Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 11, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210886
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913210886.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.EvouVargovouvprávnejvecižalobkyne:M.D.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom V. L.Š., L. XXX zast. JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka, AK Hlavná 61, Prešov proti žalovanému:
Rapid life životná poisťovňa a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904, práv.zast. Advokátska
kancelária JUDr. Daniel Blysťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47231785 o zrušenie
rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 3C/465/2012 z dôvodu podľa
§40 ods.1 písm. j/ zákona č.244/2002 Z.z.
II. Súd odkladá vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa

19.1.2012sp.zn.3C/465/2012 doprávoplatnostirozhodnutiavtejtovecionávrhužalobkynenazrušenie
rozhodcovského rozsudku.
III. Súd nevyhovuje návrhu žalovaného na prerušenie konania.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na trovách konania sumu 135,76Eur na účet právnej
zástupkyne žalobkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok z návrhu na
začatie konania v sume 331,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobkyňasadomáhalazrušeniarozhodcovskéhorozsudkuArbitrážnehosúduKošicezodňa19.1.2012

sp.zn. 3C/465/2012 podľa ust. §40 ods. 1 písm. c a j/ v spojitosti s ust. § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobu odôvodnila tým, že Arbitrážny súd Košice nemal právomoc
na konanie a rozhodovanie o návrhu žalovaného, pretože rozhodcovská doložka, na základe ktorej
mala byť právomoc Arbitrážneho súdu Košice založená, je neplatná. Žalobkyňa odôvodňuje neplatnosť
rozhodcovskej doložky tým, že pri podpise poistnej zmluvy jej boli dané na podpis aj všeobecné
poistné podmienky žalovaného, súčasťou ktorých bol aj text dohody o rozhodcovskej doložke. Podľa
žalobkyne však táto rozhodcovská doložka nemôže byť platná, pretože vylučuje, aby ktorýkoľvek z

účastníkov poistnej zmluvy v prípade sporov mohol svoje právo a nárok uplatniť aj na všeobecnom
súde. Poukázala na to, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je
neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu
rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola
platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa žalovaného žaloba je neurčitá a

nepreskúmateľná, lebo v petite sa neuvádza konkrétny zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Poukázal na 19 odôvodnenie smernice 93/13 EHS, ktoré nebolo prevzaté do právneho
poriadku SR a domáhal sa jeho priameho účinku na predmetný prípad. Podľa neho vdanom prípade
neboli porušené žiadne predpisy na ochranu spotrebiteľa, aj keby sa toto odôvodnenie smernicenevzťahovalo na predmetný poistný vzťah, lebo rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná,
nakoľko žalobkyňa mohla túto podmienku z poistného vzťahu vylúčiť nepodpísaním osobitného
dojednania. Ďalej poukázal na to, že pri preberaní ustanovenia smernice, a to konkrétne prílohy č. 1

písm.q/ smernice došlo k predkladovej chybe, ktorá zmenila pôvodný účel a zmysel tohto ustanovenia,
a preto nemožno rozhodcovskú doložku v apriori považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže
vo veci bolo rozhodnuté na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal aj na záznam, v
ktorom je obsiahnuté prehlásenie žalobkyne, že informácie sprostredkovateľom poistenia jej boli podané
vyčerpávajúco, jasno, aby im porozumela.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, obsahom spisu Arbitrážneho súdu
Košice sp.zn. 3C/465/2012 a zistil tento skutkový stav veci:

V konaní bolo zistené, že dňa 4.1.2012 podal žalovaný na Arbitrážny súd Košice návrh na začatie
konania, na základe ktorého žiadal, aby Arbitrážny súd Košice rozhodol o jeho pohľadávke voči

žalobkyni, ktorá pozostáva z nezaplatenej pohľadávky 61,74 Eur. Zároveň žiadal, aby súd uložil
žalobkyni povinnosť uhradiť aj trovy konania.

Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.1.2012 rozhodol rozhodcovským rozsudkom
sp.zn. 3C/465/2012 tak, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť pre žalovaného sumu 61,74 Eut a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276,-Eur do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Tento
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni dňa 21.6.2013.

Tieto skutočnosti súd zistil zo spisu Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. 3C/465/2012.

Žalobkyňa v zákonnej 30 dňovej lehote dňa 16.7.2013 podala na OS Trebišov žalobu proti
žalovanému , ktorou žiadala, aby súd vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov vyššie
uvedených. V žalobe konkrétne uviedol aj zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých sa domáha zrušenia
rozhodcovského rozsudku, a to §40ods. 1 písm. c a j/ zák. č. 244/2002 Z.z.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalovaný uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde
ako nárok z poistnej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi konania. Ide o poistnú zmluvu zo dňa
25.6.2007 č.4446590003. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie. Rovnako nie je sporné
medzi účastníkmi, že k zmluve boli pripojené všeobecné poistné podmienky a ani to, že obsah
týchto poistných podmienok potvrdila žalobkyňa vlastnoručným podpisom dňa 25.6.2007. Súčasťou

všeobecných poistných podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania vyššie uvedenej poistnej zmluvy.
V bode 2 osobitných zmluvných dojednaní č.01/2007 k poistnej zmluve č.4446590003 sa uvádza, že
„ poistník /poistený/ a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti, podrobia rozhodcovskému konaniu v

zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Aj toto
osobitné zmluvné dojednanie je opatrené podpisom žalobkyne, ako aj osoby konajúcej za žalovaného.

Podľa ust. §40 ods.1 písm. j/ zák.č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

súdu,lenakprirozhodovaníboliporušenévšeobecnézáväznéprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa.

Podľa ust. §3 ods.1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetko alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. §4 ods.1 citovaného zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. §5 ods.2 citovaného zákona, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá

je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa ust. §4 ods.8 zák.č.250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmäkonanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. §2 písm. a/ zák.č.250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá používa služby pre osobnú spotrebu.

Podľa ust. §2 ods.b zák.č.250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ,
ktorý spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa ust. §2 písm.i/zák.č. 250/2007 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť
alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne, s výnimkou činnosti upravených osobitnými
predpismi.

Podľa ust. §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. §53 ods.4 písm.r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. §53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zrušil vyššie uvedený
rozhodcovský rozsudok potom, čo zistil, že podľa rozhodcovskej doložky, uzavretej medzi účastníkmi
dňa 25.6.2007, o nárokoch žalobkyne, vyplývajúcich z vyššie uvedenej poistnej zmluvy, môže výlučne
rozhodovať iba rozhodcovský súd. Takto formulovaný text rozhodcovskej doložky z 25.6.2007 nie je
medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ust. §53 ods.4 písm.r/ a §53 ods.5 OZ dohoda rozhodcovskej

doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s dodávateľom, vyplývajúce z poistnej zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi, je oprávnený riešiť výlučne rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní.
V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie všeobecne právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa, a preto u žalobkyne je daný dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa §40 ods.1 písm.j/ zák.č.244/2002 Z.z..

Žalobkyňavžalobeuviedla,žedôvodomnazrušenierozhodcovskéhorozsudkujeust.§40ods.1písm.c/
a j/.

Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu, teda ust.

§53 ods.4 písm.r/ OZ, ide o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto súd nie
je viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak, ako ho určí účastník konania. Z
uvedeného dôvodu súd určil, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §40 ods.1
písm.j/ zák.č.244/2002, pretože rozhodcovský súd porušil všeobecne záväzný predpis na ochranu
spotrebiteľa, ktorým je práve ust. §53 OZ. Toto vyplýva aj z poznámky pod čiarou ako odkaz č.13 a

práve na §53 OZ.

Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žaloba je neurčitá, nezrozumiteľná a
nepreskúmateľná, lebo v petite nie je uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa žalobkyňa
domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, tak podľa názoru súdu takéto tvrdenie žalovaného je

iba účelovou obranou, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla dôvody a konkrétne ustanovenia zákona,
podľa ktorých sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, teda jej návrh je určitý, zrozumiteľný
a preskúmateľný. Rovnako ostatné dôvody, uvádzané žalovaným súd považuje za neopodstatnené a
právne bezvýznamné vzhľadom k tomu, že v danom prípade poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi
účastníkmi konania je spotrebiteľská zmluva a dohoda o rozhodcovskej doložke je absolútne neplatným

právnym úkonom, pretože odporuje zákonu. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by obsah rozhodcovskej
doložky bol v súlade so zákonom, s ust. § 53 ods. 4 písm. r/ a §53 ods. 5 OZ. Preukázanie skutočnosti,
že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že spory medzi účastníkmi sa majú riešiť výlučne vrozhodcovskom konaní, činí zo zákona takúto dohodu o rozhodcovskej doložke neplatnou, tak ako to
už bolo uvedené vyššie.

Ďalej súd poukazuje na to, že znenie smernice má význam pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly
uvedenejv§53ods.1OZ,pretožeužlentým,žetvorcasmerniceosobitnevprílohepoukázalnaniektoré
klauzuly nepochybne tak urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a preto ani nesprávny slovenský preklad smernice
v časti prílohy bod q/ nemá zásadný význam v danom prípade.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/OZ „spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Súd už vo veci nevykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedka sprostredkovateľa poistenia na návrh
žalovaného k okolnostiam uzavretia poistnej zmluvy, pretože takéto dokazovanie nepovažoval za
potrebné, z dôvodu, že výsluchom svedka by neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mali
zásadný význam na právne posúdenie veci.

Na návrh žalobkyne súd podľa §40 ods.2 zák.č.244/2002 Z.z. odložil vykonateľnosť vyššie citovaného
rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku nie je
právoplatne skončené a vo veci je rozhodnuté tak, že sa rozhodcovský rozsudok zrušuje.

Žalovaný podal návrh na prerušenie konania z dôvodu, že pred ústavným súdom sa rieši otázka,

ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie. Konkrétne navrhol, aby súd toto konanie o
zrušení rozhodcovského rozsudku podľa 109 ods.2 písm.c/ O.s.p. prerušil až do právoplatného
ukončenia konania o uznesení NS SR sp.zn. 6Cdo1/2012, vedeného pred ústavným súdom pod sp.zn.
IIÚS382/2013Rpv5052/2012, poukazujúc na to, že v náleze Ústavného súdu SR sp.zn. IIÚS499/2012
z 10.7.2013 bolo konštatované porušenie základného práva žalovaného na spravodlivý proces, a to

postupom NS SR v exekučnej veci, vedenej pod sp.zn. 2Cdo5/2012. Toto rozhodnutie NS SR sp.zn.
2Cdo5/2012 bolo ústavným súdom zrušené a pritom je takmer totožné s rozhodnutím NS SR sp.zn.
6Cdo1/2012, teda s uznesením NS SR, o ktoré žalobkyňa opiera svoju argumentáciu v tomto konaní.
Uznesením ÚS SR sp.zn. IIÚS382/2013 zo dňa 10.7.2013 ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť
Obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa a.s., ktorou namietala porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa čl.46 ods.1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl.6 ods.1
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd okrem iného aj postupom a uznesením NS
SR sp.zn. 6Cdo1/2012 z 21.3.2012. Žalovaný považuje závery uvedené v uznesení NS SR sp.zn.
6Cdo1/2012 pre vec právne významné. Z prijatia ústavnej sťažnosti, dotýkajúcej sa tohto uznesenia
na ďalšie konanie v spojení s nálezom ústavného súdu v obdobnej veci /IIÚS499/2012/ vyplýva

pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo1/2012 bude zrušené. Vec
prejednáva identický senát ústavného súdu /IIÚS/, ktorý v inom obdobnom konaní /IIÚS499/2012/
podobné uznesenie NS už zrušil. Po oboznámení sa s vyššie uvedeným nálezom Ústavného súdu SR
súd konštatuje, že predmetný nález nemá taký súvis s vecou OS Trebišov sp.zn. 9C/134/2013, ktorý
by odôvodňoval prerušenie konania z niektorých dôvodov uvedených v §109 a 110 O.s.p. Z citovaného

nálezu súd zistil, že predmetom konania pred Ústavným súdom SR a NS SR je exekučné konanie, ako
aj posudzovanie porušovania práva účastníka konania, spočívajúce v odňatí jeho možnosti konať pred
súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu žalovaného na prerušenie konania nevyhovel.

Podľa ust. §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd na základe zásady úspešnosti priznal žalobkyni na trovách konania trovy právneho zastúpenia,

vyčíslené právnou zástupkyňou žalobkyne v žalobe, vo výške 135,76 Eur. Právna zástupkyňa žalobkyne
vykonala 2 úkony právnej služby: prevzatie veci a príprava, návrh. Odmena za jeden úkon v zmysle
vyhl.č.655/2004 Z.z. predstavuje 60,07Eur + režijný paušál 7,81Eur. Teda odmena za dva úkony
2x60,07Eur, t.j.120,14Eur, 2x režijný paušál 2x7,81Eur, t.j.15,62 Eur, spolu 135,76 Eur.Trovy konania vo výške 135,76 Eur je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobkyne
v zmysle ust. §149 ods.1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa §4 ods.2 písm.za/ zák.č.71/1992 Zb.,
pretože ako spotrebiteľ sa domáha ochrany svojho práva na súde.

Keďže žalovaný nebol v konaní úspešný, súd podľa §2 ods.2 zák.č.71/1992 Zb. uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 331,50 Eur tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.