Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221039
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113221039.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: M. T., D..

XX.XX.XXXX, N. C. XX, v konaní právne zastúpený M.. R. S.U., V. Z. Z. S. A., C. XX, proti žalovanému:
F. U. Ž. A.Ň., V..Z.., L.: XX XXX XXX, B. X, G., právne zastúpená M.. W. N., V.Á. Z. Z. S. G., F. XX, v
konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu S. G. Z. Z. V. XX S. G. pod spisovou značkou XC XXX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX,

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške XXX %..

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby rozhodol o

zrušení rozsudku V. Z. S. G. pod spisovou značkou XC XXX/XXXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že
rozhodcovská doložka, ktorú uzatvoril so žalovaným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká
je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práv ako spotrebiteľa. Na základe tejto doložky došlo k vydaniu
rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože rozhodcovská doložka nebola
platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná. Poukázal na § 40 ods. 1 písm. j)
Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Podľa žalobcu, v spotrebiteľskej
zmluve nebolo dohodnutie rozhodcovskej doložky individuálne, pretože rozhodcovská doložka tvorí

súčasť poistnej zmluvy. Žalobca tiež žiadal odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, vydaného
v konaní XC XXX/XXXX.

Uznesením č. k. XXC XX/XXXX-XXX súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu S. G., Z. Z. V. XX, v konaní XC XXX/XXXX a zároveň zamietol návrh na prerušenie konania. Voči
tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie. Krajský súd uznesením č. k. XXCo XX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX potvrdil uznesenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Mal za to, že návrh je nedôvodný. Uviedol, že pri rozhodovaní
v rozhodcovskom konaní neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. Podľa žalovaného rozhodcovský súd riešil aj otázku platnosti uzatvorenej rozhodcovskej
doložky a v rámci plnenia si tejto povinnosti nijako neporušil právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa a nepriznal žalovanému neoprávnené nároky.

Žalovaný ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola podľa jeho názoru dohodnutá individuálne. Táto
rozhodcovská doložka bola uzatvorená v rámci poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX, súčasťou ktorej sú všeobecné poistné podmienky žalovaného
zo dňa XX.XX.XXXX, osobne a vlastnoručne podpísané žalobcom. Na konci tlačiva je oddelené odostatného textu Osobitné zmluvné dojednania X/XXXX k predmetnej poistnej zmluve. Pod textom je
opätovné miesto na osobitný podpis, vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, t. j. s rozhodcovskou
doložkou, kde je opätovne vlastnoručný podpis žalobcu.

Podľa žalovaného bola rozhodcovská doložka dojednaná v rámci osobitných zmluvných dojednaní.
Obsahuje len dva body a priamo odkazuje na časť XV. VPP, pričom táto časť VPP sa platne vzťahuje
na daný poistný vzťah len v prípade súhlasu poistníka s Osobitným zmluvným dojednaním č. X/
XXXX. Podľa žalovaného toto bolo jednoznačne individuálne dojednané, keďže žalobca podľa vlastnej

vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku, uvedenú v osobitných zmluvných
dojednaniach.Pokiaľbyžalobcarozhodcovskúdoložkunepodpísal,nemalobytožiadenvplyvnazvyšok
všeobecných poistných podmienok, a teda na poistný vzťah. Poukázal na to, že síce poistník podpisuje
celý súvislý text poistných podmienok, je však individuálne viazaný len tými ustanoveniami VPP, na
ktoré poukazuje poistná zmluva. Podľa žalovaného osobitné zmluvné dojednania vytvárajú možnosť
ovplyvniť dohodu o rozhodcovskom konaní. Bez ich podpisu nie je poistník súčasťou časti XV. poistných

podmienok, čím dochádza, napriek tomu, že poistník podpísal súvislý text poistných podmienok, vrátane
časti XV, k vypusteniu časti XV. poistných podmienok v danom poistnom vzťahu. Osobitné dojednania
môže poistník prijať, alebo neprijať. Má teda dve alternatívy. Dôsledkom tejto individuálnej voľby výberu
poistníka žalobcu z viacerých alternatív je individuálne dojednaná zmluvná podmienka.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že pred podpisom poistnej zmluvy bol poistník na osobitnom tlačive
osobitne poučený a upozornený na obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou udalosťou,
dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom platenia poistného a jeho
splatnosťou, vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia a ďalšie. Toto osobitné tlačivo,
listina, je vyhotovená v súčasnosti na základe Zákona č. 186/2009 Z. z. a tretí subjekt, nezávislý od

zmluvných strán poistnej zmluvy, tzv. viazaný finančný agent, je povinný pre uzatvorením poistenia
bez účasti poisťovne informovať poistníka, spotrebiteľa, o podstatných okolnostiach poistného vzťahu.
Dokument preukazuje právo poistníka dokonca požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie informácií
o produkte. Podľa žalovaného žalobca podpisom Záznamu a potrebách a požiadavkách klienta potvrdil,
že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie zo strany finančného agenta. Žalobca

nežiadal žiadne doplňujúce vysvetlenia ohľadom uzatváraného poistenia, teda druhá zmluvná strana
oprávnene predpokladá, že poistník vstupuje do zmluvného vzťahu na základe informácií, o ktorých
samotný poistník prehlásil, že mu boli poskytnuté, resp. sa s nimi oboznámil.

Žalovaný poukázal na koncepciu priemerne vnímavého a obozretného spotrebiteľa, vypracovanú

judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Poukázal, že ochranu požíva len spotrebiteľ, ktorý je aspoň
priemerne obozretný a vnímavý, pričom v každom prípade je potrebné zohľadniť osobné vlastnosti
daného spotrebiteľa, skúsenosti, inak by mohlo ľahko dochádzať k zneužívaniu predpisov na ochranu
spotrebiteľa, čo však nie je účelom právnej úpravy.

Žalovaný ďalej poukázal, že nie všetky rozhodcovské doložky sú neplatné, ale iba také, ktoré spôsobujú
hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa, ak neboli súčasne individuálne dojednané, čo však nie
je prípad žalovaného. V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd
skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením
rozhodcovskej doložky, a teda aj keby rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a

povinnostiach, nebol by súd oprávnený ju skúmať, a to v súlade s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
čo však navrhovateľ ani nenamietal.

Žalovaný tiež spochybnil právo navrhovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov v súlade s § 4 ods.
2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch. Mal za to, že právo žalobcovi na oslobodenie od súdnych

poplatkov nepatrí a súd mal konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie zastaviť.

Žalovaný tiež poukázal na nesprávny preklad 19. odôvodnenia Smernice 93/13/EHS. Poukázal na to,
že Smernicu nie je možné aplikovať horizontálne, čo znamená, že jednotlivec sa ustanovenia Smernice
nemôže dovolávať voči inému jednotlivcovi. Výnimku z tohto pravidla definoval Súdny dvor EÚ vo veci

ESR I -6325, kde konštatoval, že jednotlivci sa môžu priameho účinku Smerníc dovolávať tiež vtedy,
pokiaľ je Smernica síce správne implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia nie sú aplikované
spôsobom, ktorý je so Smernicou v súlade. Podľa žalovaného zámerom Smernice nie je posudzovať
podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto vstupujú do kalkulácie poistného. Takátopodmienka teda v dôsledku priameho účinku smernice by nemala podliehať posudzovaniu z hľadiska
neprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,nakoľkojetovrozporesozámeromaznenímSmernice.Žalovaný
žiadal žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s návrhom na uzatvorenie poistnej zmluvy,
všeobecnými poistnými podmienkami k poistnej zmluve XXXXXXXXXX, oznámením o zániku poistného
zo dňa XX.XX.XXXX, poistnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, návrhom na začatie konania pred
rozhodcovským súdom v konaní XC XXX/XXXX, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským

súdom, rozhodcovským rozsudkom v konaní XC XXX/XXXX, písomnými vyjadreniami účastníkov
konania, záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, dodatkom
č. X k všeobecným poistným podmienkam z XX.XX.XXXX, obsahom kópie rozhodcovského spisu XC
XXX/XXXX, výsluchom svedkyne L. L., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca spolu so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá zanikla

na základe žiadosti žalobcu dňa XX.XX.XXXX. Oznámenie o zániku poistenia zaslal žalovaný žalobcovi
XX.XX.XXXX,stým,žemánedoplatoknapoistnomXSk.Nazákladenávrhužalovanéhozačalokonanie
pred Arbitrážnym súdom S. G.L., V. XX, pod sp. zn. XC XXX/XXXX. Návrh bol zo dňa XX.XX.XXXX,
podanie došlo XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX Arbitrážny súd vydal upovedomenie o začatí konania
pred rozhodcovským súdom a dňa XX.XX.XXXX vydal rozhodcovský rozsudok v tejto veci č. k. XC

XXX/XXXX-XX. Rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom a oznámením o začatí konania bol žalobcovi
doručený XX.XX.XXXX. Žaloba bola na tunajší súd podaná XX.XX.XXXX.

V rozsudku si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy XXX,XX Eur spolu s úrokmi z
omeškania. Dlžná suma podľa žalovaného predstavovala náklady poisťovne voči žalobcovi, vynaložené

na uzatvorenie poistenia. Rozhodcovským rozsudkom teda bola priznaná žalovanému suma od žalobcu
vo výške XXX,XX Eur a trovy rozhodcovského konania XXX Eur. Právomoc rozhodcovského súdu podľa
žalovaného bola založená na základe Osobitného zmluvného dojednania X/XXXX k poistnej zmluve č.
XXXXXXXXXX, ktoré spolu s poistnou zmluvou podpísal žalobca dňa XX.XX.XXXX.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvu uzatváral na pobočke v obchodnom centre. Podľa jeho
výpovede bola zmluva robená dosť narýchlo. O žiadnych podmienkach, čo sa týka poistenia, alebo
riešenia sporov, poučený nebol. Uviedol, že podpis na zmluve, ako aj na osobitnom dojednaní je jeho.
Nemal však podľa svojho vyjadrenia žiadnu vedomosť o tom, že by prípadné spory sa riešili pred
rozhodcom. Dovtedy žiadnu poistnú zmluvu uzatvorenú nemal. Nemal vedomosť ani o tom, že by sa

prípadné spory mohli riešiť inde ako pred súdom. Nevedel uviesť, čo znamená rozhodcovské konanie.
Ak by vedel, zrejme by to nepodpísal. Pri uzatváraní zmluvy mu nebolo povedané, že môže niečo v
rámci poistnej zmluvy meniť, alebo s niečím nesúhlasiť. Neskôr požiadal o zrušenie poistnej zmluvy,
kde mu bolo vyhovené, s tým, že má nedoplatok na poistnom X Sk. Potvrdil, že podpis na zázname o
požiadavkách a potrebách klienta je jeho podpisom.

Z výsluchu sprostredkovateľky L.W. L. súd zistil, že so žalobcom uzatvorila zmluvu. Podľa jej informácií
ho poučila o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy, najmä čo sa týka výšky poistného, poistných
udalostí a pod. Nevysvetľovala mu všetky poistné podmienky, keďže toho bolo „strašne veľa“.
Dopodrobna to nepreberali. Nevedela uviesť, či žalobcu poučila ohľadom rozhodcovského konania a

prípadného riešenia sporov. Svedkyňa ďalej uviedla, že ak by žalobca odmietal podpísať časť zmluvy,
túto by zrejme neuzatvorili. Podľa svedkyne boli sprostredkovatelia inštruovaní tak, aby žiadali podpisy
od záujemcov o poistenie do všetkých kolóniek, kde bolo uvedené „čitateľný podpis poistníka“. Na inú
možnosť podľa svedkyne školení neboli. Svedkyňa uviedla, že absolvovala jedno školenie, trojdňové
alebo štvordňové.

Žalovaný žiadal prípadne aj výsluch riaditeľa správy poistenia, ktorý by ozrejmil, akým spôsobom sa mali
podpisovať poistné zmluvy a ktoré podmienky boli nevyhnutnou súčasťou poistnej zmluvy. Súd však
tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, keďže konkrétny riaditeľ mohol uviesť len všeobecný
spôsob, akým sa mali podpisovať zmluvy, resp. vzorový spôsob podpisovania zmlúv a nie skutočne ten,

ktorý sa uskutočnil u žalobcu.Podľa článku XV. bod 1, prvá veta všeobecných poistných podmienok, poisťovňa a poistník sa dohodli,
že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcovským súdom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 25.03.2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 25.03.2008, ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 25.03.2008, dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dohodnuté.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim
sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu
vlastníctva.

Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky

definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá
vzmluváchpodliehajúcichtejtosmernicikonáscieľom,nevzťahujúcimsakobchodom,podnikaniualebo
povolaniu.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského

konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník

rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
dohodnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti

s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva,
ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Vo všeobecných podmienkach v časti XV. je dojednanie rozhodcovskej
doložky. Na konci zmluvy bolo podpísané Osobitné zmluvné dojednanie X/XXXX k tejto poistnej zmluve,
čo je taktiež dojednaná rozhodcovská doložka odkazujúca na článok XV. Všeobecných poistných

podmienok. Na základe tohto bol potom vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu S. G. sp.
zn. XC XXX/XXXX.

Súd má za to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je formulovaná
vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v časti XV. a je súčasťou neprehľadného

textu, písaného malými písmenami, splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami. Podľa tejto
rozhodcovskej doložky, všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si
spôsobriešeniaprípadnéhosporuanútihovprípadesporu,alebospornýchnárokovpodrobiťsavýlučne
rozhodcovskému konaniu a tým, mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z

uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.

Súd má za to, že je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na
riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že časť

XV. VPP, by platila pre zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania len v prípade podpísania Osobitného
dojednania X/XXXX, keďže už samotné poistné podmienky obsahujú dojednanie rozhodcovskej doložky
a výlučnej právomoci rozhodcovského súdu. Podpísaním poistnej zmluvy už nastupoval režim riešenia
sporov pred rozhodcom.

Pri skúmaní, či dohodnutá rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a či zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach, súd vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka, § 53
ods. 1, ako aj článku 3 Smernica Rady 93/13/EHS. Súd poukazuje tiež na výpoveď svedkyne -
sprostredkovateľky, ktorá uvádzala, že mala za to a takto bola aj školená, že záujemca o poistenie
sa musel podpísať do všetkých „kolóniek“, kde bolo uvedené čitateľný podpis poistníka, v opačnom

prípade by nebolo možné zmluvu uzavrieť. Dodávateľ nepreukázal, že by náležitým spôsobom vysvetlil
spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky a podľa súdu to nepreukazuje ani podpísanie Záznamu o
požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve. Túto skutočnosť, teda nevysvetlenie rozhodcovskej
doložky náležitým spôsobom, potvrdila aj sprostredkovateľka poistenia. Sama nemala vedomosť o tom,
čo znamená rozhodcovské konanie, alebo aký je rozdiel medzi rozhodcovským konaním a zásadami

občianskeho súdneho konania.

Čo sa týka Smernice 93/13/EHS a nesprávneho prekladu, súd poukazuje, že zoznam nekalých
podmienok je len vzorovým zoznamom a pre slovenského zákonodarcu vlastne ani nemal prakticky
význam a dopad, pretože mohol upraviť okruh neprijateľných podmienok podľa vlastných predstáv.

Ak nie je rozhodujúce, či vzorový zoznam obsahuje klauzulu o rozhodcovskej doložke, je rovnako
irelevantné, ak zoznam obsahuje určité znenie, týkajúce sa rozhodcovskej doložky. Samotné znenie má
však význam pre postup súdu pri výklade a aplikácii generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 OZ,
pretože už len tým, že tvorca Smernice osobitne v prílohe poukázal na niektoré klauzuly, nepochybne tak
urobil preto, že majú vysokú potenciu spôsobiť v praxi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Toto je potrebné skúmať aj vo vzťahoch, kde sa môže vyskytovať arbitráž.Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale
aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu
pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Z vlastnej rozhodovacej činnosti má súd vedomosť o tom, že rozhodca iba zriedkakedy pristupuje
k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto možnosť skonštatuje iba formalisticky
ako danú. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach sa ponúka napríklad
osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľom. Na individuálne dojednanie je však

podľa súdu potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy, ustanovený v Občianskom
zákonníku. Nie je možné presúvať zodpovednosť za nekalú obchodnú praktiku na plecia slabšej
strany, v tomto prípade spotrebiteľa. Súd ešte raz konštatuje, že rozhodcovská doložka podľa súdu
nebola vyjednaná individuálne. Dodávateľom boli naformulované zmluvné klauzuly, vrátane časti o
rozhodcovskom konaní. Spotrebiteľ nemohol meniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej
zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Súd nevidel problém v aplikácii Smernice,

prípadne právnych predpisov prijatých slovenským zákonodarcom na základe Smernice, poukazujúc na
ustálenú judikatúru aj odvolacích súdov (porovnaj Rozsudok KS Prešov č. k. XXCo XXX/XXXX, alebo
č. k. XXCo XX/XXXX).

Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k nesplneniu si poplatkovej povinnosti žalobcu, súd

poukazuje na to, že v súlade s § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, je od súdneho
poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v
danom prípade podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 z. z., s tým, že súd má za to, že oslobodenie
sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícii žalobcu, ale aj keď si uplatňuje svoje práva
v pozícii žalovaného, vrátane žalovaného proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené

oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátanie oslobodenia od poplatku za námietky proti
exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia vo výške XXX %.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.