystavovaním

faktúr. Trestné stíhanie bolo zastavené v súvislosti s duševnou poruchou.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie znalcom Bc. U. O., ohľadom ktorého sú námietky v bode 9/ žaloby,
sám žalobca nedáva veľkú váhu tomuto znaleckému dokazovaniu, nakoľko žalobca nikdy netvrdil,
že podpisy na faktúrach sú podpismi E. X. a netvrdil to ani E. X.. Pre posúdenie veci však tento

znalecký posudok nemal veľký význam, pretože nebol dodržaný postup v súvislosti s nariaďovaním
znaleckého dokazovania. Znalecký posudok môže slúžiť len ako listinný dôkaz. Žalobca mal možnosť
počas osobného výsluchu znalca k znaleckému posudku, ako aj k výpovedi znalca sa vyjadriť. Znalec
potvrdil len to, čo tvrdil aj žalobca a E. X., ža faktúry neboli podpísané E. X.. Znalecké dokazovanie pre
posúdenie zákonnosti rozhodnutí nemalo v konečnom dôsledku taký význam, že by tu bol dôvod na

zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného.

V súvislosti s námietkou žalobcu uvedené v bode 10/ žaloby súd konštatuje, že ako svedkyňa bola
vypočutá L. R.. Výsluch bol zameraný na okolnosti súvisiace s čiastočným pozbavením E. X. na právneúkony, t.j. v súvislosti s nakladaním s finančnými prostriedkami, uzatváraním zmlúv, vystavovaním faktúr,
preberaním hotovostí a podobne. Počas výsluchu tohto svedka prítomný E. X. zasahoval do tohto
výsluchu, odpovedal za svedkyňu a v konečnom dôsledku sám opustil priestory kancelárie, v ktorej sa

vykonával výsluch. Výsluch bol zameraný na úkony svedkyne - opatrovníčky, ktoré súviseli s úkonmi,
v ktorých mala zastupovať E. X..

K námietke žalobcu uvedenú v bode 11/ žaloby súd uvádza, že daňový subjekt nie je povinný
preukazovať akékoľvek skutočnosti, teda i povinnosti, ktorých dôkazné bremeno stíha iný subjekt. V

danom prípade je však spochybňovaná materiálna existencia dodaných prác, nakoľko sám konateľ
spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. E. X. vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne práce pre
žalobcu nevykonával. Ak práce vykonané neboli, nemohli ich ani dodať a nemohli byť takéto práce ani
fakturované. O žiadnom subdodávateľovi sa E. X. nezmieňoval. Správca dane viackrát vyzýval žalobcu
na predloženie dokladov, ktoré by preukazovali existenciu tovaru a reálnosť obchodných transakcií,
žalobca na tieto výzvy vo vzťahu k spoločnosti IT Asset Management, spol. s r.o. nereagoval.

Námietku žalobcu uvedenú v bode 12/ žaloby súd neakceptuje, nakoľko správca dane požiadal o
predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania nadriadený orgán listom zo dňa 01.08.2012, lehota
nadriadeným orgánom bola predĺžená o 180 dní. Správca dane vydal nové rozhodnutie v lehote
stanovenej nadriadeným orgánom. Po zrušení dodatočného platobného výmeru odvolacím orgánom sa

na vydanie nového rozhodnutia správcom dane nevzťahujú lehoty podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č.
511/1992 Zb., ale lehoty podľa § 30a citovaného zákona. Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa
01.08.2012 bola predĺžená lehota vyrubovacieho konania na vyrubenie dane z príjmov fyzickej osoby
za zdaňovacie obdobie rok 2009 a dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec, apríl, jún,
júl, august, september, október, november, december 2009 a za mesiace február, marec, apríl, máj, jún,

júl, august 2010 o 180 dní. Lehota bola predĺžená podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov. Okrem toho sa jedná o poriadkovú lehotu, ktorá nemá vplyv na platnosť právneho úkonu, k
zániku práva vyrubiť daň nedošlo, nakoľko v danom prípade nedošlo k preklúzii a ani k premlčaniu práva.
Nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 27.06.2010 sa týka vplyvu dĺžky daňovej kontroly
na zákonnosť protokolu, ako dôkazného prostriedku v daňovom konaní. V prípade, ak dĺžka daňovej

kontroly, napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu
daňovej správy, prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej
kontroly predstavuje nezákonne získaný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Tento
právny názor nemá priamu súvislosť s námietkou žalobcu a nie je pre daný prípad použiteľný.

Súd preskúmaval rozhodnutia a postup správneho orgánu len v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe.
Na nové námietky vznesené žalobcom na pojednávaní dňa 11.12.2013 po uplynutí dvojmesačnej lehoty
súd už neprihliadal. Súd sa vysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom v žalobe, ktoré mali pre vec
podstatný význam, súd nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky.

Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností, po preskúmaní vecí a postup správnych orgánov,
dospel v konečnom dôsledku k záveru, že zo strany správnych orgánov a žalovaného nedošlo k takému
porušeniu zákona, ktorý by mal vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žaloby žalobcu
zamietol.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie
o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je

možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.