Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by Mgr. Martin Štubniak
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/145/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813204760
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813204760.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: Y..
N. U., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. XXX/X, právne zastúpená JUDr. Veronikou Leppovou,
advokátkou, Tvrdošín, Medvedzie 45/19, proti odporcovi: K. U., nar XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX,
právne zastúpený JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, Dolný Kubín, Radlinského 1729, v konaní o
zaplatenie 33.000,- Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke čiastku 33.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.980,- Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.863,82 Eur, ich zaplatením na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr.
Veroniky Leppovej, advokátky, Tvrdošín, Medzvedzie 45/19, vedený vo U., a.s., č.ú.: XXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXX, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka žiadala uložiť odporcovi
povinnosť zaplatiť jej čiastku 33.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 20.02.2013
do zaplatenia z titulu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo dňa
XX.XX.XXXX.
Súd vo veci vydal dňa 17.07.2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor. Namietol,
že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je neplatnou, pretože bola uzavretá ešte pred
dňom 30.04.2012 kedy rozsudok o rozvode manželstva účastníkov nadobudol právoplatnosť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, spisom tunajšieho súdu sp. zn. XP/XX/XXXX a
výsluchom účastníkov konania a zistil nasledovné:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.04.2012 č.k.
3P/15/2012-14. Na pojednávaní dňa 03.04.2012 sa účastníci po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať
vo veci odvolanie. Písomné vyhotovenie rozsudku podľa pripojených doručeniek prevzala navrhovateľka
dňa 17.04.2012. Odporca písomné vyhotovenie rozsudku prevzal počas úložnej doby dňa 30.04.2012,
čomu predchádzal prvý pokus o doručenie dňa 17.04.2012 a následne druhý pokus o doručenie dňa
18.04.2012 kedy bola zásielka uložená na pošte. Na základe toho rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 30.04.2012.
Ešte pred rozvodom manželstva účastníci dňa 17.02.2012 uzavreli ako manželia dohodu o uzavretí
budúcej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode. V tejto sa dohodli, že dojedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva uzavrú dohodu o vyporiadaní
BSM, pričom v čl. III špecifikovali veci, ktoré nadobudne navrhovateľka a ktoré odporca a v čl. II dohody
odporca prehlásil, že do 6 mesiacov po podpise dohody o vyporiadaní BSM vyplatí navrhovateľke v
hotovosti čiastku 33.000,- Eur, nakoľko navrhovateľka vložila väčší obnos finančných prostriedkov do
dokončenia rodinného domu súp. č. 311 na parcele registra „C“ č. XXX/X vedeného na LV č. XXXX k.ú.
Q., ktorého je vlastníkom.
Následne v zmluve o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva
datovanej dňom XX.XX.XXXX si účastníci konania rozdelili hnuteľné veci rovnakým spôsobom ako bol
dojednaný v dohode zo dňa XX.XX.XXXX (okrem osobného automobilu a satelitného kompletu), pričom
v čl. II odporca opätovne prehlásil, že do 6 mesiacov po podpise tejto zmluvy o vyporiadaní BSM vyplatí
navrhovateľke v hotovosti čiastku XX.XXX,- Eur, nakoľko navrhovateľka vložila väčší obnos finančných
prostriedkov do dokončenia rodinného domu súp. č. XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X vedeného na
LV č. XXXX k.ú. Q., ktorého je odporca vlastníkom.
Navrhovateľka sa následne v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6Ro/83/2013 domáhala voči odporcovi
zaplatenia čiastky 33.000,- Eur z predmetnej dohody o vyporiadaní BSM. Konanie bolo zastavené
uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pre nezaplatenie súdneho poplatku. Navrhovateľka v žalobnom návrhu
v tejto súvislosti uviedla, že ešte pred zaplatením súdneho poplatku jej odporca oznámil, že za krátky
čas bude mať vybavený úver na vyplatenie celej čiastky, pričom odporca po dotaze súdu potvrdil, že si
skutočne v tom čase vybavoval úver, aby mohol navrhovateľku vyplatiť, no úver nezískal.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že dohoda o vyporiadaní BSM je síce datovaná dňom
20.04.2012, avšak ide o deň kedy si ju ona iba pripravila po tom, ako jej bol doručený rozvodový
rozsudok. Dohoda bola podpísaná až po 01.05.2012, pretože odporca pracoval v zahraničí a v tej dobe
sa na Slovensku nenachádzal. Predložila o tom výpisy telefonických hovorov, podľa ktorých boli v dňoch
21.04., 22.04., 23.04., 24.04., 25.04., 27.04., 02.05., 04.05., 05.05. a aj v neskoršom období realizované
medzinárodné telefonické hovory a SMS správy na rakúske telefónne číslo. Nepamätala si presne kde
dohodu podpisovali, no s istotou odporca dňa 20.04.2012 nebol na Slovensku o čom svedčia telefonické
výpisy a tiež skutočnosť, že si hneď nevyzdvihol rozvodový rozsudok.
Odporca potvrdil, že dohodu o vyporiadaní BSM pripravila navrhovateľka. Podpísali ju u nej v podnájme
dňa XX.XX.XXXX. Nespochybnil, že v predložených výpisoch hovorov sa jedná o jeho rakúske telefónne
číslo, ktoré používal. Na druhej strane si ale nepamätal, kde presne sa zdržiaval v období konca apríla
roku 2012 čo vysvetľoval tým, že v tom čase „pendloval“ medzi prácou v C. a L., kde vybavoval veci
ohľadne rozvodu. Uviedol, že v Rakúsku pracoval od pondelka do piatku, no keď bolo potrebné niečo
vybaviť, sadol do auta a išiel na Slovensko a vracal sa do práce v nedeľu. Pracovnú dobu mal v závislosti
od množstva práce, spravidla od siedmej ráno do deviatej večer, keď bolo práce menej, robil do šiestej
večer. Niekedy bol doma raz mesačne, niekedy aj dva-tri razy do mesiaca a stávalo sa, že prišiel aj
cez týždeň, keď napríklad bolo niečo treba vybaviť v banke. Po dotaze súdu ohľadne úložnej doby
rozvodového rozsudku uviedol, že si nepamätá či bol v období od 17.04.2012 do 30.04.2012 v Rakúsku
alebo na Slovensku, no spomenul si, že mu matka hovorila, že má nejakú zásielku, ktorú si musí prevziať
osobne lebo jej ju nechcú vydať.
Vyhodnotením uvedených dôkazov v zmysle ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, a to každého
dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomných súvislostiach vrátane toho čo uviedli účastníci konania
mal súd za preukázané, že zo strany odporcu nedošlo k podpisu dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov v deň, ktorý je na nej uvedený, t.j. 20.04.2012. Súd uveril navrhovateľke,
že v tento deň dohodu iba pripravila, pretože jej výpoveď celkovo pôsobila na súd presvedčivejšie ako
výpoveď odporcu, keď súčasne ďalšie nepriame dôkazy svedčia o tom, že odporca vtedy nemohol
dohodu podpísať. Výpoveď odporcu ohľadne dňa podpisu dohody bola protirečivá, keď na jednej strane
uviedol, že bola podpísaná dňa 20.04.2012 v byte navrhovateľky, no na strane druhej si v rámci dotazu
súdu ohľadne prevzatia rozvodového rozsudku nepamätal kde sa zdržiaval počas úložnej doby od
18.04.2012 do 30.04.2012. Ďalej je faktom, že od uloženia zásielky na pošte v stredu 18.04.2012 si
odporca písomné vyhotovenie rozsudku prevzal až v pondelok 30.04.2012. Logickým vysvetlením môže
byť iba to, že sa prevažnú väčšinu tejto doby nachádzal v práci v Rakúsku, keď aj sám sa vyjadril,
že ešte matka mu hovorila, že má na pošte zásielku určenú do vlastných rúk. S tým korešponduje
aj uskutočnená telefonická komunikácia navrhovateľky a odporcu prostredníctvom jeho rakúskehotelefónneho čísla. Táto síce začína dňom 21.04.2012 (čo bola sobota) no od tohto dňa je zrejmý
takmer každodenný telefonický kontakt navrhovateľky s odporcom až do 27.04.2012 (SMS správa s
časom 19:45), čo len potvrdzuje pravdivosť vyjadrenia navrhovateľky, že s odporcom komunikovali
v podstate o každej jednej veci súvisiacej s ukončením ich doterajšieho vzťahu vrátane toho, kedy
odporca príde na Slovensko a kedy podpíše dohodu o vyporiadaní BSM. Ak si potom odporca prevzal
rozsudok v pondelok 30.04.2012, možno potom pripustiť, že v neskorých večerných hodinách dňa
27.04.2012 sa už mohol nachádzať v mieste bydliska na Slovensku a teda mohol podpísať dohodu v
zásade už tento deň. Podľa názoru súdu však nie je za existencie ďalších okolností, ktoré vyplynuli
z dokazovania rozhodujúce, kedy odporca pripojil svoj podpis na dohodu o vyporiadaní, či to bolo
niekoľko dní pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva alebo až po právoplatnosti rozsudku
30.04.2012, ktorým dňom podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka bezpodielové spoluvlastníctvo
navrhovateľky a odporcu zaniklo. Ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka určuje, že ak zanikne
bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa potom jeho vyporiadanie. Zákon na prvom mieste uvádza
vyporiadanie dohodou podľa § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Už z tohto je zrejmá preferencia
zákonodarcu usporiadať vzájomné majetkové vzťahy manželov na základe ich slobodnej vôle bez
potreby akejkoľvek ingerencie štátu, keď súčasne ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka nestanovuje
žiadne špecifické požiadavky týkajúce sa formy dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva,
iba určuje, že manželia sú si povinní vydať na požiadanie písomné potvrdenie o tom ako sa vyporiadali.
Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva preto možno uzavrieť ústne, písomne alebo aj
konkludentne a iba v prípade, ak sa dohoda týka nehnuteľnosti tvoriacej masu BSM, musí mať písomnú
formu a je k nej potrebný vklad do katastra nehnuteľností (§ 149a Občianskeho zákonníka). Možnosť
uzavrieť dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je z časového hľadiska obmedzená
len tým, že k nej musí dôjsť do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva, lebo inak
nastáva zákonná domnienka jeho vyporiadania podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak súčasne
v tejto lehote nebol podaný návrh na vyporiadanie na súd. Pod vplyvom doterajšej judikatúry (R XX/
XXXX) potom v právnej praxi prevláda názor, že dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
možno uzavrieť len ak už došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva a preto dohody o vyporiadaní
uzavreté pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva sú automaticky pokladané za neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka (zrejme pre rozpor s ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka). S takýmto
v zásade kategorickým záverom sa však nemožno stotožniť, keď podľa vedomosti súdu ani neexistuje
judikát, ktorý by uspokojivo neplatnosť takto uzavretých dohôd vyargumentoval. O absolútnu neplatnosť
podľa § 39 Občianskeho zákonníka ide totiž v prípade, ak právny úkon svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor so zákonom znamená, že
právny úkon odporuje kogentnému zákonnému ustanoveniu (príkazu či zákazu), obchádzanie zákona
zasa znamená, že právny úkon síce neodporuje zákonnému ustanoveniu, avšak svojimi dôsledkami
predstavuje vylúčenie zákonom určeného záväzného pravidla. Napokon rozpor s dobrými mravmi
znamená, že právny úkon sa prieči spoločensky všeobecne uznávaným nepísaným pravidlám morálky a
slušnosti. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne
neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio.
Pri posudzovaní (ne)platnosti právneho úkonu z hľadiska § 39 Občianskeho zákonníka je ale najskôr
potrebné podrobiť analýze dotknuté zákonné ustanovenie z hľadiska jeho účelu, významu a zmyslu a
až v prípade, že prevažuje zákonom chránená hodnota nad právom, ktoré bude neplatnosťou dotknuté,
bude namieste konštatovať absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Potom treba uviesť, že žiadne
ustanovenie Občianskeho zákonníka upravujúce bezpodielové spoluvlastníctvo manželov explicitne
nestanovuje sankciu neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej pred
zánikom manželstva a takisto z ustanovení Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť ani žiaden zákaz
uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM ešte pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva. V súdenej veci
nesporne k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov došlo potom čo už bol
dňa 03.04.2012 vyhlásený rozsudok o rozvode ich manželstva a obaja sa vzdali práva podať voči nemu
odvolanie. Ich dohoda o vyporiadaní iba nadväzovala na už prv uzavretú zmluvu o budúcej dohode
o vyporiadaní zo dňa 17.02.2012, v ktorej už vtedy účastníci prejavili vôľu vyporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo okrem iného tak, že odporca poskytne navrhovateľke do 6 mesiacov výplatok v čiastke
33.000,- Eur. Takto záväzne prejavená vôľa účastníkov sa v podstate rovnako pretransformovala
do dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva čo ani sám odporca nijako nespochybnil
potvrdiac, že ešte aj počas konania sp. zn. 6Ro/83/2013 robil kroky k tomu, aby svoj záväzok z dohody
voči navrhovateľke splnil. Celý čas, teda nielen pred zánikom ich bezpodielového spoluvlastníctva ale
aj potom mali účastníci vôľu vyporiadať spoluvlastníctvo spôsobom uvedeným v dohode, podľa ktorej
sa aj správali, keďže ešte aj hnuteľné veci si ponechali tak ako si to v dohode dojednali. Preto ak zákonfavorizuje vôľu bezpodielových spoluvlastníkov v podstate neformálne sa dohodnúť na vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva a nijaký zákonný zákaz či príkaz ich neobmedzuje v tom, aby sa
dohodli na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva už v čase kedy je jasné, že dôjde k jeho zániku,
súd dospel k záveru, že považovať účastníkmi uzavretú dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového
spoluvlastníctva za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 149 ods. 1
Občianskeho zákonníka by bolo čistým formalizmom vedúcim k ústavne nekonformnému výkladu čl. 2
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať to, čo nie je zákonom zakázané.
Podľa názoru súdu záverom o neplatnosti účastníkmi uzavretej dohody by bol popretý základný princíp
zmluvnej autonómie účastníkov občianskoprávnych vzťahov aj napriek tomu, že žiaden zákonný predpis
účastníci svojim postupom v súvislosti s uzavretím dohody o vyporiadaní BSM neporušili. Súd preto
uzatvára, že predmetná dohoda je platným právnym úkonom, z obsahu ktorého vyplýva platný záväzok
odporcu zaplatiť z titulu investícií do dostavby jeho rodinného domu navrhovateľke do šiestich mesiacov
od podpisu dohody čiastku 33.000,- Eur. Keďže súdu nebol predložený žiaden dôkaz o zániku tohto
záväzku odporcu voči navrhovateľke, súd návrhu čo do zaplatenia tejto sumy vyhovel. Bolo už potom
bezpredmetné vykonávať navrhovateľkou predložené listinné dôkazy, ktorými mala byť preukázaná v
tejto výške jej investícia do stavby domu odporcu.
O úroku z omeškania súd rozhodol podľa ust. § 563 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013.
Odporca sa do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dostal uplynutím 6 mesiacov od podpisu
dohody o vyporiadaní BSM, pričom z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že bola podpísaná
v presne nezistený deň v období koncom apríla a začiatkom mája 2012. Do omeškania sa tak odporca
dostal najskôr niekedy začiatkom novembra 2012, kedy bola platná výška úroku z omeškania 8,75 %
ročne (sadzba ECB 0,75 % plus 8 percentuálnych bodov), pričom navrhovateľka požadovala úrok z
omeškania v tejto výške až od 20.02.2013. Súd preto navrhovateľke priznal úrok z omeškania 8,75 %
ročne zo sumy 33.000,- Eur od 20.02.2013 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu obsiahnutej v ustanovení § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v konaní v celom rozsahu
úspešná, prislúcha jej náhrada trov konania. Tieto pozostávajú z trov konania za zaplatený súdny
poplatok za žalobný návrh v sume 1.980,- Eur a z trov právneho zastúpenia za nasledovné uplatnené
úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17.06.2013 v uplatnenej čiastke 353,52 Eur (pri základe určenom
podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej
len „vyhláška“) však jeden úkon predstavuje hodnotu 486,34 Eur) + 7,81 Eur režijný paušál (§ 16 ods.
3 cit. vyhlášky), spolu 361,33 Eur
- vyhotovenie žalobného návrhu dňa 19.06.2013 v čiastke 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu
361,33 Eur,
- vyjadrenie zo dňa 13.09.2013 k odporu v 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, spolu 361,33 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 13.11.2013 v čiastke 353,52 Eur + 7,81 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov 2,06 Eur (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase TU.n - W. a späť (2 x 1,03 Eur
akocenajednejcestyprostriedkomverejnejdopravy)+náhradazastratučasuzacestunapojednávanie
a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,01 Eur (§ 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky),
spolu 389,41 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 13.01.2014 v čiastke 353,52 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov 2,06 Eur za cestu na trase M. - W. a späť + náhrada za stratu času za cestu na
pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur, spolu 390,42 Eur,
čo spolu na trovách právneho zastúpenia predstavuje 1.863,82 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca
povinnýprisúdenúnáhradutrovprávnehozastúpeniazaplatiťnaúčetprávnejzástupkynenavrhovateľky.
Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné vyjadrenie zo dňa 26.11.2013, pretože to
bol úkon neúčelný, zbytočne vykonaný bez akejkoľvek výzvy súdu, ktorý si navrhovateľka musí znášať
sama.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.