Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4P/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614206711
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3614206711.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľky C.

L., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. X. X., Š.R.Á. XXX, zastúpenej Mgr. Tatianou Bezákovou, advokátkou v
Partizánskom, Malá okružná 943/4 proti odporcovi K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. X. X., Š.R.Á. XXX,
toho času bytom J.R.U., E.. F. XXXX/XX zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková
s.r.o., Partizánske, Jesenského 231/5, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po
rozvode k mal. R. L., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske
ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky C. L., rodenej D. a odporcu K. L. uzavreté dňa XX.X.XXXX v Ž. X. X.,

zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Ž. X. X. vo zväzku X, ročník XXXX na strane XX pod
poradovým číslom X r o z v á d z a .

Súd maloletú R. L., nar. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.

Každý z rodičov je oprávnený zastupovať mal. R. a spravovať jej majetok.

Súd určuje otcovi výživné na mal. R. sumou 300 € mesačne , ktoré je v sume 150 € mesačne povinný
platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a v sume 150 € mesačne na tvorbu
úspor vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na vkladový účet mal. R. L., Š.R.Á. XXX, Ž. X. X.,
č. XXXXXX-XXXXXXXXXX-XXXX v J.Š. L. C..R.. L. s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

Súd upravuje styk otca s mal. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. R.
každú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. v prítomnosti matky, každú nedeľu v mesiaci

v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky s tým, že matka je povinná mal. dieťa na styk
s otcom riadne pripraviť, v určený deň a hodinu mal. dieťa otcovi odovzdať a v určený deň a hodinu
mal. dieťa od otca prevziať.

Otec je oprávnený mal. dieťa v určený deň a hodinu od matky prevziať a povinný v určený deň a hodinu
mal. dieťa matke odovzdať.

Súd vylučuje návrh navrhovateľky na určenie výživného na mal. R. L., nar. XX.X.XXXX sumou 500 €
mesačne s účinnosťou od 1.6.2014 na samostatné konanie.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha proti odporcovi rozvodu manželstva, zverenia maloletej
R. L., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti, zaviazania otca prispievať na

výživu maloletej sumou 500,- € mesačne počnúc 1.6.2014 k rukám matky a zameškané výživné po
250,- € mesačne spolu s riadnym výživným a úpravy styku otca s maloletou tak, že sa s ňou bude
stýkať vždy prvú sobotu v mesiaci od 10:00 hod do 11:00 hod v prítomnosti matky. Návrh odôvodnila
tým, že s odporcom uzavreli dňa XX.X.XXXX pred matričným úradom obce Ž.C. X. X. manželstvo,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Ž. X. X. vo zväzku X, ročník XXXX, strana
XX pod poradovým číslom X. U oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej

republiky a posledný spoločný trvalý pobyt majú v Ž. X. X.. S odporcom sú rodičmi maloletej dcéry R.
L., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo uzavreli po jeden a pol roka trvajúcej známosti, v čase jeho uzavretia
už odporca s ňou dlhodobo býval u jej rodičov a maloletá mala približne 3 mesiace. Pred uzavretím
manželstva nastúpil odporca do práce v K.R.N. ako elektromontér a stali sa podielovými spoluvlastníkmi
bytu v susedstve jej rodičov, na kúpu ktorého si vzali úver každý po 12 500,- €. Prvé vážnejšie problémy

v ich manželstve sa objavili už počas svadby, rodičia odporcu sa nezúčastnili svadobnej hostiny a
všetky náklady museli zaplatiť jej rodičia. Napäté vzťahy medzi ňou a rodičmi odporcu ovplyvnili jej
vzťah s odporcom. Odporca pracuje na turnusy, po príchode domov sa jej a maloletej nevenuje. Požíva
alkoholické nápoje, bez udania dôvodu odchádza z bytu s tým, že jej odmieta povedať, kde, ako a s kým
trávi svoj voľný čas. S odporcom spolu nikdy nehospodárili, všetky náklady na bývanie hradili jej rodičia.

Neprispieva ani na výživu dcéry. Ešte pred uzavretím manželstva si požičal od jej rodičov sumu 3800,-
€, ktoré im doteraz nevrátil, minul jej svadobný dar 1000,- € bez toho, aby jej povedal, na aký účel. Až po
uzavretí manželstva zistila, že bol pred uzavretím manželstva zadlžený v bankách ale aj u nebankových
subjektov a v zadlžovaní pokračuje aj po uzavretí manželstva, čo bezprostredne ohrozuje ju aj maloletú.
Požičané finančné prostriedky totiž nepoužil v prospech rodiny, účel ich použitia jej odmieta povedať.

Domnieva sa, že podľahol hazardným hrám. K vyhroteniu napätej situácie došlo 2.11.2014, kedy ich
navštívila rodina odporcu a vyvolala hádku, po čom sa odporca odsťahoval bývať k rodičom. Odporca
pracuje v Rakúsku ako elektromontér, jeho príjem je v priemere 1 500,- € mesačne. Ona je na materskej
dovolenke a nemá žiadny príjem, pretože jej bola zastavená výplata rodičovského príspevku aj prídavku
na dieťa. Maloletá má X mesiacov, stará sa o ňu prakticky sama a stále ju dojčí.

Odporca po začatí konania doručil súdu podanie označené ako „Návrh na začatie konania o rozvod
manželstva“, z ktorého vyplýva, že asi tri mesiace po uzavretí manželstva ho navrhovateľka začala
kontrolovať osobne, telefonicky alebo SMS správami, kedy príde domov, na ako dlho ešte má prácu.
Začala mu vyčítať financie a že sa nestará o dcéru a že im nevenuje dosť času. Pokúšal sa to
napraviť, ale ešte viac sa to zhoršilo. Od tej doby jeho city k navrhovateľke ochladli. On je živiteľ

rodiny a navrhovateľka nepracuje. Navrhol, aby súd manželstvo rozviedol a maloletú zveril do striedavej
starostlivosti rodičov na štyri dni u matky a na tri dni u otca. Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol
uznesením zo dňa 12.12.2014 č.k. 1P/159/2014-8 tak, že konanie zastavil z dôvodu prekážky veci
začatej.

Kolízny opatrovník maloletej k návrhu uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúčajú zveriť

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na
vek a potreby maloletého dieťaťa, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov a styk upraviť
po dohode rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, výsluchom kolízneho
opatrovníka a svedkov Ľ. D.S. a J. Š., oboznámením obsahu spisu, najmä návrhu, rozhodnutia o

zastavení výplaty prídavku na dieťa, výplatných listín, rozhodnutia o zastavení výplaty rodičovského
príspevku, rodného listu a sobášneho listu, výpisu zo sociálnej poisťovne, výpisu zo živnostenského
registra, návrhu odporcu, oznámení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, správy úradu
práce, správy obce Ž. X. X., správy z poradensko-psychologického procesu, dokladu o zriadení
vkladového účtu, prehľadu výdavkov odporcu, výplatných listín odporcu, upomienky, lekárskych správ,

čestného vyhlásenia a zistil, že navrhovateľka a odporca uzavreli dňa XX.X.XXXX v Ž. X. X. manželstvo
zapísané v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX pod poradovým číslom X. U oboch
ide o prvé manželstvo. Účastníkom sa dňa XX.X.XXXX narodila maloletá R. L.. Manželstvo uzavrelipo jeden a polročnej známosti. Odporca pracuje v turnusoch v K.R.N., navrhovateľka je na rodičovskej
dovolenke.

Navrhovateľka sa sústavne stará o maloletú, zamestnaná nie je. Nepoberá rodičovský príspevok ani

prídavky na dieťa, ich výplata jej bola zastavená z dôvodu kolízie predpisov Európskej únie a z dôvodu,
že krajinou pre výplatu dávok je miesto výkonu zamestnania odporcu. Nepoberá ani žiadne dávky a
príspevky.

Odporca je zamestnaný ako elektromontér, z predložených výplatných listín vyplýva, že za posledných
osem mesiacov mal priemerný čistý mesačný príjem 1 714,58 €. Je evidovaný ako živnostník, avšak má

pozastavenú činnosť do 31.12.2015. Je vlastníkom 2-izbového bytu, podľa jeho vyjadrenia platí poplatky
- nájomné 25,11 € mesačne, elektrinu 11,04 € mesačne, úver 205,- €. Má viacero pôžičiek od bánk i
nebankových subjektov. Na výživné zaplatil v novembri 2014 sumu 100,- €, podľa jeho vyjadrenia matke
prispieva každý týždeň formou nákupov v sume asi 100,- €.

Navrhovateľka s odporcom v súčasnosti nebýva v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka býva v
domácnosti svojej matky a nevlastného otca. Odporca sa odsťahoval k svojim rodičom, z ich čestného

prehlásenia vyplýva, že im prispieva na domácnosť mesačne sumou 100,- €. Zo správy obce Ž. X. X.
vyplýva, že obaja sú vlastníkmi bytu v obci.

Maloletá je dojčená, je zdravá. Na jej meno bol zriadený vkladový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Z výpovede navrhovateľky vyplýva, že od počiatku ich známosti s odporcom bývali u jej rodičov. V čase,
keď bývali spolu, si zobrali úver vo výške 30 000,- € na byt. Do bytu sa doteraz nepresťahovali, je v

štádiu rekonštrukcie. Pred uzavretím manželstva sa im narodila maloletá R.. Svadbu naplánovala ona,
odporcovi rodičia sa na nej nezúčastnili. Odporcovi boli doručované upomienky na zaplatenie pôžičiek,
o ktorých pred uzavretím manželstva nevedela. Odporca neprispieval na domácnosť, prispel len na
plienky, prach na pranie, ryžu, cukor a toaletný papier, čo nie je nákup pre celú rodinu. Prestal platiť
aj stavený úver, ktorý si vzali na byt. V novembri a decembri prispel maloletej na výživné sumou po

100,- €. Aj keď prišiel domov na víkendy, čas netrávil s ňou a s maloletou, ale mimo domu. Vykonával
práce na kaderníctve, na rodinnom dome, peniaze, ktoré dostal, nevie na čo použil. Dňa 2.11.2014 sa
zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Ona s odporcom spoločne nehospodárila, odporca platil šeky, ona
to nemala z čoho platiť. O domácnosť a maloleté dieťa sa starali jej rodičia. Ona platí poistné pre seba
23 € a pre maloletú 14 € mesačne, mala by prispievať aj rodičom, ale nemá za čo. Maloletá má výdavky

na plienky 30 € mesačne, má výdavky na stravu, na lieky, na oblečenie a kozmetiku.

Z výpovede odporcu vyplýva, že s rozvodom súhlasí. Poznajú sa od 29.12.2012, spočiatku sa
kontaktovali cez Skype. Potom on našiel bývanie v V.R.T. V., platil nájomné 365,- €. On našiel
navrhovateľke prácu, ktorú ona nezvládala. Keď odišiel do práce, tak navrhovateľka chodila k matke
do Ž.. On sa vrátil k svojím rodičom, potom sa prisťahoval k rodičom navrhovateľky, kde bývali asi od

apríla 2013. Podľa neho žili normálne. K jej rodičom si priniesli spálňu, on tam robil sadrokartón. Nie
je pravda, že kupoval len nejaké veci, robili nákup aj za 150,- €. Potom navrhovateľka otehotnela. V
novembri 2013 kúpili byt, ktorý začali prerábať, potom uzavreli manželstvo. On sa nechcel ženiť pred
narodenímdieťaťa.Potomsazačalihádať,keďmunavrhovateľkaotvorilapoštusupomienkou.Onpodal
na otčima navrhovateľky trestné oznámenie pre otváranie pošty. Mesiac po svadbe vzťahy medzi nimi

ochladli, on chodil pracovať, do obchodu, dával navrhovateľke peniaze, boli na dovolenke aj so svokrou
a nevlastným bratom navrhovateľky. Stále to bol ten istý kolobeh. Dôvodom prečo odišiel zo spoločnej
domácnosti bola hádka, keď išli vybavovať do Rakúska rodičovský príspevok a rodinné prídavky, aj
to, že matka navrhovateľky prišla k jeho sestre a vytýkala jej jeho správanie. Odišiel kvôli výbušnej
povahe navrhovateľky. Maloletej kúpil darčeky na Vianoce, posiela jej výživné 100,- €, tiež navrhovateľku

zaviezol k lekárovi a kupoval lieky. City voči navrhovateľke u neho ochladli, nemá záujem situáciu riešiť
inak ako rozvodom. Súhlasí, aby bola maloletá zverená navrhovateľke, lebo on má pohyblivý pracovný
čas. Je zamestnaný s príjmom 1600 - 1700 €, ale v tom sú zahrnuté aj diéty 26,40 € na deň. Z príjmu si
platí cestovné z Rakúska na Slovensko, čo je 260 - 300 € mesačne. Platí nájom za byt 26,11 € mesačne,
elektrinu 14,04 € mesačne, rodičom 100 € mesačne, poistku 59 € a 32 €, výživné 100 €, mesačne má

náklady na stravu 100-150 €, telefón, oblečenie a drogériu v sume 100 - 150 € mesačne. Spláca úvery,
ktoré boli použité aj pre domácnosť, v ktorej žili. V Tatra banke 180 €, VÚB refinancovaný úver 420,-
€ mesačne, Tatra banka 100 € mesačne, ktorý sa použil v domácnosti v Žabokrekoch, išlo o bežné
výdavky na domácnosť a stravu, úver v Prvej stavebnej sporiteľni 205 € na byt, Home Credit 84 € a 36€ čo bolo na nákup materiálu do bytu a na náradie. Vyživovaciu povinnosť má len k dcére. Navrhuje
úpravu styku každý týždeň v piatok, sobotu a nedeľu od 15. do 17. hodiny bez prítomnosti matky. Okrem
príjmu z pracovného pomeru mal príjem za kaderníctvo 400-500 €, dlhy spláca mesačne asi 1500,- €.

Sčasti použil prostriedky na vyplatenie svojich výdavkov, na zaplatenie pobytu v K.R.N., na nákup do
domácnosti, svokre na liečenie, investoval peniaze do auta. Peniaze z úveru v Tatra banke v sume 180
€ použil na náradie a opravu auta a v sume 180 € mesačne od Quatra na zariadenie domácnosti v V..
V.. Svadobný dar 1000,- € použil na splátku VÚB, aby dostal úver od Prvej stavebnej sporiteľne.

Odporca sa na konzultáciách na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske nezúčastnil.

Z prehľadu predloženého odporcom vyplýva, že mesačne spláca rôznym veriteľom splátky úverov a
pôžičiek spolu v sume 1 446,73 €. Z upomienky od Prvej stavebnej sporiteľne a.s. vyplýva, že odporca
v skutočnosti nespláca úver v Prvej stavebnej sporiteľni.

Z čestného vyhlásenia S. H. vyplýva, že odporca jej v máji až júli 2014 vykonal rekonštrukciu pivničných
priestorov, za ktorú mu zaplatila sumu 3000,- €.

Z výpovede svedkyne Ľ. D., matky navrhovateľky vyplýva, že až do svadby boli vzťahy účastníkov

dobré. Potom došlo k nezhodám medzi odporcom a medzi jeho rodičmi, aj medzi navrhovateľkou a
odporcom. Odporcovi rodičia prišli k nim domov, jeho matka mu rozkázala, aby si zobral veci, odovzdal
kľúče a išiel domov. Úver na auto musela splácať za odporcu ona, pretože bola ručiteľkou. O maloletú
sa stará len navrhovateľka. Odporca navrhovateľku finančne nezabezpečoval. Úver na zariadenie vily v
Trenčianskych Tepliciach nepotreboval, zariadenie tam bolo a spálňu ona kupovala na splátky. Žiadny

väčší obnos peňazí u odporcu nevideli, odporca stále nemal peniaze.

ZvýpovedesvedkaJ.Š.,nevlastnéhootcanavrhovateľkyvyplýva,žespočiatkutobolomedziúčastníkmi
dobré, zmenilo sa to asi 2 až 3 mesiace po svadbe. Odporca bol stále v pohybe, klamal o tom, kam
chodí, o peniazoch. Vyplatili mu pôžičku na auto, že on im to z inej pôžičky vráti, ale inú pôžičku nedostal.
O maloletú sa stará navrhovateľka a oni. Odporca si bral úver, aby urobil nákup, počas doby, čo býval

s navrhovateľkou, chodil do práce okrem doby asi troch týždňov. Ak prispel na domácnosť, bola to len
jednorazová záležitosť, pravidelne neprispieval.

Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 4, Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak

sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia
záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme
dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 113 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku s konaním o rozvod
manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na
čas po rozvode.

Podľa § 112 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci,
ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú

vec vylúčiť na samostatné konanie.

Súd na podklade vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
na rozvod manželstva je dôvodný. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi
navrhovateľkou a odporcom sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti, spoločne nehospodária, nežijú spolu intímne a nepodieľajú sa spoločne na výchove

maloletej Sofie. Ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a nevytvára harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré by zabezpečilo riadnu výchovu maloletej. Rozvod manželstva nie je v rozpore
so záujmami maloletej Sofie, v ktorej záujme nie je vyrastať v rozvrátenom rodinnom prostredí. Obaja
účastníci navrhovali manželstvo rozviesť s tým, že nie je možnosť na obnovenie ich manželského
spolužitia. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol. Príčinou rozvratu manželstva je

rozdielnosť názorov, pováh a záujmov účastníkov konania.

Maloletú R. L., nar. XX.X.XXXX súd zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky. Súd pritom
vychádzal zo zhodných vyjadrení účastníkov i z vyjadrenia kolízneho opatrovníka. Maloletá má jeden
rok veku a je v celodennej starostlivosti svojej matky. Okrem toho u matky má vytvorené zázemie a
zverením do osobnej starostlivosti matky sa nezmení jej výchovné prostredie. Otec maloletej súhlasil s

jej zverením do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia. Súd dospel k záveru, že obaja rodičia
sú spôsobilí zastupovať maloletú a spravovať jej majetok a nezistil žiaden podstatný dôvod, prečo
otca vylúčiť zo zastupovania maloletej a zo spravovania jej majetku. Skutočnosť, že otec maloletej je
zadlžený,niejerelevantná,pretoževšetkypodstatnéúkony,ktorébyurobilvmenemaloletej,sivyžadujú

pre svoju platnosť schválenie súdom.

Otcovi súd určil výživné na maloletú R. sumou 300 € mesačne, ktoré je v sume 150 € mesačne povinný
platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a v sume 150 € mesačne na
tvorbu úspor vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na vkladový účet mal. R. s účinnosťou od
právoplatnosti rozsudku. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z možností, schopností a

majetkových pomerov rodičov maloletej, ako aj z odôvodnených potrieb maloletej. Matka maloletej sa omaloletú sústavne stará, z dôvodu veku maloletej objektívne nie je schopná sa v súčasnosti zamestnať.
Svoju vyživovaciu povinnosť si plní sústavnou starostlivosťou o maloletú. Otec maloletej je zamestnaný
v K.R.N., má priemerný mesačný príjem v sume 1 714,58 €. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že je schopný

platiť výživné v sume 100 € mesačne a prispievať na tvorbu úspor maloletej sumou 100 € mesačne.
Súd však dospel k záveru, že je v jeho možnostiach prispievať na výživu maloletej aj sumou vyššou ako
200 € mesačne. Súd pritom prihliadal na to, že odporca je síce zadlžený a suma jeho záväzkov, ktoré
je povinný mesačne splácať, podľa jeho vyjadrenia predstavuje 1 446,73 € mesačne, avšak v súlade
so Zákonom o rodine nemôže súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadať na tie výdavky, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť, ani na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba povinný berie. Odporca na
seba uzavieraním zmlúv o úvere alebo pôžičke s rôznymi subjektmi prevzal neprimerané majetkové
riziko, ktoré nezodpovedá jeho príjmom a iným jeho nevyhnutným výdavkom. Hoci na splátky úverov a
pôžičiek vynakladá odporca podstatnú časť príjmov, súd na túto skutočnosť neprihliadal. Odporca mohol
a mal zabezpečovať svoje potreby najmä z príjmov z pracovnej činnosti, nie sústavným a opakovaným
zadlžovaním sa, prípadne mal svoje výdavky prispôsobiť svojím príjmom. Súd preto pri posudzovaní

jeho majetkových pomerov pre účely rozhodnutia o výške výživného neprihliadal na tie splátky úverov,
ktoré použil na opravu auta a ktoré použil na svoje živobytie. Ďalej súd prihliadal aj na to, že výživné
má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov dieťaťa. Z uvedených dôvodov súd dospel k
záveru, že možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerov odporcu bude zodpovedať výživné v
sume vyššej ako odporcom navrhovaných 200,- € mesačne, a to výživné v sume 300,- € mesačne,

z ktorého polovica bude slúžiť na uspokojovanie potrieb maloletej a polovica na tvorbu jej úspor. Súd
neurčil výživné sumou 500,- € mesačne, tak ako sa domáhala určenia výživného navrhovateľka, pretože
výživné v sume 500,- € mesačne nepovažoval za primerané odôvodneným potrebám maloletej. Maloletá
má E. K. a nemá žiadne osobitné potreby, ktoré by nezodpovedali jej veku. Súd preto dospel k záveru,
že suma 150,- € určená na uspokojovanie jej bežných potrieb je v súčasnej dobe primeraná jej veku

a potrebám a schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom oboch účastníkov. V budúcnosti,
ak dôjde k zmene pomerov na strane maloletej a zvýšia sa potreby na jej zaopatrenie, prípadne dôjde
k zmene pomerov na strane jej rodičov, bude možné podať návrh na zmenu výšky výživného.

Styk otca s maloletou súd upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s ňou každú sobotu v mesiaci
v čase od 10.00 hod do 11.00 hod v prítomnosti matky a každú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00 hod

do 16.00 hod v prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne
pripraviť, v určený deň a hodinu maloleté dieťa otcovi odovzdať a v určený deň a hodinu ho od otca
prevziať. Súd prihliadal pritom najmä na právo maloletej na zachovanie a prehlbovanie vzťahu k obom
rodičom. Ďalej prihliadal aj na to, že otec maloletej v pracovných dňoch pracuje v zahraničí, k realizácii
styku s maloletou teda môže dôjsť len cez víkendy. Súd vzal na zreteľ aj denný režim maloletej, ktorá

má jeden rok veku. Upravil preto styk otca s ňou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou každú sobotu
v dopoludňajších hodinách na jednu hodinu a každú nedeľu v popoludňajších hodinách na dve hodiny.
Keďže maloletá má jeden rok veku a z toho vyplývajúce osobitné potreby a podstatnú časť času trávi s
matkou, na ktorú je navyknutá a naviazaná a ktorá uspokojuje všetky jej životné potreby, súd rozhodol,
že k styku otca s maloletou bude zatiaľ dochádzať za prítomnosti matky.

Návrh navrhovateľky na určenie výživného na mal. R. sumou 500 € mesačne s účinnosťou od 1.6.2014
súd vylúčil na samostatné konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že táto vec sa nehodí na spoločné konanie
s návrhom na rozvod manželstva. Z ustanovenia § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a §
24 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po

rozvode. S konaním o rozvod manželstva je ex lege /zo zákona/ spojené konanie o úpravu rodičovských
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu len na čas po rozvode manželstva, teda na čas od
právoplatnosti rozsudku o rozvode. Práva a povinnosti rodičov na čas do rozvodu vrátane určenia
vyživovacej povinnosti je možné upraviť len v samostatnom konaní.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku tak, že účastníci konania

nemajú právo na náhradu trov, pretože v konaní ide o rozvod manželstva.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa
§ 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.