Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Silvia Šviderská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 8C/48/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201503
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201503.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:
CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava , IČO: 35 787 783, zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti odporcovi:
G. I., L.. XX. XX. XXXX, XXX XX P. XXX, o zaplatenie sumy 420,21 eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
Konanie v časti o zaplatenie istiny 420,21 eur z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 420,21 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 34,00 % ročne zo sumy
312,15 eur od 03.10.2014 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
366,51 eur od 03.10.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
dňa 17.04.2013 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ na jednej strane s odporcom ako dlžníkom na strane
druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“) podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporcovi
viazaný spotrebiteľský úver vo výške 505,06 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu
uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok odporcu vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi a poplatkami a to formou 20 mesačných splátok vo výške 34,54 eur. Odporca svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého
úveru uhradil odporca navrhovateľovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 384,46
eur. Na predžalobné výzvy odporca nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany
odporcu navrhovateľ vyhlásil dňa 02.10.2014 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporcu
splatný v celom rozsahu.
Odporca k podanému žalobnému návrhu uviedol, že dlh vo výške 420,21 eur uhradil dňa 27.05.2015.
Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ podaním zo dňa 17.06.2015 zobral svoju žalobu
čiastočne v časti istiny 420,21 eur späť. Navrhovateľ naďalej žiadal od odporcu zaplatenie sumy 69,53
eur ako úroku z úverovej istiny a sumy 13,80 eur ako úroku z omeškania.Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa§96ods.3Občianskehosúdnehoporiadku,nesúhlasodporcusospäťvzatímnávrhuniejeúčinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd
rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Nazákladeuvedenéhopretosúdkonanievčastiistinyvsume420,21eurzastavilaďalejsasúdzaoberal
len vyčísleným úrokom z úverovej istiny a úrokom z omeškania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb č. 263362558669269, oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42712205600002, vyjadrením
účastníkov konania, potvrdeniami o odfinancovaní peňažných prostriedkov v prospech odporkyne a o
prijatých splátkach registrovaných na úver odporcu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“), ktorá bola uzatvorená podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení, medzi navrhovateľom a odporcom vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru navrhovateľom odporcovi. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške
505,06 eur, ktorý bolo potrebné splácať v 20. mesačných splátkach vo výške 34,54 eur. Splatnosť prvej
mesačnej splátky bola dňa 15.05.2013 a konečná splatnosť úveru stanovená na deň 15.12.2014. Výška
úrokovej sadzby predstavovala 34,00 % ročne a výška RPMN 39,85 %. Celková čiastka k zaplateniu
tak predstavovala sumu 668,60 eur.
Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42712205600002 zo dňa
09.10.2014 navrhovateľ oznámil odporcovi, že vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne a
včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. vyhlásila
mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Navrhovateľ vyzval odporcu na
zaplatenie sumy 420,21 eur, ktorá pozostávala z úverovej istiny vo výške 312,15 eur, dlžných úrokov,
poplatkov a poistného vo výške 54,36 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
53,70 eur.
Z potvrdenia o prijatí splátok registrovaných na úverovom prípade 42712205600002 zo dňa 02.06.2015
vyplýva, že odporca jednotlivými splátkami navrhovateľovi zaplatil celkovo sumu 384,46 eur.
Podľa Článku III. bod 1.1. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Všeobecné podmienky“), prijatím návrhu a teda okamihom vzniku
zmluvy o úvere je v zmysle § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka je odoslanie písomného oznámenia o
prijatí klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru alebo
jeho dohodnutej časti uvedenej v návrhu na účet predajcu, prípadne iným dohodnutým spôsobom.
Odporca uviedol, že peňažný záväzok vo výške 420,21 eur uhradil na účet navrhovateľa.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 2 ods. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože ju uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Obsah zmluvy
bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka v prípade, že je to pre
odporcu výhodnejšie.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Odporca ako spotrebiteľ môže právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci
štandardnej typovej zmluvy ho nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti
právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o
jednostrannúkogentnosťustanoveníObčianskehozákonníkavzáujmevyššejochranypri štandardných
typových zmluvách.
Aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník,
prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy
v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.
Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške
505,06 eur na zakúpenie tovaru a odporca sa zaviazal túto sumu splácať pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 34,54 eur. Túto svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy nezaplatením jednotlivých
splátok v lehote splatnosti porušil, navrhovateľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého
úveru a vyzval odporcu na zaplatenie celej dlžnej sumy do 14 dní od doručenia výzvy. Celková výška
finančných prostriedkov, ktoré boli zo strany odporcu čerpané predstavuje sumu 505,06 eur. Odporca
podľa splátkového kalendára reálne uhradil navrhovateľovi pred podaním žalobného návrhu finančné
prostriedky vo výške 384,46 eur a po podaní návrhu na súd sumu 420,21 eur.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí ohľadom sumy 420,21 eur požadoval zaviazať odporcu na
zaplatenie úroku z úverovej istiny v čiastke 69,53 eur a na vyčíslený úrok z omeškania v sume 13,80 eur.
Zmluva o úvere obsahovala dohodu účastníkov o výške úrokovej sadzby 34%. Pri takomto úvere od
1 do 5 rokov bola v čase uzatvorenia zmluvy v bankách úroková sadzba vo výške 12,93 %. V danom
prípade v zmluve dohodnutý úrok predstavuje skoro 3-násobok a preto súd takéto dojednanie o výške
úroku považoval za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné. S poukazom na uvedené
súd navrhovateľovi nepriznal požadovaný úrok z úveru.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 13,80 eur. Aj v tejto časti súd
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Súd považoval dohodu účastníkov zmluvy o výške úroku
z úveru za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Ak by odporca po začatí súdneho konania nezaplatil
žalovanú istinu vo výške 420,21 eur a súd by vydal vo veci rozhodnutie podľa ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, zaviazal by odporcu na zaplatenie sumy 120,60
eur (od sumy poskytnutej vo výške 505,06 eur odpočítať sumu odporcom zaplatenú do začatia súdneho
konania - 384,46 eur = 120,60 eur). S touto čiastkou by bol odporca v omeškaní a navrhovateľovi
by vznikol nárok na zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne od 03.10.2014 do zaplatenia. Do dňa
vyhlásenia rozhodnutia vo veci by takýto úrok z omeškania činil sumu 4,78 eur. Keďže odporca po začatí
súdneho konania zaplatil navrhovateľovi sumu 420,21 eur, ktorá je vyššia ako suma, na ktorú by mal
navrhovateľ nárok (120,60 eur + 4,78 eur = 125,38 eur ), súd rozhodol podľa výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V danej právnej veci navrhovateľ z dôvodu správania odporcu ( zaplatenia sumy 420,21 eur) zobral
návrh späť, preto by mal v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľ bol v
súdnom konaní neúspešný len v časti požadovaného úroku a úroku z omeškania ( spolu vo výške 83,33
eur), v ktorej bol jeho návrh zamietnutý.
Navrhovateľovi ako úspešnejšiemu účastníkovi v súdnom konaní však súd s poukazom na § 150
ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Odporca- spotrebiteľ vzhľadom na neplatnosť dohody o
výške úroku z úveru bol povinný vrátiť veriteľovi požičané finančné prostriedky vo výške 505,06 eur.
Keďže odporca celkovo zaplatil navrhovateľovi sumu 804,67 eur, súd mal za to, že takéto konanie
odporcu možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.