Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010554
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712010554.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.10.2014 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaných E. Z. a spol. stíhaných pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. Z., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. Z. Č.. XXX, S.. X. B.,
Obžalovaný H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Y. Z. Č.. XXX, S.. X. B.,
s ú v i n n í
že
v čase medzi 12.30 hod. až 12.40 hod. dňa 22.11.2011 v meste Zvolen pri reštaurácii Gurmán v smere

na autobusovú stanicu prenasledovali K. K., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. - Č., N.. G.. E..B. Č.. XXX/XX,
pričom tento sa následne otočil a oslovil ich otázkou: „Chlapi, čo mi nedáte pokoj, čo som vám urobil“, po
týchto slovách si E. Z. od neho začal pod hrozbou násilia pýtať peniaze so slovami, že „ho zbije, ak im
nedá peniaze alebo cigarety, že ho doreže jak kapustu, on sa nebojí nikoho, on pôjde za svojimi bratmi a
dorežú ho ako psa“ a H. L. mu povedal, že „nech mu dá peniaze aj cigarety, aj tovar, lebo inak ho doreže“,
čím takýmto konaním vzbudili dôvodnú obavu u K. K., X.. XX.XX.XXXX, že svoje hrozby naplnia,

t e d a
spoločným konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa
cudzej veci,
č í m s p á c h a l i

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zákona.
z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný E. Z.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov, výkon ktorého sa mu
podľa §§ 49 ods. 1 písm. a) a 51 ods. 1,2 Tr. zákona podmienečne odkladá s probačným dohľadom na
skúšobnú dobu v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a), g) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť - príkaz :
nepriblížiť sa k poškodenému K. K., X.. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať
sa v blízkosti obydlia poškodeného,

podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Obžalovaný H. L.Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) rokov, výkon ktorého sa mu
podľa §§ 49 ods. 1 písm. a) a 51 ods. 1,2 Tr. zákona podmienečne odkladá s probačným dohľadom na
skúšobnú dobu v trvaní 3 ( troch ) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a), g) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť - príkaz :

nepriblížiť sa k poškodenému K. K., X.. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať
sa v blízkosti obydlia poškodeného,

podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

n a p r o t i t o m u

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j e S. G.Y. L., X.. XX.XX.XXXX Y. L. L., V. L. Y.
Z. Č.. XXX spod obžaloby pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa §
20 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v čase medzi 12.30 hod. až 12.40 hod. dňa 22.11.2011 v meste Zvolen pri reštaurácii Gurmán v smere na
autobusovú stanicu prenasledovali K. K., X.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. - Č., N.. G.. E..B. Č.. XXX/XX,

pričom tento sa následne otočil a oslovil ich otázkou: „Chlapi, čo mi nedáte pokoj, čo som vám urobil“, po
týchto slovách si E. Z. od neho začal pod hrozbou násilia pýtať peniaze so slovami, že „ho zbije, ak im
nedá peniaze alebo cigarety, že ho doreže jak kapustu, on sa nebojí nikoho, on pôjde za svojimi bratmi
a dorežú ho ako psa“, G. L. mu povedal, že „nech mu dá radšej peniaze aj cigarety aj tovar a bude mať
od neho pokoj“ a H. L. mu povedal, že „nech mu dá peniaze aj cigarety, aj tovar, lebo inak ho doreže“,

čím takýmto konaním vzbudili dôvodnú obavu u K. K., X.. XX.XX.XXXX, že svoje hrozby naplnia,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný G. L..

o d ô v o d n e n i e :

Dňa25.07.2012podalprokurátorOkresnejprokuratúryZvolenobžalobupôvodnenatrochobžalovaných

E. Z., G. L. C. H. L..

Obžalovaný E. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2014 vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že sa
nepamätá,čidňa22.11.2011sazdržiavalvmesteZvolen.Jepravdou,žesavoZvoleneistýčaszdržiaval
na adrese Moyzesova 50, možno aj v čase skutku. Poškodeného pozná z videnia, prišiel s ním raz do

kontaktu a to na malej stanici ( železničná stanica Zvolen mesto ), vtedy na neho
poškodený kričal, že prečo tam predáva parfumy a bol v tom čase sám. Poškodený na neho agresívne
kričal že mu zobral peňaženku, tak od neho odišiel preč. Kričal to policajtom a tí od neho pýtali občiansky
preukaz. On im ten preukaz nedal a hovoril, že má známeho vyšetrovateľa a že sa to vybaví s ním.
Následne na to policajti aj od obžalovaného Jozefa Lakatoša pýtali občiansky preukaz, čo aj urobil a

policajti mu ho vrátili a povedali mu, aby sa zastavil na polícii. Toto bolo jediný krát, čo prišiel do kontaktu
s poškodeným. Obžalovaný uviedol, že bol raz aj na poštovej pobočke na ulici T. G. Masaryka a to vybrať
dôchodok R. H. L. a išli hneď aj domov. Vtedy neprišli do kontaktu s poškodeným. Poškodený a aj jeho
rodina sa na nich hnevali, že tam prišli bývať na Moyzesovu 50. Vadilo im to, že tu predávajú tovar a aj
že vôbec vo Zvolene bývajú. Poškodený tiež predával obdobný tovar. Pred incidentom, o ktorom hovoril,

že sa stal na malej stanici, konflikt s poškodeným nemal. Nemá vedomosť o tom, že by G. L. alebo Milan
Banda mali s poškodeným nejaký konflikt.

Obžalovaný G. L. urobil vyhlásenie o nevine a ďalej dodal, že si nie je istý, či sa dňa 22.11.2011
zdržiaval vo Zvolene. Skutok sa však nezakladá na pravde. S poškodeným sa nestretol. Do Zvolena sa

nasťahovali niekedy v mesiaci apríl, máj 2011. Na adrese Moyzesova 50, Zvolen nebol už také 2-3 roky.
Pred začatím vyšetrovania s poškodeným vôbec neprišiel do styku a ani ho nepoznal. Nemá vedomosť
o tom, že by mal poškodený nejaké spory, či už s ostatnými obžalovanými mimo tohto prejednávaného
skutku. Pokiaľ sa zdržiaval vo Zvolene, tak chodieval do mesta aj s ostatnými obžalovanými. Presne
ako s kým, to si už nepamätá. Žiaden konflikt nemali.Takisto obžalovaný H. L. sa cítil byť nevinný z predmetného skutku. Uviedol, že sa dňa 22.11.2011 určite
zdržiaval v meste Zvolen. V meste bol sám, presnejšie nevie, kde bol a kam šiel. Poškodeného pozná
už dlho, zoznámili sa na karoch, ohľadom cigánskych pohrebov vo Vrábľoch a v Nových Zámkoch. Vo

Zvolene sa zdržiavali približne po dobu 1 roka, ale chodil aj do trvalého bydliska vo Veľkých Lovciach.
Obžalovaný Jozef Lakatoš tam bol asi 7-8 mesiacov a zdržiaval sa tam aj G. L.. Nevie sa vyjadriť k tomu,
či v tento deň prišiel do kontaktu s poškodeným, nikdy s poškodeným nemal žiaden konflikt, teda ani
22.11.2011. Nemá vedomosť o tom, že by mali konflikt s poškodeným spoluobžalovaní. Pokiaľ uviedol,
že sa s poškodeným stretával na karoch, toto nebolo za prítomnosti ostatných spoluobžalovaných.

Poškodený v roku 2011 predával nejaké veci, asi nejaké čínske veci ako parfumy a podobne. S
poškodeným K. K., ani s jeho príbuznými, resp. komunitou nikdy nemal konflikt.

Poškodený K. K. vypovedal, že bol sledovaný obžalovaným E. Z., pričom vyšiel z Trhovej ulice na
námestie. V čase, keď za ním prišiel tento obžalovaný, fajčil cigaretu. Obžalovaný mu povedal, že predá
jeho tovar iným osobám a pýtal preto od neho peniaze a pýtal aj cigarety. Pýtal toľko, koľko môže dať.

Toto poškodený odmietol a vrátil sa naspäť do tržnice. Potom ho nechali nejaký týždeň - dva na pokoji
a potom šiel na stanicu podať tiket Niké a pri pomníku Valaška ho čakali obžalovaní Jozef Z. C. H. L..
Poškodený smeroval na autobusovú stanicu a šiel okolo podniku Paríž. Označení obžalovaní šli za ním
a obidvaja začali pýtať peniaze. Pýtali okrem peňazí aj cigarety. Zastavili ho medzi Parížom a Poštovou
bankou. Peniaze ani cigarety im nechcel dať a vtedy obžalovaný E. Z. povedal, že ho doreže ako kapustu

a v tom momente dal aj ruku do vrecka. Vtedy do neho drgol H. L. a povedal mu po cigánsky „čo robíš?
čo si sprostý?“ H. L. pri skutku uviedol na adresu poškodeného „daj mu peniaze a že bude pokoj“.
Poškodený potom odišiel smerom na autobusovú stanicu a odcestoval domov. Obžalovaným povedal,
že ich udá policajtom, tak sa obaja zľakli a odišli preč do mesta Po príchode domov šiel s bratom na
políciu do Zvolena a povedal, čo sa stalo. Pokiaľ uvádzal skutok pred Parížom tak ten sa odohral len zo

strany E. Z. C. H. L.. Obžalovaný G. L. tam vtedy ani nebol.

V rámci vykonávania dôkazov boli oboznámené viaceré listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr.
poriadku :

- zápisnica o trestnom oznámení z čl. 1-6
- zápisnica o konfrontácii obžalovaný 1/ a 3/ s poškodeným z čl. 45-50
- zápisnica o rekognícii osoby s fotodokumentáciou z čl. 68-88.

Aj napriek popieraniu skutku sú obžalovaní E. Z. C. H. L. usvedčovaní výpoveďou poškodeného K. K.,

ktorý predmetný skutok popísal. Uviedol, že mal z ich konania dôvodnú obavu o svoj život. Poškodený
pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní opakovane uviedol, že skutku sa dopustili práve títo dvaja
spoluobžalovaní s tým, že G. L. tam vôbec nebol. Pretože voči G. L. neexistoval žiadny iný, či už priamy
alebo nepriamy dôkaz, a samotný poškodený jeho účasť na skutku vylúčil, súd v zmysle zásady in dubio
po reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, oslobodil obžalovaného podľa § 285 písm. c )

Tr. poriadku, že skutok nespáchal obžalovaný G. L.. Iná situácia je u ostatných dvoch obžalovaných,
poškodený E. Z. už od počiatku označoval ako páchateľa tohto skutku pri konfrontáciách a rekognícii
v prípravnom konaní. Navyše túto osobu označil ako hlavného aktéra predmetného skutku. Pokiaľ
obhajoba uvádzala nepomer fyziognómií obžalovaných a poškodeného, súd v tejto súvislosti uvádza, že
nepomer síce existuje, v prospech poškodeného, ale tento hendikep mal byť práve zmazaný viacerými

osobami pri skutku voči poškodenému. Takisto sa nepodarilo obhajobe preukázať, že motívom konania
poškodeného mal byť konkurenčný boj medzi jednotlivými komunitami Rómov. Aj keď poškodený nebol
zranený na tele, to ešte neznamená, že sa skutok nemohol odohrať tak, ako to uvádzal poškodený. Na
základe vykonaného dokazovania súd potom kvalifikoval konanie obžalovaných ako zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, keďže spoločným

konaním proti inému použili hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Obžalovaní E. Z. C. H. L. doposiaľ neboli súdne trestaní, dopustili sa doteraz dvoch resp. jedného
priestupku od roku 2010.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaných spočíva v tom, že títo narušili právom chránený záujem
štátu a spoločnosti na ochrane slobody a vlastníctva fyzických osôb. Súd ani u jedného obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Keďže obžalovaní doposiaľ neboli súdne trestaní,súd stanovil obidvom obžalovaným podmienečné tresty odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným
dohľadom a skúšobnou dobou 3 rokov a uložil primerané povinnosti v zmysle § 51 ods. 4 písm. a) a
g) Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).