Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 2, 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8C/178/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413205605
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8413205605.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu E. Ž., nar. X.X.XXXX,

bytom Q. I. Č.. XXXX/X, F. - X. X., zastúpeného advokátom Mgr. Milošom Čičmancom, so sídlom v
Poprade, Rastislavova č. 36, IČO: 42077206 proti žalovanej P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom S. Č.. XXX/
XX,X.X.Q.,zastúpenejadvokátomJUDr.MariánomGelenekym,sosídlomvStarejĽubovni,Garbiarska
č. 20 na pojednávaní konanom na Okresnom súde Kežmarok 2.5.2014 v konaní o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba, ktorou sa žalobca na žalovanej domáhal vrátenia rodinného domu so súp.č. XXX postavenom
na pozemku s parc.č. XXXX/X, zastavaných plôch a nádvorí, parcely registra "C" s parc.č. XXXX/X o
výmere 270 m2, zastavaných plôch a nádvorí, parcely registra "C" s parc.č. XXXX/X o výmere 1.003 m2

nachádzajúcich sa v k.ú. X. X. Q. a zapísaných na LV č. XXX s a z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
žalovanej vo výške 744,47 eur na účet jej advokáta JUDr. Mariána Gelenekyho, so sídlom v Starej
Ľubovni, Garbiarska č. 20, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Stará Ľubovňa, č.ú.: 010 387
2290/0900, VS: 22013, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 13.6.2013 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť
vydať žalobcovi dar, ktorý predstavovali tri nehnuteľnosti a to : rodinný dom so súpisným číslom XXX
postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, pozemok (zastavané plochy a nádvoria), parcely
registra "C" s parcelným číslom XXXX/X o výmere 270 m2 a pozemok (zastavané plochy a nádvoria)

parcely registra "C" s parcelným číslom XXXX/X o výmere 1.003 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom
území X.X. X. Q. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len "nehnuteľnosti") a povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania.

Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že poskytol žalovanej dar, ktorý spočíval vo faktickom
darovaní nehnuteľností, nakoľko žalobca zabezpečil výber vhodného pozemku pre výstavbu rodinného
domu, vyhľadal predávajúceho predmetných pozemkov, dojednal podmienky kúpy týchto pozemkov,
zabezpečilstavebnýdozoripracovnúsiluavkonečnomdôsledkufinancovalkúpuuvedenýchpozemkov

a výstavbu rodinného domu.

K darovaniu nehnuteľností takýmto spôsobom došlo z dôvodu, že žalobca v danom čase nechcel
vzbudzovať podozrenie o svojom mimomanželskom vzťahu so žalovanou.Žalovaná svojou výpoveďou na pojednávaní 2.12.2011 vo veci úpravy rodičovských práv a povinností
vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.: 6P 75/2011 potvrdila výstavbu rodinného domu žalobcom. Na
preukázanie týchto tvrdení žalobca navrhol vykonať ako dôkaz zápisnicu z pojednávania z 2.12.2011 vo

veci úpravy rodičovských práv a povinností vedenej pod sp.zn.: 6P 75/2011 ako aj vypočuť účastníkov
uvedeného konania.

Žalovaná sa však neskôr voči synovi žalobcu mal. Y. Ž., rod. P., nar. XX.XX.XXXX dopustila
opakovaného hrubého porušovania dobrých mravov, tým, že mu opakovane spôsobovala psychické
utrpenie, a to najmä vyhrážaním sa samovraždou, vyvolávaním strachu a stresu ako aj citovým

vydieraním. K tomuto konaniu malo dochádzať v pravidelných intervaloch v priebehu roka 2011, pričom
na základe podania trestného oznámenia zo strany mal. Y. Ž. 3.6.2011 vyústilo do začatia trestného
stíhania voči žalovanej (vedené pod sp.zn.: ČVS: ORP - 246/KP-KK-2011.)

V dôsledku tohto správania žalovanej žalobca podal na Okresnom súde Kežmarok návrh na zverenie
mal. Y. Ž. a mal. H. P., nar. X.X.XXXX do svojej osobnej starostlivosti a na zákaz styku týchto maloletých
detí so žalovanou, ktorému Okresný súd Kežmarok vyhovel rozsudkom z 3.4.2012, sp.zn.: 6P 57/2011

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 18.7.2012, sp.zn.: 1CoP 51/2012. Na preukázanie
týchto tvrdení žalobca navrhol vykonať ako dôkaz zápisnicu o trestnom oznámení z 3.6.2011 ako aj
vyššie uvedené rozsudky.

Konanie žalovanej predstavuje hrubé porušovanie dobrých mravov voči členovi rodiny žalobcu a tým
zakladá jeho právo žiadať vrátenie vyššie uvedeného daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (rozhodnutie z 12.12.2002, sp.zn.:
22 Cdo 1620/2001) a Krajského súdu v Žiline (rozhodnutie z 23.3.2011, sp.zn.: 6Co 349/2010) podľa
ktorej si darca môže uplatniť nárok na vrátenie daru podľa § 630 OZ mimosúdnou výzvou alebo aj priamo
žalobou. Medzi žalobcom a žalovanou tiež malo dôjsť k uzatvoreniu dohody o tom, že žalovaná po
dosiahnutí plnoletosti syna Y. na neho prevedie vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe z 5.11.2013 tunajšiemu súdu navrhla žalobu zamietnuť z
nasledovných dôvodov :

1.) Žalobcu nie je možné považovať za darcu uvedených nehnuteľností, pretože nikdy nebol ich
vlastníkom. Na základe tejto skutočnosti sa od žalovanej nemôže domáhať práva na vrátenie daru.

2.) Darovacia zmluva, ktorá má byť podkladom žaloby nikdy nevznikla, pretože nebola uzavretá v

písomnej forme. Ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre darovaciu zmluvu,
predmetom ktorej sú nehnuteľnosti obligatórne písomnú formu. Ustanovenie § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sankcionuje nedodržanie zákonom ustanovenej formy právneho úkonu jeho absolútnou
neplatnosťou. Pri darovaní nehnuteľností je navyše potrebný aj vklad do katastra nehnuteľností.

3.) Žalovaná nadobudla nehnuteľnosti kúpou pozemkov a výstavbou rodinného domu (vo vlastnom

mene). Z uvedeného vyplýva, že tu k žiadnemu darovaniu nehnuteľností medzi žalobcom a žalovanou
nedošlo. Na preukázanie týchto tvrdení žalovaná navrhla vykonať ako dôkaz kúpne zmluvy (týkajúce
sa vyššie uvedených pozemkov) z 16.4.2014 a 30.4.2014, stavebné povolenie mesta X. X. Q. č.j.
SÚ/230/04-Gal z 16.6.2004, kolaudačné rozhodnutie mesta X. X. Q. č.j. SÚ/268/2005-Gal z 27.5.2005,
rozhodnutie mesta X.Š. X. Q. z 6.6.2005 a výpis z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. X. X. Q., obec X. X. Q.,

okres Kežmarok.

4.) Žalovaná sa nikdy nedopustila hrubého porušenia dobrých mravov podľa § 630 Občianskeho
zákonníka. Trestné stíhanie voči žalovanej začaté uznesením OR PZ Kežmarok, odboru kriminálnej
polície, vedené pod ČVS: ORP-246/KP-KK-2011, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že v období odmesiaca február 2011 až do 22. mája 2011, a to najmenej päť krát, na presne nezistených miestach
v okrese Kežmarok a pri rôznych príležitostiach sa mala svojmu synovi Y. P. (Ž.) vyhrážať, že sa
zabije, čím takto u neho vyvolávala psychické utrpenie a obavu z naplnenia vyhrážok, a následne

22.5.2011 mala žalovaná požiť lieky, v dôsledku čoho musela byť lekársky ošetrená, bolo na základe
jej sťažnosti uznesením Okresnej prokuratúry Kežmarok z 1.6.2012 pod sp.zn.: Pv 491/11 zrušené
ako nedôvodné, pričom vyšetrovateľovi OR PZ Kežmarok bolo uložené, aby o veci znovu konal a
rozhodol. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné trestné stíhanie bolo podstatnou skutočnosťou, na
ktorej boli založené odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu vo veci vedenej na

Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn.: 6P 57/2011, považuje žalovaná toto trestné stíhanie za účelovo
zinscenované so zámerom ovplyvniť rozhodnutia súdov v uvedenej právnej veci, teda za účelom, aby
bolimaloletédetižalobcuažalovanejzverenédoosobnejstarostlivostiichotca.MaloletýY.bolžalobcom
zmanipulovaný. Žalovaná so synom Y. a dcérou H. žila v spoločnej domácnosti až do roku 2011, pričom
ona výlučne sa dennodenne starala o tieto deti (bez účasti ich otca.) Uvedené skutočnosti môžu potvrdiť
triedni učitelia maloletých detí, ich ošetrujúci lekári, tréneri a pod. Medzi žalovanou a jej synom Y. došlo

v máji 2011 ku konfliktu, z dôvodu, že žalovaná nesúhlasila, aby sa stretával so svojou priateľkou, na čo
on reagoval odchodom k otcovi, ktorý ho v tom podporoval. Y. následne začal zanedbávať svoje školské
povinnosti, čo mu žalovaná začala vytýkať. Žalovaná priznala, že 22.5.2011 medzi ňou a synom Y. došlo
k hádke, ktorú psychicky neuniesla a povedala mu, že sa otrávi liekmi a následne bola odvezená na
psychiatrickévyšetrenie,zktoréhovšakbolaprepustenátohoistéhodňa.Otom,ževdanomprípadeišlo

o ojedinelé skratové konanie a žalovaná neužíva žiadne lieky ani netrpí žiadnou psychickou chorobou
svedčí potvrdenie psychiatra MUDr. Petra Kočiša. Následne v júni 2011 došlo k súdnemu rozhodnutiu
o zákaze styku žalovanej s jej maloletými deťmi.

5.) Darca sa môže domáhať vrátenia daru od obdarovaného na základe výzvy na vrátenie daru,
ktorú adresuje obdarovanému, pričom v danom prípade žalobca nevyzval žalovanú na vrátenie daru

mimosúdnou cestou.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo 17.2.2014 potvrdil, že k uzatvoreniu písomnej darovacej
zmluvy ohľadne nehnuteľností nikdy nedošlo a tiež skutočnosť, že žalovaná bola v stavebnom i
kolaudačnom konaní príslušnými úradmi vedená ako stavebník a vlastník vyššie uvedeného rodinného
domu.

Písomná darovacia zmluva však ani nikdy nemohla byť uzatvorená, keďže žalobca nedaroval žalovanej
dokončenú stavbu rodinného domu, ale jeho dar spočíval vo výbere vhodného pozemku na stavbu
rodinného domu, vyhľadaní predávajúceho predmetných pozemkov, dojednaní podmienky kúpy týchto
pozemkov, zabezpečení stavebného dozoru i pracovnej sily a v konečnom dôsledku financovaní kúpy
uvedených pozemkov a výstavby rodinného domu.

Žalobca zopakoval svoje tvrdenie, že žalovaná svojou výpoveďou na pojednávaní 2.12.2011 vo veci
úpravy rodičovských práv a povinností vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn.: 6P 75/2011
sama potvrdila výstavbu, financovanie a iné podieľanie sa na výstavbe rodinného domu žalobcom. Z
uvedeného je podľa žalobcu nepochybné, že financoval aj kúpu pozemku (zastavané plochy a nádvoria),
parcely registra "C" s parcelným číslom XXXX/X o výmere 270 m2 a pozemku (zastavané plochy a

nádvoria) parcely registra "C" s parcelným číslom XXXX/X o výmere 1.003 m2 nachádzajúcich sa v
katastrálnom území X.Á. X. Q. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXX.

Vzhľadom na uvedené je preto bez významu, že ako stavebník a vlastník stavby v stavebnom a
kolaudačnom konaní nevystupoval žalobca. Táto skutočnosť totiž neznamená, že nemohlo dôjsť k
obdarovaniu žalovanej formou vyššie uvedených poskytnutých plnení a prác zo strany žalobcu.

Pokiaľ ide o otázku hrubého porušovania dobrých mravov zo strany žalovanej žalobca podotkol, že
napriekzrušeniuobvineniavočižalovanejuznesenímOkresnejprokuratúryKežmarokz1.6.2012trestné
konanie vo veci naďalej pokračuje. Bez ohľadu na výsledok tohto trestného konania je nepochybné, že
zo strany žalovanej k žalobcovmu synovi došlo ku konaniu spočívajúcemu v opakovanom vyhrážaní sasamovraždou vrátane jedného pokusu o samovraždu, ktoré možno považovať za hrubé porušovanie
dobrých mravov, bez ohľadu na to, či týmto konaním bola naplnená skutková podstata trestného činu.

Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (rozhodnutie z 26.5.2004, sp.zn.: 32 Odo

429/2003), podľa ktorej nie je potrebné, aby konanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými mravmi
dosahovalo intenzitu trestného činu. Ak bolo uvedené konanie žalovanej pre súd dostatočným dôvodom
na zamedzenie jej styku s maloletým, predstavovalo tak súčasne aj konanie hrubo porušujúce dobré
mravy podľa § 630 OZ.

K námietke žalovanej uvedenej v jej vyjadrení k žalobe z 5.11.2013 pod č. 5.) žalobca opakovane
poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR (rozhodnutie z 12.12.2002, sp.zn.: 22 Cdo 1620/2001) a

Krajského súdu v Žiline (rozhodnutie z 23.3.2011, sp.zn.: 6Co 349/2010) podľa ktorej si darca môže
uplatniť nárok na vrátenie daru podľa § 630 OZ mimosúdne alebo aj priamo žalobou.

Žalobca a žalovaná vo svojich prednesoch na pojednávaní 19.2.2014 potvrdili a zopakovali obsah
dovtedajších písomných podaní.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi žalovanej na pojednávaní 2.12.2011 vo veci úpravy rodičovských práv

a povinností vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.: 6P 75/2011 súd zistil, že žalovaná do zápisnice
uviedla, že žalobca jej v roku 2005 postavil dom.

Z rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 3.4.2012, sp. zn.: 6P 57/2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove z 18.7.2012, sp. zn.: 1CoP 51/2012 vyplynulo, že mal. Y. Ž. a mal. H. P.Á. bola zverená
do osobnej starostlivosti žalobcu a žalovanej bol zakázaný styk s maloletými deťmi.

Zo zápisnice o trestnom oznámení z 3.6.2011 vyplynulo, že uvedeného dňa podal Y. Ž. na svoju matku
trestné oznámenie pre niekoľko skutkov, na základe ktorých mu mala žalovaná opakovane spôsobovať
psychické utrpenie, a to najmä vyhrážaním sa samovraždou, vyvolávaním strachu a stresu ako i citovým
vydieraním.

Z kúpnych zmlúv zo 16.4.2004 a 30.4.2004 a výpisu z listu vlastníctva č.XXX, k.ú. X. X. Q., obec X.

X. Q., okres Kežmarok mal súd preukázané, že žalovaná nadobudla vyššie uvedené dva pozemky od
predchádzajúcich vlastníkov na základe právneho titulu - kúpy, pričom odvtedy je na liste vlastníctva
vedená ako ich výlučná vlastníčka.

Zo stavebného povolenia vydaného Mestom X. X. Q. zo 16.6.2004, č.j.: SÚ/230/04 - Gal vyplynulo,
že Mesto X. X. Q. uvedeného dňa povolilo žalovanej ako žiadateľovi novostavbu rodinného domu a

napojenie plynového odberného zariadenia na ulici Tatranskej v meste X. X. Q., na pozemkoch s parc.č.
XXXX/X a XXXX/X, k.ú. X. X. Q..

Z kolaudačného rozhodnutia Mesta X. X. Q. z 27.5.2005, č.j.: SÚ/268/2005 - Gal súd zistil, že Mesto
X. X. Q. uvedeného dňa povolilo žalovanej užívanie novostavby rodinného domu s vytvorením jednej
bytovej jednotky a povolenie plynového odberného zariadenia na ul. Tatranskej v meste X. X. Q., na

parc. č. XXXX/X, k.ú. X. X. Q..

Z rozhodnutia Mesta X. X. Q. zo 6.6.2005 mal súd preukázané, že Mesto X.Á. X. Q. uvedeného dňa
určiloprevyššieuvedenústavbusúpisnéčíslo503.Vuvedenomrozhodnutísakonštatuje,ževlastníkom
stavby je žalovaná.

Žalobca v písomnom vyjadrení z 24.2.2014 trval na tom, že nehnuteľnosti, ktorých vrátenie žiada boli

žalovanej určitým spôsobom darované, pričom túto špecifickú formu darovania nemožno považovať zaobvyklú darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a ktorá
obligatórne pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu.

Žalobca odmietol tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti nadobudla sama, nakoľko v uvedenom čase

na to nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami. Znova pripomenul, že žalovaná sama
potvrdila žalobcovu finančnú a inú participáciu na nadobudnutí pozemkov a výstavbe rodinného domu.
Žalovaná uvedenú stavbu sama (svojpomocne) nepostavila, neuzavrela s treťou osobou zmluvu, ktorej
predmetom by bolo vykonanie diela (zhotovenie stavby rodinného domu resp. jej jednotlivých častí)
ani takúto výstavbu nefinancovala. Žalovaná tak mohla k predmetnej stavbe nadobudnúť vlastnícke

právo jedine na základe zmluvy v prospech tretieho podľa § 50 Občianskeho zákonníka uzavretej
medzi žalobcom a tretími osobami, u ktorých žalobca zabezpečil výstavbu rodinného domu v prospech
žalovanej.

Žalobca ako objednávateľ zabezpečil výstavbu rodinného domu na základe zmluvy o dielo so
zhotoviteľom diela, pričom ako stavebník v stavebnom a kolaudačnom konaní bola uvádzaná žalovaná,
ktorá s predmetnou zmluvou prejavila súhlas, a preto je v katastri nehnuteľností uvedená ako vlastník

tejto stavby.

Inštitút zmluvy v prospech tretieho je veľmi blízkym inštitútom k darovacej zmluve. Ustanovenie § 628 OZ
možno na zmluvu v prospech tretieho použiť iba veľmi analogicky, pričom poukázal na skutočnosť, že
zmluva v prospech tretieho obsahuje rovnako ako darovacia zmluva prísľub darcovi, avšak nevyžaduje
písomnú formu ako je tomu v prípade darovacej zmluvy. Podľa žalobcu je však na zmluvu v prospech

tretieho možné analogicky použiť aj ustanovenie § 630 OZ o vrátení daru.

Žalovaná v písomnom stanovisku z 26.3.2014, reagujúc na predchádzajúce písomné vyjadrenie
žalobcu, uviedla, že zmluva v prospech tretieho nie je osobitným zmluvným typom, predstavuje len určitú
modifikáciu iných zmlúv (čo do právnych následkov týkajúcich sa tretej osoby), či už pomenovaných
(ako je kúpna zmluva alebo darovacia zmluva) alebo nepomenovaných. Zákon síce vo všeobecnosti

neustanovuje pre zmluvu v prospech tretieho písomnú formu, ak by však išlo o zmluvu, pre ktorú zákon
inak vyžaduje písomnú formu (darovacia zmluva ohľadne nehnuteľností), tak aj zmluva v prospech
tretieho (darovacia zmluva vo forme sľubu v prospech tretieho podľa § 628 ods. 2 OZ) musí mať túto
formu. Každá zmluva o prevode nehnuteľností navyše musí mať podľa § 46 ods. 1 OZ písomnú formu.

Žalovaná v tomto stanovisku poukázala na rozpor v žalobcových tvrdeniach, keď žalobca uvádza,

že zmluva v prospech tretieho bola uzavretá v prospech žalovanej, pričom v žalobe uviedol, že
došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanou o tom, že vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam bude
po nadobudnutí plnoletosti prepísané na ich spoločného syna Y., teda že plnenie nemalo smerovať
v prospech žalovanej, ale v prospech ich syna Y.. Žalobca nemôže žiadať od žalovanej, aby v tomto
konanípreukázala,akýmspôsobomnadobudlanehnuteľnosti,pretožedôkaznébremenovtomtokonaní

zaťažuje žalobcu, ktorý okrem všeobecných tvrdení nepreukázal ako, kedy a za akých okolností mal
vykonať jednotlivé úkony, ktoré spomína vo svojich vyššie uvedených podaniach, teda dostatočne
nepreukázal svoje skutkové tvrdenia.

Na ďalšom pojednávaní konanom 28.3.2014 žalobca na vysvetlenie žalovanou namietaného rozporu
v jeho tvrdeniach uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli darované žalovanej, pričom v tom čase

existovala ústna dohoda o tom, že žalovaná po dosiahnutí plnoletostí spoločných detí Y. a H. prevedie na
nich vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam. Žalovaná poprela existenciu takejto dohody, avšak
súčasne vyhlásila, že keď deti dosiahnu plnoletosť nebráni sa takémuto darovaniu nehnuteľností deťom,
zapodmienky,žebyvnichmaladoživotnéprávobývať,ktorújedinúpodmienkunavrhovalaajvpokuseo
mimosúdne vyriešenie sporu so žalobcom. Žalovaná vyhlásila, že nemá záujem o majetok, ide jej najmä

o možnosť stýkať sa s deťmi. Na preukázanie tohto tvrdenia poukázala aj na skutočnosť, že v minulosti
na výzvu žalobcu odovzdala obe vkladné knižky, o čom preložila aj listinné dôkazy - výzvu žalobcu na
vydanie majetku maloletých z 12.9.2012 a protokol o odovzdaní majetku žalobcovi z 24.10.2012, ktorý
dôkaz súd na pojednávaní vykonal, čím mal preukázané v ňom uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom.Svedok U. T. na pojednávaní vypovedal, že na základe objednávky žalobcu jeho stavebná firma
vykonávala stavebné práce na rodinnom dome súp.č. 503 v k.ú. X. X. Q.. V danom prípade svedok
vystupoval aj ako projektant, pričom všetky technické a iné záležitosti týkajúce sa tejto výstavby riešil

so žalobcom a žalovanou. Predmetné dielo preberal žalovaný, ktorý uhrádzal cenu vykonaných prác a
použitéhomateriálu.Žalovanásanavýstavbefinančnevôbecnepodieľala.Peniazedostávalodžalobcu,
zúčtované to bolo (na základe dohody so žalobcom) na žalovanú. S ohľadom na odstup času viac
ako desiatich rokov a skartáciu účtovných dokladov svedok nevedel uviesť, či objednávka žalobcu na
vyhotovenie tohto diela bola ústna alebo písomná. Žalovaná reagujúc na výpoveď svedka poukázala na

jeho tvrdenie, že staval dom pre žalobcu, teda nie pre tretiu osobu, preto tu nie sú splnené podmienky
vzniku zmluvy v prospech tretej osoby podľa § 50 OZ. Žalobca zase vysvetlil, že k zúčtovaniu stavebných
prácnamenožalovanejdošlolenpreto,ževuvedenomčasebolženatýanechcel,abytátonehnuteľnosť
bola predmetom prípadného majetkového vyporiadania v rozvodovom alebo dedičskom konaní s jeho
manželkou, keďže ten dom v podstate staval pre svoje deti a žalovanú.

Svedok Y. Ž., syn žalobcu a žalovanej, na pojednávaní vypovedal, že si spomína ako žalobca pre neho

staval dom, pričom všetko platil a zabezpečoval. V danom období mohol mať okolo osem alebo deväť
rokov. Uvedená stavba mala byť podľa výslovného ubezpečenia žalobcom postavená pre svedka a
jeho sestru H., pričom nadobudnúť ju mali až po dovŕšení plnoletosti. Keď sa zdržiaval v otcovej firme
bol svedkom ako žalobca odovzdáva p. T. alebo p. X. peniaze na výstavbu rodinného domu. Žalovaná
občas chodila na stavbu pomáhať, najmä upratovať. Starý otec tiež občas na stavbe vypomáhal. Svedok

tiež vypovedal o incidente so žalovanou ku ktorému malo dôjsť, keď ho žalovaná viezla na tréning
do Tatranskej Lomnice. V priebehu konverzácie, na ktorú si už bližšie nespomína, žalovaná začala
pridávať rýchlosť, pričom sa ho spýtala: "ktorý strom má trafiť". Následkom tejto udalosti bol v takom
psychickom stave, že nemohol na tréningu vôbec hrať. Následne spomenul udalosť, keď sa ho žalovaná
pýtala na dovolenku strávenú s otcovou novou priateľkou, ktorá vyústila do situácie, že žalovaná ho

začala s krikom oslovovať priezviskom žalobcovej priateľky, pričom následne rozbíjala veci v kúpeľni a
vykrikovala, že sa zabije. Svedkom tohto mala byť aj jeho sestra H., ktorá na tento incident reagovala
tak, že liezla na okno so slovami, že "ak sa zabije mamka, tak vyskočí z okna aj ona". Pred troma rokmi
sa ďalej odohrala udalosť, ktorá ho viedla k podaniu trestného oznámenia na žalovanú. V uvedenom
období žil u mamy a mal prísny režim, vzťah s mamou bol v zásade normálny, avšak žalovaná mu

veľa vecí zakazovala a preto oslovil otca, aby sa na túto tému porozprával so žalovanou. Žalovaná mu
napríklad zakazovala jazdiť na štvorkolke, ktorú mu otec daroval, vychádzať von po 18. hodine alebo
sedieť po 20. hodine pri počítači. Po tomto rozhovore rodičov mu žalovaná začala vykrikovať rôzne veci,
vrátane toho, že sa zabije, na čo svedok reagoval, že tieto reči nemieni počúvať a že zavolá na políciu.
Matka sa na to k nemu rozbehla s nožom a vykrikovala, že ich (deti) zabije. Svedkom tohto incidentu

bola aj sestra H. a ich stará mama. Svedok si následne zbalil veci a odišiel za otcom. Tam mu volal
mamin kamarát, že jeho mama je u lekára a má v ruke zapichnutý nôž a že ženu s väčším odhodlaním
sa zabiť ešte nevidel. Keď sa potom vrátil domov k mame, rozprávali sa, no neskôr sa znova pohádali
a mama so samovražedným úmyslom užila lieky, preto museli volať záchranku. Neskôr mu matkini
príbuzní oznámili, že bola hospitalizovaná na psychiatrii v Levoči. V dôsledku týchto udalostí, najmä

s cieľom ochrániť mladšiu sestru, podal svedok na matku trestné oznámenie. Keďže nemohol zniesť
psychický tlak, ktorý bol na neho žalovanou vyvíjaný opustil ako pätnásťročný ich spoločnú domácnosť
a odišiel k otcovi. Oporu totiž nenašiel ani u starej mamy, ktorá mu mala len hovoriť, aby vydržal.

Z prečítaného čestného vyhlásenia Ľ. C. z 24.4.2014 a čestného vyhlásenia P. M. z 25.4.2014 súd zistil,
že diela týkajúce sa dodania materiálu a vykonania prác na elektroinštalácii rodinného domu súp. č. 503

a dodania materiálu a vykonania prác pre vodovodné rozvody, kúrenie a plynofikáciu rodinného domu
súp.č. 503 v X. X. Q. objednával výlučne žalobca, ktorý im tiež udeľoval pokyny ohľadne vykonania diela,
toto dielo po jeho vykonaní prevzal a zaplatil zaň dohodnutú cenu diela.

Svedkyňa Y. P., matka žalovanej na pojednávaní uviedla, že spočiatku bol vzťah medzi žalobcom a
žalovanou ako aj vzťah medzi žalovanou a jej deťmi harmonický. Žalobca aj žalovaná sa o deti dobre

starali. Žalobca usúdiac, že životné priestorové podmienky žalovanej a ich detí sú nepostačujúce,
postavil pre žalovanú a deti rodinný dom, v spoločnej domácnosti s nimi však nebýval. Na výstavbe
uvedeného domu pomáhal aj jej manžel, otec žalovanej a občas pomáhala aj samotná žalovaná.Svedkyňa so žalovanou tiež čiastočne finančne prispela na výstavbu rodinného domu a to z prostriedkov
z dedičstiev. Neskôr došlo k zásadnej zmene vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, čo sa následne
odrazilo aj vo vzťahoch k ich deťom. Uvedené udalosti začali potom ako sa žalovaná dozvedela, že

žalobca má novú priateľku. Dcéra túto informáciu brala veľmi nervózne a zúrila. Svedkyňa vyhlásila, že
nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaná niekedy vyhrážala svojim deťom samovraždou. Vedela však
o incidente, kedy žalovaná tvrdiac, že už nezvláda vzniknutú situáciu požila tabletky, pričom sa jednalo
o asi tri tabletky brufenu. Svedkyňa tiež pripustila, že sa jej vnuk Y. sťažoval na prísnejší výchovný režim
u žalovanej. Žalobca k výpovedi tejto svedkyne uviedol, že nie je pravdou, že by svedkyňa so žalovanou

nejako finančne prispeli na výstavbu domu, takisto odmietol, že by žalovaná alebo niekto z jej rodiny
nejako zásadnejšie pomáhali s uvedenou výstavbou. Výstavbu zabezpečovali na to určené firmy a ich
zamestnanci. Až na konci procesu realizácie stavby došlo k určitým drobným pomocným činnostiam zo
strany rodinných príslušníkov žalovanej.

SvedokŠ.S.P.,otecžalovanejnapojednávaníuviedol,žesasmanželkoufinančnepodieľalinavýstavbe
rodinného domu v X. X. Q., on pri výstavbe aj osobne pomáhal, keď vykonával rôzne pomocné práce,

pričom na stavbe bol z vlastnej vôle, v podstate každý deň, obvykle už od šiestej hodiny ráno, pretože
inak nemal čo robiť. Presný rozsah finančného príspevku ich rodiny k výstave rodinného domu nevedel
uviesť, nakoľko sa o tieto veci starala skôr jeho manželka, svedok však zo svojho dedičstva dal na tento
účel sumu 50.000-Sk. Výstavbu riadil žalobca, pričom stavbu realizovala nejaká stavebná firma. Svedok
nemal vedomosť o tom, že by vo vzťahu medzi žalovanou a jej deťmi boli nejaké problémy. Odmietol

tvrdenia žalobcu, že by sa žalovaná vyhrážala deťom samovraždou. Žalobca poukázal na rozpory vo
výpovedi uvedeného svedka, ktorý raz uvádzal, že prispel sumou 50.000,-Sk, na inom mieste však
uvádza, že sumu finančného príspevku nevie uviesť, pretože sa o financovanie stavby nezaujímal.

Svedok U.Y.Q. P., brat žalovanej na pojednávaní uviedol, že žalovaná sa o svoje deti vždy vzorne
starala, miestami až prehnane. Nemal vedomosť o tom, že by sa žalovaná svojím deťom vyhrážala

samovraždou, pričom nikdy nebol svedkom žiadneho incidentu medzi nimi. Výstavbu rodinného domu
financovali žalobca spoločne so žalovanou. Svedok sa niekoľkokrát zúčastnil na dokončovacích
prácach, avšak jeho otec tam bol v podstate každý deň.

Z výpovede svedka E. X., bez príbuzenského vzťahu k účastníkom konania súd zistil, že spolu s
projektantom vykonával stavebný dozor. Výstavba a jej financovanie bolo zabezpečené žalobcom, ktorý

zrejmenazákladefaktúrvyplácaldodávateľov.Svedokosobnezabezpečovalfinancovanielenvovzťahu
k interiéru. Peniaze vždy dostával od žalobcu v hotovosti. So žalobkyňou absolvoval jednu cestu do
Bratislavy za účelom zabezpečenia nákupu rôznych vecí ako lámp alebo posteľného prádla. Tieto
nákupy financovala žalovaná. Mohlo ísť o sumu 20.000 až 30.000,-Sk. Na stavbe bol asi dve až tri hodiny
denne, niekedy aj každý druhý deň, avšak v čase jeho prítomnosti nevidel, že by murárske a podobné

činnosti robili rodinní príslušníci žalovanej, zaregistroval ich až pri ukončovacích prácach.

Zo stanoviska Mestského úradu X. X. Q. z 27.7.2011 vyplynulo, že žalovaná žije v spoločnej domácnosti
so svojimi dvoma deťmi, pričom ide o usporiadanú rodinu, z pohľadu samosprávy bezproblémovú, v
ktorej neboli zaznamenané žiadne problémy s výchovou detí. Žalovaná sa o deti vždy príkladne starala
po všetkých stránkach.

Z vyjadrenia riaditeľky Základnej školy, na ul. Štúrovej č. 231/123 v X. X. Q. z 27.7.2011 mal
súd preukázané, že obidve deti žalovanej navštevovali školu pravidelne, bez neodôvodneného
vymeškávania, pričom dosahovali výborné študijné výsledky. Starostlivosť žalovanej o deti bola
vo vzťahu k študijným povinnostiam detí vždy veľmi dobre zabezpečená. Žalovaná sa pravidelne
zúčastňovala rodičovských združení i mimoškolských akcií. Nikto si nikdy nevšimol žiadne problémy vo

vzťahu matky s deťmi, vždy pôsobili ako harmonická rodina.

Z vyjadrení triednych učiteliek maloletých detí žalovanej zo Základnej školy, na ul. Štúrovej č. 231/123
v X. X. Q. z 1.12.2011 súd zistil, že obidve deti dosahovali vynikajúce študijné výsledky a starostlivosťzo strany matky vo vzťahu k študijným povinnostiam detí bola vždy veľmi dobrá. Žalovaná bola aktívna
aj vo vzťahu k mimoškolským záujmovým aktivitám detí.

Z vyjadrenia lyžiarskeho klubu Ski Jezersko z 30.7.2011 vyplynulo, že žalovaná sa aktívne zúčastňuje na

fungovaní uvedeného klubu, ktorý bol založený za účelom športovej prípravy detí v oblasti zjazdového
lyžovania. Práca s deťmi ju baví, prejavuje silný záujem o prácu s deťmi, doslova ju prežíva spolu s
deťmi. Jej obetavá práca pre klub je vysoko cenená všetkými rodičmi a členmi klubu.

Z vyjadrenia lekárky MUDr. T. O., ambulancie pre deti a dorast v X. X. Q. z 24.8.2011 vyplynulo, že
žalovanánavštevujeambulanciupravidelne,očkovaniedetíjedodržiavané.Matkasaodetivzornestará,
pokyny lekára a liečbu vždy vzorne dodržuje.

K uvedeným listinným dôkazom sa na pojednávaní vyjadril žalobca, keď uviedol, že v čase problémov
žalovanej so synom Y. hovoril s riaditeľkou základnej školy v X. X. Q., ktorú syn navštevoval, pričom
táto bola po rozhovore s ním o rodinných problémoch žalovanej a týraní jeho syna zhrozená, pričom mu
mala povedať, že nechce ísť proti žalovanej, preto ustúpila od svojho pôvodného zámeru ohlásiť to na
sociálnom úrade a polícii. Žalobca tiež uviedol, že bol sponzorom školy, čím ako uviedol, chcel zdôrazniť,

že aj on má podiel na vynikajúcich výsledkoch dosahovaných jeho deťmi v rámci školy. Žalovaná k
uvedenému stretnutiu žalobcu s riaditeľkou základnej školy následne vypovedala, že riaditeľka nemala
vedomosť o tom, že by sa žalovaná správala k deťom zle, preto mu mala povedať, že ona trestné
oznámenie na žalovanú nepodá, s tým, že ak to chce urobiť žalobca, sám tak môže urobiť. Žalovaná
ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobca ako otec detí túto možnosť podať trestné oznámenie na

žalovanú, napriek údajným informáciám o týraní detí žalovanou, ktorými v tom čase mal disponovať
nikdy nevyužil. Žalobca reagoval, že sa len snažil využiť prvú možnosť ako riešiť situáciu a to oznámiť
to riaditeľke školy, ktorú syn navštevuje s tým, že potom ako sa ona rozhodla, že uvedenú vec na polícii
neoznámi, urobil to jeho syn.

Na základe vyššie uvedených žalobcových vyjadrení možno žalobcom tvrdený skutkový stav (bez

ohľadu na posúdenie otázky jeho preukázania) zhrnúť nasledovne:

Žalobca chcel pre budúcnosť zabezpečiť svoje deti, ktoré mal so žalovanou, preto sa rozhodol, že im
darujevyššieuvedenédvapozemkyarodinnýdom,ktorýnanichpostaví.Podmienkykúpypozemkovde
factodojednalžalobca,ktorýnásledneajfaktickyzaplatilichkúpnucenu,keďposkytolpeniazežalovanej
na úhradu tejto ceny. Písomné kúpne zmluvy na strane kupujúceho zneli na meno žalovanej, ktorá aj

navonokuhradilapredávajúcimkúpneceny.Obdobnepokiaľideovýstavbuvyššieuvedenéhorodinného
domu všetky zmluvy o dielo súvisiace s jeho výstavbou fakticky dojednával žalobca, ktorý aj reálne
zhotoviteľom diela platil odmenu. Vykonané práce boli len navonok účtované na meno žalovanej ako
objednávateľ diela. Na základe ústnej dohody žalobcu so žalovanou mala žalovaná povinnosť uvedené
nehnuteľnosti po dovŕšení plnoletosti previesť na deti, ktoré mala so žalobcom, teda na Y. Ž. a H. P..

Uvedený spôsob zabezpečenia nehnuteľností pre deti žalobca odôvodnil svojou vtedajšou obavou z
prezradenia jeho mimomanželského vzťahu so žalovanou a zo skutočnosti, že by nehnuteľnosti mohli
byť predmetom majetkové vysporiadania v rámci prípadného rozvodového konania alebo dedičského
konania a sčasti by tak mohli pripadnúť aj jeho vtedajšej manželke.

Pri právnom vyhodnotení takto opísaného skutkového stavu žalobca uviedol, že nehnuteľnosti boli

žalovanej určitým spôsobom darované, pričom túto špecifickú formu darovania nemožno považovať
za obvyklú darovaciu zmluvu, na základe ktorej sa prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a
ktorá obligatórne pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k
uvedeným nehnuteľnostiam na základe zmlúv v prospech tretieho podľa § 50 Občianskeho zákonníka
uzavretých medzi žalobcom a tretími osobami, u ktorých žalobca zabezpečil kúpu pozemkov a výstavbu

rodinného domu v prospech žalovanej. Takáto zmluva v prospech tretieho na rozdiel od typickej
darovacejzmluvytýkajúcejsanehnuteľnostínevyžadujepísomnúformu.Podľažalobcujevšaknatakúto
zmluvu v prospech tretieho možné analogicky použiť ustanovenie § 630 OZ o vrátení daru.Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru

nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,
ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa žalobcu boli nehnuteľnosti žalovanej "určitým spôsobom darované", pričom kým spočiatku tvrdil,
že išlo o klasickú darovaciu zmluvu uzavretú v ústnej forme, neskôr svoje vyjadrenia modifikoval tým
spôsobom, že žalovaná mala byť "obdarovaná" prostredníctvom uzavretia viacerých zmlúv v prospech

tretieho podľa § 50 Občianskeho zákonníka, pre ktoré zákon nevyžaduje písomnú formu. Žalobca mal
takto uzavrieť s vlastníkmi oboch pozemkov kúpne zmluvy v prospech žalovanej a so zhotoviteľmi
rodinného domu viaceré zmluvy o dielo v prospech žalovanej.

Zo znenia citovaného ustanovenia § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že každá
"klasická" darovacia zmluva, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti musí mať písomnú formu. Rovnako

ustanovenie § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre každú zmluvu o prevode nehnuteľností
písomnú formu. Nedodržanie tejto zákonom predpísanej formy má podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka za následok (absolútnu) neplatnosť zmluvy.

V prejednávanej právnej veci žalobca nepreukázal, žeby medzi ním a žalovanou bola uzavretá riadna
darovacia zmluva v písomnej forme, ktorej predmetom by boli nehnuteľné veci špecifikované vo

výrokovej časti rozsudku, a preto nemožno prijať právny záver, že by mu malo vzniknúť i právo na
vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

Podľa § 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má

proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva,
zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

Podľa § 50 ods. 3 Občianskeho zákonníka dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými,
ktorí ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby vyhradí, ak nebolo
dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.

Zmluva v prospech tretieho nie je osobitným zmluvným typom, ale predstavuje len určitú
modifikáciu iných zmlúv, či už pomenovaných (napríklad kúpnej zmluvy alebo zmluvy o dielo) alebo
nepomenovaných. Ako už bolo uvedené žalobca tvrdil, že s vlastníkmi oboch pozemkov uzavrel kúpne
zmluvy v prospech žalovanej a so zhotoviteľmi rodinného domu uzavrel viaceré zmluvy o dielo v
prospech žalovanej. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s výpoveďami viacerých svedkov, ba dokonca

aj s inými tvrdeniami samotného žalobcu.

Podľa svedka U. T., s ktorým žalobca uzatváral jednu zo zmlúv o dielo súvisiacu s výstavbou domu, bol
rodinný dom postavený pre žalobcu, teda nie pre žalovanú ako tretiu osobu. Zhodne s ním vypovedali
(resp. písomne vyhlásili) aj ostatní zhotovitelia zúčastnení na výstavbe domu. Z uvedeného tak vyplýva,
že tu nie je splnený základný predpoklad pre vznik zmluvy v prospech tretieho. Základným pojmovým

znakom takejto zmluvy je totiž dohoda zmluvných strán o tom, že sa zmluva uzatvára v prospech inej
(tretej) osoby. K takejto dohode však podľa svedka (ako účastníka tejto zmluvy o dielo) nedošlo.Takisto z výpovede svedka Y. Ž. vyplynulo, že zmluvy o dielo súvisiace s výstavbou rodinného domu
a kúpne zmluvy týkajúce sa pozemkov mali byť uzavreté výlučne v prospech svedka a jeho sestry H.,
teda nie v prospech žalovanej.

Podľa svedeckých výpovedí rodinných príslušníkov žalovanej mala byť výstavba rodinného domu a
financovanie kúpy pozemkov zabezpečená súčasne v prospech oboch detí ako aj žalovanej.

Nakoniec aj samotná výpoveď žalobcu je v tomto smere rozporuplná, pretože na jednej strane tvrdil,
že výstavbu domu a nadobudnutie pozemkov zabezpečil výlučne v prospech detí a súčasne na inom
mieste vyslovil, že tak konal výlučne v prospech žalovanej.

Vzhľadom na tieto rozpory možno uzavrieť, že žalobca existenciu zmlúv v prospech žalovanej

nepreukázal. Súd preto musel žalobu zamietnuť i vo vzťahu k druhému právnemu dôvodu tvrdenému
žalobcom v ďalšom priebehu konania.

Žalovaná si v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku osobitným elektronickým
podaním a následne písomným podaním vyčíslila (na pojednávaní) uplatnené trovy konania
pozostávajúce výlučne z trov zastúpenia advokátom vo výške 744,47 eur.

Účastníkom, ktorý mal v danej veci plný úspech bola žalovaná, súd jej preto podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu uplatnených a vyčíslených trov konania potrebných na
účelné bránenie jej práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, vo výške 744,47 eur (žalovanou
účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia advokátom vo výške 744,47 eur, ktoré pozostávajú z
tarifnej odmeny advokáta podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase vykonania
príslušných úkonov právnej služby (ďalej len "vyhláška") vo výške 429,49 eur (za štyri úkony právnej
služby : prevzatie a príprava zastúpenia 4.11.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky - základná
sadzba tarifnej odmeny 60,07 eur, spísanie vyjadrenia k návrhu na začatie konania (žalobe) z 5.11.2013
podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky - základná sadzba tarifnej odmeny 60,07 eur, účasť na pojednávaní

na Okresnom súde Kežmarok 19.2.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky - základná sadzba
tarifnej odmeny 61,87 eur, spísanie vyjadrenia k podaniu žalobcu z 26.3.2014 podľa § 14 ods. 1 písm.
b) vyhlášky - základná sadzba tarifnej odmeny 61,87 eur, účasť na pojednávaní na Okresnom súde
Kežmarok 28.3.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky - základná sadzba tarifnej odmeny 61,87 eur,
podanie na súd 17.4.2014 2014 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky - základná sadzba tarifnej odmeny

61,87 eur, účasť na pojednávaní na Okresnom súde Kežmarok 2.5.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c)
vyhlášky - základná sadzba tarifnej odmeny 61,87 eur), režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ku
každému úkonu právnej služby vykonanému v roku 2013 po 7,81 eur (ako 1/100 výpočtového základu za
rok 2013), režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky ku každému úkonu právnej služby vykonanému
v roku 2014 po 8,04 eur (ako 1/100 výpočtového základu za rok 2014), náhrady za stratu času podľa § 17

vyhlášky v sume 80,40 eur (v súvislosti s troma cestami z miesta sídla advokáta žalobcu v Starej Ľubovni
na pojednávania na Okresnom súde Kežmarok a späť v dňoch 19.2.2014, 28.3.2014 a 2.5.2014), t.j.
2 začaté polhodiny strávené na každej z uvedených troch ciest, teda 2 začaté hodiny x 13,40 eur (ako
1/60 výpočtového základu za rok 2014) x 3 cesty, náhrady cestovných výdavkov (v súvislosti s troma
cestamizmiestasídlaadvokátažalobcuvStarejĽubovninapojednávanianaOkresnomsúdeKežmarok

a späť (70 km) v dňoch 19.2.2014, 28.3.2014 a 2.5.2014) podľa § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhl. č.
655/2004 Z.z., § 4 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1, 2 a 4 z. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách a § 1
písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových
vozidiel pri pracovných cestách), a to za použitie motorového vozidla obhajcu (spotreba PHM podľa
predloženého technického preukazu 5,6 l/100 km), pri cene pohonných hmôt 19.2.2014 vo výške 1,425

eur/l, 28.3.2014 vo výške 1,345 eur/l a 2.5.2014 vo výške 1,370 eur/l (podľa pokladničných dokladov
predložených advokátom) v celkovej výške 54,68 eur (19.2.2014 - ((70 x 1,425 x 5,6) : 100) + (0,183
x 70) = 18,40 eur, 28.3.2014 - ((70 x 1,345 x 5,6) : 100) + (0,183 x 70) = 18,09 eur, a 2.5.2014 - ((70
x 1,370 x 5,6) : 100) + (0,183 x 70) = 18,19 eur), a dane z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo základu
dane - sumy priznanej odmeny a náhrad podľa § 18 ods. 3 vyhlášky = 124,08 eur.)Poučenie:

˘ Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

˘ V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

˘ Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

˘ Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

˘ Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.)