Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Er/1665/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411205792
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1411205792.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV vo veci exekučného konania oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinným: v I. rade V. A., N.. XX.XX.XXXX, T.
XXXX/XX, N. V. N. M., v II. rade T. K., N.. XX.XX.XXXX, V. V. XXXX/XX, A., v III. rade P. F., XX.XX.XXXX,
L.N. XXX/XX, W., (povinní v I. až v III. rade dedičia po pôvodnom povinnom Z. W., N.. XX.XX.XXXX,
D.. XX.XX.XXXX, N. A. V. V. XXXX/XX, A.), pre vymoženie 1.773,89 euro istiny s príslušenstvom a o

žiadosti súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, so sídlom exekútorského úradu Štefana Rosívala
2, 841 06 Bratislava, o udelenie poverenia, takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 04.05.2011 súdny exekútor v súlade § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „E.
P.“) predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2011 a požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr.
Michalom Krnáčom, Vojtecha Tvrdého 21, Žilina, sp. zn. RK-1240/10-MK zo dňa 09.08.2010. Uvedeným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške
1.748,08 euro, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov
rozhodcovského konania vo výške 49,79 euro. K návrhu na vykonanie exekúcie pripojil oprávnený aj
zmluvu o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosť

PROFIREAL, s.r.o.

Po začatí exekučného konania dňa 23.05.2011 zomrel pôvodný povinný Emília Pobehová, nar.
15.03.1950 a oprávnený navrhol, aby exekučný súd pokračoval v exekučnom konaní s dedičmi
povinného ako s povinnými v I. až v III. rade.

Podľa § 38 ods. 2 E. P., oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 39 ods. 1 E. P., z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi

je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem
toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne
bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné
označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých
sa oprávnený dovoláva.Podľa§41ods.1E.P.,exekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznávaprávo,zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) E. P., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 44 ods. 1 E. P., exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 E. P., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu by vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 E. P., ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekúciu aj bez
návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom

konaní.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

Exekučný poriadok dáva v znení § 44 ods. 2 exekučnému súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia právo a zároveň aj povinnosť skúmať, či žiadosť o udelenie poverenia,
návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Prípadný nesúlad
ktorejkoľvek z uvedených listín so zákonom má za následok zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.

Skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom znamená, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie poverenia posudzuje, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v
súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej
(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z

aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak tieto zákonné
podmienky neboli splnené, rozhodnutie označené oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul
nemôže byť spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v
súlade so zákonom, nezaväzuje.

V rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr.
Michalom Krnáčom, Vojtecha Tvrdého 21, Žilina, sp. zn. RK-1240/10-MK zo dňa 09.08.2010.

Exekučný súd rešpektujúc zákonnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 2 E. P. preto pri rozhodovaní o
žiadosti o udelenie poverenia skúmal, či je predložený exekučný titul v súlade so zákonom, a teda, či bolvydanýorgánom,ktorýmalprávomochovydať.Vdanejvecitoznamená,čirozhodcaJUDr.MichalKrnáč
(ďalej aj „rozhodcovský súd“) disponoval právomocou na prejednanie a rozhodnutie veci oprávneného
proti povinnému na základe návrhu zo dňa 17.05.2010.

Rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že po preskúmaní svojej právomoci je
príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.

Exekučný súd uvádza, že nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodcovský súd. Podstatné
je posúdenie exekučným súdom, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného
titulu, a to z listín, ktoré predložil oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie.

V Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o. („ďalej aj VOP“) je v rámci bodu 18.2.1 uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovenia tejto zmluvy o RÚ, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom
rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov:

JUDr. Gustáv Rét, Mgr.. Michal, Krnáč, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová.

Exekučný súd je povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom v každej exekučnej veci a
nielen v spotrebiteľských veciach. Pritom pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom musí
exekučný súd vždy skúmať, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v
súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), ako už bolo uvedené
vyššie.

Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcovského súdu pri skúmaní súladu exekučného titulu so

zákonom je nevyhnutné posúdenie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka), z ktorej by
mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc.

Exekučný súd bol preto povinný skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK.

Pri rozhodovaní možno poukázať na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré
síce umožňuje časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky

vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

S poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať
rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach.

Ustanovenie § 4 ods. 2 ZoRK vyžaduje pre platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) písomnú formu. Pre

dodržanie písomnej formy nestačí keď je znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe.
Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo
znenia § 40 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny
úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.Na základe uvedeného pre dodržanie písomnej formy ako základnej podmienky platnosti rozhodcovskej
doložky a tým aj právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka
podpísaná obidvoma zmluvnými stranami.

Pre platnosť rozhodcovskej doložky nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu na znak súhlasu zmluvu
a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská doložka, sú len prílohou
zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy, neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté platí aj v prípade, ak
v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením všeobecných
obchodných podmienok.

Z oprávneným predloženej zmluvy o úvere zo dňa 17.01.2007 a VOP má exekučný súd jednoznačne

preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VOP a ani na
rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza.

Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky
nemôže zhojiť ani vyhlásenie na úverovej zmluve v bode 12, v zmysle ktorého riadnym vyplnením a
následným podpisom zmluvy, ktorej súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlasujú, že

si zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu
riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú svoje podpisy. Zároveň ani v tomto vyhlásení
povinného (dlžníka) nie je uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa
rozhodcovskému konaniu.

Na základe uvedených skutočností má exekučný súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi

nebola dohodnutá platne rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK. Z tohto dôvodu nebola
daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu.

Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý
nedisponoval právomocou na jeho vydanie, exekučný súd musí konštatovať rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Keďže exekučný súd dospel k záveru že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore so
zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna právna
povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je možné
viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol.

Exekučný súd zároveň oprávnenému uvádza, že nie je dotknuté jeho právo domáhať sa svojich práv
voči povinnému na základe zmluvy o úvere v občianskom súdnom konaní, nakoľko ním predložený
rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata. Ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnutie,
ktoré bolo vydané bez právomoci orgánu na jeho vydanie nezaväzuje, s pohľadu práva ide o paakt.

Na záver exekučný súd uvádza, že pred rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

nevyzýval oprávneného na vyjadrenie sa k podkladom svojho preskúmavania, aj keď pri rozhodovaní
vychádzal nielen zo žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu,
ale aj zo zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zmenky. Ide pritom o listiny,
ktoré predložil oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a sám mohol očakávať, že exekučný
súd bude z týchto listín. Pre ústavnú konformnosť exekučného konania ako celku postačuje, ak je

oprávnenémudanámožnosťvyjadriťsakzáveromvyvodenýchztýchtolistínvneprospechoprávneného
v odvolacom konaní (stanovisko pléna Ústavného súdu SR sp. zn. PLz.1/2014 zo dňa 07.05.2014).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.