Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200025
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013200025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu

JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu IRON CLUB, s. r. o., Košice,
Rastislavova 80, zast. JUDr. Jurajom Balážom, advokátom, Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 68, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR so sídlom v
Banskej Bystrici, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.
11. 2012 č. 1100303/1/570137-1290243/2012/14008 takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 09.01.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 28.11.2012 č.
1100303/1/570137-1290243/2012/14008 ako aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu
Košice z 23.08.2012 č. 9800402/5/230/8596/2012/Rsn a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
V žalobe uviedol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím dodatočný platobný výmer Daňového úradu
Košice, ktorým bol podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a
o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o správe daní
a poplatkov) v nadväznosti na § 165 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok)

vyrubený rozdiel dane v sume 3.281,25 eur za zdaňovacie obdobie október 2008 žalobcovi zmenil tak,
že časť výroku „vyrubuje rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume
3.281,25 eur“. Rozdiel dane v sume 3.281,25 eur platiteľ dane z pridanej hodnoty uhradil v plnej výške
dňa 18.08.2010, ktorý znie „nepriznáva nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume
73.722,79euraurčujevlastnúdaňovúpovinnosťvsume3.281,25eur“.Žalobcakonštatoval,žeuvedené
rozhodnutie je nesprávne a nezákonné a postup žalovaného ako aj dotknutých daňových úradov, ktorí
vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzali, je v rozpore s platnými právnymi predpismi.

Vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo vykonanie daňovej kontroly, predmetom ktorej bola
daň z pridanej hodnoty za mesiac október 2008. Kontrola prebiehala od 13.01.2009 do 25.02.2009 na
Daňovom úrade Košice IV a od 13.01.2009 na Daňovom úrade Moldava nad Bodvou.

Na základe vykonanej daňovej kontroly vydal Daňový úrad Košice IV. dodatočný platobný výmer zo
dňa 11.01.2010 č. 698/230/2551/10/Mikl, ktorý bol Daňovým riaditeľstvom SR v odvolacom konaní

rozhodnutím z 12.05.2010 č. I/223/9289-61039/2010/992517-r potvrdený.

Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 15.03.2011 v celom rozsahu zrušil rozhodnutie Daňového
riaditeľstva SR.Následne Daňový úrad Košice vydal dodatočný platobný výmer zo dňa 23.08.2012, ktorý bol v časti
zmenený napadnutým rozhodnutím.

Žalobca poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že nepriznal žalobcovi
odpočet za zdaňovacie obdobie október 2008 z dôvodu, že dodávateľom tovarov a služieb, pri
ktorých si žalobca uplatnil DPH nebola spoločnosť RT Group, spol. s r.o. ako jeho dodávateľ. Hoci v
predchádzajúcom štádiu konania Najvyšší súd SR zrušil takto odôvodnené rozhodnutie žalovanému,

napadnuté rozhodnutie sa opiera o tie isté skutočnosti ako predchádzajúci zrušený dodatočný platobný
výmer. Žalobca má ďalej za to, že zistenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu
v zistenom skutkovom stave a vo vykonanom dokazovaní a napadnutému rozhodnutiu predchádzal
postup, ktorým boli porušené práva žalobcu ako daňového subjektu, pričom žalovaný tieto pochybenia
neodstránil, resp. žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav a
následne takto nedostatočne zistený skutkový stav aj nesprávne vyhodnotil.

Žalobcapoukázalnavážneprocesnépochybeniespočívajúcevtom,ževpriebehuvykonávaniadaňovej
kontroly došlo bez akéhokoľvek vysvetlenia k zmene miestne príslušného daňového úradu. Z protokolu
o vykonaní daňovej kontroly je zrejmé, že daňová kontrola bola začatá dňa 13.01.2009 a v danom čase
malžalobcasídlonaRastislavovejulici80vKošiciach,pretoneboldanýžiadnyzákonnýdôvodnato,aby

bola už prebiehajúca daňová kontrola žalobcu odstúpená inému daňovému úradu, a to Daňovému úradu
v Moldave nad Bodvou. Zmenu miestne príslušného daňového úradu žalovaný nevysvetlil a žiadnym
zákonným dôvodom ani neodôvodnil. Žalobca je preto toho názoru, že vykonaná daňová kontrola je
v rozpore s ustanoveniami zákona o správe daní a poplatkov (§ 3 ods.1, ods.12, § 15 ods.2), a preto
výsledky a dôkazy počas nej zaobstarané nemôžu byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia

vo vyrubovacom konaní.

Žalobca ďalej namietal, že v rámci daňovej kontroly bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní,
na ktorom bol vypočutý svedok L. M., ale pri spísaný tejto zápisnice nebol prítomný žalobca, hoci ako
daňový subjekt mal právo byť prítomný pri výsluchu svedka, má právo klásť mu otázky a vyjadrovať

sa k výpovedi. Z toho dôvodu ide o vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom, na ktorý nie je možné
prihliadať.

Ďalším procesným pochybením, ktoré žalobca namieta v žalobe, bolo nevyhotovenie zápisnice z
miestneho zisťovania v prevádzke fitnes centra v mesiacoch apríl, máj 2009. Žalobca nemal možnosť

sa k tejto kontrole vyjadriť a informácia nie je spomenutá ani v protokole o ukončení daňovej kontroly.
Nebol upovedomený ani o ústnom pojednávaní s p. G., ktoré sa uskutočnilo 11.02.2009. Opätovne tak
boli porušené jeho práva, pretože sa na tomto úkone nemohol bez svojho zavinenia zúčastniť a klásť
svedkovi otázky.

Žalobca vo vyrubovacom konaní namietal nezákonný postup žalovaného spočívajúci v tom, že platobný
výmer bol vydaný po 15-dňovej lehote v rozpore s ustanovením § 44 ods.6 zákona o správe daní
a poplatkov a tiež vytýkal žalovanému, že vo vyrubovacom konaní vykonával ďalšie úkony, a to
výsluch svedka L. M., hoci vyrubovacie konanie slúži výlučne iba na určenie dane. Na zistenie
skutočnosti potrebných na určenie dane v rámci vyrubovacieho konania slúži daňová kontrola, ktorá

bola už vykonaná a riadne ukončená. Tento nedostatok neodstránil ani žalovaný, ktorý v napadnutom
rozhodnutí naopak konštatuje, že ide o zákonný postup. Navyše nesprávne uvádza, že po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia rozsudkom Najvyššieho súdu SR už nebol daňový úrad viazaný 15-
dňovou lehotou, ktorú mu zákon v rámci vyrubovacieho konania určuje na vydanie rozhodnutia. Podľa
žalobcu táto argumentácia nemá oporu v zákone. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nemal záujem

sa zúčastniť na vypočutí svedka L. M.Č., pretože žalobca písomne namietal nezákonnosť tohto úkonu
ako aj nezákonnosť celého stavu konania, pretože daňový úrad rozhodoval viac ako rok čím porušil
zákon, a to bol dôvod, pre ktorý sa žalobca na nezákonnom úkone nezúčastnil. Navyše v oznámení o
úkone zo dňa 04.06.2012 daňový úrad neoznámil akého svedka bude vypočúvať.

Žalobca v žalobe poukázal na nedostatky napadnutého rozhodnutia spočívajúce v tom, že žalovaný
pri jeho vydaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. pri rozhodnutí neprihliadal
na všetky vykonané dôkazy. Podľa žalobcu v súlade s ustanoveniami § 29 ods.8 zákona o správe daní
a poplatkov a ustanovením § 49 ods.2 písm.a/ a § 51 ods.1 písm.a/ preukázal, že plnenie tak tovarovako aj služieb, ktoré mu bolo fakturované bolo reálne dodané. Daňové doklady - faktúry, ktoré predložil
správcovi dane spĺňali všetky zákonom stanovené náležitosti vrátane identifikácie dodávateľa tovarov a
služieb. Správca dane ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí iba zopakoval svoje predchádzajúce

tvrdenia a za preukázané mal najmä výlučne niektoré skutočnosti uvádzané p. M. v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 01.04.2009. Osvojil si najmä časť, v ktorej menovaný mal uviesť, že uvedenú
spoločnosť neriadil , nevie kde firma sídli, nič za firmu nezariaďoval, resp. nemal vedomosť o tom, či
za spoločnosť konala aj iná osoba. Žalovaný sa žiadnym relevantným spôsobom v rámci vyhodnotenia
dôkazov nevysporiadal s viacerými námietkami, ktoré v rámci predchádzajúceho konania, v ktorom

došlo k zrušeniu pôvodného dodatočného platobného výmeru ako aj v rámci odvolania proti ostatnému
dodatočnému platobnému výmeru, predložil žalobca. Ide najmä o tieto skutočnosti: žalovaný sa
nezaoberal s rozporom vo výpovedi svedka M. o tom, že mal stratiť občiansky preukaz a zrejme niekto
použil jeho občiansky preukaz na vyhotovenie dokladov, ale následne ho mal osloviť jemu z videnia
známy človek, ktorý by ho mal zobrať k notárovi a zariadiť podpisy dokladov a pod., správca dane a
žalovaný neriešili rozpory výpovede M. s výpoveďou P., M. R. Y., ktorí vo svojich výpovediach uviedli,

že M. poveril M. konaním vo veci spoločnosti RT Group, spol. s r.o., čím vyvrátili tvrdenia M. o tom,
že s predmetnou vecou nemá nič spoločné, svedok M. mal ako konateľ spoločnosti RT Group, s.r.o.
všetky predmetné faktúry vystaviť, čo preukazuje jeho čestné vyhlásenie zo dňa 23.01.2009, pričom
toto čestné vyhlásenie jednoznačne popiera jeho vyjadrenie o tom, že o ničom nemal vedomosť, svedok
Y. vo svojej výpovedi zo dňa 12.05.2009 uviedol, že všetky relevantné faktúry mu odovzdal M., pričom

žalovaný túto výpoveď nebral do úvahy a považoval výpoveď svedka M. za jedinú pravdivú. Jeho
výpoveď vyvracajú alebo spochybňujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyšli v rámci dokazovania najavo,
a to že svedok E. P., bývalý konateľ spoločnosti IRON CLUB, s.r.o. potvrdil, že konal so spoločnosťou
RT Group, s.r.o., za ktorú konal M. a ten mal zabezpečiť aj prepravu tovaru a materiálu. Daňový úrad
a žalovaný túto výpoveď účelovo diskvalifikujú z dôvodu určitej časovej nepresnosti , a to že stretnutie

malo byť v septembri 2008, pričom M. mal byť od 02.10.2008 vo väzbe. Menovaný svedok však vo svojej
výpovedi nevyjadroval s absolútnou určitosťou a pri uvedení času, kedy sa mal s M. stretnúť uviedol
orientačne, že „asi v septembri“. pri vyhodnotení tohto dôkazu postupoval daňový úrad ako aj žalovaný
účelovo v neprospech žalobcu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že svedok M. vo svojej výpovedi tvrdil, že práce, ktoré mal vykonávať
vykonával v subdodávke pre spoločnosť IRON CLUB, s.r.o. prostredníctvom svojej spoločnosti AVA
GROUP, s.r.o., práce následne fakturoval spoločnosti RT GROUP, spol. s r.o. ako hlavnému
dodávateľovi. Žalovaný túto výpoveď nepovažoval za pravdivú, pretože svedok nepredložil žiadne
ďalšie doklady od subdodávateľských spoločností. Podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno spočíva na

daňovom úrade, a preto len samotný fakt, že M., ktorý už nie je oprávnenou osobou konať v mene
subdodávateľských spoločností nepredložil daňovému úradu ním požadované doklady, nemôže sama
o sebe spôsobovať nepravdivosť jeho výpovede.

Žalobca ďalej tvrdil, že na oslabenie relevantnosti výpovede svedka M. žalovaný argumentoval

tvrdením, že dňa 15.04.2009 sa menovaný mal dostaviť na Daňový úrad Moldava nad Bodvou, kde
ho mala poslať osoba menom E. R., ktorú žalovaný účelovo vykresľuje ako osobu neznámu alebo
neexistujúcu. Konfrontovaním tohto mena s úplným spisom z obchodného registra žalobcu je však
zrejmé, že malo ísť o osobu E. R., pričom len došlo k chybe pri písaní mena keď E. je krstné meno
druhého konateľa, ktorý bol v tom čase E. P., ktorý ako svedok pred daňovým úradom už vypovedal. V

danom kontexte sa potom táto okolnosť javí úplne v inom svetle. Všetky tieto skutočnosti podľa žalobcu
vyvracajú závery konštatované v napadnutom rozhodnutí ako aj v dodatočnom platobnom výmere
a úvahy žalovaného o tom, že spoločnosť RT Group spol. s r.o. nebola dodávateľom fakturovaných
služieb a tovarov, ktorá skutočnosť je jediným dôvodom, o ktorú žalovaný oprel svoje rozhodnutie
nie sú hodnoverne a preskúmateľne podložené nepochybnými dôkazmi, ktoré by boli produkované

v rámci zákonnej daňovej kontroly. Žalobca konštatoval, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Sžf/1/11 žalovaný predložením všetkých relevantných dokladov maximálne vyčerpal svoje
dôkaznébremenoanemožnonajehoťarchuodnehospravodlivopožadovať,abyuurčitýchdodávateľov
mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov
nebude evidencia riadne vedená. Daňový úrad ani žalovaný nevyprodukovali oproti pôvodne zistenému

skutkovému stavu, ktorý bol predmetom hodnotenia aj pred Najvyšším súdom SR žiadny nový
relevantný dôkaz, ktorý by tento skutkový stav nejakým spôsobom zmenil. Žalovaný použil rovnakú
argumentáciu a rovnaký dôvod pre odmietnutie nadmerného odpočtu žalobcu, pre ktorý už bolo jeho
predchádzajúce rozhodnutie rozsudkom Najvyššieho súdu SR zrušené. Žalovaný dôkaznú núdzu vrámci napadnutého rozhodnutia v podstate „zneužil“, aby mohol konštatovať, že subdodávatelia alebo
svedkovia nepredložili nové listiny alebo dôkazy, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a hodnoverne
a dostatočne preukázal, že fakturované služby neboli dodané ani vykonané spoločnosťou uvedenou

na sporných faktúrach. Takýto výklad a aplikácia záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším
súdom SR je nesprávna a neprípustná. Úlohou správcu dane a žalovaného v danom kontexte nebolo
preukázať, že absentujú dôkazy o tom, že RT Group spol. s r.o. fakturované služby dodala a nevykonala,
a tak skryte preniesť váhu dôkazného bremena opätovne na žalobcu, pretože tie neabsentujú. Žalobca
ich predložil a vyčerpal svoje dôkazné bremeno. Úlohou správcu dane a žalovaného v danom prípade

v zmysle záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdu SR bolo na základe existujúcich
dôkazov preukázať, že RT Group spol. s r.o. fakturované služby nedodala a ani nevykonala. V tomto
smere ani žalovaný ani správca dane podľa názoru žalobcu dôkazné bremeno neuniesli.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Vo vyjadrení konštatoval, že po zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR z 12.05.2010
č. I/223/9289-61039/2010/992517-r následne Daňové riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie zo dňa
06.05.2011 č. I/223/10076-51478/2011/992517-r, ktorým zrušilo dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Košice IV. z 11.01.2010 č. 698/230/2551/10/Mikl a na základe toho správca dane pokračoval v
konanívovecivyrubeniadanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieoktóber2008.Správcadanevo

vyrubovacom konaní oboznámil žalobcu s vykonanými dôkazmi a umožnil žalobcovi vyjadriť sa k novým
zisteniam tvrdeniam a záverom vyplývajúcim z doplneného konania. Po ukončení dokazovania správca
dane znova vyhodnotil získané kontrolné zistenia a dôkazy, pričom vychádzal nielen z pôvodného
protokolu, ale aj z výsledkov získaných v ďalšom konaní a dňa 23.08.2012 vydal dodatočný platobný
výmer č. 9800402/5/230/8596/2012/Rsn proti ktorému žalobca podal odvolanie. V odvolacom konaní

žalovaný svojim rozhodnutím z 28.11.2012 č. 1100303/1/570137-1290243/2012/14008 rozhodnutie
správcu dane potvrdil.

Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 vykázal nadmerný odpočet vo výške
73.722,79 eura. Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v tejto sume z faktúr, na ktorých je

ako dodávateľ uvedená obchodná spoločnosť RT Group spol. s r.o., Kysucká 16 Košice. Ide o faktúru č.
02102880/F za televízory, reproduktory, DVD server, faktúra č. 03102008/F za stolárske práce, faktúra
č. 06102008/F za posilňovacie zariadenie, faktúra č. 08102008/F za posilňovacie zariadenie, faktúra
č. 09102008/F za sklenení obrazy, faktúra č. 10102008/F za sklenené obrazy, faktúra č. 10102008/
F za zámočnícke výrobky, faktúra č. 141002008/F za dvere na fotobunku, faktúra č. 16105228/F za

chladiarenskú techniku, faktúra č. 20102008/F za osvetlenie, faktúra č. 21102008/F za stavebné práce,
faktúra č. 23102008/F za plynofikáciu, faktúra č. 27102008/F za stavebné práce, faktúra č. 28102008/
F za stavebné práce, faktúra č. 29102008/F za stavebné práce - vodovod, kanalizácia, faktúra č.
31102008/F za stavebné práce. Správca dane na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že fakturovaný tovar a služby neboli dodané dodávateľom - platiteľom dane uvedeným na faktúrach RT

Group spol. s r.o. Vystavením faktúr nevznikla spoločnosti RT Group, spol. s r.o. daňová povinnosť a
žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v zmysle podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods.1 a ods.2 a § 51 ods.1 písm.a/ zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Žalovaný k žalobným námietkam žalobcu týkajúcich sa nedostatočne zisteného skutkového stavu,
procesných vád, ktoré preukazujú nezákonný postup daňových orgánov pri vykonávaní daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí na stranách 7 až 14 sa
dostatočným spôsobom vysporiadal s hodnotením dôkazných prostriedkov predložených v rámci
kontroly žalobcom a zabezpečených správcom dane. S poukazom na ustanovenie § 29 ods.3 zákona

o správe daní a poplatkov povinnosťou správcu dane je predovšetkým hodnotiť dôkazy predložené
daňovým subjektom, ale dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Táto povinnosť je z ustanovenia
§ 29 ods.8 citovaného zákona. Zásada voľného hodnotenia dôkazov umožňuje správcovi dane na
základeurčitýchskutočností(výsledkymiestnehozisťovania,ústnehopojednávania,výpovedesvedkov)
spochybniť pravdivosť a hodnovernosť predložených dokladov, ale na daňovom subjekte (žalobcovi) je

povinnosť preukázať hodnovernosť predložených dokladov. Pri dôkaznej povinnosti daňovníka nie je
príslušný daňový orgán povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňovníka. Jeho povinnosťou
je len posúdiť dôkazy rozhodné pre správne určenie dane.V danom prípade správca dane rozsiahlym dokazovaním, ktoré vykonal v spolupráci s inými daňovými
úradmi dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované služby a dodávky tovaru neboli reálne
uskutočnené dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach. Zo spisového materiálu je zrejmé,

že správca dane získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov, ktoré mu umožnili uskutočniť
objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré
hodnotil jednotlivo a vo všetkých vzájomných súvislostiach, pritom prihliadol na všetko čo počas daňovej
kontroly vyšlo najavo.

K žalobným námietkam týkajúcich sa pochybenia pri miestnej príslušnosti žalovaný uviedol, že táto
námietka nebola žalobcom namietaná v daňovom konaní a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane, preto by súd v správnom súdnictve na túto námietku nemal prihliadať. Navyše v danom prípade
išlo len o úkon zamestnancov miestne príslušného správcu dane v priestoroch Daňového úradu Moldava
nad Bodvou, t.j. daňová kontrola bola začatá aj ukončená tým istým správcom dane Daňovým úradom
Košice IV. Toto tvrdenie dokazuje aj znenie zápisníc o ústnom pojednávaní spísaných Daňovým úradom

KošiceIV.vpriestorochDaňového úraduMoldavanadBodvou. Kzmenemiestnejpríslušnosti takakoto
namieta žalobca v podanej žalobe nedošlo. Žalobcom namietaný postup správcu dane nie je zákonný a
je v súlade so zákonom o štátnej službe a organizačným poriadkom daňových orgánov. Daňovú kontrolu
vykonávali zamestnanci v zamestnaneckom pomere k Daňovému riaditeľstvo SR, a teda na základe
týchto skutočností nedošlo k zmene miestnej príslušnosti orgánu daňovej správy oprávneného vykonať

daňovú kontrolu a nedošlo tým ani k obchádzaniu ustanovenia zákona o miestnej príslušnosti správcu
dane. Žalobca teda nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach, daňová kontrola bola vykonaná v
súlade so zákonom a zabezpečené dôkazy môžu byť podkladom pre vydanie zákonného rozhodnutia.

K žalobcovej námietke, že nebol prítomný pri výsluchu L. M., čím bolo porušené jeho právo byť prítomný

pri výsluchu svedkov a právo klásť im otázky a vyjadrovať sa k ich výpovediam, žalovaný uviedol, že
správca dane počas výkonu daňovej kontroly vypočul dvoch svedkov, a to E. M., konateľa spoločnosti
RT Group spol. s r.o. v čase vystavenia faktúr a Z. Y., konateľa TR Group spol. s r.o. v čase výkonu
daňovej kontroly. Správca dane upovedomil žalobcu o mieste, dátume a čase vypočutia svedkov. V
prípade vypočutia svedka E. M. konateľ žalobcu E. P. oznámil, že sa pojednávania nezúčastní a nemá

námietky k tomu, že svedok bude vypočutý bez jeho prítomnosti. Ústneho pojednávania s Z. Y. F. E. P.
síce zúčastnil, ale otázky nemal žiadne.

L. M. konateľ spoločnosti a AVA Group, s.r.o. Košice a Matzo Slovakia, s.r.o. Bratislava, ktorého správca
dane nepredvolal ani nekontaktoval sa dňa 15.04.2009 dostavil na Daňový úrad Moldava nad Bodvou

za účelom podania informácie k faktúram vystavených spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. Údajne ho
poslal p. E. R. (osoba E. R. správcovi dane nebola a nie je známa, nie je v žiadnom vzťahu so žalobcom
ani dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach). Správca dane s L. M. spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní č. 698/320/22423/2009/Rsn. V tomto prípade správca L. M. nevypočul ako svedka, keďže
samenovanýdostavilsámbezpredvolaniasprávcomdane,alepredmetompojednávaniabolosvojvoľné

podanie informácie, preto zo strany správcu dane nedošlo k pochybeniu tým, že neoznámil žalobcovi
pojednávanie s L. M..

K námietke žalobcu, že v rámci prebiehajúcej kontroly bolo v prevádzke fitnescentra žalobcu vykonané
miestne zisťovanie bez prítomnosti konateľa spoločnosti a spísania zápisnice žalovaný uviedol, že

zamestnancisprávcudanebolivsídlespoločnostipreveriťvýrobnéčíslafakturovanéhotovaruzaúčelom
zisťovania majetku v súvislosti s možnosťou vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení podľa § 15a
zákona o správe daní a poplatkov a nie za účelom preverovania fakturovaných tovarov a služieb, o
ktorom by bolo potrebné spísanie zápisnice.

Námietku žalobcu, že nebol prítomný pri výsluchu svedka G. žalovaný považuje za zavádzajúcu a
neodôvodnenú, pretože v danom prípade išlo o zistenie Daňového úradu Košice II. ako dožiadaného
správcu dane. Daňový úrad Košice II. v rámci dožiadania telefonicky kontaktoval spoločnosť RT Group
spol. s r.o., pričom rozhovor prebiehal s pánom, ktorý sa predstavil ako Y. - ekonóm spoločnosti, ktorý
podľa jeho slov mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti v čase neprítomnosti konateľa spoločnosti

E. M.. Pán Y. uviedol, že požadované doklady predloží dňa 11.02.2009. Uvedeného dňa sa dostavil pán
G. (správcovi dane sa nelegitimoval) podal dožiadanému Daňovému úradu Košice II. len informáciu, že
doklady, ktoré mali byť predložené na základe telefonického rozhovoru pán Y. nepredložil, pretože ich
mal nový vtedajší konateľ spoločnosti Z. Y.. O tejto skutočnosti spísal Daňový úrad Košice II. úradnýzáznam, ktorý bol priložený k odpovedi na dožiadanie zaslanej dožiadaným správcom dane Daňovým
úradom Košice II. Z uvedených skutočností vyplýva, že správca dane nevykonal ústne pojednávanie
pánom G. tak ako to nesprávne uviedol žalobca v podanej žalobe.

K žalobným námietkam týkajúcich sa nezákonného postupu vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol,
že tieto skutočnosti namietal aj v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
Nad rámec odôvodnenia žalovaný poukázal tiež na to, že právna úprava ustanovenia § 44 ods.6 zákona
o správe daní a poplatkov stanovuje lehotu na vydanie rozhodnutia do 15 dní od ukončenia daňovej

kontroly. Daňová kontrola je v zmysle § 15 ods.13 uvedeného zákona ukončená dňom prerokovania
protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. V tomto prípade bola daňová
kontrola ukončená dňa 05.01.2010 prerokovaním protokolu zo dňa 04.12.2009 č. 698/230/89238/2009/
Rsn. Neskôr po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku podal žalobca žalobu na Krajský súd v
Košiciach, ktorý zamietol žalobu rozhodnutím zo 07.10.2010 č.k. 6S/19713/2010-53 a v odvolacom
konaníNajvyššísúdSRrozsudokkrajskéhosúduzmeniltak,žezrušilrozhodnutieDaňovéhoriaditeľstva

SR a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. To znamená, že Najvyšší súd SR vrátil do konania
vec priamo žalovanému, a preto bolo potrebné, aby žalovaný svojim rozhodnutím zrušil dodatočný
platobný výmer správcu dane zo dňa 11.01.2010 a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe uvedeného
procesného postupu pri dodržaní v tom čase platnej legislatívy nebolo možné dodržať postup, ktorý
žalobca uvádza ako zákonný v podanej žalobe, a to vydať rozhodnutie v 15 dňovej lehote od skončenia

daňovej kontroly, nakoľko daňová kontrola bola ukončená dňa 05.01.2010 a rozhodnutie o zrušení
a vrátení dodatočného platobného výmeru zo dňa 11.01.2010 na ďalšie konanie a rozhodnutie bolo
doručené žalobcovi 30.05.2011. Naviac ustanovenie § 44 ods.6 zákona o správe daní a poplatkov
neupravujevakejlehotemábyťvyrubovaciekonanieukončenévprípade,akbolsprávcovidane vrátený
na doplnenie dokazovania odvolacím orgánom alebo súdom, a preto námietky žalobcu nemajú oporu

v zákonných ustanoveniach. Správca dane konal v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov a
právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorým bol viazaný.

K žalobným námietkam žalobcu, že pri vydaní rozhodnutia vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, že neprihliadal na všetky vykonané dôkazy a že žalobca preukázal, že fakturované

tovary a služby boli reálne dodané predložením daňových dokladov, ktoré spĺňajú všetky náležitosti v
súlade s ustanovením § 71 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda že splnil
všetky zákonom požadované podmienky na uplatnenie odpočítania dane v súlade s ustanovením § 49
citovaného zákona žalovaný uviedol, že sa s týmito námietkami vysporiadal v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Nad rámec tohto odôvodnenia poukazuje tiež na to, že ustanovenie § 49 zákona o DPH

upravuje hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ktorých splnenie preukazuje platiteľ dane.
Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Žalobca preukazoval
nárok na odpočítanie dane faktúrami vystavenými spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. a tvrdením, že
tovary boli dodané. Z predložených dokladov sa vec javí tak, akoby žalobca neporušil právne predpisy,
napriek tomu nie je možné jeho konanie posúdiť inak ako zneužitie práva. Hlavným účelom a dôvodom

fakturovaných zdaniteľných obchodov bolo obdržanie daňovej výhody, čo správca dane preukázal v
rámci dokazovania. Navyše jediný spoločník a konateľ (v čase vystavenia faktúr) priameho dodávateľa
uvedeného na sporných faktúrach - RT Group, spol. s r.o. , fakturované zdaniteľné obchody nepotvrdil.

K ďalším žalobným námietkam, že sa žalovaný nevysporiadal s rozpormi vo výpovediach svedka M.,

P., M. R. Y., čestným vyhlásením svedka M. žalovaný uviedol, že s týmito námietkami sa vysporiadal v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nad rámec odôvodnenia uviedol, že p. M. (jediný spoločník a
konateľ v čase vyhotovenia faktúr) priameho dodávateľa uvedeného na sporných faktúrach RT Group,
spol.sr.o.uviedolokreminýchskutočnostírozhodujúcichpresprávneurčeniedanevrámcidokazovania
aj skutočnosti ohľadom vzniku spoločnosti. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že firmu neriadil,

nemal vedomosť o tom, kde spoločnosť sídli, nemal žiadnu vedomosť o činnosti spoločnosti, nemal
vedomosť o obchodných partneroch spoločnosti, nevedel či spoločnosť zamestnáva zamestnancov, za
spoločnosť nevystavoval ani nepodpisoval žiadne faktúry, podpis na faktúrach, ktoré mu boli poskytnuté
k nahliadnutiu a na ktorých je čitateľný podpis M. nie je jeho, za spoločnosť neprevzal žiadnu finančnú
hotovosť, nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti. Správca dane posudzoval nárok na odpočítanie

dane vo vzťahu k priamemu dodávateľovi a k vzniku daňovej povinnosti dodávateľom. Správca dane
vykonaným dokazovaním zistil aj to, že v riadnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2008 daňový subjekt RT Group, spol. s r.o. do príslušného riadku daňového
priznania neuviedol daň za uskutočnené zdaniteľné obchody, t.j. daň nebola odvedená. Žalovanýv napadnutom rozhodnutí uviedol, že M. nepredložil dôveryhodné doklady, ktoré by jeho výpoveď
potvrdzovali, nebol ani konateľom ani spoločníkom spoločnosti RT Group, spol. s r.o., ktorá mala
fakturované tovary a služby dodať a nebol v čase keď mali byť dodané fakturované tovary a služby

splnomocneným zástupcom tejto spoločnosti. Pán M. predložil pri ústnom pojednávaní dňa 15.04.2009
správcovi dane daňového priznanie spoločnosti RT Group, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok
2008, ktoré miestne príslušný správca dane neeviduje (zdaňovacím obdobím spoločnosti RT Group,
spol. s r.o. je kalendárny mesiac a nie štvrťrok). Navyše pán M. predložil kópiu splnomocnenia (originál
nepredložil) na zastupovanie p. M. vo všetkých konaniach vedených Daňovým úradom Košice IV. a

Daňovým úradom Moldava nad Bodvou zo dňa 23.01.2009. Zamestnanci Daňového úradu Moldava nad
Bodvou do výkonu daňovej kontroly vstúpili až od 09.03.2009, teda dňa 23.01.2009 nebol dôvod na
vystavenie splnomocnenia na zastupovanie voči Daňovému úradu Moldava nad Bodvou. Z toho dôvodu
jemožnépovažovať predloženípísomnostizavyhotovenéúčelovo.Dôkazomúčelovostisplnomocnenia
je aj skutočnosť, že v čase overenia predmetného splnomocnenia pán M. už nebol konateľom RT Group,
spol. s r.o. (skončenie funkcie 27.01.2009). Navyše, v čase keď sa mali zdaniteľné obchody uskutočniť

pán M. uviedol, že za spoločnosť nič nepodpisoval a nič nevykonával. Tieto skutočnosti len potvrdzujú
nehodnovernosť tvrdení pána M.. Pán P. uviedol, že jednal s pánom M. a nie s pánom M., konateľom
spoločnosti v čase, keď mali byť uskutočnené zdaniteľné obchody. Dátum dodania prvej fakturovanej
dodávky nábytku v celkovej hodnote 1.377.020,50 Sk je 03.10.2008 - prvý deň po prepustení pána
M. z väzby (menovaný by nemohol zabezpečiť túto dodávku). K tvrdeniu pána P. (konateľa žalobca

v čase fakturácie zdaniteľných obchodov), že si dojednal dodávku tovarov a služieb s vedomím, že
konal so spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. ako nám s pánom M. žalovaný uviedol, že menovaný pri
náležitej starostlivosti mohol a mal vedieť, že osoba s ktorou konal pán M. nie je a ani nebol uvedený ako
konateľ spoločnosti, ktorá mala fakturované služby a tovary dodať. Daňové zákony neukladajú daňovým
subjektom akým spôsobom si majú preveriť, či osoba s ktorou obchodujú je skutočne tá, za ktorú sa

vydáva a či obchodujú s platiteľom dane z pridanej hodnoty a pod. Zákon č. 222/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov ponecháva na platiteľoch dane, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti
svojichobchodnýchpartnerov,nemusiaichdôveryhodnosťadokoncaaniidentitupreverovať,alevtomto
prípade sa vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočítanie dane.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania so súhlasom účastníkov konania rozsudkom,
ktorý dňa 29.05.2014 vyhlásil.

Predmetom súdneho preskúmavania bolo rozhodnutie žalovaného z 28.11.2012, ktorým zmenil časť
výroku platobného výmeru Daňového úradu Košice zo dňa 23.08.2012 č. 9800420/5/230/8596/2012/
Rsn tak, že nepriznala nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 73.722,79 eur a
určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.281,25 eur. Určenú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie
október 2008 v sume 3.281,25 eur je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný zaplatiť do 15 dní odo

dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru. Z obsahu spisu vyplýva, že u žalobcu bola
vykonaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2008, ktorú vykonal Daňový úrad Košice
IV. a o jej výsledku bol vyhotovený protokol zo dňa 04.12.2009 a dodatok č. 1 zo dňa 21.12.2009. Na
základe prerokovaného a doručeného protokolu bol vydaný dodatočný platobný výmer z 11.01.2010 č.
698/230/2551/10/Mikl, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie október 2008 v sume 3.281,25 eur. Tento dodatočný platobný výmer bol potvrdený v odvolacom
konaní rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 12.05.2010 č. I/223/9289-61039/2010/992517-
r. Žalobca podal žalobu na preskúmanie rozhodnutí daňového úradu a Daňového riaditeľstva SR,
žaloba bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 07.10.2010 č. k. 6S/19713/2010-53
z dôvodu, že žalobca napriek svojej povinnosti, ktorú mu ukladá okrem iného aj ustanovenie § 15 ods.6

zákona o správe daní a poplatkov neuniesol v rámci vykonávania daňovej kontroly dôkazné bremeno a
nepreukázal žalovanému svoje právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1,2 písm.a/ v nadväznosti na
ustanovenie § 51 ods.1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov.

V odvolacom konaní Najvyšší súd SR rozsudkom z 15.03.2011 č.k. 3Sžf 1/2011 zmenil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.Konštatoval,žesprávcadanevychádzalznesprávnehovýkladuustanovenia§29ods.8zákona
o správe daní a poplatkov a o rozložení dôkazného bremena. Poukázal na rozhodnutie Najvyššiehosprávneho súdu Českej republiky z 25.03.2005 č.k. 5Afs 131/2004. Ďalej konštatoval, že skutočnosti
vymedzené v ustanovení § 49 ods.2 písm.a/ a § 51 ods.1 písm.a/ zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno
daňového subjektu a z týchto ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne

vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť
dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú
núdzu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03
(Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže
byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia

zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť
posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi
alebo nasledujúcimi udalosťami. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že daňový subjekt disponuje
existenciou materiálneho plnenia faktúrou s prílohami a s podrobným položkovitým opisom druhu a
ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastní dôkazné bremeno. Na
preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša

dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému
subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré
daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného
dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu
dôkaznej núdze ohľadne skutočnosti, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.

Daňové riaditeľstvo SR zrušilo platobný výmer Daňového úradu Košice IV. z 11.01.2010 a správca
dane pokračoval v konaní vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október
2008. Vo vyrubovacom konaní oboznámil žalobcu s vykonanými dôkazmi a umožnil mu vyjadriť sa k
novým zisteniam, tvrdeniam a záverom vyplývajúcim z doplneného konania. Po ukončení dokazovania a

vyhodnotenídôkazovbolivydanénovérozhodnutia,ktorésúpredmetomtohtosúdneho preskúmavania.

Daňový úrad Košice listom z 02.05.2012 č. 9800402/5/135845/2012 oznámil žalobcovi, že pokračuje
konanie vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Správca dane
vo veci potvrdenia vyjadrení podaných dňa 15.09.2009 do zápisnice o ústnom pojednávaní k reálnemu

dodaniu tovaru a služieb spoločnosťou RT Group, spol. s r.o. Košice predvolal na deň 28.06.2012 L. M.,
ktorý sa v priebehu výkonu daňovej kontroly snažil konať za spoločnosť RT Group, spol. s r.o., k podaniu
svedeckej výpovede. Upovedomenie o vypočutí svedka bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu
doručené dňa 17.06.2012. Žalobca zastúpený splnomocneným zástupcom doručil daňovému úradu
svoje vyjadrenie k upovedomeniu a navrhol, aby daňový úrad upustil od vykonania výsluchu svedka a

aby bezodkladne pristúpil k vydaniu platobného výmeru. Namietal postup daňového úradu, že v rámci
vyrubovacieho konania vykonáva úkony - výsluch svedka napriek tomu, že nie je dodržaná 15 dňová
lehota na vydanie platobného výmeru.

L. M. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 28.06.2012 potvrdil, že vykonal stavebné a murárske

práce, kúrenie a dodanie sanity na budove fitnescentra Iron Club, s.r.o. Košice a že tieto práce
vykonávala spoločnosť Ava Group, s.r.o. Košice, ktorej bol konateľom. Uviedol, že fyzicky práce vykonali
živnostníci, ktorých mená si nepamätá a od nich spoločnosť Ava Group, s.r.o. obdržala faktúry. Služby
a dodávky daňový subjekt Ava Group následne fakturoval daňovému subjektu RT Group, spol. s r.o.
Košice. Svedok si nepamätal počet vystavených faktúr, ani celkovú výšku fakturovanej sumy. Neskôr po

nahliadnutí do faktúr sa svedok vyjadril, že faktúry mu odovzdal pán M. konateľ spoločnosti RT Group,
spol. s r.o. pričom na čas a miesto si nepamätal.

Na ústnom pojednávaní bol svedok tiež požiadaný na predloženie originálu písomností udelenia plnej
mocinazastupovaniedaňovéhosubjektuRTGroup,spol.sr.o.,ktorévofotokópiiodovzdal naDaňovom

úrade Moldava nad Bodvou dňa 15.04.2009. Svedok sa vyjadril, že originálom nedisponuje a na otázku
v akých veciach za spoločnosť RT Group, spol. s r.o. konal prehlásil, že konal v daňovej kontrole,
pretože konateľ RT Group, spol. s r.o. nereagoval. K predloženej fotokópii daňového priznania daňového
subjektu RT Group, spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 zo dňa 26.01.2009 svedok
uviedol, že predpokladá, že daňové priznanie mu doručil pán M. (konateľ spoločnosti RT Group, spol.

s r.o.) a on ho len odniesol. Z výpovede ďalej vyplynulo, že za spoločnosť Iron Club, s.r.o. jednal s
„E.C.“ priezvisko si nepamätal, ktorý ho oslovil, či nepozná niekoho, kto by vykonal požadované práce
na prestavbe a následne ho zoznámil s pánom M..Prvostupňový správny orgán - Daňový úrad Košice túto svedeckú výpoveď uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia z 23.08.2012 a konštatoval, že je toho názoru, že dostatočne preukázal, že tovar a služby
fakturované predmetnými 15 faktúrami nedodal platiteľ dane RT Group, spol. s r.o., Kysucká 16, Košice,

ktorý je uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Dodávateľ tovaru nie je preukázaný tým, že existovalo
materiálne plnenie a toto bolo podložené faktúrami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny.
Uvedené zistenie správca dane dostatočne preukázal tým, že jediná osoba, ktorá bola oprávnená za
spoločnosť konať, a to pán M. potvrdil, že v čase kedy bol konateľom spoločnosti táto nevykonávala
žiadnu činnosť, za spoločnosť nekonal a nič nepodpisoval, preverované faktúry nevystavil. Správca

dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru a vykonaných prác, ale spochybnil a preukázal, že tieto
neboli dodané platiteľom dane uvedených ako dodávateľ.

Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež konštatoval, že nikdy nežiadal žalobcu k
preukazovaniu nároku na odpočítanie dane účtovnou evidenciou a písomnosťami jeho dodávateľov a
dodávateľov jeho dodávateľa. Potrebné zistenia žiadal preveriť v rámci dožiadaní miestne príslušných

správcov dane preverovaných daňových subjektov. Od žalobcu žiadal iba informácie, o ktorých mohol a
mal mať vedomosť a žiadal ho predkladať len účtovné a daňové doklady a písomnosti, ktoré bol povinný
evidovať a bol povinný o nich účtovať.

Správca dane umožnil žalobcovi poskytnúť informácie, preukazujúce uskutočnenie preverovaných

zdaniteľných obchodov spoločnosťou RT Group, spol. s r.o., ale konateľ žalobcu uviedol do zápisnice z
08.04.2009, že nevie poskytnúť žiadne informácie. Správca dane nevyvodil svoje závery z preverovanej
účtovnej evidencie žalobcu, resp. jeho dodávateľov, ale preukázal, že tovar a služby nedodal daňový
subjekt RT Group, spol. s r.o. Košice. Platiteľovi dane RT Group, spol. s r.o. Košice nevznikla daňová
povinnosť, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správny orgán v rozhodnutí

konštatoval, že
nespochybnil reálne vykonanie prác a dodávok, ale preukázal, že zdaniteľné obchody, ktoré boli
deklarované predmetnými faktúrami, neboli dodané osobou uvedenou na faktúrach ako dodávateľ.

Podľa § 15 ods.5 písm.e/ zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva

daňová kontrol, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky
pri ústnom pojednávaní.

Podľa § 29 ods.1 citovaného zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové kontroly.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods.2 citovaného zákona).

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy
správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi
a doklady k nim (§ 29 ods.4 citovaného zákona).

Podľa § 16 zákona o správe daní a poplatkov miestne príslušný správca dane môže požiadať o
vykonanie jednotlivých úkonov správy daní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže
požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný
žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

Podľa § 44 ods.6 písm.a/ zákona o správe daní a poplatkov ak sa u daňového subjektu vykoná daňová
kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods.13)
platobný výmer, ak daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje
od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo
dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane.

Žalobca v podanej žalobe uvádza identické žalobné námietky ako uviedol v žalobe zo dňa 15.07.2010,
o ktorých krajský súd už rozhodol rozsudkom zo 07.10.2010 č.k. 6S/19713/2010-53.K námietke, že bezdôvodne a bez akéhokoľvek odôvodnenia došlo v priebehu daňovej kontroly ku
zmene správcu dane súd konštatuje, že napriek tomu, že túto námietku žalobca neuviedol v odvolaní
v danom prípade nešlo o zmenu miestne príslušného správcu dane z Daňového úradu Košice IV.

na Daňový úrad Moldava nad Bodvou, ale na základe telefonického rozhovoru zo dňa 01.10.2010
od zamestnancov žalovaného bolo súdu podané vysvetlenie, že v uvedenom prípade išlo len o
úkon zamestnancov miestne príslušného správcu dane v priestoroch Daňového úradu Moldava nad
Bodvou, čo preukázateľne dokazujú aj ich vlastnoručné podpisy na predmetných zápisniciach o ústnom
pojednávaní. Túto žalobnú námietku preto súd nepovažuje za odôvodnenú.

Žalobca ďalej tvrdil, že výsluch svedka M. bol vykonaný v neprítomnosti žalobcu, a preto takýto
dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom a nemôže byť vzatý pri rozhodovaní do úvahy. Po zrušení
pôvodného platobného výmeru pre účely realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR správca dane
vykonal opakovaný výsluch uvedeného svedka, o ktorom bol splnomocnený zástupca žalobcu včas
upovedomený.Žalobcasavšaknatomtoúkonenezúčastnilanevyužiltaksvojeoprávneniebyťprítomný

pri výsluchu svedka a klásť mu otázky. S námietkami ohľadom nevyhotovenia zápisnice z miestneho
zisťovania a neupovedomenia o výsluchu svedka G. sa zaoberal krajský súd vo svojom rozsudku a k
týmto námietkam súd môže iba opätovne uviesť, že správca dane nevykonával miestne zisťovanie, a
preto nebolo potrebné vyhotoviť zápisnicu a nevykonal ani výsluch svedka G., ktorý podal na Daňovom
úrade Košice II. iba informáciu týkajúcu sa dôvodov, pre ktoré nie je možné predložiť doklady spoločnosti

RT Group, spol. s r.o.

K žalobnej námietke žalobcu, že platobný výmer bol vydaný po 15 dňovej lehote a že vo vyrubovacom
konaní bol uskutočnený výsluch svedka M., hoci vyrubovacie konanie slúži na vyrubenie dane a
nemá suplovať daňovú kontrolu súd uvádza, že po zrušení dodatočného platobného výmeru pre účely

realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf 1/2011 sa vec dostala do štádia vyrubovacieho
konania. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v spomínanom rozsudku musí byť
daňovému subjektu umožnená účasť na dokazovaní ak tieto dôkazy budú uplatnené voči nemu. Súd
súhlasí so stanoviskom žalovaného, že v zákone o správe daní a poplatkov nie je uvedená lehota, v
ktorej má byť vydaný dodatočný platobný výmer po jeho zrušení odvolacím orgánom. Ustálená súdna

prax naviac pripúšťa vykonávanie dôkazov aj v štádiu vyrubovacieho konania ak si okolnosti vyžadujú
vykonanie tohto ktorého dôkazu, pretože tým sa môže predísť vydaniu nezákonného eventuálne
nesprávneho rozhodnutia. Žalobnú námietku žalobcu preto súd považuje za nedôvodnú.

Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného

skutkového stavu a neprihliadol na všetky skutkové zistenia a nezaoberal sa s rozpormi v tvrdeniach
konateľa spoločnosti RT Group, spol. s r.o. M.. Z výpovede tohto svedka vyplýva, že firmu neriadil
nemal vedomosť o tom, že kde spoločnosť sídli, nemal vedomosť o jej činnosti o obchodných partneroch
spoločnosti, nevedel, či spoločnosť zamestnáva zamestnancov, nevyhotovoval a nepodpisoval žiadne
faktúry za spoločnosť a o podpise na faktúrach, ktoré mu boli poskytnuté k nahliadnutiu tvrdil, že podpis

nie je jeho, nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti a za spoločnosť neprevzal žiadnu finančnú
hotovosť. Žalovaný poukázal na to, že svedok M. sa snažil preukázať zastupovanie spoločnosti RT
Group, spol. s r.o. neúčinným splnomocnením, predložená fotokópia bola u notára overená v čase,
keď už E. M. nebol konateľom spoločnosti. Bolo zistené, že konateľ žalobcu o obchodných transakciách
nerokoval s konateľom E. M., ale s pánom M., ktorá nebola oprávnená konať za daňový subjekt RT

Group,spol.sr.o.OkrempánaM.sabezpoverenianazastupovaniesnažilizadaňovýsubjektRTGroup,
spol. s r.o. konať aj pán Y. a pán G.. Pán M. a pán P. nerokovali o obchodných transakciách s pánom
M., pretože v čase, ktorý uviedli bol vo výkone väzby. Spoločnosť RT Group, spol. s r.o. nepriznala
daň za uskutočnené zdaniteľné obchody v riadnom daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie október 2008. Hoci táto spoločnosť bola mesačným platiteľom DPH pán M. predložil

správcovi dane vyplnené tlačivo daňového priznania RT Group, spol. s r.o. za IV. štvrťrok 2008, čím ho
údajne poveril E. M., ktorý však tvrdil, že nič nevystavoval. Faktúry za spoločnosť RT Group, spol. s r.o.
žalobcovi odovzdal pán M.. V dodatočnom daňovom priznaní podanom dňa 02.10.2009 platiteľ dane
RT Group, spol. s r.o. deklaruje dodanie tovarov a služieb vo výške súčtu faktúr pre daňový subjekt Iron
Club, s.r.o., pričom „zabudol“ odpočítať daň z prijatých služieb, ktoré mali byť dodané v subdodávke.

Tieto zistenia správca dane ako aj žalovaný vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a záver,
ku ktorému dospel zodpovedá logickému mysleniu a uvažovaniu, že spoločnosť RT Group, spol. s r.o.
nebola dodávateľom tovarov a služieb, ktoré boli deklarované na predmetných faktúrach.Žalobca v žalobe poukázal na to, že svedok M. potvrdil, že práce vykonával v subdodávke cez
svoju spoločnosť Ava Group, s.r.o. a následne ju fakturoval RT Group, spol. s r.o. čo daňový úrad
nepovažoval bez ďalšieho dokazovania. K tomu súd udáva, že správca dane zistil, že pán M. bol

konateľom spoločnosti Ava Group, s.r.o. a Matzo Slovakia, s.r.o., Bratislava a dožiadaním preveroval
uskutočňovanie zdaniteľných obchodov, pričom zistil, že v spoločnosti Matzo Slovakia, s.r.o. už je iný
konateľ a na predvolanie z adresy sídla spoločnosti Ava Group, s.r.o. pán M. nereagoval a k príslušnému
správcovi dane sa dostavil až dodatočne z vlastného podnetu. Neskôr tento svedok uviedol, že práce
boli vykonávané spoločnosťou Ava Group, s.r.o., pre ktorú práce vykonávali rôzni živnostníci, ktorých

však nevedel bližšie označiť. Všetky tieto dôkazy správca dane vzal do úvahy, riadne ich vyhodnotil a
jeho závery považuje súd za správne a logické. Z vyjadrenia konateľa vyplýva, že obchodné transakcie
dojednával s osobou, ktorá mu nebola známa a bližšie sa nezaujímal kto stavebné práce služby a
tovary dodáva. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca pri náležitej starostlivosti mohol
a mal vedieť, či osoba s ktorou rokoval je uvedená ako spoločník alebo konateľ spoločnosti, ktorá mala
fakturované služby dodať a vykonať. Žalobca si však túto elementárnu povinnosť nesplnil a tým sa

vystavil riziku, že nepreukáže splnenie zákonných podmienok nároku na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty.

Súd z uvedených dôvodov považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné, a preto žalobu
podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Neúspešnému žalobcovi súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol podľa § 250k ods.1
O.s.p.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.