Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 2, 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/319/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415202580
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415202580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok, samosudcom Mgr. Tomášom Sarakom, v právnej veci navrhovateľky KI. ČR,

štátnej občianky Slovenskej republiky, proti odporcovi Y., štátnemu občanovi Slovenskej republiky,
zastúpenému D., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky H. a odporcu ĽW. uzavreté dňa XX. XX. XXXX v H., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu H., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX r
o z v á d z a .

II. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 22. 4. 2015
domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa XX. XX. XXXX. Svoj návrh

odôvodňovala tým, že manželstvo s odporcom uzavreli v roku XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé
pričom v manželstve sa im narodili 3 deti, ktoré sú už plnoleté a majú založené vlastné rodiny. Tvrdila, že
návrhpodalazdôvodu,žeodporcasinašielinúženu,sktorouzačalžiť,vdôsledkučohooniužspoluako
manželia nežijú a nestýkajú sa. Uviedla, že mala záujem manželstvo udržať za predpokladu, že odporca
ukončí svoj mimomanželský vzťah, čo sa však nestalo v dôsledku čoho jej city k nemu ochladli. Podľa
tvrdenia navrhovateľky v návrhu sú vzťahy medzi ňou a odporcom tak vážne rozvrátené, že manželstvo
neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom potom čo s odporcom koncom
roka 2007 prerušili manželské spolužitie už žiadna nádej na jeho obnovenie nie je a preto sa chce s

odporcom rozviesť.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril tak, že aj on sa chce s navrhovateľkou rozviesť a nemá záujem
dať manželstvo do poriadku. Potvrdil, že s navrhovateľkou už 8 rokov spolu nežijú, nie sú ani v kontakte,
manželstvo tak podľa neho neplní svoj spoločenský účel a nádej na jeho obnovenie nie je. Odporca
uviedol, že momentálne žije s partnerkou, ktorá má syna, bývajú spolu v Prahe, kde on pracuje ako
pomocný robotník na stavbe.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľka napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu nedostavila. Neúčasť ospravedlnila tým, že je toho času u syna v Českej

republike, kde si hľadá prácu, preto sa nemôže konania osobne zúčastniť, na návrhu však trvá, chce sa
rozviesť,oodročeniepojednávanianežiadala.Nedostavilsaaniodporca,ktorýsúduoznámil,ženakoľko
žije v K., na pojednávanie osobne nepríde a chce aby ho na ňom zastúpila ním splnomocnená dcéra.V súlade s ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku preto súd vec na pojednávaní prejednal a
rozhodol v neprítomnosti účastníkov s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Splnomocnenkyňa odporcu na pojednávaní uviedla, že účastníci spolu od roku 2007 nežijú, odporca

má novú známosť, s navrhovateľkou nekomunikujú, vyhýbajú sa jeden druhému, keď má navrhovateľka
prísť na sviatky domov, tak odporca v tom čase radšej domov nepríde, aby sa nemuseli stretnúť.

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na začatie konania, s obsahom písomného vyjadrenia odporcu k
návrhu zo dňa 12. 5. 2015, vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom sobášneho listu,
potvrdení o pobyte účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania manželstvo uzavreli dňa 17. 10. 1981, u oboch išlo o prvé manželstvo čo bolo zistené

z predloženého sobášneho listu. V manželstve sa im narodili 3 deti, ktoré sú toho času všetky plnoleté.
Podľa údajov z Registra obyvateľov SR navrhovateľka je prihlásená na trvalý pobyt v K., odporca v
meste Kežmarok, bez uvedenia ulice.

Účastníci vo svojich vyjadreniach sa zhodli na tom, že vzťahy medzi nimi sú vážne narušené, pričom
za príčinu rozvratu vzťahov medzi nimi zhodne označili mimomanželský vzťah odporcu, ktorý dlhodobo

žije s inou ženou, pričom s navrhovateľkou nežijú spolu od konca roka 2007. Možnosť obnovenia
manželského spolužitia obaja zhodne vylúčili.

Hmotnoprávne zákonné podmienky rozvodu manželstva sú upravené v Zákone o rodine, preto súd pri
posúdení, či sú alebo nie sú dané dôvody na vyhovenia návrhu na rozvod manželstva vychádzal z
príslušných ustanovení Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon

o rodine“).

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Medzi povinnosti manželov v zmysle hore uvedeného ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine patria povinnosť

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa spoločne podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, či spoločne rozhodovať
o veciach týkajúcich sa rodiny.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, Zákon o rodine ako dôvod rozvodu manželstva

uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi, pričom narušenie a
rozvrat vzťahov si vyžaduje kvalifikovaný stupeň. Okrem toho je potrebné skúmať možnosť obnovenia
manželského spolužitia, ktorá je závislá od vôle manželov a ich postoja k manželstvu.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žesúsplnenézákonnépodmienkyprerozvod
manželstva účastníkov, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,

že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Rozvrat možno považovať za kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci už takmer 8 rokovnežijú v spoločnej domácnosti, nestýkajú sa, nekomunikujú spolu, pokiaľ ide o možnosť obnovenia
spolužitia, toto nemožno očakávať, nakoľko obaja túto možnosť pred súdom kategoricky vylúčili a
odporca má nový vzťah s inou ženou. Nedá sa predpokladať, aby manželstvo i v prípade, ak by

sa rozhodli pre obnovenie spolužitia, bolo harmonickým zväzkom schopným vytvoriť zdravé rodinné
prostredie vzhľadom na evidentné citové odcudzenie, stratu schopnosti vzájomne komunikovať a
porozumieť si, ako aj stratu dôvery navrhovateľky k odporcovi zapríčinenú najmä mimomanželským
vzťahom odporcu. Práve zjavnú a nenapraviteľnú stratu schopnosti účastníkov komunikovať, pomáhať
si a žiť spolu a neveru odporcu, znamenajúce vážne porušenie základných povinností manželov v

manželstve- žiť spolu, byť si verní a vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť (§ 18 Zákona o rodine)
súd hodnotí ako podstatnú príčinu rozvratu vzťahov medzi manželmi. Vzhľadom na mimomanželský
vzťah odporcu a evidentne neprekonateľné napäté vzťahy medzi účastníkmi konania, ktorí sa obaja
chcú rozviesť, súd má za to, že manželstvo účastníkov je už len formálne a neplní svoj účel.

Preto súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného manželstvo účastníkov rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého

účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. Na iné rozhodnutie o trovách konania nebol návrh ani zákonný dôvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu
oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).