Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 16, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204760
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5813204760.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: Y..

N. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Veronikou Leppovou,
advokátkou, Tvrdošín, Medvedzie 45/19, proti odporcovi: K. U., nar XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX,
právne zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, Dolný Kubín, Radlinského 1729, v konaní o
zaplatenie 33.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke čiastku 33.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne od 20.02.2013 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.980,- Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 3.399,66 Eur, ich zaplatením na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr.
Veroniky Leppovej, advokátky, Tvrdošín, Medzvedzie 45/19, vedený vo U., a.s., č.ú.: XXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXX, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadala navrhovateľka uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť jej čiastku 33.000,- Eur
s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 20.02.2013 do zaplatenia z titulu dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov datovanej dňom 20.04.2012.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.01.2014 č.k. 8C/145/2013-95 tak, že uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľke čiastku 33.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od
20.02.2013 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.980,- Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.863,82 Eur. Rozsudok ohľadne merita veci odôvodnil nasledovne:

„Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.04.2012
č.k. 3P/15/2012-14. Na pojednávaní dňa 03.04.2012 sa účastníci po vyhlásení rozsudku vzdali práva

podať vo veci odvolanie. Písomné vyhotovenie rozsudku podľa pripojených doručeniek prevzala
navrhovateľka dňa 17.04.2012. Odporca písomné vyhotovenie rozsudku prevzal počas úložnej doby
dňa 30.04.2012, čomu predchádzal prvý pokus o doručenie dňa 17.04.2012 a následne druhý pokus o
doručenie dňa 18.04.2012 kedy bola zásielka uložená na pošte. Na základe toho rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30.04.2012.

Ešte pred rozvodom manželstva účastníci dňa 17.02.2012 uzavreli ako manželia dohodu o uzavretí

budúcej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode. V tejto sa dohodli, že do
jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva uzavrú dohodu o vyporiadaní
BSM, pričom v čl. III špecifikovali veci, ktoré nadobudne navrhovateľka a ktoré odporca a v čl. II dohody
odporca prehlásil, že do 6 mesiacov po podpise dohody o vyporiadaní BSM vyplatí navrhovateľke vhotovosti čiastku 33.000,- Eur, nakoľko navrhovateľka vložila väčší obnos finančných prostriedkov do
dokončenia rodinného domu súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X vedeného na LV č. XXXX
k.ú. Q., ktorého je vlastníkom.

Následne v zmluve o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva
datovanej dňom 20.04.2012 si účastníci konania rozdelili hnuteľné veci rovnakým spôsobom ako bol
dojednaný v dohode zo dňa 17.02.2012 (okrem osobného automobilu a satelitného kompletu), pričom v
čl. II odporca opätovne prehlásil, že do 6 mesiacov po podpise tejto zmluvy o vyporiadaní BSM vyplatí

navrhovateľke v hotovosti čiastku 33.000,- Eur, nakoľko navrhovateľka vložila väčší obnos finančných
prostriedkov do dokončenia rodinného domu súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X vedeného na
LV č. XXXX k.ú. Q., ktorého je odporca vlastníkom.

Navrhovateľka sa následne v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6Ro/83/2013 domáhala voči odporcovi
zaplatenia čiastky 33.000,- Eur z predmetnej dohody o vyporiadaní BSM. Konanie bolo zastavené

uznesením zo dňa 03.04.2013 pre nezaplatenie súdneho poplatku. Navrhovateľka v žalobnom návrhu
v tejto súvislosti uviedla, že ešte pred zaplatením súdneho poplatku jej odporca oznámil, že za krátky
čas bude mať vybavený úver na vyplatenie celej čiastky, pričom odporca po dotaze súdu potvrdil, že si
skutočne v tom čase vybavoval úver, aby mohol navrhovateľku vyplatiť, no úver nezískal.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dohoda o vyporiadaní BSM je síce datovaná dňom
20.04.2012, avšak ide o deň kedy si ju ona iba pripravila po tom, ako jej bol doručený rozvodový
rozsudok. Dohoda bola podpísaná až po 01.05.2012, pretože odporca pracoval v zahraničí a v tej dobe
sa na Slovensku nenachádzal. Predložila o tom výpisy telefonických hovorov, podľa ktorých boli v dňoch
21.04., 22.04., 23.04., 24.04., 25.04., 27.04., 02.05., 04.05., 05.05. a aj v neskoršom období realizované

medzinárodné telefonické hovory a SMS správy na rakúske telefónne číslo. Nepamätala si presne kde
dohodu podpisovali, no s istotou odporca dňa 20.04.2012 nebol na Slovensku o čom svedčia telefonické
výpisy a tiež skutočnosť, že si hneď nevyzdvihol rozvodový rozsudok.

Odporca potvrdil, že dohodu o vyporiadaní BSM pripravila navrhovateľka. Podpísali ju u nej v podnájme

dňa 20.04.2012. Nespochybnil, že v predložených výpisoch hovorov sa jedná o jeho rakúske telefónne
číslo, ktoré používal. Na druhej strane si ale nepamätal, kde presne sa zdržiaval v období konca apríla
roku 2012 čo vysvetľoval tým, že v tom čase „pendloval“ medzi prácou v C. a Slovenskom, kde vybavoval
veci ohľadne rozvodu. Uviedol, že v C. pracoval od pondelka do piatku, no keď bolo potrebné niečo
vybaviť, sadol do auta a išiel na Slovensko a vracal sa do práce v nedeľu. Pracovnú dobu mal v závislosti

od množstva práce, spravidla od siedmej ráno do deviatej večer, keď bolo práce menej, robil do šiestej
večer. Niekedy bol doma raz mesačne, niekedy aj dva-tri razy do mesiaca a stávalo sa, že prišiel aj
cez týždeň, keď napríklad bolo niečo treba vybaviť v banke. Po dotaze súdu ohľadne úložnej doby
rozvodového rozsudku uviedol, že si nepamätá či bol v období od 17.04.2012 do 30.04.2012 v C. alebo
na Slovensku, no spomenul si, že mu matka hovorila, že má nejakú zásielku, ktorú si musí prevziať

osobne lebo jej ju nechcú vydať.

Vyhodnotením uvedených dôkazov v zmysle ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, a to každého
dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomných súvislostiach vrátane toho čo uviedli účastníci konania
mal súd za preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k podpisu dohody o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva účastníkov v deň, ktorý je na nej uvedený, t.j. 20.04.2012. Súd uveril navrhovateľke,
že v tento deň dohodu iba pripravila, pretože jej výpoveď celkovo pôsobila na súd presvedčivejšie ako
výpoveď odporcu, keď súčasne ďalšie nepriame dôkazy svedčia o tom, že odporca vtedy nemohol
dohodu podpísať. Výpoveď odporcu ohľadne dňa podpisu dohody bola protirečivá, keď na jednej strane
uviedol, že bola podpísaná dňa 20.04.2012 v byte navrhovateľky, no na strane druhej si v rámci dotazu

súdu ohľadne prevzatia rozvodového rozsudku nepamätal kde sa zdržiaval počas úložnej doby od
18.04.2012 do 30.04.2012. Ďalej je faktom, že od uloženia zásielky na pošte v stredu 18.04.2012
si odporca písomné vyhotovenie rozsudku prevzal až v pondelok 30.04.2012. Logickým vysvetlením
môže byť iba to, že sa prevažnú väčšinu tejto doby nachádzal v práci v C., keď aj sám sa vyjadril,
že ešte matka mu hovorila, že má na pošte zásielku určenú do vlastných rúk. S tým korešponduje

aj uskutočnená telefonická komunikácia navrhovateľky a odporcu prostredníctvom jeho rakúskeho
telefónneho čísla. Táto síce začína dňom 21.04.2012 (čo bola sobota) no od tohto dňa je zrejmý
takmer každodenný telefonický kontakt navrhovateľky s odporcom až do 27.04.2012 (SMS správa s
časom 19:45), čo len potvrdzuje pravdivosť vyjadrenia navrhovateľky, že s odporcom komunikovaliv podstate o každej jednej veci súvisiacej s ukončením ich doterajšieho vzťahu vrátane toho, kedy
odporca príde na Slovensko a kedy podpíše dohodu o vyporiadaní BSM. Ak si potom odporca prevzal
rozsudok v pondelok 30.04.2012, možno potom pripustiť, že v neskorých večerných hodinách dňa

27.04.2012 sa už mohol nachádzať v mieste bydliska na Slovensku a teda mohol podpísať dohodu v
zásade už tento deň. Podľa názoru súdu však nie je za existencie ďalších okolností, ktoré vyplynuli
z dokazovania rozhodujúce, kedy odporca pripojil svoj podpis na dohodu o vyporiadaní, či to bolo
niekoľko dní pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva alebo až po právoplatnosti rozsudku
30.04.2012, ktorým dňom podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezpodielové spoluvlastníctvo

navrhovateľky a odporcu zaniklo. Ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že ak zanikne
bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa potom jeho vyporiadanie. Zákon na prvom mieste uvádza
vyporiadanie dohodou podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Už z tohto je zrejmá preferencia
zákonodarcu usporiadať vzájomné majetkové vzťahy manželov na základe ich slobodnej vôle bez
potreby akejkoľvek ingerencie štátu, keď súčasne ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka nestanovuje
žiadne špecifické požiadavky týkajúce sa formy dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva,

iba určuje, že manželia sú si povinní vydať na požiadanie písomné potvrdenie o tom ako sa vyporiadali.
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva preto možno uzavrieť ústne, písomne alebo aj
konkludentne a iba v prípade, ak sa dohoda týka nehnuteľnosti tvoriacej masu BSM, musí mať písomnú
formu a je k nej potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 149a Občianskeho zákonníka). Možnosť
uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je z časového hľadiska obmedzená len

tým, že k nej musí dôjsť do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, lebo inak nastáva
zákonná domnienka jeho vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak súčasne v tejto
lehote nebol podaný návrh na vyporiadanie na súd. Pod vplyvom doterajšej judikatúry (R 42/1972)
potom v právnej praxi prevláda názor, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva možno
uzavrieťlenakuždošlokzánikubezpodielovéhospoluvlastníctvaapretodohodyovyporiadaníuzavreté

pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva sú automaticky pokladané za neplatné podľa § 39
Občianskeho zákonníka (zrejme pre rozpor s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S takýmto v
zásade kategorickým záverom sa však nemožno stotožniť, keď podľa vedomosti súdu ani neexistuje
judikát, ktorý by uspokojivo neplatnosť takto uzavretých dohôd vyargumentoval. O absolútnu neplatnosť
podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide totiž v prípade, ak právny úkon svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor so zákonom znamená, že
právny úkon odporuje kogentnému zákonnému ustanoveniu (príkazu či zákazu), obchádzanie zákona
zasa znamená, že právny úkon síce neodporuje zákonnému ustanoveniu, avšak svojimi dôsledkami
predstavuje vylúčenie zákonom určeného záväzného pravidla. Napokon rozpor s dobrými mravmi
znamená, že právny úkon sa prieči spoločensky všeobecne uznávaným nepísaným pravidlám morálky a

slušnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne
neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio.
Pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu z hľadiska § 39 Občianskeho zákonníka je ale najskôr
potrebné podrobiť analýze dotknuté zákonné ustanovenie z hľadiska jeho účelu, významu a zmyslu a
až v prípade, že prevažuje zákonom chránená hodnota nad právom, ktoré bude neplatnosťou dotknuté,

bude namieste konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Potom treba uviesť, že žiadne
ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov explicitne
nestanovuje sankciu neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej pred
zánikom manželstva a takisto z ustanovení Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť ani žiaden zákaz
uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva. V súdenej veci

nesporne k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov došlo potom čo už bol
dňa 03.04.2012 vyhlásený rozsudok o rozvode ich manželstva a obaja sa vzdali práva podať voči nemu
odvolanie. Ich dohoda o vyporiadaní iba nadväzovala na už prv uzavretú zmluvu o budúcej dohode
o vyporiadaní zo dňa 17.02.2012, v ktorej už vtedy účastníci prejavili vôľu vyporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo okrem iného tak, že odporca poskytne navrhovateľke do 6 mesiacov výplatok v čiastke

33.000,- Eur. Takto záväzne prejavená vôľa účastníkov sa v podstate rovnako pretransformovala
do dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva čo ani sám odporca nijako nespochybnil
potvrdiac, že ešte aj počas konania sp. zn. 6Ro/83/2013 robil kroky k tomu, aby svoj záväzok z dohody
voči navrhovateľke splnil. Celý čas, teda nielen pred zánikom ich bezpodielového spoluvlastníctva ale
aj potom mali účastníci vôľu vyporiadať spoluvlastníctvo spôsobom uvedeným v dohode, podľa ktorej

sa aj správali, keďže ešte aj hnuteľné veci si ponechali tak ako si to v dohode dojednali. Preto ak zákon
favorizuje vôľu bezpodielových spoluvlastníkov v podstate neformálne sa dohodnúť na vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva a nijaký zákonný zákaz či príkaz ich neobmedzuje v tom, aby sa
dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva už v čase kedy je jasné, že dôjde k jeho zániku,súd dospel k záveru, že považovať účastníkmi uzavretú dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka by bolo čistým formalizmom vedúcim k ústavne nekonformnému výkladu čl. 2

ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané.
Podľa názoru súdu záverom o neplatnosti účastníkmi uzavretej dohody by bol popretý základný princíp
zmluvnej autonómie účastníkov občianskoprávnych vzťahov aj napriek tomu, že žiaden zákonný predpis
účastníci svojim postupom v súvislosti s uzavretím dohody o vyporiadaní BSM neporušili. Súd preto
uzatvára, že predmetná dohoda je platným právnym úkonom, z obsahu ktorého vyplýva platný záväzok

odporcu zaplatiť z titulu investícií do dostavby jeho rodinného domu navrhovateľke do šiestich mesiacov
od podpisu dohody čiastku 33.000,- Eur. Keďže súdu nebol predložený žiaden dôkaz o zániku tohto
záväzku odporcu voči navrhovateľke, súd návrhu čo do zaplatenia tejto sumy vyhovel. Bolo už potom
bezpredmetné vykonávať navrhovateľkou predložené listinné dôkazy, ktorými mala byť preukázaná v
tejto výške jej investícia do stavby domu odporcu.

O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013.
Odporca sa do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dostal uplynutím 6 mesiacov od podpisu
dohody o vyporiadaní BSM, pričom z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že bola podpísaná
v presne nezistený deň v období koncom apríla a začiatkom mája 2012. Do omeškania sa tak odporca

dostal najskôr niekedy začiatkom novembra 2012, kedy bola platná výška úroku z omeškania 8,75 %
ročne (sadzba ECB 0,75 % plus 8 percentuálnych bodov), pričom navrhovateľka požadovala úrok z
omeškania v tejto výške až od 20.02.2013. Súd preto navrhovateľke priznal úrok z omeškania 8,75 %
ročne zo sumy 33.000,- Eur od 20.02.2013 do zaplatenia.“

NaodvolanieodporcuKrajskýsúdvŽilineuznesenímzodňa25.08.2014sp.zn.6Co/207/2014rozsudok
zo dňa 13.01.2014 č.k. 8C/145/2013-95 s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho
poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v podstatnom uviedol nasledovné:

„Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci často súvisí s
otázkou dokazovania, ktoré môže pri nedostatkoch výkladu právnej normy vykazovať deficity.

Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v §
150 Občianskeho zákonníka. Okrem prípadu, keď toto majetkové spoločenstvo zaniká smrťou manžela
a keď vyporiadanie vykoná ex offo súd podľa § 175a a nasl. O.s.p. (v rámci konania o dedičstve),
riešenie právnej situácie po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je ponechané predovšetkým na

vôľu účastníkov, pretože aj súdne konanie týkajúce sa jeho vyporiadania je návrhovým (dispozitívnym)
konaním. Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve jedného zo
spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré
zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere.
Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého

bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov
vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150. Hovoríme o tzv. vyporiadaní
v širšom slova zmysle.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo
a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (nie

v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Tento čas je
rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí, ako je napríklad ich vek, miera opotrebenia a pod. Pri určení
ceny vecí je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie (§ 154
ods. 1 O.s.p.).
Právne účinky vyporiadania nastávajú dňom, keď došlo k dohode o vyporiadaní, prípadne keď nastala

právoplatnosť súdneho rozhodnutia o vyporiadaní alebo o schválení zmieru, alebo márnym uplynutím
trojročnej lehoty, na základe čoho platí nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva spôsobom uvedeným v ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.Právna úprava vychádza z myšlienky majetkového spoločenstva manželov, ktorí počas celej doby
trvania manželstva spoločne hospodária a zároveň nadobúdajú majetkové hodnoty vytvárajúce
ich bezpodielové spoluvlastníctvo (výnimky upravujú napr. ustanovenia § 148 ods. 2, § 148a

ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zákon nepripúšťa žiadne formy predmanželských zmlúv, alebo
dohôd uzavretých počas manželstva týkajúcich sa už nadobudnutého majetku negujúcich podstatu
bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré zabezpečuje (z hľadiska majetkového) rovnoprávne fungovanie
jednotlivých členov rodiny. Z tohto pohľadu treba vychádzať pri výklade relevantných právnych noriem
z ich obsahu a zmyslu. Jednoznačný príkaz, či zákaz určitého správania alebo postupu účastníkov

právnehovzťahuformulovanývprávnejúprave,akotovyžadovalokresnýsúd,nemôžepoprieťzákladné
princípy na ktorých úprava bezpodielového spoluvlastníctva stojí.

Krajský súd sa na základe uvedeného nestotožnil s úsudkom súdu prvého stupňa, ktorý za daných
skutkových okolností nepovažoval za nevyhnutné striktne rešpektovať obsah právnej úpravy, zákonný
postup dokonca označil ako „čistý formalizmus“. Odvolací súd je presvedčený, že úprava Občianskeho

zákonníka vyjadrujúca požiadavku na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva až po jeho zániku
má kogentný charakter a jej modifikácia na základe „vôle strán“, ako to konštatoval prvostupňový súd
nie je na mieste.

Na základe popísaných dôvodov bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení v nadväznosti na vyššie
formulovaný právny názor odvolacieho súdu. Pri ďalšom postupe bude okresný súd vychádzať z
vysloveného právneho názoru a pri svojom ďalšom postupe zameria svoju pozornosť na zhodnotenie
tvrdení a dôkazov účastníkov smerujúcich ku preukázaniu uzavretia predmetnej dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva v deň v zmluve uvedený (20.4.2012), ako to tvrdil odporca, resp. v iný

deň, ako argumentovala navrhovateľka.“

V nadväznosti na odlišný názor krajského súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení bolo potrebné v
konaní vyriešiť spornú skutkovú otázku, ktorého dňa účastníci konania uzavreli predmetnú dohodu o
vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Preto po vrátení veci na ďalšie konanie súd doplnil dokazovanie o všetky účastníkmi označené dôkazy
okrem listinných dôkazov, ktorými mali byť preukázané v žalovanej výške investície navrhovateľky
do stavby domu odporcu, nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie žalovanej sumy z titulu
dohody účastníkov o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva a nie samotné vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, kedy by tieto listinné dôkazy relevanciu mali. Z toho
istého dôvodu súd nevykonal ani dôkazy o príjmoch odporcu ani znaleckými posudkami, ktoré mali
byť vyhotovené ohľadne stanovenia hodnoty rodinného domu odporcu v súvislosti s jeho žiadosťou o
bankový úver (navrhnuté stranou navrhovateľky vykonať „z opatrnosti“).

Navrhovateľka počas konania prezentovala, že k podpisu dohody o vyporiadaní zo strany odporcu došlo
po dni 30.04.2012, kedy už bol právoplatný rozsudok o rozvode ich manželstva, odporca zasa celý čas
zotrvával na tom, že dohodu podpísal v deň na nej uvedený, t.j. dňa 20.04.2012. Súdu bolo predložených
oboma stranami niekoľko listinných dôkazov, bola vypočutá matka navrhovateľky i odporcu, no je nutné
konštatovať, že ani jeden z vykonaných dôkazov nie je priamym a takpovediac „rukolapným“ dôkazom

o tom, kedy k uzavretiu dohody, resp. podpisu dohody zo strany odporcu ako druhej zmluvnej strany
došlo. Tieto dôkazy sú dôkazmi nepriamymi a podporujú buď verziu navrhovateľky alebo verziu odporcu.
Z tohto hľadiska tak v konaní išlo v podstate o „tvrdenie proti tvrdeniu“, lebo z výpovedí oboch účastníkov
nevyplýva, že by v rámci procesu podpisu dohody bola osobne prítomná ešte tretia osoba.

V občianskom súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov obsiahnutá v ust. § 132
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Riadiac sa touto zásadou súd potom vykonané dôkazy hodnotil vo väzbe na výpovede účastníkov, ktoré
je potrebné posudzovať obdobne ako výpovede svedecké (z hľadiska vierohodnosti, presvedčivosti,
správania sa osoby pri výsluchu atď.).V prospech odporcu vypovedala jeho matka Z. U., ktorá sa síce nevedela vyjadriť kedy syn dohodu
podpísal, no potvrdzovala, že chodil domov z práce v C. rôzne - cez víkend aj cez týždeň a rovnako
potom rôzne dlho sa doma aj zdržiaval. O zásielke na pošte mu hovorila osobne s tým, že si ju vyzdvihol

neskôr lebo nemal čas.

Odporca po výzve súdu ohľadne predloženia určitého listinného dôkazu potvrdzujúceho jeho pobyt
na Slovensku v dňoch spadajúcich do obdobia 17.04.2012 až 30.04.2012 predložil potvrdenie svojho
vtedajšieho zamestnávateľa. V ňom je však uvedené iba to, že v čase od 09.03.2012 do 13.12.2012

pracoval v C. u M. F. v rozsahu úväzku 20 hodín týždenne s tým, že pracovná doba bola dohodnutá
podľa potreby. Iný listinný dôkaz dokazujúci jeho pohyb v uvedenom období v súvislosti s prácou v C.
a cestami domov na Slovensko odporca nepredložil. Súd žiadal takýto dôkaz preto, že navrhovateľka
logicky nemohla dokázať, že odporca sa v inkriminovanom období na Slovensku nenachádzal, lebo
ide o dokázanie negatívnej skutočnosti. Jej opak z hľadiska presunu dôkazného bremena znášal práve
odporca, ktorý mal predložiť dôkaz o tom, že sa v tom čase na Slovensku nachádzal. Za takýto dôkaz

súd nepovažoval len všeobecnú výpoveď jeho matky, že chodil domov v podstate hocikedy.

V prvotnej výpovedi odporca pred súdom uviedol, že dohoda bola podpísaná dňa 20.04.2012 u
navrhovateľky v podnájme v W.. To, že k podpisu došlo skutočne uvedeného dňa vysvetľoval tým, že
vždy keď sa niečo podpisuje napríklad aj v banke, tak sa podpisuje s dátumom dňa, ktorý je na nej

uvedený. Preto silne pochybuje, že by dohodu podpísal po 20.04.2012. Následne nevedel zodpovedať
otázky súdu, aké konkrétne záležitosti vybavoval na Slovensku v tom období v súvislosti s rozvodom.
Uvádzal, že vzhľadom na časový odstup si to nepamätá, pričom odmietol odpovedať, v ktorých bankách
vtedy žiadal úvery, ktoré mal chodiť „na otočku“ vybavovať na Slovensko. Nevedel riadne označiť ani
spolupracovníkov, ktorí s ním v tom čase boli zamestnaní v C..

Vo väzbe na ďalej uvedené dôkazy vrátane výpovede navrhovateľky súd jeho výpovedi o dátume
podpisu a uzavretia dohody neuveril. Jeho výpoveď v podstatnom pôsobila ako naučená a
nepresvedčivá už aj preto, že sa takmer obmedzil len na pre neho výhodné tvrdenie, že dohoda bola
podpísaná oboma účastníkmi v deň na nej uvedený. Ak si nevedel totiž spomenúť kde sa v tom

období pohyboval a čo vlastne robil, ako môže s istotou vedieť, že dohodu podpisoval 20.04.2012.
Súd si potom kládol otázku, aký dôvod mal odporca bližšie sa nevyjadrovať. Odpoveď nespočíva v
tom, že by si odporca rozhodujúce skutočnosti súvisiace s uzavretím dohody nepamätal ale v tom,
že sa obával, že povie niečo, čo by bolo v prospech navrhovateľky, lebo práve jeho spontánne (a
skutočne pravdivé) vyjadrenie, že dohodu pripravovala navrhovateľka zrejme so svojou mamou, zapadá

do kontextu ostatných dôkazov.

Matka navrhovateľky E. Y. vo svojej výpovedi totiž potvrdila, že text dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov písala na požiadanie dcéry na svojom počítači. Dohodu
napísala 20.04.2012 a mala ju uloženú v počítači. Dňa 01.05.2012 čo bol voľný deň prišla dcéra na

obed ako obdobne vo voľné dni s tým, že sa s odporcom, ktorý sa väčšinou času zdržiaval v zahraničí,
dohodla na stretnutí. Vtedy dohodu vytlačila, no nevšimla si na nej uvedený dátum, pričom dcéra odišla
so zmluvou v poobedňajších hodinách za odporcom do Q..

Aj keď medzi menovanou svedkyňou a navrhovateľkou je blízky príbuzenský vzťah matky a dcéry a

ako vyplynulo aj z výpovede svedkyne ich vzťah je veľmi dobrý, súd považoval jej výpoveď za pravdivú
a vierohodnú. Zo správania svedkyne pri výsluchu nevyplynuli súdu žiadne indície, že by mala snahu
svoju výpoveď prispôsobiť výpovedi svojej dcéry, pretože spontánne a priamo odpovedala na položené
otázky a jej výpoveď zapadá do kontextu vyjadrenia odporcu, ktorý hovoril, že dohodu asi pripravovala
matka navrhovateľky. Rovnako aj navrhovateľka sa vo svojej výpovedi vyjadrila, že dohodu si najprv

pripravila a podpísaná bola až neskôr.

Odporca tiež tvrdil, že dohoda bola podpísaná vo večerných hodinách a v podstate len teoretizoval, kedy
mohol prísť na Slovensko a dohodu podpísať (vyjadrenie odporcu na č.l. 132pv spisu).

V tejto súvislosti z výpisov telefonickej komunikácie účastníkov možno skutočne vyvodiť iba to, že títo
v čase od 15.04.2012 do 14.05.2012 medzi sebou pomerne často, takmer každý deň komunikovali.
Nemožno z nich usúdiť kde sa odporca v danom čase uskutočnenia telefonického hovoru (či SMS
správy) nachádzal, lebo v ten-ktorý konkrétny deň je zaznamenané v bezprostrednom časovom sledepo sebe tak telekomunikačné spojenie s navrhovateľkou prostredníctvom jeho rakúskeho ako aj
slovenského čísla (napr. v dňoch 15.04.2012, 02.05.2012). Výpisy ale nasvedčujú pravdivosti vyjadrenia
navrhovateľky, že s odporcom komunikovali v podstate o každej jednej veci súvisiacej s ukončením

ich doterajšieho vzťahu vrátane toho, kedy odporca príde na Slovensko a kedy podpíše dohodu o
vyporiadaní BSM.

Ak teda mal odporca podpísať dohodu skutočne dňa 20.04.2012 (čo bol piatok) vo večerných hodinách,
logicky by stretnutiu s navrhovateľkou za účelom podpisu dohody musela predchádzať v ten deň

určitá telefonická komunikácia minimálne v tom kde a kedy sa stretnú. Žiadne telefonické spojenie
účastníkov ale v tento deň zaznamenané nie je, rovnako ako ani deň predchádzajúci, t.j. deň 19.04.2012,
komunikácia pokračuje až dňa 21.04.2012 a to spojením na C. telefónne číslo odporcu. Pritom sám
odporca sa vyjadril, že slovenskú kartu v C. nepoužíval.

Navrhovateľka na rozdiel od nedôveryhodných vyjadrení odporcu od začiatku konzistentne uvádzala,

že dohoda o vyporiadaní bola podpísaná odporcom po 30.04.2012. Nasvedčuje tomu aj telefonická
komunikácia, ktorá skutočne v ten deň uskutočnená bola a je pomerne rozsiahla aj v deň 01.05.2012 a
je aj v súlade s tvrdením, že odporca chcel v ten deň ísť do T. (hovor v čase 17:59).

Už aj v žalobe cestou právnej zástupkyne navrhovateľka dohodu označila ako dohodu o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.04.2012 (a nie uzavretú dňa 20.04.2012). Teda
nie je pravdou, že názor zmenila až potom ako odporca podal odpor voči vo veci vydanému platobnému
rozkazu, v ktorom argumentoval neplatnosťou dohody poukazujúc na jej uzavretie pred právoplatnosťou
rozvodového rozsudku. Následne aj vo svojej prvej výpovedi navrhovateľka uvádzala, že odporca
podpísal dohodu po 30.04.2012 a nie dňa 20.04.2012, lebo v tom čase na Slovensku nebol. Súd

nemal žiaden zásadný dôvod podložený relevantným dôkazom neveriť navrhovateľke, ktorá síce hneď
neuviedla okolnosti, podpisu dohody, no vysvetlenie je vskutku jednoduché - nik (ani právny zástupca
odporcu prítomný na pojednávaní) sa jej na to totiž počas výsluchu nespýtal. Preto neobstoja tvrdenia
žalovanej strany, že nevedela na začiatku popísať okolnosti uzavretia dohody.

Vierohodnosť svojich tvrdení navrhovateľka na rozdiel od odporcu dokazovala a aj dokázala tým, že
predložila rozpis o svojich pracovných aktivitách medicínskej reprezentantky v spoločnosti Z., s.r.o počas
pracovného týždňa od 16.04.2012 do 20.04.2012. Uviedla, že v tento deň pracovala do neskorých
večernýchhodínanásledneskolegomR.S.cestoudomovkomunikovalaohľadnevnasledovnomtýždni
sa konajúceho neuropsychiatrického kongresu. Menovaný v navrhovateľkou predloženom čestnom

prehlásení uviedol, že mali dňa 20.04.2012 pracovné stretnutie v N. bare hotela V. v C., stretli sa o
18.00 hod. za účelom prípravy uvedeného kongresu v dňoch 26. a 27.04.2012 s tým, že stretnutie
trvalo asi jeden a pol hodiny a potom každý z nich cestoval domov. Vyjadrenia navrhovateľky sú teda
podložené relevantnými dôkazmi, keď skutočne v uvedený deň podľa výpisu hovorov v čase od cca
21:00 poslala viacero SMS správ na rovnaké číslo a rovnako bolo preukázané predloženou listinou aj

konanie kongresu v uvedenom termíne.

Všetkytietoskutočnostipodľanázorusúduvovzájomnomsúhrnevyvracajútvrdenieodporcu,žedohodu
podpísal vo večerných hodinách dňa 20.04.2012, keď aj fakt, že si rozvodový rozsudok prevzal po
dvochneúspešnýchpokusochodoručeniezásielkyvdňoch17.04.2012a18.04.2012aždňa30.04.2012

nepriamo nasvedčuje tomu, že sa v tento deň na Slovensku fyzicky nenachádzal. Súd preto uveril
navrhovateľke, že dohoda mohla byť zo strany odporcu podpísaná skutočne najskôr 01.05.2012, kedy
ju odniesla odporcovi do Q. a nie skôr.

K uzavretiu spornej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov došlo podľa

§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka po tom, čo dňa 30.04.2012 nadobudol právoplatnosť rozsudok
tunajšieho súdu o rozvode ich manželstva. Preto dohoda nie je neplatným právnym úkonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka ako sa to snažil dokázať odporca. Dohoda je platným právnym úkonom,
ktorým si účastníci konania vyporiadali svoje zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo. Z obsahu dohody
vyplýva platný záväzok odporcu (§ 488 a § 494 Občianskeho zákonníka) zaplatiť z titulu investícií do

dostavby jeho rodinného domu navrhovateľke do šiestich mesiacov od podpisu dohody čiastku 33.000,-
Eur. Keďže súdu nebol predložený žiaden dôkaz o zániku tohto záväzku odporcu voči navrhovateľke,
súd návrhu čo do zaplatenia tejto sumy vyhovel.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013. Odporca sa do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dostal uplynutím 6 mesiacov

od podpisu dohody o vyporiadaní BSM, pričom z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že
bola odporcom podpísaná najskôr 01.05.2012. Do omeškania sa tak odporca dostal najskôr niekedy
začiatkom novembra 2012, kedy bola platná výška úroku z omeškania 8,75 % ročne (sadzba ECB 0,75
% plus 8 percentuálnych bodov), pričom navrhovateľka požadovala úrok z omeškania v tejto výške až
od 20.02.2013. Súd preto navrhovateľke priznal úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 33.000,- Eur

od 20.02.2013 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu
úspešná, prislúcha jej náhrada trov konania. Tieto pozostávajú z trov konania za zaplatený súdny
poplatok za žalobný návrh v sume 1.980,- Eur a z trov právneho zastúpenia za nasledovné uplatnené

a účelne vynaložené úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17.06.2013 v uplatnenej čiastke 353,52 Eur (pri základe určenom
podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej
len „vyhláška“) však jeden úkon predstavuje hodnotu 486,34 Eur) + 7,81 Eur režijný paušál (§ 16 ods.
3 cit. vyhlášky), spolu 361,33 Eur

- vyhotovenie žalobného návrhu dňa 19.06.2013 v čiastke 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu
361,33 Eur,
-vyjadreniezodňa13.09.2013kodporuvčiastke353,52Eur+7,81Eurrežijnýpaušál,spolu361,33Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 13.11.2013 v čiastke 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov 2,06 Eur (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase M. - Námestovo a späť (2 x

1,03 Eur ako cena jednej cesty prostriedkom verejnej dopravy) + náhrada za stratu času za cestu na
pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur (§ 15 písm. a) a § 17 ods.
1 vyhlášky), spolu 389,41 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 13.01.2014 v čiastke 353,52 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov 2,06 Eur za cestu na trase M. - Námestovo a späť + náhrada za stratu času za

cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur, spolu 390,42 Eur,
- vyjadrenie zo dňa 20.03.2014 k odvolaniu odporcu v čiastke 353,52 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,
spolu 361,56 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 26.11.2014 v čiastke 353,52 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov 2,06 Eur za cestu na trase M. - Námestovo a späť + náhrada za stratu času za

cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur, spolu 390,42 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 26.01.2015 v čiastke 353,52 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov 2,06 Eur za cestu na trase M. - Námestovo a späť + náhrada za stratu času za
cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,98 Eur, spolu 391,93 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 16.02.2015 v čiastke 353,52 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada

cestovných výdavkov 2,06 Eur za cestu na trase M. - Námestovo a späť + náhrada za stratu času za
cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,98 Eur, spolu 391,93 Eur,
čo spolu na trovách právneho zastúpenia predstavuje 3.399,66 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca
povinnýprisúdenúnáhradutrovprávnehozastúpeniazaplatiťnaúčetprávnejzástupkynenavrhovateľky.
Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenia zo dňa 26.11.2013 a zo dňa

24.11.2014, pretože išlo o nadbytočné a neúčelné úkony vykonané bez akejkoľvek potreby a výzvy súdu,
ktoré si navrhovateľka musí znášať sama.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§

205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.