Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2T/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010207
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3614010207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaných M. U. a

H. U., na hlavnom pojednávaní dňa 01.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

1/ M. U., Q.. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, bytom Ž. Q. Q. Č.. XX,

a

2/ H. U., Q.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom O., R. U. Ž. Q. Q. Č.. XXX,

s ú v i n n í , ž e :

dňa 01.03.2014 v čase o 19,18 hod. v železničnej stanici Žabokreky nad Nitrou pri lavičke na krytom
nástupišti najskôr obžalovaný M. U. pristúpil k A.X. U., ktorý tam ležal na lavičke, pričom sa A. U. spýtal,

prečo sa vyhrážal jeho matke a rodine, načo sa A. U. postavil a zahnal sa rukou na obžalovaného M.
U., ktorý sa uhol a následne A. U.Č. minimálne dvakrát udrel päsťou do tela a do oblasti hlavy a dvakrát
kopol nohou do tela, následne ho obžalovaný M. U. chytil okolo hlavy rukou, čo využil obžalovaný H. U.
a kopol A. U. kolenom do hlavy, v dôsledku čoho A. U. spoločne s obž. M. U. spadli na zem, pričom A.
U. ležal tvárou k zemi a obž. M. U. bol na ňom a udieral ho opakovane päsťami do oblasti hlavy a rebier,
pričom v ďalšom útoku na A. U. sa snažili zabrániť D. U. G. M. U., avšak obžalovaný H. U., ktorého
sa A. U. snažil chytiť za nohu poškodeného A. U. jedenkrát kopol ľavou nohou do oblasti hlavy, pričom
uvedeným konaním obvinení spôsobili poškodenému A. U. exkoriácie na dorze nosa, brade a vľavo

temporálne, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, bez narušenia obvyklého spôsobu života poškodeného

t e d a :

spoločným konaním sa dopustili fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného,

č í m s p á c h a l i:

prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona č. 300/2005
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej Tr. zák.).Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ M. U.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný 2/ H. U.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia

slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 148/14/3305-13 zo dňa
23.09.2014,pojejpreskúmaní,súdvydaltrestnýrozkazč.k.2T/139/2014-121dňa08.10.2014.Obvinený
M. U. podal proti trestnému rozkazu včas odpor dňa 30.12.2014 (trestný rozkaz mu bol doručený dňa
22.12.2014 - na doručenke je celkom zrejmá chyba v datovaní, pričom deň doručenia vyplýva zo správy
OOPZ Partizánske na č.l. 139, a z nej je zrejmé, že odpor je podaný včas. V odpore uviedol, že sa len

bránil, on bol napadnutý, svoj čin ľutuje a nesúhlasí s nepodmienečným trestom pričom adekvátnym by
bol trest povinnej práce, a to aj preto, že má vyživovacie povinnosti, ktoré nechce zanedbať. Obvinený
H. U. podal proti trestnému rozkazu včas odpor dňa 15.12.2014 (trestný rozkaz mu bol doručený dňa
11.12.2014 - č.l. 134. V odpore uviedol, že nesúhlasí len s výrokom o treste, hoci trestný čin spáchal
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, má za to že na dosiahnutie účelu trestu bude primeraný

trest peňažný či trest povinnej práce.

Následne samosudca nariadil a vykonal dňa 16.02.2015 a 01.04.2015 hlavné pojednávanie, pričom na
tomto bolo zabezpečené právo na obhajobu obžalovaného U., ktorý žiadal o ustanovenie bezplatného
obhajcu. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. poriadku, dňa 16.02.2015

obžalovaný H. U. vyhlásil ku skutku podľa obžaloby v súlade s § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku
že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku odpovedal kladne (áno) na všetkých päť položených otázok. Súd po
vyhlásení obžalovaného po zistení stanoviska prokurátora uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods.
7 Tr. poriadku a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ďalej vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste.

Obžalovaný M. U. za prítomnosti obhajcu po poučení podľa
§ 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. poriadku, dňa 01.04.2015 vyhlásil ku skutku podľa obžaloby v súlade
s § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na
položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku odpovedal kladne (áno)
na všetkých päť položených otázok. Súd po vyhlásení obžalovaného po zistení stanoviska prokurátora

uznesením prijal vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ďalej
vykonal len dokazovanie čo do výroku o treste. Súd skutok právne kvalifikoval ako prečin výtržníctva
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona č. 300/2005 Z.z., keďže obžalovaní
sa spoločným konaním sa dopustili fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli
iného. Zavinenie obžalovaných je dané priamym úmyslom podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vychádzal z vyhlásení obžalovaných, prečítal listinné dôkazy, zahrňujúce
obsah spisu v časti štádia konania pred súdom, správy o povesti obžalovaných, odpisy z registra trestov,
podstatný obsah spisov Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/118/2010, Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 1T/130/2009, Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/181/2012, z nich rozhodnutia

vo veci samej, listiny vzťahujúce sa k výkonu trestov a zistil tento skutkový stav.Obžalovaný M. U. je slobodný, má vyživovaciu povinnosť k trom deťom (nar. 2006,2007,2009), pričom
vyživovacia povinnosť bola určená súdom. Vyživovaciu povinnosť si plní, je zamestnaný, pričom do

zamestnania nastúpil v mesiaci február 2015 a to do spoločnosti Neogroup, s.r.o. vo Valči, kde pracuje
ako stavebný robotník, predtým bol nezamestnaný približne od roku 2009.

Obžalovaný H. U. býva so svojou družkou a troma maloletými deťmi vo veku 2, 6 a 8 rokov. Vyživovacia
povinnosť nebola súdom určená. Pracuje len brigádnicky, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Nevedel uviesť kedy bol naposledy zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Jeho príjem je na úrovni
500-600,-€.

Zo správy Obce Žabokreky nad Nitrou z 23.07.2014 súd zistil, že obžalovaný M. U. býva v starom
rodinnom domčeku, ktorého je spoluvlastníkom. Podľa vyjadrenia starostu obce so svojim bratom mal
obžalovaný ukradnúť železné rohože na čistenie obuvi umiestnené pred budovou obecného úradu,

školskej telocvične, zdravotného strediska a bytovky. Jeho povesť v obci nie je dobrá. Pochádza z
viacpočetnej rodiny, kde „jeden brat sa vráti z výkonu trestu a druhý nastupuje“.

Zo správy Obce Chynorany z 18.07.2014 súd zistil, že obžalovaný H. U. býva v obci Žabokreky nad
Nitrou so svojou rodinou a rodinou svojej družky. Je slobodný. Obec Chynorany má informáciu o dvoch

deťoch obžalovaného no nie je aktuálna. Keďže sa v obci nezdržiava obec nemá žiadne informácie o
jeho správaní. V obci nežije od roku 2011.

Zo správy obce Žabokreky nad Nitrou z 23.07.2014 súd zistil, že obžalovaný H. U., nie je prihlásený na
pobyt v obci no zdržiava sa tam v staršom rodinnom dome patriacom manželom U.. Je partnerom G. U.,

s ktorou má tri deti, starosta viackrát riešil s políciou problémy s dodržiavaním zákonov obžalovaným.
Jeho povesť v okolí ľudí, ktorí ho poznajú, nie je dobrá.

Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného H. U. súd zistil, že od 07.01.2012 do doby spáchania
trestného činu v tejto veci bol osemkrát postihnutý za priestupok, vo všetkých prípadoch za porušenie

pravidiel cestnej premávky.

Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného M. U. súd zistil, že od 01.01.2012 do doby spáchania
trestného činu nebol postihnutý za priestupok.

Z výpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný M. U. bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, a to za
úmyselnú trestnú činnosť, najmä na nepodmienečné tresty odňatia slobody za trestné činy proti majetku
a rodine a mládeži, pričom z toho jednom prípade sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Obžalovaný M. U. bol Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 1T/130/2009-66 z

20.07.2009, právoplatným dňa 01.12.2009 uznaný vinným pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1,3 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na tri roky a uložená primeraná povinnosť. Uznesením č.k.
1T/130/2009-82z27.07.2011právoplatnýmdňa27.07.2011súdrozhodol,žeobžalovanýsavskúšobnej
dobe neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní jeden rok vykoná. Trest odňatia slobody vykonal dňa

02.05.2013.

Obžalovaný M. U. bol Trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 2T/118/2010-69 z
10.11.2010 právoplatným dňa 11.03.2011 uznaný vinným pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1,3 písm. a/, c/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so

zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest odňatia slobody vykonal
dňa 02.05.2012.

Z výpisu z registra trestov a pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/181/2012 súd
zistil, že obžalovaný H. U. bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom č.k. 2T/181/2012-76 z

22.10.2012, právoplatným dňa 22.10.2012 v spojení s uznesením č.k. 2T/181/2012-80 z 06.11.2012 pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm c/ Tr. zákona a prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pre skutok zo dňa 09.04.2012, a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobodyvo výmere dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na dva roky. Skúšobná doba v tejto
veci plynula od 22.10.2012 do 22.10.2014.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení
§ 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj na možnosti jeho nápravy,
nakoľko trest musí mať najmä prevýchovný účinok.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému M. U. prihliadol k jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/
Tr. zákona, a to k tomu, že sa obžalovaný k trestnej činnosti doznal a aj ju úprimne oľutoval vychádzajúc
z jeho písomných podaní a záverečnej reči. Súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.
m/ Tr. zákona, pretože obžalovaný už bol viackrát odsúdený za trestný čin a to úmyselný, príkladmo
v trestnej veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/85/2006, Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
PE 1T/196/2004, Okresného súdu Žiar nad Hronom sp zn. 1T/130/2009 či Okresného súdu Žiar nad

Hronom sp. zn. 2T 118/2010. Za rovnováhy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak súd ukladal
trest podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a vychádzal z trestnej sadzby 0 až 3 roky. Podľa § 34 ods. 3 Tr.
zákona má trest postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby. Súd má preukázané, že obžalovaný napriek tomu, že bol opakovane odsúdený
na nepodmienečné tresty odňatia slobody nepreukázal snahu o nápravu, opätovne spáchal úmyselný

trestný čin aj keď mu bol uložený naposledy trest odňatia slobody, z ktorého bol prepustený len dňa
02.05.2013, teda ani nie rok pred spáchaním prečinu v tejto veci, je tak zrejmé, že na naplnenie účinkov
individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej činnosti obžalovaného a naplnenie účelu
trestu nebude účelné ukladanie alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, ako je aj
trest povinnej práce, pretože pokiaľ pre obžalovaného nie je ponaučením trest odňatia slobody, sotva

ho bude motivovať alternatívny trest, ktorý by bol vo svojej podstate v tomto prípade neodôvodneným
benefitom či bonusom za v poradí už šieste odsúdenie obžalovaného, na ktoré súd prihliada. Súd tiež
poukazuje na nelichotivú správu o povesti obžalovaného z obce Žabokreky nad Nitrou. Naopak však
vzhľadom k okolnostiam spáchania trestného činu a aj sociálnemu aspektu - práve minimalizovaniu
vplyvu na rodinu obžalovaného a snahe obžalovaného sa zamestnať (aj tu súd poukazuje na to, že

obžalovaný bol nezamestnaný dlhodobo a zamestnal sa len pred dvoma mesiacmi) súd neukladal
trest prísnejší, ktorý by umožňovalo aj pomerne široké zákonné rozpätie trestnej sadzby, ale súd
obžalovanému uložil trest na úrovni jednej šestiny trestnej sadzby, ktorý považuje na dosiahnutie účelu
trestu za dostatočný.

Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin
(príkladmo vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/85/2006, Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 2T 118/2010), súd pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Pri ukladaní trestu obžalovanému H. U. súd prihliadol k jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/
Tr. zákona, a to k tomu, že sa obžalovaný k trestnej činnosti doznal, pretože tak bolo možné vyložiť jeho
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, keď nepoprel spáchanie trestnej činnosti, hoci ako
ospravedlnenie uvádzal, že išlo o reakciu na predchádzajúci konflikt s poškodeným, no predsa úprimne
oľutoval svoje konanie. Súd prihliadol k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, pretože

obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, a to vo veci Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/181/2012.
Za rovnováhy poľahčujúcich a priťažujúcich okolností okolnosti tak súd ukladal trest podľa § 38 ods. 2 Tr.
zákona a vychádzal z trestnej sadzby 0 až 3 roky. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný
spáchal úmyselný trestný čin rovnakého druhu, ako trestný čin, za ktorý bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/181/2012-76 z 22.10.2012. Trestný čin spáchal v skúšobnej dobe,

na ktorú mu bol trest odňatia slobody odložený. Je tak zrejmé, že obžalovaný porušil povinnosť viesť
riadnyživotpočasskúšobnejdoby/hociriadnyživotbymalviesťneustálenielenpočasskúšobnejdoby/,
spáchal opätovne úmyselný prečin výtržníctva, v čom mu nezabránila ani hrozba neosvedčenia sa v
skúšobnej dobe skôr uloženého trestu a tak hrozba výkonu trestu odňatia slobody. Súd vzhľadom k tomu
považoval na dosiahnutie prevýchovy obžalovaného za účelné do budúcna od páchania trestnej činnosti

odradzujúce uloženie nepodmienečného trestu, rovnako tak ako u obžalovaného U. aj tu vo výmere
6 mesiacov, ktorý súd považuje za primeraný a spravodlivý a tiež vzhľadom k dĺžke len v nevyhnutne
potrebnej miere zasahujúci rodinu obžalovaného.Pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin, súd
pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Súd záverom poukazuje na to, že obidvaja obžalovaní, tak ako môžu argumentovať svojimi vyživovacími
povinnosťami k maloletým deťom a starostlivosťou o rodinu v konaní pred súdom, tak mali na tieto
skutočnosti myslieť pred spáchaním trestného činu a viesť v záujme svojom a svojej rodiny riadny život.

Poškodený A. U. si nárok na náhradu škody neuplatnil, čo vyhlásil na hlavnom pojednávaní, preto súd
o náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.