Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 2T/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010844
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Mazúch

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714010844.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom na hlavnom pojednávaní

14. 04. 2015 v Martine takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
P. F., nar. XX.XX.XXXX Q. Ž., trvale bytom X., J.. T.
M. Č.. XXXX/XX, okres P.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

akootecmal.synaP.O.,A..XX.XX.XXXX,vsúčasnosti študentagymnázia,J..O.XXXX,F., kuktorému
má vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z ustanovení zákona o rodine a určenú naposledy rozsudkom
Okresného súdu Martin z 7.5.2013, sp.zn. 21P/15/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
zo dňa 27.09.2013, sp. zn. 8CoP/80/2013, právoplatným 18.10.2013 a vykonateľným 16.11.2013 v
spojení s rozsudkom Okresného súdu Martin z 25.6.2014, sp.zn. 16P/89/2013, potvrdený uznesením
Krajského súdu v Žiline z 10.9.2014, sp.zn. 9CoP/82/2014, právoplatným 22.9.2014, ktorým bol návrh
obžalovaného na zníženie výživného zamietnutý tak, že je povinný prispievať na syna výživné sumou

125 Eur mesačne od 18.01.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. O., nar.
XX.XX.XXXX,bytomX.,J..O.XX,ktorejbolsynzverenýdovýchovyaopatery,pričomsitútovyživovaciu
povinnosť neplní od mesiaca január 2014 doposiaľ, obžalovaný v sledovanom období až doposiaľ nebol
a nie je poberateľ dávky v hmotnej núdzi, o ktorú ani nepožiadal, je nezamestnaný, od 03.06.2010 do
31.12.2014 bol evidovaný na ÚPSVaR Martin ako uchádzač o zamestnanie, od 1.1.2015 je na dobu
určitú do 30.9.2015 zamestnaný v obci Sučany, pričom v januári 2015 mu bolo vyplatené 171,09 Eura a
vo februári 2015 mu bolo vyplatené 64,50 Eura, do 2.6.2010 pracoval u zamestnávateľa T. Q.O., F. T.
S. O., ako strojník, s priemerným čistým mesačným príjmom 401,50 Euro, od ktorého však dobrovoľne

odišiel, pretože mal vo výhľade výhodnejšie zamestnanie u P. T. - P. Y. S.Y., kde sa však nezamestnal,
od vtedy bol nezamestnaný až do 31.12.2014, je vlastníkom rodinného domu súpisného čísla XXXX,
postaveného na parcele č. XXX/XX - list vlastníctva č. XXXX, a motorového osobného vozidla Škoda,
EVČ: P. XXX W., napriek tomu od januára 2014 až doposiaľ na výživnom k rukám matky nezaplatil
žiadne finančné prostriedky a výživné neplatí ani vo výške 30% sumy životného minima podľa § 62
ods. 3 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení, čím na výživnom dlhuje k rukám matky P. O., A..
XX.X.XXXX, W. X., J.. O. Č.. XX za obdobie od januára 2014 doposiaľ sumu 406, 95 Eura,

obžalovaný sa skutku dopustil, hoci bol za taký čin - zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. zák. uznaný za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Martin pod sp. zn. 3T/184/2013 zo dňa
17.12.2013, právoplatným 08.01.2014 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, teda do 9.7.2015,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 1, 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 11.6.2014 obžalobu na P. F. pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal v podstate dopustiť

nezaplatením výživného vo výške 125,- € mesačne na mal. syna P. O., A.. XX.X.XXXX k rukám matky
P. O., A.. XX.X.XXXX za časové obdobie od januára 2014 do podania obžaloby napriek tomu, že
už bol za taký čin uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Martin zo dňa 17.12.2013,
sp.zn. 3T/184/2013, právoplatným 8.1.2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 18 mesiacov.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. F., svedkyne P. O.,
prečítaním listinných dôkazov, najmä rodného listu, potvrdenia o návšteve školy, správ úradu práce
sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne, daňového úradu, pracovnej zmluvy a pripojených spisov
Okresného súdu Martin sp.zn. 3T/184/2013,16P/89/2013,20P/338/2008 a 21P/15/2012.

Obžalovaný v prípravnom konaní, zhodne ako na hlavnom pojednávaní vypovedal, že výživné na
syna P. neplatí od januára 2014. Má vedomosť o tom, že bol odsúdený pre neplatenie výživného
trestným rozkazom Okresného súdu Martin, ktorý nadobudol právoplatnosť v januári 2014. Podľa
súdneho rozhodnutia má platiť výživné 125,- € mesačne k rukám matky svojho syna P. O. do 15-teho

dňa v mesiaci vopred. K dôvodom neplatenia výživného vypovedal, že ho neplatí pre to, že lebo je
nezamestnaný, ale nepoberá podporu v nezamestnanosti, iba je evidovaný. Taktiež nepoberá dávku
v hmotnej núdzi. Niekedy si brigádnicky privyrába pre známych a mesačne zarobí okolo 50,- €. Prácu
si hľadá v rôznych firmách, ale každý zamestnávateľ ho chce prijať iba na dohodu a za nízku mzdu,
prípadne mu oznámia, že potrebujú mladších pracovníkov. Jeho posledný trvalý pracovný pomer bol

od 1.5.2008 do 2.6.2010 u T. Q.. V roku 2010 z práce odišiel, lebo mal lepšiu ponuku pracovať na
diaľniciach, ale výstavba sa v roku 2010 pozastavila a tak zostal bez práce. Neskôr mal uzavretú dohodu
o vykonaní práce od 27.7.2011 do 31.12.2011 u F. X., u ktorého zarobil 120,- € až 130,- € mesačne.
Potom už u neho nepracoval, lebo mu skončila dohoda. Od obdobia 3.6.2010 je teda stále evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, ale podporu dostával iba pol roka, teda do 2.12.2010. Nie je vážne chorý,

ani netrpí žiadnym zdravotným postihnutím. K vzťahu so synom vypovedal, že sa s ním nestretáva, lebo
má s ním zákaz styku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní doplnil svoju výpoveď a uviedol, že od januára 2014 až doteraz
nezaplatil na výživnom na syna P. žiadnu finančnú čiastku. Od 1.1.2015 sa zamestnal na Obecnom
úrade v Sučanoch a podpísal pracovnú zmluvu na deväť mesiacov. Vo februári 2015 mal mzdu 60,- €,

pretože bol práceneschopný a v marci 2015 ešte nedostal žiadne finančné prostriedky. V priebehu roku
2014 nikde nepracoval. O prácu sa však uchádzal. K majetkovým pomerom vypovedal, že je majiteľom
starej Škody Rapid a vlastníkom domu v X., v ktorom býva. Bankový účet má zablokovaný exekútorom,
pretože pani O. sa domáha dlžného výživného. Žije s priateľkou L. H., ktorá pracuje ako čašníčka v
reštaurácii a mesačne zarába okolo 400,- € . Obžalovaný ďalej vypovedal, že podal aj návrh na zníženie

výživného, ale návrh okresný súd i krajský súd zamietol.

Svedkyňa P. O. vypovedala, že obžalovaný od januára 2014 vôbec neplatí výživné na svojho syna, hoci
bol už pre obdobný čin odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Obžalovaný má výživné
platiť na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin aj Krajského súdu v Žiline po 125,- € mesačne.

Obžalovaný môže výživné platiť, pretože nie je invalid, môže pracovať a podľa jej vedomostí si privyrábapríležitostnou prácou. Syn študuje na gymnáziu, dobre sa učí a hrá hokej. Na syna poberá náhradné
výživné okolo 100,- € a nezaplateného výživného sa domáha aj cez exekúciu, ktorá však nebola
úspešná. Svedkyňa uviedla, že pracuje a jej mesačný príjem je asi 460,- €. Z toho synovi necháva na

účte 150,- € mesačne. Svedkyňa ďalej vypovedala, že obžalovaný sa domáhal zníženia výživného, ale
jeho návrhy boli právoplatne zamietnuté. Ku dňu hlavného pojednávania 18.3.2015 dlhuje nezaplatené
výživné 125,- € za 15 mesiacov, čo je spolu 1.875,- € , ale obžalovaný neplatí ani splátky, ktorými mal
uhrádzať zameškané výživné a nezaplatil ani predchádzajúce obdobia, za ktoré už bol odsúdený. Podľa
jej názoru obžalovaný, ktorý neplatí výživné dlhodobo, má kvalifikáciu vodiča, môže sa zamestnať, ale

nechce sa zamestnať cielene, aby nemusel platiť výživné. V prípade, že predkladá nejaké potvrdenia,
že sa niekde zaujímal o prácu, tak mu ho dávajú iba jeho kamaráti. Mohol by pracovať a nájsť si prácu,
aby platil výživné, ako to má určené. Pozerela si totiž portál Profesia a našla tam veľmi veľa ponúk pre
vodičov. Podľa výpovede svedkyne P. O. neplatenie výživného nemalo na jej syna žiadny vplyv, pretože
sa o neho riadne starala.

Rodným listom P. O. je preukázané, že obžalovaný P. F. je jeho otcom. P. O. bol v školskom roku
2013/2014 žiakom ZŠ s MŠ na Ul. Gorkého v Martine a v roku 2014/2015 je študentom I. ročníka
Gymnázia v Poprade. Podľa posledného civilnoprávneho rozhodnutia bol návrh obžalovaného P. F.
rozsudkom Okresného súdu Martin z 25.6.2014, sp.zn. 16P/89/2013, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline z 10.9.2014, sp.zn. 9CoP/82/2014, právoplatným 8.10.2014 zamietnutý. V dôvodoch

svojho rozhodnutia súd uviedol, že obžalovaný žiadal znížiť výživné na mal. syna z dôvodu, že je
nezamestnaný. Aj keď otec je nezamestnaný už 3.6.2010 súd mal za to, že vzhľadom na jeho kvalifikáciu
ako šoféra a prax na strojných mechanizmoch vykonávajúcich pozemné práce je schopný nájsť si
vhodné zamestnanie. Situácia na trhu práce a vyšší vek nie sú dôvodom, aby si za štyri roky nenašiel
vhodné zamestnanie. Obžalovanému v hľadaní práce nebránia žiadne zdravotné dôvody. Obžalovaný

pritom sám uviedol, že je zdravý. Maloletý syn hrá aktívne hokej, čím sú jeho výdavky zvýšené. Znížením
výživného by táto aktívna športová činnosť mohla byť ohrozená, čo nie je na prospech maloletého.
Naopak, je v záujme maloletého túto činnosť podporovať. Súd tak zamietol návrh na zníženie výživného,
ktoré bolo naposledy určené vo výške 125,- € mesačne rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27.9.2013,
č.k. 8CoP/80/2013 - 153, právoplatným 18.10.2013 a vykonateľným 16.11.2013.

Prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Martin je preukázané, že obžalovaný bol trestným
rozkazom Okresného súdu Martin zo 17.12.2013, č.k. 3T/184/2013 - 124, doručeným mu do vlastných
rúk s účinkami vyhláseného rozsudku 30.12.2013, právoplatným 8.1.2014, uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov /neplatenie

výživného od decembra 2011 do decembra 2013 s celkovým dlhom 2.392,58 €/. Podľa oznámenia
ÚPSVaR Martin z 20.1.2015 bol obžalovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 3.6.2010
do 31.12.2014. Úrad tiež oznámil, že obžalovaný nie je evidovaný ako poberateľ dávky sociálnej pomoci,
peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, štátnych sociálnych dávok
a nepodal ani žiadosť o priznanie pomoci v hmotnej núdzi. Obžalovaný za roky 2012 a 2013 nepodal

daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Martin
obžalovaný od 1.1.2013 dávky sociálneho poistenia nepoberá a naposledy bol zamestnaný na dohodu
u F. X. v období od 27.7.2011 do 31.12.2011. Podľa doplneného oznámenia sociálnej poisťovne z
29.1.2015 obžalovaný od 1.1.2014 do 31.12.2014 nebol evidovaný v registri poistencov, ale od 1.1.2015
je evidovaný s pravidelným príjmom u zamestnávateľa Obce Sučany. Obžalovaný dňa 22.12.2014

uzatvoril pracovnú zmluvu s Obcou Sučany s nástupom práce od 1.1.2015, s pracovnou dobou 37,5
hodiny týždenne, s určitou pracovnou zmluvou do 30.9.2015. Podľa oznámenia obce Sučany bolo
obžalovanému vyplatené za január 171,09,- € a za február 64,5,- €, pretože bol práceneschopný od
2.2.2015 do 28.2.2015. Obžalovaný bol schopný práce od 1.3.2015.

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný P.
F. neplatí výživné na svojho syna P. O. vo výške 125,- € mesačne podľa civilnoprávnych rozhodnutí.
Obžalovaný bol priebehu roku 2014 nezamestnaný a nepoberal podporu v nezamestnanosti, ani
sociálne dávky. Od 1.1.2015 sa zamestnal v obci Sučany. Prečítanými listinami je preukázané, že
obžalovaný v júni 2010 dobrovoľne skončil pracovný pomer u zamestnávateľa T. Q. - F. T. S. O.,

kde pracoval ako strojník od 1.5.2008 s priemerným čistým mesačným príjmom 401,50 € z dôvodu,
ako to sám vypovedal, lebo mal sľúbené výhodnejšie zamestnanie (č. l. 49 spisu, pripojený spis
16P/89/2013). Obžalovaný sa po tomto čase už nezamestnal na trvalý pracovný pomer a pracoval
iba na dohody s nižším príjmom. V konaní je teda preukázané, že obžalovaný sa sám a dobrovoľnevzdal zamestnania, v ktorom dosahoval určitý, aj keď nízky príjem umožňujúci mu platenie výživného.
Obžalovaný sa tohto zamestnania vzdal bez dôležitého dôvodu napriek tomu, že mal nepochybne
vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti (R 22/1992). Podľa oznámenia ÚPSVaR obžalovaný o dávky

a príspevky v hmotnej núdzi nepožiadal. Obžalovaný je od 1.1.2015 na deväť mesiacov zamestnaný u
Obce Sučany (č.l. 106-107 spisu). Prečítaním Listu vlastníctva č.XXXX (č.l. 58 spisu) je preukázané, že
obžalovaný je podielovým vlastníkom rodinného domu v X. a majiteľom staršieho motorového vozidla
Škoda Rapid (č.l. 57 spisu). Obžalovaný žije v spoločnej domácnosti s družku, ktorá trvale pracuje
a má určitý príjem (č.l. 100 spisu). Zhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel

k záveru, že je v možnostiach i schopnostiach obžalovaného plniť výživné na syna P. O. aspoň vo
výške 30% sumy životného minima. Obžalovaný sa totiž v minulosti dobrovoľne vzdal zamestnania,
kde mal pravidelný príjem. Ďalší trvalý pracovný pomer už nenašiel, o sociálne dávky nepožiadal
a od 1.1.2015 je zamestnaný v Obci Sučany. Obžalovaný podľa hodnotiaceho záveru súdu môže
získať príjem odpredaním domu, prípadne jeho časti, alebo prenajatím jeho časti, odpredajom starého
motorového vozidla a tak aspoň sčasti zaplatiť výživné na svojho syna P. O.. Z vykonaného dokazovania

je ale nepochybné, že obžalovaný koná úplne pasívne, nerobí žiadne konkrétne kroky k tomu, aby
aspoň sčasti výživné plnil, pričom spolu s družkou žijúc v spoločnej domácnosti majú trvalý zdroj príjmu
z jej pracovnej činnosti. Obžalovaný tak zavinene neplní výživné ani v minimálnom rozsahu. Z týchto
všetkých dôvodov súd dospel k záveru, že obžalovaný môže platiť výživné aspoň vo výške 30%
životného minima, teda po 27,13 € mesačne, čo je spolu za 15 mesiacov 406,95 €. Súd ho preto pri

posudzovaní trestnej zodpovednosti za neplnenie zákonnej povinnosti vyživovať iného uznal za vinného
zo zanedbania povinnej výživy v rozsahu 15-tich mesiacov vo výške 406,95 €, pričom nebol viazaný
rozhodnutím vydaným v občianskosúdnom konaní (R 56/1993). Obžalovaný sa tohto konania dopustil
napriek tomu, že bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 17.12.2013, sp.zn.
3T/184/2013, právoplatným 8.1.2014.

Súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. c/ Tr. zák., pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú
povinnosť vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov za
taký čin odsúdený. Obžalovaný konal v nepriamom úmysle, pretože sa v minulosti vzdal výhodnejšieho

zamestnania, nepožiadal o sociálne dávky, od 1.1.2015 pracuje a je vlastníkom nehnuteľnosti a
motorového vozidla, výživné však ani sčasti neplatí.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení §§ 31, 36, 37, 38 Tr. zák.
U obžalovaného žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti nezistil. Z týchto dôvodov pokladal súd

za primerané, spravodlivé a zodpovedajúce individuálnej aj generálnej prevencii trestu obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, teda na spodnej hranici trestnej sadzby so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred
spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15
dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.

Podľa § 86 ods. 1 Tr. zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.