Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/146/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313215099
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1313215099.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. so sídlom v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej

veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému
dvoru 3269/25a, 130 00 Praha č.3, Česká republika zastúpeného: Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Gösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: D. I., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom W. X, W. toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníkom U. Č. tajomníčkou
tunajšieho súdu o zaplatenie 1122,13 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1 122,13 eur a zmenkový úrok vo
výške 0,25 % denne zo sumy 1 122,13 eur od 30.06.2010 do zaplatenia a 6% ročný úrok zo zmenkovej

sumy 1 122,13 eur od 09.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy
3,74 eur a trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 67 eur na účet navrhovateľa číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v F. W. Y..X.., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť trovy konania k rukám právneho zástupcu vo výške 275,24 eur na číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX vedeného vo Q. Y..X.., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom - vyplneným vzorovým tlačivom A podľa nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady /ES/ č.861/2007 doručeným súdu dňa 28.03.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného odporcu

na zaplatenie sumy 1122,13 eur titulom zmenkovej sumy, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denne zo sumy 1122,13 € od .30.06.2010 do zaplatenia, spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej
sumy 1122,13 € od 09.09.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy,
t.j. 3,74 eur, a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že navrhovateľ ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 14.12.2009 na zmenkovú sumu
1122,13 eur.
Svoj nárok uplatnil na vzorovom tlačive „A“ Návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, v ktorom uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Pezinku dňa 14.12.2009 na zmenkovú sumu 1122,13 eur,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 30.06.2010. Indosovaná
zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Zmenka bola vystavená dňa 14.12.2009 na sumu 1122,13 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok
odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25

% denným úrokom 30.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil nič, ani na zmenkovú sumu
a ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľuviedol a predložil originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre
právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty.

Žalovaná zmenka bola vystavená na území Slovenskej republiky, kde je i platobné miesto. Hodnota
pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky Okresnému súdu Bratislava III
nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a preto sa podľa čl. 2 bodu 1
nariadenia Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, na tento spor uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné
majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Iná dohoda účastníkov konania
o voľbe rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola.

Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa
14.12.2009 s tým, že "zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I.,
oddielSro,vložkač.23636/Bzmenkovúsumu1122,13eurazmenkovýúrok0,25%denne",keďzmenka

bola vystavená s doložkou "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Zmenka obsahuje zmenkovú sumu 1122,13 eur a dátum začiatku úročenia 09.09.2010. Na zmenke je
uvedený aj údaj - číslo zmluvy 106800060. Súd nemal oprávnenie na vykonávanie iných, účastníkmi
nenavrhnutýchdôkazovajepotrebnérešpektovaťkoncentračnúzásadupodľačl.5Nariadenia.Odporca
mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia

byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní

od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli
dojednané;

2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne

vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.

Podľa§142ods.1O.s.p.;účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p.; ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného nároku zo zmenky. Pretože
pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a
obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať
o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Zásadu nespornosti a
abstraktnosti zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť, že sám majiteľ nekonal pri

nadobúdanízmenkypoctivoažekonalnaškodudlžníka.Vtakomprípadesanavodzujestav,kedydlžník
nadobudne presvedčenie, že v dôsledku prevodu zmenky nemá možnosť námietky kauzálnej povahy
vznášať, pretože vychádza z toho, že ide o nového originálneho majiteľa zmenky a vtedy má dlžník
právo uplatniť obranu námietkami aj proti tomuto novému majiteľovi. Samotná námietka nepoctivého
nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom ku škode dlžníka musí byť ako relatívna námietka dlžníkom
vznesená a musí byť ním tiež preukázaná. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd

oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa konkrétna osoba
(zmenkový dlžník) zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom zo zmenky čiastku

zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečne, nesporné a abstraktné. Abstraktnosť
záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné
okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je
viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku zo zmenky je
daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní,

preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu
povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným
dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v
rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ
podanie takýchto námietok nevylučuje § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Pri vystavení bankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože
sa táto stáva splatnou ihneď potom, ako ju ten, komu je predložená podľa § 34 Zákona zmenkového a

šekového, uvidí. Aj keď ust. § 34 cit. zák. upravuje povinnosť predložiť zmenku na platenie do jedného
roka od dátumu vystavenia, môže ten, kto zmenku vystavil túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu.
Lehota, ktorá je uvedená na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na
platenie, a nie tak, ako je to bežné, od dátumu vystavenia uvedeného na zmenke - § 77 ods.1 Zákona
zmenkového a šekového.

Práve pri zmenkách na videnie - vista zmenka a zmeniek splatných v určitej lehote po videní - lehotná
vista zmenka, ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z dôvodu, že táto je závislá
na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa § 5 ods.1 ZZŠ. V zmenke predloženej
navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie úročenia je spravidla

určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva, resp. na zmenke
môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je dátum vystavenia
zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by stanovovalo, dokedy
sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl. I § 77 ods.2 Zákona
zmenkového a šekového. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom

patrí až do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak
deje po splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky,
ak výstavca, pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku
úročiť, aj keby sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Súd na základe čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu vo veci vydal rozsudok pričom konštatoval,
uplatnený nárok zo zmenky sa riadi podľa Zákona zmenkového a šekového a dospel k záveru, že
žalovaná zmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti, vyplýva z nej jednoznačne doba splatnosti, a jeteda platná. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa
§ 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení
v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že

navrhovateľovi priznal ním uplatnenú zmenkovú sumu aj s príslušenstvom, tak ako to vyplýva z výroku
tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania spočívajúcu v
zaplatenom súdnom poplatku vo výške 67 eur a v trovách právneho zastúpenia účelne vynaložené na

uplatňovanie práva navrhovateľa vo výške 275,24 eur za 3 úkony právnej služby a vyčíslené v súlade s
vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny súd
určil podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky na sumu 61,41 eur bez DPH, vychádzajúc z hodnoty sporu
1122,13 eur .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3

vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).