Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 1, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/147/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010882
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713010882.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.06.2015 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného R. S. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. S. X. V. K. E. Č. , nar.XX.XX.XXXX U. V., trvale bytom Q. W. XXX

j e v i n n ý ,

v presne nezistenom čase, v poobedňajších hodinách dňa 11.10.2010 v priestoroch bytu v obci Q. W.
XXX, I. V., pri slovnom konflikte napadol svoju manželku T.. X. S., W.. XX.XX.XXXX tak, že ju chytil za
predlaktie pravej ruky, ktoré jej zovrel a prudko trhol rukou smerom doprava proti lopatke, čím jej spôsobil
zranenia - násilné natiahnutie okolochrbticových hrudných svalov, pomliaždenie zadnej plochy hrudníka
v oblasti hrudnej chrbtice, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť a liečenie v dĺžke 28 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139
ods. 1 písm. c) Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v
trvaní1/jeden/rok,výkonktoréhosamupodľa§49ods.1písm.a)a§50ods.1Tr.zákonapodmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 /osemnásť / mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodeným :
- T.. H.. X. S., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. W. XXX škodu vo výške 744,50 eur,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. poisťovňa, Mamateyová 17 škodu vo výške 655,28 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú T.. H.. X. S., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. W. XXX odkazuje
so zvyškom nároku na náhradu škody na občiansko súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný R. S. na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2014 uviedol, že sa necíti byť vinným a dodal, že
je pravdou, že sa dňa 11.10.2010 zdržiaval v priestoroch bytu v obci Q. W. Č.. XXX v poobedňajších

hodinách. Približne o 17.00 hod. prišiel z práce a približne o 17.30 hod. prišla aj manželka. V tom
čase tam nebol nikto iný, len oni dvaja. Obžalovaný sa dlhšiu dobu zdržiaval v obývačke, pričom bol
dohodnutý že zájde za kolegom. Poškodená prišla dosť unavená z práce a začala šomrať ako vždy
predtým a preto už tomu nevenoval špeciálnu pozornosť. Začal sa obliekať, aj sa obul, bol prichystaný,
že opustí vchodový priestor. Bol čelom k vchodovým dverám, keď zozadu, pravdepodobne z kuchyne
dobehla k nemu poškodená. Obžalovaný si pôvodne myslel, že chcela ísť do inej miestnosti a vtedy

mu vošla rukou do vrecka, pravdepodobne pravého, tam zvykne nosiť kľúče. Najprv nevedel, čo týmto
pohybom sledovala. Asi mu chcela zobrať kľúče, tie však nezobrala. Potom sa pravdepodobne vrátila
naspäť do kuchyne. Obžalovaný sa potom rozhodol, že za tým kolegom nepôjde, z dôvodu, aby viac
ešte nevyhrotil situáciu, preto sa vyzul, zobliekol a odišiel do obývačky. Nepamätá si, čo tam robil, ale asi
si čítal. Uplynula doba približne pol hodina až 3 hodina a niekto zaklopal na vchodové dvere. Manželka

išla otvoriť, on otvoril dvere na obývačke a zistil, že prišli policajti. Komunikovala s nimi manželka, jeho
sa asi nepýtali nič. Obžalovaný sa potom vrátil naspäť do obývačky, manželka s nimi ešte debatovala.
Nevie ako dlho sa zdržali, možno 10 minúť. Obžalovaný na otázky odpovedal, že v momente , keď
mu chcela poškodená vojsť do vrecka bundy sa nezranila, tam sa v podstate ani nie je kde udrieť,
lebo je to miestnosť so šírkou 2 metre a dĺžkou 4 metre. Nevšimol si, že by manželka plakala alebo

sa sťažovala na bolesť. Obžalovaný poprel, že by bol pod vplyvom alkoholu. Pri odchode z bytu nemal
žiadne veci patriace manželke, mal som len svoje veci. Obžalovaný nevie o tom, že by bola poškodená
hospitalizovaná pre psychické problémy, vie len o hospitalizáciách pre problémy s chrbticou, v čase
skutku bola poškodená riadne zamestnaná, nebola na PN: Obžalovaný nepostrehol, že by manželka
volala políciu a záchrannú službu.

Poškodený T.. X. S. vypovedala zhodne ako na čl. 130 a 130 pv., kde uviedla, že prišla z roboty domov
a zhruba okolo 17.00 hod. začala zavárať hríby. Keďže obžalovaný chodil viackrát z bytu do pivnice,
kde požíval alkohol, čo bolo z neho cítiť, tak mu zobrala a odložila kľúče od pivnice. Obžalovaný sa
stále domáhal kľúčov a keď mu ich odmietla dať, povedal, že pôjde do krčmy a začal si obliekať v

chodbe vetrovku, zobral kľúče od auta ajej technický preukaz. Pýtala od neho tieto doklady a keď jej ich
nechcel dať, podišla k nemu, naznačila pohyb k jeho pravému vrecku v oblasti pásu. Vtedy ju prudko
rukou chytil za jej predlaktie pravej ruky, zovrel ho svojimi prstami a vzápätí prudko trhol pravou rukou
smerom dozadu proti jej lopatke a bola sotená časťou chrbta do steny. Potom, čo pocítila krutú bolesť
v oblasti lopatky, krčnej a hrudnej chrbtice, skríkla a v tom jej obžalovaný ruku pustil. Svedkyňa doplnila

svoju výpoveď tým, že zostala zablokovaná po 10-15minútach, ako sa tento dej odohral. Najprv volala
políciu, potom záchranku, obžalovaný bol osobne prítomný pri oboch týchto rozhovoroch. Polícia prišla
skôr ako záchranka, dvere som im ona. Obžalovaný bol vtedy určite v obývačke. Najprv absolvovala
rozhovor s policajtmi a tí obžalovaného potom vyzvali, aby zodpovedal nejaké otázky. On uviedol, že
prišli bezpredmetne a on ich nevolal. Policajti boli prítomní asi 10-12 minút. Nepamätá si, či vtedy niečo

podpisovala, pravdepodobne asi áno. Tak možno za 15-20 minút prišla aj RZP. Poškodená záchranke
neotvárala, pretože tak už pre bolesti urobiť nemohla. Urobil tak obžalovaný. Po vyšetrení členmi
záchranky bola naložená do sanitky a odvezená na traumatológiu vo Zvolene. Hospitalizovaná bola
celkovo 4 dni. Následne chodila aj na kontroly, ale nakoniec sa musela podrobiť vyšetreniu magnetickou
rezonanciou. Zistilo sa poškodenie krčných platničiek a musela sa podrobiť operácií. Je pravdou, že v

minulosti bola hospitalizovaná pre problémy s chrbticou, ale nie pre problémy s krčnou chrbticou. Tieto
problémy s krčnou chrbticou nastali aj v dôsledku skutku. Pred skutkom bola 2x operovaná na chrbticu.
O zraneniach hovorila aj hliadke polície, však mala aj šrámy na ruke, konkrétne na predlaktí. O tom, že
je poškodená hospitalizovaná, obžalovaný vedel už vtedy, keď ju odnášali na nosidlách z domu, ešte
sa aj pýtal, či jej má niečo nachystať.

Na mieste zasahoval policajná hliadka v zložení L. V. a R. Q.. Svedok L. V. uviedol, že si matne spomína
na predmetnú udalosť s tým, že boli vyslaní na preverenie oznámenia. Už nevie uviesť, kto im otvoril
s tým, že vo vnútri bola poškodená, ktorá sa sťažovala na svojho manžela, že ju napáda, ale v čase,
keď tam prišli, k žiadnemu napádaniu nedochádzalo. Poškodená bola dosť nešťastná z konania svojho

manžela a myslí, že tam vtedy aj zavárala, lebo bolo po byte cítiť vôňu otcu. Pravdepodobne obajaboli v tom čase v byte a obžalovaný im povedal, že pozerá futbal v TV. Pokiaľ boli vyslaní na zákrok,
bolo im povedané, že poškodenú mal napadnúť obžalovaný. Pamätá sa, že poškodená sa sťažovala
na bolesti chrbta a hovorila o tom, že tieto bolesti už mala aj v minulosti a že konaním obžalovaného sa

tieto bolesti zvýraznili. Svedok sa nevie presne vyjadriť, či vykonávali v tejto veci aj iné úkony, nebol v
tejto veci žiaden iný svedok a vec sa odstúpila okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy.
Poškodená bola rozrušená. Predmetný byt je malý a komunikovali na chodbe. Obžalovaný kýval plecami
a smial sa. Svedok nadobudol ten dojem, že si poškodená vymýšľa. Nevie sa vyjadriť k tomu, či bol
obžalovaný pod vplyvom alkoholu.

Svedok R. Q. svojho kolegu doplnil, že musia preveriť všetky osoby, ktoré sú dostupné pri zákroku, takže
aj s obžalovaným hovorili. Nevie sa vyjadriť k tomu, či bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Rozhodne
nebol pod značným, čo by vedel rozoznať a pamätá sa však, že na požívanie alkoholu sa sťažovala
poškodená. Nevie sa vyjadriť k tomu, čo konkrétne hovoril obžalovaný. Neviem sa vyjadri k tomu, že
čo, kto, kedy povedal, že kde sa nachádzal. Viem, že to vyhodnotili ako priestupok a ďalej so spisom
do kontaktu neprišiel.

Vzhľadom na spôsobené zranenia bol v prípravnom konaní pribratý znalec MUDr. Jaroslav Grega,
ktorý v znaleckom posudku č. 7/2012 na čl. 47-77 uviedol, že poškodená utrpela násilné natiahnutie
horných okolochrbticových hrudných svalov a pomliaždenie zadnej plochy hrudníka v oblasti hrudnej
chrbtice. Mechanizmus vzniku zranenia považoval znalec za reálny na základe výpovede poškodenej a

stanovil dobu trvania liečenia a PN na dobu 4 týždne s tým, že v priebehu liečenia došlo u poškodenej
k vzniku bolestivého hrudného stavcového syndrómu s vyžarovaním bolestí doprava do oblasti lopatky
a pravého ramena. Zranenia uvedené v znaleckom posudku aj s komplikáciou nezanechali trvalé
následky. Poškodenie platničiek medzi krčnými stavcami nevzniklo úrazovým mechanizmom, ale v čase
incidentu ich už poškodená mala. Znalec zároveň vylúčil 2 verzie deja prezentované obžalovaným zo

dňa 28.11.2011 a 22.12.2011. Znalec MUDr. Grega na hlavnom pojednávaní dňa 28.04.2014 uviedol,
že trvá na obsahu a záveroch znaleckom posudku čl. 7 z roku 2012. Chcel by len dodať, že tak ako
dnes názorne poškodená popisovala a ukazovala mechanizmus vzniku zranenia, vidí tu trochu rozpor.
Keďže jemu pri osobnom rozhovore ukázala mechanizmus zranenia trhnutím ruky za predlaktie najprv
dolu a potom nahor. Táto odlišnosť však nemá vplyv na závery znaleckého posudku, pretože pohyblivosť

ruky smerom dole a dozadu je vyššia a ide až do zapaženia, ako hore a dozadu kde je limitovaná
90 stupňami. Pokiaľ bola poškodená hospitalizovaná na traumatológii, bolo to za účelom vylúčenia
kostno-kĺbového poranenia, teda lebka, rameno, chrbtica, lopatka. Liečba bola zameraná na potláčanie
bolestí a relaxáciu (uvoľnenie) svalov. Znalec vychádzal jednak z výsledkov zo zdravotnej dokumentácie
poškodenej, ako aj z dostupných lekárskych a kontrolných vyšetrení (č. 58-63), pričom podotkol, že

pokiaľ boli zistené degeneratívne zmeny na stavcoch chrbtice a platničkách, tieto nemajú súvislosť s
prejednávaným skutkom. Doba liečenia v dobe 28 dní zodpovedá charakteru zranenia, pretože došlo
ku komplikácii bolestivého hrudného stavcového syndrómu s poruchou dynamiky. Poškodená pred
konfliktomtrpelakostnatenímmedzistavcovýchplatničiekakĺbovatakátoosobajenáchylnejšianavznik
zranenia, stačí aj menšia intenzita ako u zdravého jedinca. Takéto zranenia sa nedajú predpokladať u

zdravého jedinca?

Na základe návrhu obhajoby, ktorá spochybňovala vierohodnosť výpovede poškodenej a poukazovala
na závery znaleckého dokazovania v inej veci - znalci MUDr. Kašparová, MUDr. Lóšková a Mgr.
Dianišková boli do konania po podaní obžaloby pribratí znalci z odboru psychiatria a psychológia.

Psychiatri MUDr. Ďurian a MUDr. Vážny podali znalecké posudky pod číslami 10 a 11/2015 a psychológ
PhDr. Cupák pod číslom 1/2015. Psychiatri konštatovali, že poškodená bola opakovane od roku
2007 evidovaná a ambulantne liečená pre depresiu v opakovanom štádiu recidív, po predmetnom
útoku pribudla posttraumatická stresová porucha a negatívnejšie povahové črty signalizujúce následky
na osobnosti. Akcentovala sa porucha nálady. Základné rozpoznávacie schopnosti mala poškodená

zachované, ale mohlo ísť o intenzívnejšie prežívanie negatívnych stránok incidentu. Psychológ
konštatoval, že neboli zistené poruchy vo vnímaní, či myslení, ktoré by svedčili pre psychotické
ochorenie. Poškodená je schopná správne vnímať prežité udalosti a aj v podstate ich následne správne
reprodukovať, aj keď s nižšou schopnosťou produkovať detaily. Zároveň neboli zistené sklony ku
konfabuláciám, či úmyselnému skresľovaniu skutočností.

Zároveň boli znalci vypočutí aj na hlavnom pojednávaní dňa 01.06.2015, kde zotrvali na obsahu a
záveroch znaleckých posudkoch.Znalec MUDr. Vážny chcel doplniť znalecký posudok ohľadom tej skutočnosti, že znalci nevedia, z
akých stresov tie ťažkosti vznikli. Je to vec dokazovania a s tým nemôžu robiť nič. So spoluznalcom
MUDr. Ďurianom dospeli k rovnakým záverom, pričom vec konzultovali aj s PhDr. Cupákom a mali sme

k dispozícii viacero znaleckých posudkov a nálezov psychiatrov, pričom MUDr. Ďurian robil znalecký
posudok aj v inej veci týkajúcej sa poškodenej. Zamerali sa konkrétne aj na okolnosť zistenia, či u
poškodenej sa prejavuje syndróm týranej osoby. Nejaké výrazné prejavy tohto syndrómu neboli zistené
aninimiaaniinýmilekármi.Objavovalasatamlenstresovásituácia. Trvajúnatom,žeodroku2007bola
poškodená evidovaná a ambulantne liečená pre depresiu opakovanú v štádiu recidív. Nevedia povedať,

ktorá konkrétna udalosť mala vyvolať posttraumatickú stresovú poruchu, lebo neboli svedkom tejto
situácie. Je to ale jedna z príčin, ktorá je všeobecne známa s tým, že v bode 3 sa hovorí o tom, že v čase
vyšetrenia poškodená trpela posttraumatickou stresovou poruchou. Pokiaľ hovorili, že môže odoznieť,
závisí to od konkrétneho jedinca. Sama poškodená pri vyšetrení uvádzala, že dlhodobou liečbou došlo
k postupnému zlepšovaniu tohto stavu. Intenzívnejšie prežívanie negatívnych stránok incidentu môže
súvisieť aj s osobnostnou preddispozíciou jedinca, ale aj so sklonom k poruchám nálady. Trvajú na

odpovedi č. 9, že syndróm týranej osoby nebol zistený. Ak niekto dokázal pomerne úspešne žiť bez
ťažkostí, tak je veľký predpoklad, že táto porucha sa prejavila ako odozva na nejaký negatívny zážitok.
Rozlišujú sa 2 typy týchto porúch a to akútna, ktorá nastupuje konkrétne po nejakom negatívnom zážitku
a chronická, ktorá nejaký čas už trvá a výraznejšie sa manifestuje po nejakom negatívnom zážitku,
pričomtoobdobiemôžebyťajdlhšienežsatoprejaví.Hovorísaoobdobí3mesiacov.Musísaalejednať

o udalosť, ktorú by väčšina ľudí nebrala ako zvyčajne. Z materiálu, ktorý mali k dispozícii, nenašli nejakú
inú negatívnu udalosť, ktorá by mohla poruchu vyvolať, ale to neznamená, že by nemohla existovať.
Pokiaľ bola konštatovaná v rámci znaleckého posudku MUDr. Kašparovou a Lóškovou parafrénna
psychóza a vymiznutie rozpoznávacích schopností, tento sa odohral pred rokom s tým, že znalci nezistili
psychózu, ktorá by obsahovala trvalú prítomnosť bludov. Znalec uznáva, že existuje určitá simulácia, ale

nie trvalého rázu. Bola tam konštatovaná a zistená určitá vzťahovačnosť, ale nie bludového charakteru.
To, že vzhľadom na celý priebeh konania sa poškodená stáva viac podozrievavou so zredukovaním
záľub, takéto prejavy sa objavujú pri posttraumatickej stresovej poruche alebo depresii. To, že by si
znalci nevšimli prítomnosť bludov, ak by mali hovoriť o trvalej prítomnosti týchto bludov aj iní psychiatri,
to sa mu zdá veľmi zvláštne. Nie je možné, aby bludné prežívanie raz bolo a raz nie, pri trvalej bludovej

poruche a to sa týka parafrénnej psychózy, hoci sú aj iné diagnózy so vzťahovačnosťou, ktoré môžu
byť prechodné. Pokiaľ má niekto psychotické ochorenie, tak zvyčajne o nej nevie, necíti sa byť chorý
a odmieta z toho dôvodu liečbu a lieky a psychiatri s tým majú veľké problémy. Parafrénna psychóza
je trvalá porucha bludov, liečbou minimálne ovplyvniteľná a pokiaľ človek starne, tak sa aj prehlbuje,
pretože nastáva úpadok úsudku, sebahodnotenia a je čoraz nápadnejšia. Je to involučná choroba. To

znamená, že sa prejavuje v čase, keď človek starne a to, že upadá telesne a aj duševne. Vzhľadom
k tomu, že sa jedná o psychotické ochorenie, tak človek až s veľkým odstupom času si pripustí, že je
naozaj chorý, ale neprežíva to tak. To je úplne niečo iné, ako keby mal niekto delírium a vie si vyhodnotiť,
že niečo také sa mu stalo. Parafénna psychóza je nevyliečiteľná, len liekmi utlmiteľná diagnóza.

Znalec PhDr. Cupák uviedol, že chcel doplniť znalecký posudok s prihliadnutím na argumenty
obžalovaného o tom, že v rodine obžalovanej sa vyskytuje viacero duševných ochorení a vyslovil určitý
predpoklad, že poškodená vzhľadom na svoje vzdelanie sa mohla liečiť. Liečiť sa z ochorenia, ktoré je
konštatované až o niekoľko rokov, je nemožné a pokiaľ znalkyne MUDr. Lóšková a MUDr. Kašparová
v roku 2014 podali znalecký posudok so svojím záverom, nikto z predtým vyšetrujúcich psychiatrov

a psychológov s takýmto záverom neprišiel. Pokiaľ sa týka parafrénnej psychózy, tak okrem bludov
bývajú prítomné aj bludy iné a to buď čuchové, prípadne aj v sexuálnej oblasti a to pokiaľ sa týka
ohmatávania tela, pocity ako pri súloži. Takisto môže mať pacient dojem, že je otravovaný. K posudku
kolegýň Lóškovej a Kašparovej dodal, že nenašiel jediný doklad o halucináciách, okrem jedinej vety,
kde poškodená uvádzala, že jej obžalovaný vylial mlieko do „očička a uška“, čo je niečo zvláštne, čo ho

na tom zaujalo, zatiaľ čo u nich spomínala poškodená, že jej obžalovaný mal chrstnúť mlieko do tváre.
Trvá na tom, že neboli zistené poruchy ani vo vnímaní, ani v myslení. Sú tam nadpriemerné intelektové
schopnosti. Pokiaľ premorbídne hovorili o nadpriemerných intelektových schopnostiach s tým, že v čase
vyšetrenia boli podpriemerné, môže mať na to vplyv dlhotrvajúca depresia, ktorá znižuje výkonnosť
a to aj intelektovú. Trvá na tom, že poškodená je schopná správne vnímať a aj reprodukovať prežité

okolnosti, aj keď v súčasnej dobe je pravdepodobne nižšia schopnosť reprodukovať detaily. Osoba, ktorá
trpí dlhotrvajúcim depresívnym ochorením, je zraniteľnejšia, nerozhodnejšia ako bežná populácia a je aj
sociálne vyhýbavá. Je potrebné zobrať do úvahy aj okolnosť, že poškodená sa stará o vážne chorú dcéru
a táto okolnosť má ďalší negatívny vplyv na jej duševnú rovnováhu. Takisto trvá na odpovedi č. 13, ženeboli zistené sklony ku konfabuláciám ani k úmyselnému skresľovaniu skutočnosti. Znalec sa stotožnil
s tým, že útočníkom mal byť obžalovaný s tým, že poukázal na to, že poškodená sa nikdy nebránila.
Vychádzal pre svoje tvrdenia z evidencie priestupkov, kde už boli nejaké záznamy v roku 1994 a 2009, aj

2010-2011. Na základe vykonaného vyšetrenia nezistil, že by sa v jej tvrdeniach objavila nejaká medzera
v pamäti, ktorá by mala byť zaplnená nejakou vymyslenou okolnosťou a pokiaľ odpovedal na otázku
č. 13, vychádzal z výsledkov vyšetrenia. Nemá dôvod pochybovať o tom, že výpoveď, resp. tvrdenia
poškodenej by mali konfabulované pri tomto konkrétnom skutku.

K záverom znaleckého posudku MUDr. Lóškovej a MUDr. Kašparovej, kde sa konštatujú vymiznuté
rozumové schopnosti s nehodnovernou výpoveďou poškodenej, zatiaľ čo vy uvádzate, že poškodená je
schopná vnímať a aj reprodukovať prežité udalosti znalec uviedol, že ak orgány činné v trestnom konaní
priberajú znalcov a je to kombinácia psychológa a psychiatra, tak vo forenznej psychiatrii a psychológii
sú kompetencie rozdielne a to tak, že k otázkam vierohodnosti sa vyjadruje psychológ a k otázkam
ochorenia psychiater. Nie je si istý, či práve v tomto prípade sa MUDr. Kašparová a Lóšková nevyjadrili

práve k vierohodnosti výpovede poškodenej a ak áno, tak tým prekročili svoje kompetencie. Znalec
ďalej dodal, že poškodená nikdy nebola jeho pacientkou, pred vyšetrením ju poznal ako príbuznú ich
pacientky. Starala sa veľmi o svoju dcéru.

V rámci pojednávania boli oboznámené viaceré listinné dôkazy postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- priestupkový spis z čl. 81-108
- vyčíslenie nákladov
- správy a RT z čl. 152-156
- potvrdenie o nemocenských dávkach z čl. 211-212
- znalecký posudok z čl. 226-264.

Z predmetných dôkazov je preukázané, že sa poškodená podrobila lekárskemu ošetreniu dňa
11.10.2010, kedy bola prijatá o 20.31 hod. na chirurgické oddelenie Nemocnice Zvolen po tom, čo tam
bola dovezená rýchlou zdravotníckou pomocou a jej hospitalizácia trvala do 14.10.2010 do 09.00 hod.
počas hospitalizácie sa podrobila neurologickému a rádiologickému vyšetreniu, pričom pri prijatí uviedla,

že bola inzultovaná manželom. PN bola ošetrujúcim lekárom vystavená od 11.10.2010 do 08.11.2010.

Na základe vykonaného dokazovania možno mať za to, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý mu bol
kladený za vinu a týmto konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, keďže inému úmyselne ublížil na zdraví a taký čin

spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, t. j. manželke. Aj napriek popieraniu skutku obžalovaným
je tento usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá jednoznačne a podrobne, bez výraznejších zmien
a rozporov vo výpovediach, uviedla, za akých okolností došlo k incidentu s obžalovaným a zotrvala
na tom, že jej zranenia spôsobil jedine jej manžel. Čiastočne výpoveď potvrdzujú aj členovia hliadky
polície svedkovia V. E. Q., ktorí uviedli, za akých okolností boli vyslaní na preverovanie oznámenia o

fyzickom napadnutí poškodenej. Potvrdili, že svedkyňa sa sťažovala na konanie obžalovaného a bola
rozrušená. Poškodená podrobne popísala akým spôsobom jej mali byť spôsobené zranenia a tento
mechanizmus vzniku zranenia verifikoval znalec MUDr. Grega ako reálny, pričom 2 verzie obžalovaného
hodnotil ako nereálne. Pokiaľ obhajoba namietala znalecký posudok práve tohto znalca poukazovaním
na to, že poškodená je majiteľkou lekárne a prichádzala do styku so znalcom, súd nezistil žiadne

dôvody pre vylúčenie znalca a konštatovanie, že by znalec nejakým spôsobom porušil alebo obišiel
ustanovenia o znalcoch a zvýhodnil poškodenú. Znalci z odboru psychiatrie a psychológie uviedli, že
rozpoznávacie schopnosti poškodenej boli zachované a zaujali úplne opačné stanovisko k znaleckému
posudku znalkýň MUDr. Kašparová a MUDr. Lóšková, keď poukázali na skutočnosť, že diagnóza
parafrénna psychóza nebola predtým a ani potom konštatovaná u žiadneho psychiatria, pričom znalec

MUDr. Ďurian vykonal znaleckého dokazovania vyšetrením poškodenej aj pre iné konanie. Znalec
PhDr. Cupák jednoznačne vylúčil u poškodenej sklony ku konfabuláciám, či úmyselnému skresľovaniu
skutočnosti a hodnotil jej výpoveď ako hodnovernú. Ďalšou okolnosťou, ktorú obhajoba namietala, bola
okolnosť postihnutia chrbtice poškodenej už v čase skutku. Znalec MUDr. Grega sa s touto otázkou
vysporiadal a uviedol, že je tomu tak, ale nie je to v príčinnej súvislosti s prejednávaným skutkom. V tejto

súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný musel vedieť o problémoch svojej manželky ešte
predskutkomažejenáchylnejšianavznikzraneniavtejtooblastiajpriminimálnomnevhodnompohybe.
Za tejto situácie obžalovaný spáchal prečin minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa § 15 písm.
b) Tr. zákona, podľa ktorého je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konanímmôže porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobiť, a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený. Uzrozumenie pri nepriamom úmysle vyjadruje aktívny vôľový vzťah
páchateľa k spôsobeniu následku relevantného pre trestné právo, t. j. predpokladaného ( a vyjadreného )

v konkrétnom ustanovení Trestného zákona. Na uzrozumenie sa usudzuje aj z charakteru konania
páchateľa, t. j. z intenzity útoku, času jeho trvania, fyzických dispozícií poškodeného a páchateľa, z
miest na tele poškodeného, na ktoré boli útoky vedené, z početnosti atakov a pod., ako aj zo správania
sa páchateľa po čine - ako pomocného hľadiska a z toho, či páchateľ počítal s konkrétnou okolnosťou,
ktorá by mohla následku, ktorý vnímal ako možný, zabrániť.

Obžalovaný R. S. nebol doposiaľ súdne trestaný, v poslednej dobe nemá záznam v priestupkovej
agende.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem

štátu a spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi proti životu a zdraviu obyvateľov. Súd okrem jednej
poľahčujúcej okolnosti - vedenie riadne života nezistil žiadne priťažujúce okolnosti. S prihliadnutím na
skutočnosť, že sa jedná o osobu prvotrestanú, súd ukladal trest na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní
12 mesiacov so skúšobnou dobou 18 mesiacov.

Poškodení Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. a T.. X. S. si riadne uplatnili nárok na náhradu škody
vynaložením nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti resp. bolestné, sťaženie spoločenského
uplatnenia a straty na zárobku. Všeobecná zdravotná poisťovňa uplatnila sumu 655,28 eur a táto
suma jej bola priznaná v plnom rozsahu. Poškodenej T.. X. S. bola priznaná suma 744,50 eur titulom
bolestného a vo zvyšku nároku na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie podľa §

288 od. 2 tr. poriadku, pretože dokazovanie o zvyšných nárokoch by podstatne predĺžilo trestné konanie,
už aj tak dosť dlhé.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).