Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200001
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200001.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci navrhovateľky
T. V., bytom A., A. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom Dunajská
8, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o
preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 3.októbra 2013 číslo: 8635-20/2013-BA takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. októbra 2013 číslo: 8635-20/2013-BA.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 3.10.2013 odporkyňa rozhodla podľa § 179 ods. 1 písm. a)
bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) tak,
že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa

17.03.2011, podľa § 88, § 89 v súlade s § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. nemá nárok
na zmenu sumy úrazovej renty.

V odôvodnení rozhodnutia citovala § 88 ods. 1, § 89 ods. 1, § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003
Z. z. a uviedla, že dňa 3.11.2011 podala navrhovateľka (poškodená) žiadosť o priznanie úrazovej renty.
Odporkyňa rozhodnutím zo dňa 16.12.2011 č. 59974-2/2011-BA priznala poškodenej podľa § 88 zákona

č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 17.3.2011, odo
dňa 17.3.2011. Podľa § 109 ods. 2 citovaného zákona jej však nepriznala odo dňa 17.3.2011 nárok
na výplatu úrazovej renty, nakoľko suma úrazovej renty určená podľa § 89 zákona č. 461/2003 Z. z.
nepresiahla nulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2012.

Dňa 7.3.2012 bola odporkyni doručená žiadosť o prehodnotenie výšky úrazovej renty priznanej

poškodenej rozhodnutím zo dňa 16.12.2011. V žiadosti bolo uvedené, že denný vymeriavací základ
poškodenej pre účely úrazovej renty mal by vypočítaný podľa § 84 ods. 3 citovaného zákona, nie
určený z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu za mesiac február 2009. Na základe
tejto žiadosti odporkyňa opätovne preskúmala spisovú dokumentáciu so zameraním na určenie výšky
denného vymeriavacieho základu poškodenej a dňa 27.4.2012 vydala rozhodnutie, ktorým poškodenej
nepriznala nárok na zmenu sumy úrazovej renty. Na základe odvolania poškodenej Krajský súd v

Prešove rozsudkom sp. zn.: 4Sp/12/2012-21 zo dňa 30.4.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
30.5.2013, zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 27.4.2012 a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Úlohou
odporkyne v ďalšom konaní bolo vysporiadať sa s námietkou poškodenej týkajúcou sa sporného
dátumu zistenia, resp. diagnostikovania choroby z povolania a dostatočne a zrozumiteľnej odôvodniť
rozhodnutie.

V rámci ďalšieho konania odporkyňa dňa 2.9.2013 požiadala Kliniku pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie v C. (ďalej len KPLaKT) o stanovisko vo veci dátumu zistenia choroby z povolania, resp.diagnostikovania choroby z povolania poškodenej. Dňa 26.9.2013 bolo odporkyni doručené stanovisko
KPLaKT zo dňa 2.9.2013 z ktorého vyplýva, že „... choroba z povolania bola u pani T. V. hlásená
21.9.2011 s dátumom prvého zistenia 17.3.2011 - (dátum prijatia na hospitalizáciu na Kliniku pracovného

lekárstva a klinickej toxikológie), kedy boli potvrdené všetky diagnózy hlásené ako choroba z povolania.
Dňa 3.9.2010 bola pani V. u nás len na ambulantnom vyšetrení, kedy ešte uvedené diagnózy potvrdené
nemala.“

V Lekárskej správe KPLaKT zo dňa 3.9.2010 sa uvádza, že na základe subjektívnych ťažkostí a

objektívnehonálezupoškodenejsatátoobjednávanahospitalizáciuzaúčelomprešetrenia,preliečeniaa
posúdenia profesijnej súvislosti ochorenia s kompletnou zdravotnou dokumentáciou, pričom predbežný
termín hospitalizácie bol určený na január 2011.

Počas hospitalizácie v dňoch 17. - 25.3.2011 bola poškodenej definitívne stanovená choroba z povolania
- choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov,

šliach a nervov končatín, s dátumom zistenia 17.3.2011. Táto skutočnosť vyplýva z tlačiva Hlásenie
choroby z povolania KPLaKT zo dňa 21.9.2011. Pre rozhodovanie úrazovej renty bol dátum zistenia
choroby z povolania potvrdený KPLaKT na tlačive Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia
chorobou z povolania a opätovne potvrdený v stanovisku zo dňa 2.9.2013 záväzný.

Ďalej odporkyňa citovala § 84 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že rozhodným obdobím pre
určenie denného vymeriavacieho základu (ďalej len DVZ) je rok 2010. Keďže v rozhodujúcom období
poškodenánemalapríjem,zktoréhosaurčujeDVZpodľa§84ods.1zákonač.461/2003Z.z.,aplikovala
§ 84 ods. 2.

Poškodená naposledy vykonávala činnosť zamestnanca pred zistením choroby z povolania za
podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania v mesiaci február 2009, kedy ukončila pracovný
pomer.

Pravdepodobný DVZ poškodenej určený podľa § 84 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v sume 5,2337 Eur

oznámil jej zamestnávateľ JAS-EXPORT-A., spol. s r.o., listom zo dňa 7.12.2011, ktorý bol doručený
odporkyni dňa 8.12.2011.

Ďalej odporkyňa citovala § 84 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že pre určenie sumy úrazovej
renty poškodenej podľa § 89 ods. 1 zákona vo výške 81,60 Eur bol použitý DVZ poškodenej v sume

5,5878 Eur určený násobkom pravdepodobného DVZ určeného podľa § 84 ods. 2 zákona a koeficientu
určeného podľa § 84 ods. 3 zákona, t.j. určeného ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za
rok 2010 a všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2008:

DVZ poškodenej:
5,2537 x (9.228,00 Eur : 8.676,36 Eur) = 5,5878 Eur

Následne bola suma úrazovej renty určená podľa vzorca:

% poklesu pracovnej schopnosti
(80 % DVZ x 30,4167) x -------------------------------------------
100

80 % z 5,5878 Eur x 30,4167 x 0,60 = 81,60 Eur

V súlade s § 89 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bola suma úrazovej renty znížená o invalidný
dôchodok v sume 127,50 Eur. Takto určená úrazová renta nepresiahla nulovú hodnotu, v dôsledku čoho
poškodená nemá nárok na výplatu úrazovej renty.

Vzhľadom na to, že poškodená nepredložila žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu
výšky úrazovej renty poškodenej priznanú rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 16.12.2011
a nevznikla žiadna nová právna skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na zmenu sumy priznanej úrazovej
renty, Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia.
Žiadala, aby Sociálna poisťovňa opravnému prostriedku v súlade s § 219 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.

z. vyhovela, alebo postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. aby krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec
odporkyni na ďalšie konanie. Napádala rozhodnutie odporkyne z dôvodu, že vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, je
v rozpore s obsahom spisov a zároveň z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na
posúdenie veci. V opravnom prostriedku ďalej opísala skutkový stav, poukázala na posledný rozsudok

KrajskéhosúduvPrešovesp.zn.:4Sp/12/2012zodňa30.4.2012azáväznýprávnynázor,podľaktorého
mala odporkyňa v ďalšom konaní postupovať.

Odporkyňa aj napriek ustanoveniu § 250j zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.) podľa tohto záväzného právneho názoru nepostupovala. Nedostatočne zistila skutkový stav
veci, nedostatočne sa vysporiadala s námietkou poškodenej týkajúcou sa sporného dátumu zistenia,

resp. diagnostikovania choroby z povolania. Uviedla, že aj zo samotného stanoviska Kliniky pracovného
lekárstva a klinickej toxikológie v C. je zrejmé, že choroba z povolania poškodenej bola definitívne
stanovená (nie zistená) počas hospitalizácie od 17.3.2011, t.j. choroba z povolania nebola v priebehu
hospitalizácie zistená, bola len fakticky potvrdená jej existencia. Poukázala na zákonnú terminológiu,
ktorú zákonodarca použil, resp. používa, napr. v ustanovení § 84 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa

ktorého je rozhodujúci dátum zistenia choroby z povolania. Je zrejmé a poškodená žiadnym spôsobom
nespochybňovala, že choroba z povolania bola u nej definitívne potvrdená počas hospitalizácie, avšak
rovnako je zrejmé a nespochybniteľné, že choroba z povolania bola u poškodenej zistená už počas
predchádzajúcich vyšetrení (a to nielen ambulantných, ale aj predchádzajúcich ústavných ošetrení).

Ďalej uviedla, že choroba z povolania, resp. identické ťažkosti boli u poškodenej zistené ešte počas
trvania pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi spoločnosti JAS-EXPORT-A., spol. s r.o. v
konkurze, na dôkaz čoho predložila lekárske správy. Rovnako, ako už poškodená uviedla v pôvodnej
žiadosti o prehodnotenie výšky úrazovej renty, bola ošetrená v súvislosti so zistenou chorobou z
povolania aj dňa 3.9.2010 a to priamo na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej

nemocnice L. O. v C., kde ošetrujúci lekár (MUDr. E.) s ohľadom na zistené subjektívne ťažkosti
poškodenej, odporučil/objednal poškodenú na hospitalizáciu za účelom potvrdenia choroby z povolania.
Napriek týmto skutočnostiam bola poškodenej nesprávnym postupom - výpočtom odporkyne priznaná,
resp. vyplácaná dávka v nižšej sume ako poškodenej patrí. Aj samotný Zákon o sociálnom poistení
počítal s analogickými disproporciami, napr. v ustanovení § 112 ods. 1 počíta s možnosťou spätného

vyplatenia dávky odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí,
alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie... .

Keďže zo skutkového stavu je zrejmé, že choroba z povolania bola u poškodenej dokázateľne zistená
už dňa 5.8.2008, má za to, že výška úrazovej renty mala byť určená z vymeriavacích základov, ktoré

poškodená skutočne dosiahla u bývalého zamestnávateľa, v súlade s § 84 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z.. Pochybila preto odporkyňa ak vychádzala z toho, že rozhodným obdobím pre určeného denného
vymeriavacieho základu je rok 2010.

V závere opravného prostriedku uviedla, že na kontrolnom vyšetrení poškodenej na Klinike pracovného

lekárstva a klinickej toxikológie v C. bolo zistené ďalšie zhoršenie jej zdravotného stavu v dôsledku
choroby z povolania. Na druhej strane v auguste 2013, pri kontrolnej lekárskej prehliadke, bolo
poškodenej zo strany Sociálnej poisťovne oznámené, že uvedené zhoršenie nie je dôvodom na zvýšenie
invalidného dôchodku. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka žiadala, aby krajský súd podľa § 250q ods.
2 O.s.p. zrušil rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku, aj na pojednávaní konanom dňa 12.08.2015, zotrvala
na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla rozhodnutie ako
zákonné potvrdiť.

Krajskýsúdpodľa§250lanasledujúcichustanoveníO.s.p.preskúmalnapadnutérozhodnutieakonanie,
ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania s tým, že podľa §250g ods. 2 O.s.p. konal a
rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky, ktorá súhlasila, aby súd konal a rozhodol
v neprítomnosti jej právneho zástupcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel kzáveru, že opravnému prostriedku nie je možné vyhovieť, lebo rozhodnutie a postup odporkyne boli v
súlade so zákonom.

Vzhľadom na rozsah námietok uvedených v opravnom prostriedku bolo základom preskúmavacieho
konania posúdenie otázky, či v súlade so zákonom postupovala odporkyňa, ak vychádzala z dátumu
zistenia choroby z povolania dňa 17.3.2011, čo malo vplyv aj na určenie rozhodného obdobia pre určenie
denného vymeriavacieho základu, teda pre účely výpočtu úrazovej renty.

V danom prípade je nesporné, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie úrazovej renty zo
dňa 3.11.2011, vydala odporkyňa dňa 16.12.2011 rozhodnutie č. 5974-2/2011-BA, ktorým priznala
navrhovateľke (poškodenej) od 17.3.2011 podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na úrazovú rentu v
dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 17.03.2011. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. jej
však nepriznala od 17.3.2011 nárok na výplatu úrazovej renty, lebo suma úrazovej renty určená podľa
§ 89 zákona č. 461/2003 Z. z. nepresiahla nulu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.1.2012.

Na základe návrhu označeného ako „žiadosť o prehodnotenie výšky úrazovej renty“, odporkyňa
opätovne preskúmala spisovú dokumentáciu so zameraním na prehodnotenie výšky denného
vymeriavacieho základu navrhovateľky na účely úrazovej renty a rozhodla rozhodnutím zo dňa
27.4.2012.

Na základe odvolania navrhovateľky, Krajský súd v Prešove rozsudok sp. zn.. 4Sp/12/2012-21 zo dňa
30.4.2013 rozhodnutie zo dňa 27.4.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a vrátil vec
odporkyni na ďalšie konanie, keďže obsahovalo len paragrafové znenie, týkajúce sa úrazovej renty.

Úlohu odporkyne v ďalšom konaní bolo vysporiadať sa s námietkou navrhovateľky týkajúcou sa
dátumu zistenia, resp. diagnostikovania choroby z povolania a dostatočne a zrozumiteľne rozhodnutie
odôvodniť.

Na základe uvedeného odporkyňa dňa 2.9.2013 požiadala Kliniku pracovného lekárstva a klinickej

toxikológie C. o stanovisko vo veci dátumu zistenia choroby z povolania, resp. diagnostikovania choroby
z povolania.

Z odpovede MUDr. M. C., primárky Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie zo dňa 2.9.2013
č. 288/2013/KPL vyplýva, že choroba z povolania bola u navrhovateľky hlásená 21.9.2011, s dátumom

prvého zistenia 17.3.2011 (dátum prijatia na hospitalizáciu na Kliniku pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie), kedy boli potvrdené všetky diagnózy hlásené ako choroba z povolania. Dňa 3.9.2010 bola
navrhovateľka len ambulantne vyšetrená, vtedy ešte uvedené diagnózy nemala potvrdené.

Je nepochybné, že medzi stanovením („definitívnym potvrdením“) choroby z povolania a jej zistením je

rozdiel, a že pre posúdenie nároku na úrazovú rentu podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z. z. je rozhodujúci
dátum zistenia choroby z povolania.

V tejto súvislosti však krajský súd uvádza, že pre dôvodnosť záveru o určení okamihu zistenia, kedy sa
z choroby jednotlivca a to s prihliadnutím na niekedy značný časový úsek, stala choroba z povolania

s účinkami predpokladanými zákonom, je relevantné jeho určenie odborným pracoviskom, ktorým je
zdravotnícke zariadenie - Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 1Sžo 13/2010 a 9So 17/2011).

Práve takéto pracovisko, po doplnení dokazovania odporkyňou, potvrdilo, že choroba z povolania bola

u navrhovateľky zistená dňa 17.3.2011 a pri skoršom ambulantnom vyšetrení (3.9.2010) diagnózy
podmieňujúce vznik choroby z povolania nemala potvrdené.

Odporkyňa tiež dôvodne argumentuje, že pre rozhodnutie o úrazovej rente bol pre ňu dátum zistenia
choroby z povolania Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie na tlačive „Hlásenie choroby z

povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“ zo dňa 21.9.2011 (následne potvrdený stanoviskom zo
dňa 2.9.2013) záväzný, keďže podľa vtedy platného § 1 vyhlášky č. 504/2006 Z. z. o spôsobe hlásenia,
registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania bolo toto špecializované
pracovisko oprávnené o chorobe z povolania rozhodovať.Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 504/2006 Z. z. chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania
písomne oznamuje na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe, ambulancia klinického pracovného

lekárstva a klinickej toxikológie, oddelenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie
alebo klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v K., M. alebo C. (ďalej len „špecializované
pracovisko“), ktorá chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania priznala.

Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 504/2006 Z. z. Špecializované pracovisko, ktoré chorobu z povolania alebo

ohrozeniechorobouzpovolaniapriznalopopotvrdenísprávnostipriznaniaklinikoupracovnéholekárstva
a klinickej toxikológie, si ponecháva prvý diel tlačiva a do 10. kalendárneho dňa po potvrdení správnosti
priznania choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania ďalšie diely odosiela:
a) všeobecnému lekárovi, s ktorým má zamestnanec uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti,
b) Národnému centru zdravotníckych informácií,

c) zamestnancovi,
d) regionálnemu úradu verejného zdravotníctva,
e) zamestnávateľovi,
f) klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v K., M. alebo C.,
g)Sociálnej poisťovni a útvaru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia,
h) Národnému inšpektorátu práce.

Nepochybila preto odporkyňa, ak vychádzajúc z takto zisteného dátumu vzniku choroby z povolania

(17.3.2011) postupovala pri výpočte úrazovej renty, t.j. pri určení rozhodného obdobia a určení denného
vymeriavacieho základu.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania,
preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.